Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 13, 2016

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/173/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715206993
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Gajerová
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1715206993.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou, v právnej
veci žalobcu : AB 1 B.V. , so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo,
zastúpeného : Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Piaristická
č. 707/25, IČO : 47234679 , proti žalovanej : E. Z.Á., naposledy bytom A. Č.. XXXX/X, Š. , o zaplatenie
563,50 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 481,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 481,29 eur od 15.08.2015 do zaplatenia a trovy konania 33,50 eur , všetko do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žalovaná je povinná zaplatiť trovy právneho zastúpenia v sume 107,78 eur, do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 21.08.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy

563,50 eur s príslušenstvom. V návrhu dôvodil, že žalovaná uzavrela dňa 22.06.2014 s právnym
predchodcom žalobcu Home Credit Slovakia a.s, Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX na základe ktorej
poskytol žalovanému úver v sume 599 eur , s ročnou úrokovou sadzbou 21,55 % , RPMN 24 % a
žalovaná sa zaviazala vrátiť úver v splátkach po 35,94 eur mesačne, v 20. tich mesačných splátkach.
Splatnosť celého dlhu mala nastať dňa 20.02.2016. Dňa 26.03.2015 oznámil právny predchodca
žalovanej, že jeho dlh bol vyhlásený za splatný a vyzval ju na jeho zaplatenie. Dňa 29.07.2015 oznámila

žalovanej právna zástupkyňa žalobcu postúpenie pohľadávky voči nemu na žalobcu a zároveň ju
vyzvala na zaplatenie zosplatnennej časti dlhu v sume 563,50 eur, ktorý pozostáva z istiny , poplatkov
za upomienky, zmluvnej pokuty a dlžného úroku a poistenia. Žalovaná dlžnú sumu neuhradila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a
to : Úverová zmluva, ktorej súčasťou sú Obchodné podmienky, oznámenie o zosplatnení záväzku ,
oznámenie o postúpení pohľadávky a zistil nasledujúci skutkový stav :
Dňa 22.06.2014 uzavreli právny predchodca žalobcu a žalovaný Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na

základe ktorej poskytol žalovanému úver v sume 599 eur, ( cena tovaru - sedacia súprava ) za úrok
21,55 % a RPMN 24 % . Žalovaná sa zaviazala vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu celkom čiastku
718 eur. Žalovaná zaviazala zaplatiť úver riadne a včas v pravidelných 20 . mesačných splátkach vo
výške 35,94 eur.
Dňa 26.03.2015 oznámil právny predchodca žalovanej zosplatnenie dlhu, z dôvodu, že žalovaná bol
v omeškaní s dvoma splátkami dlhu súčasne .

Predžalobnou upomienkou - výzvou k úhrade dlžnej sumy , datovanej 29.07.2015 oznámil žalobca
žalovanej postúpenie pohľadávky a vyzval žalovanú na úhradu dlhu z úverovej zmluvy .Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek

tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky

vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.
Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany

predajcov alebo dodávateľov.
Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti zák. č. 568/2007 Z.z.), na účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; (§ 2 ods.
2 Obchodného zákonníka) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci. (§ 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov)

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z.
z., na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., v pochybnostiach o

obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

V danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní
ktorej bola žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže žalobca má podľa výpisu z obchodného registra
v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Jedná sa o vopred pripravenú
formulárov zmluvu žalobcu , ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý

je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004
predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o
spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom
č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane
všeobecných ustanovení o záväzkoch. Nakoniec aj podľa § 54 ods. 1OZ veta prvá Zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v
neprospech spotrebiteľa. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ v účinnom znení a a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.
Žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu spotrebiteľskú zmluvu, vopred formulovanú a
pripravenú , bez individuálneho dojednania, ktorú mohla iba ako celok odmietnuť alebo prijať, bez

akejkoľvek možnosti meniť práva a povinnosti zmluvných strán.
Právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu celého úveru z dôvodu straty výhody splátok a
požadoval zaplatenie nesplatenej časti istiny úveru vrátane úroku , úroku z omeškania a poplatkov za
upomienky.
Pokiaľ ide o časť nároku žalobcu týkajúceho sa nezaplatenej časti istiny v sume 481,29 eur , súd ho

považuje za opodstatnený, nakoľko žalovaná čerpala úver vo výške 599 eur , ktorý v časti istiny a úroku
nevrátila v dohodnutej výške.
Žalobca poskytol spotrebiteľský úver, ktorým sa v zmysle § 2 ods. a/ zákona rozumie dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, preto bolo potrebné na predmetné zmluvy aplikovať zákon

č. 258/2001 Z.z.o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva aj povinnosť informovať spotrebiteľa
o výške RPMN ( § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/ zákona). RPMN je údajom o skutočných vlastnostiach
služby, je to údaj, ktorý má byť vypočítaný spôsobom stanoveným podľa prílohy 1 zákona č. 258/2001
Z.z. a ktorý bezpochyby reprezentuje náklady, ktoré vzniknú spotrebiteľovi v súvislosti s poskytovaním
úveru. Podľa § 2 písm. d/ zákona) ročnou percentuálnou mierou nákladov je sadzba, ktorá sa aplikuje

na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ročná percentuálna miera
poplatkov má byť vypočítaná v čase, keď sa uzatvára zmluva. Výpočet sa vykoná za predpokladu, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere bude platná na dohodnuté obdobie a že veriteľ a spotrebiteľ splnia svoje
povinnostipodľapodmienokakdohodnutýmtermínom.Súdyužjudikovali,žeúrokzistinypatríveriteľovi

iba do vyhlásenia jeho splatnosti a nie potom. Preto akékoľvek požadovanie veriteľa na zaplatenie
úroku po splatnosti úveru nedôvodné . Po splatnosti úveru, má veriteľ nárok iba na úrok z omeškania.
Totožný názor zaujal napríklad i Krajský súd v Prešove : " Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa
vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za
tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané

cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii,
nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný
spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý
a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorýchdispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty
získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný
pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie

požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade
svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na
dispozíciusistinouúveru,atýmobmedzenieobchodovaniaspeniazmi,ktoréuždlžníknemáprávovrátiť
v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku

veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom
by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a
právnyporiadokmupomimoriadnomzosplatneníúveruposkytujeviaceréprávneprostriedkyvymoženia
jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul
mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré
by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol

založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým
sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky
zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. "
( rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014).
Splátka úveru je vyčíslená tak, aby v sebe zahrňovala i dohodnutý úrok. Istina a zosplatnená istina

predstavuje sumu 481,29 eur.
Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške, tento priamo korešponduje s
ustanovením § 517 ods.1,2 Občianskeho zákonníka. Súd priznal žalobcovi nárok na jeho zaplatenie v
zákonnej výške stanovenej ku dňu začatia omeškania žalovanej t.j. v sume 5,05 ročne za obdobie od
15.08.2015 do zaplatenia z dlhu 481,29 eur.

Zvyšok sumy, ktorej zaplatenie si žalobca žalobou nárokoval je nedôvodný. Poplatky za upomienky
nie je možné od spotrebiteľa požadovať. Administratívna činnosť veriteľa smerujúca k vymáhaniu dlžnej
čiastky , nie je činnosťou v prospech spotrebiteľa, nie je žiadnym plnením vo vzťahu k nemu a preto
náklady pri tejto činnosti vzniknuté nemôžu ísť na ťarchu spotrebiteľa. Totožný názor judikovali súdy
členských štátov v záujme ochrany spotrebiteľa. Súd sa tiež plne stotožnil s argumentáciou Vrchného

Krajinského súdu Karlsruhe z 3. mája 2011 (17 U 192/10), ktorý potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej
je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými
spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo
vlastnom záujme dodávateľa . Poplatky za upomienky v danom prípade predstavujú sumu 24 eur.
Zmluvná pokuta bola medzi zmluvnými stranami dojednaná v Hlave 18. Sankcie účtované v dôsledku

Vášho omeškania, § 2 Úverových podmienok. K problematike zmluvnej pokuty obsiahnutej vo
všeobecných obchodných podmienkach zaujali súdu už konštantné stanovisko.
V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj
rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale
len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.

(nález Ústavného súdu Českej republiky z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011).
Všeobecné obchodné podmienky majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do
každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Zmluvná sloboda
spotrebiteľapriurčovaní,ktorédojednaniebudeuvedenévzmluve,aktorévoVšeobecnýchobchodných
podmienkach, je iba zdanlivá, keď obe listiny vo "formulárovej" podobe pripravuje zmluvný partner

spotrebiteľa. S ohľadom na nepomer vo vyjednávacej sile zmluvného partnera a spotrebiteľa je na prvý
pohľad zrejmé, že sa spotrebiteľovi len sťaží možnosť domôcť sa zmeny vopred pripravených zmluvných
dojednaní. Tá skutočnosť, že žalobca ukryl dohodu o zmluvnej pokute do Všeobecných obchodných
podmienok bez toho, aby v samotnej zmluve na možnosť požadovať zmluvnú pokutu spotrebiteľa čo len
upozornil, má za následok, že nemožno mu jeho nárok priznať pre rozpor s dobrými mravmi.

Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách(ďalej aj ,,Smernica") členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP a priznal žalobcovi právo na náhradu
trov konania, ktorú pomerne rozdelil, podľa výšky úspechu žalobcu v konaní. Trovy konania sú tvorené
zaplateným súdnym poplatkom v sume 33,50 eur a trovami právneho zastúpenia 107,78 eur- 2 úkonyprávnej služby po 36,52 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd, účasť na
pojednávaní ) + 2x 8,39 eur režijný paušál + 20 % DPH, celkom spolu : 107,78 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom
súde, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 O. s. p. ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že,
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,

ak senát rozhodoval namiesto samosudcu
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli
doteraz uplatnené
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.