Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 0Er/147/1999
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7199897304
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Maščák
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7199897304.1
Uznesenie
OkresnýsúdKošiceIvprávnejvecivykonaniaexekúcievprospechoprávneného:Sociálnapoisťovňaso
sídlomvBratislave,pobočkaKošice,sosídlom:Festivalovénámestie1,04184Košice,protipovinnému:
TENAS SLOV, s.r.o., so sídlom: Pod šiancom 4, 040 01 Košice, IČO: 31 724 515, o vymoženie 91,75
EUR s prísl. a trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnou exekútorkou JUDr. Lenkou Borovskou,
Exekútorský úrad Košice, pod. sp. zn. 1EX 0078/99, takto
r o z h o d o l :
I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
II. Konanie z a s t a v u j e.
III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť poverenej súdnej exekútorke JUDr. Lenke Borovskej trovy
exekúcie v sume 51,56 EUR, do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
Na základe návrhu právneho predchodcu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený
súdnemu exekútorovi dňa 20.1.1999 a jeho následnej žiadosti bolo Okresným súdom Košice I dňa
18.2.1999 vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. 5802 007797*.
Dňa 16.3.2011 bol tunajšiemu súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekučného
konania v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov ( ďalej len EP ).
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Lustráciou obchodného registra súd zistil, že povinný bol dňa 24.11.2009 vymazaný z obchodného
registra. Spoločnosť bola ex offo vymazaná na základe uznesenia Okresného súdu Košice I č.k.
31Cbr/9/2009-20 zo dňa 13.8.2009.
Podľa § 251 ods. 4 zákona. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok ( ďalej len O.s.p.), na výkon
rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich
častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania). Jednou z podmienok je i spôsobilosť byť účastníkom konania
(procesná spôsobilosť), ktorá musí byť splnená počas celého konania.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú
aj právnické osoby.
Podľa § 20 písm. a) ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri
alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony
neustanovujú inak.
Podľa ustanovenia § 104 ods.1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.
K zániku spoločnosti dochádza ku dňu výmazu z obchodného registra (§ 68 ods. 1 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník v platnom znení), kedy zároveň dochádza aj k zániku jej právnej subjektivity.
Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 235 ods. 2 EP, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa
doterajších predpisov.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd exekúciu vedenú proti povinnému podľa § 57 ods.
1 písm. g) EP vyhlásil za neprípustnú a zastavil, pretože povinný výmazom z obchodného registra
dňa 24.11.2009 stratil hmotnoprávnu spôsobilosť na práva a povinnosti a zároveň aj spôsobilosť byť
účastníkom konania podľa § 19 O.s.p., čo je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 EP, účinného v čase začatia exekučného konania, trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
O trovách exekúcie súd rozhodol nasledovne: k zastaveniu exekúcie došlo na základe § 57 ods. 1 písm.
g) EP, lebo povinný bol počas konania vymazaný z obchodného registra, čím stratil spôsobilosť mať
práva a povinnosti. Podľa § 203 EP, účinného v čase začatia exekučného konania, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod
zastavenia exekúcie. Povinný, ktorý hradí trovy exekúcie už neexistuje a preto ho súd nemôže zaviazať
na náhradu trov exekúcie. Súd nemohol zaviazať ani oprávneného v zmysle § 203, pretože nezavinil
zastavenie exekúcie. Súd má za to, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie z dôvodu, že v čase
jeho podania, t.j. dňa 20.1.1999, nemohol automaticky predpokladať, že jeho podanie nie je dôvodné a
povinný dňa 24.11.2009 zanikne, čiže súd mal za to, že oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti
predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že medzera v právnej úprave
nemôže mať za následok porušenie základného práva garantovaného v Ústave Slovenskej republiky.
V takomto prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo nielenže neporušoval, ale
naopak garantoval ( Nález Ústavného súdu SR II. ÚS 31/04 ). Súd pri priznaní trov exekúcie súdnemu
exekútorovi vychádzal tiež zo skutočnosti, že súdny exekútor je vždy povinný vykonať úkony smerujúce
k vymoženiu pohľadávky, nemôže návrh na výkon rozhodnutia odmietnuť a z toho dôvodu by nebolo
spravodlivé, aby úkony ktoré je povinný vždy zo zákona vykonať znášal sám. Na základe vyššie
citovaného súd zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného, pretože súdnemu exekútorovi náhrada
trov exekúcie zo zákona (§ 196 zákona č. 233/1995 Z. z.) patrí a povinného nemožno na náhradu trov
exekúcie zaviazať, nakoľko tento bol dňa 24.11.2009 vymazaný z obchodného registra.
Vzhľadom na citované právne ustanovenia a zistený skutkový stav, súd popri rozhodnutí o zastavení
exekúcie, uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov (ďalej len vyhláška č. 288/1995 Z. z.), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla
2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Vzhľadom k tomu, že predmetné exekučné
konanie sa začalo pred 01.05.2008, súd rozhodoval o trovách exekúcie podľa znenia vyhlášky platného
do 30.04.2008.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.4.2008, ak súdny exekútor je
vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon
exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou
sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2008, základná hodinová sadzba
podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť
časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2008, paušálna suma za každý
jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
Podľa § 15 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.4.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú
tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na
začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e)
doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom
konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé
zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.4.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri
odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej
činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké
náhrady a poplatky.
Podľa § 23 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.4.2008, náhrada za stratu času patrí
súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu
alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66
EUR za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.4.2008, v odmene súdneho exekútora je
zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Vyúčtovaním trov exekúcie zo dňa 11.3.2011 súdny exekútor žiadal priznať na trovách exekúcie sumu
71,78 EUR vrátane DPH. Súd po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie a exekútorského spisu považoval
za účelne vynaložené a priznal poverenému exekútorovi trovy podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. takto:
1) podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 cit. vyhlášky:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 EUR
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 EUR
- každé zisťovanie bydliska povinného 3x 3,32 EUR
- každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 3,32 EUR
Spolu: 19,92 EUR
2) podľa § 22 cit. vyhlášky:
- poštovné 1,60 EUR
- cestovné ( 143km x 0,15 EUR ) 21,45 EUR
Spolu: 23,05 EUR
Spolu: 42,97 EUR
DPH 20% ( z odmeny exekútora a cestovného): 8,59 EUR 51,56 EURSúd nepriznal súdnej exekútorke ňou navrhovanú odmenu vo výške 6,64 EUR s príslušnou DPH zmysle
§ 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., za ďalšie požadované úkony :
- prevzatie návrhu. Podľa § 36 ods. 2 EP, exekútor môže začať vykonávať exekúciu až udelením
poverenia súdu na jej vykonanie. Podľa názoru súdu možno súdnemu exekútorovi priznať odmenu len
za úkon vykonávaný v rámci exekúcie, a tá začína až získaním poverenia na vykonanie exekúcie.
- vyhotovenie časovej špecifikácie úkonov. Časovú odmenu je možné priznať iba za úkony súdneho
exekútora smerujúce k vymoženiu pohľadávky a nie aj za administratívne práce odmeňované podľa §
25 vyhlášky. Uvedený úkon nesmeruje k vymoženiu pohľadávky, ale je len administratívnym úkonom
súdneho exekútora pri zastavení exekúcie.
Čo sa týka hotových výdavkov, súd priznal súdnej exekútorke jedine poštovné za doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko z exekútorského spisu bolo preukázané doručovanie
prostredníctvom pošty len tomto prípade. Pri ostatných doručovaniach nebolo preukázané ich vykonanie
prostredníctvom pošty.
V prípade cestovného, súd priznal cestovné náhrady vo výške 21,45 EUR s príslušnou DPH namiesto
vyúčtovaných 27,17 EUR, nakoľko v zmysle § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 119/1992 Zb. o cestovných
náhradách v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, sadzba základnej náhrady za 1
km jazdy je pri osobných cestných motorových vozidlách 0,15 EUR, a nie 0,19 EUR uvedených vo
vyúčtovaní trov.
Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol
o zastavení exekúcie a oprávnenému uložil uhradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 51,56
EUR.
Poučenie:
Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdKošice
I, v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.