Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 13, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/202/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513204283
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2513204283.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom
Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený splnomocnencom: ERASMUS LEGAL, s. r.
o., so sídlom Justičná 9, Bratislava, IČO: 36 789 615, proti odporcovi: M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. XX, C., o zaplatenie 964,67 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Piešťany zo dňa 12. decembra 2014, č.k. 13C/157/2013-43, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia lehoty na splnenie m e n í tak,
že odporcovi p o v o ľ u j e zaplatiť sumu 285,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024%

denne zo sumy 285,61 eur od 15.03.2013 do zaplatenia a sumu 50,93 eur titulom kapitalizovaného
úroku z omeškania za obdobie od 02.03.2011 do 14.03.2013 v mesačných splátkach vo výške 15 eur
splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca počínajúc mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku
s tým, že omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie sumy 20,12 eur
zastavil, odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľovi sumu 285,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 0,024% denne zo sumy 285,61 eur od 15.03.2013 do zaplatenia a sumu 50,93 eur titulom
kapitalizovaného úroku z omeškania za obdobie od 02.03.2011 do 14.03.2013, do 15-tich dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol. Súčasne súd určil, že zmluvná podmienka
obsiahnutá v Zmluve o úvere zo dňa 21.05.2008, č. 3805104919 v Hlave 14. § 3, ktorej znenie je: „V
prípade omeškania úhrady splátky, splátky RÚ I. či RÚ II. alebo ich časti alebo zmluvných pokút alebo
platieb podľa Hlavy 6. § 6 týchto ÚP je klient povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08% z
dlžnej čiastky za každý deň omeškania, najmenej však 300 SKK/9,96 EUR. V prípade omeškania s

úhradou splátky úveru, prípadne splátky RÚ I. či RÚ II., alebo ich časti dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej
povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8% z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní.
Ustanoveniami o zmluvnej pokute v týchto ÚP nie sú žiadnym spôsobom dotknuté nároky spoločnosti
voči klientovi na náhradu škody v plnej výške popri zmluvnej pokute. Spoločnosť je oprávnená zmluvnú
pokutu alebo úrok z omeškania voči klientovi celkom alebo čiastočne nepožadovať.“, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. O trovách konania súd rozhodol tak, že odporcovi právo na náhradu trov konania
nepriznal.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 95 ods. 1 a 2, § 96 ods. 1 a 3 O.s.p., § 517 ods.
2 a § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 2 a § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, keď zo svojej činnosti mal súd za preukázané, že navrhovateľ má v predmetesvojej činnosti aj poskytovanie úverov. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že navrhovateľ je
dodávateľom a zároveň veriteľom podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v
čase uzavretia zmluvy, pretože túto činnosť vykonával v rámci svojho podnikania. Odporca v zmluvnom

vzťahu vystupuje ako fyzická osoba - občan, teda ide o spotrebiteľa, ako to vyplýva z ust. § 3 ods.
4 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Túto skutočnosť mal súd za preukázanú z úverovej zmluvy, z ktorej vyplynulo,
že odporca je zamestnaný. Z predmetnej úverovej zmluvy mal súd tiež za preukázané, že medzi
navrhovateľom a odporcom bola platne uzavretá 21.05.2008 úverová zmluva v zmysle ust. § 4 zákona č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko bola uzavretá v písomnej forme a obsahovala všetky
náležitosti tejto zmluvy vyžadované zákonom v čase jej podpísania. Písomne dohodnuté zmluvné pokuty
súd skúmal osobitne, nakoľko nárok na ne vzniká porušením zmluvných povinností a nesúvisia s údajom
o ročnej percentuálnej miere nákladov. Podľa prepočtu ročnej percentuálnej miery nákladov za použitia
kalkulačky zverejnenej na www.fininfo.sk podľa zadaných parametrov podľa
zmluvy, je táto 27,08%. Ročná percentuálna miera nákladov tak nebola v zmluve správne uvedená.

Odporca z poskytnutého úveru zaplatil ku dňu podania návrhu na začatie konania sumu 710,21 eur.
Vzhľadom na to, že ročná percentuálna miera nákladov nebola v zmluve uvedená v správnej výške,
treba v zmysle vyššie uvedeného na úver nazerať ako na bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ má
preto nárok na zaplatenie sumy poskytnutého úveru bez úroku a bez poplatkov, podľa zmluvy teda
v sume 995,82 eur. Nakoľko do podania návrhu odporca zaplatil z poskytnutého úveru sumu 710,21

eur, zostáva dlžný 285,61 eur, s ktorou sumou je v omeškaní počnúc dňom 02.03.2011 (keď úver bol
zosplatnený ku dňu 14.02.2011 + 15 dní). Navrhovateľ si návrhom na začatie konania voči odporcovi
uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 8% z dlžnej sumy, a to v sume 6,83 eur,
teda 2,59 eur (za omeškanie s neuhradenou časťou splátky č. 27 vo výške 5,84 eur a za omeškanie
so splátkou č. 28 vo výške 26,52 eur) a z vyrubenej zmluvnej pokuty zo dňa 27.12.2010 vo výške

4,24 eur (za omeškanie so splátkou č. 29, 30). Dohodnutú zmluvnú pokutu v zmysle Hlavy 14 § 3
úverovýchzmluvnýchpodmienok,súdskúmalspoukazomnaust.§544Občianskehozákonníka.Keďže
zmluvná pokuta bola dohodnutá v úverových zmluvných podmienkach navrhovateľa, ktoré sú súčasťou
úverovej zmluvy, ktorú odporca s navrhovateľom podpísal, súd má za to, že dohoda o zmluvnej pokute
bola uzavretá písomne. V dohode o zmluvnej pokute sú aj jednoznačne určené zmluvné povinnosti,

ktoré sú zmluvnou pokutou zabezpečované. Čo sa týka určenia výšky zmluvnej pokuty alebo určenia
spôsobu jej určenia, súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že výška zmluvnej pokuty alebo
spôsob jej určenia v Hlave 14 § 3 úverových zmluvných podmienok navrhovateľa, nebol vyjadrený
jednoznačne. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách,
či zlomkom ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Nemožno považovať

za splnenú zákonnú požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu v prípade, ak z dohody o
zmluvnej pokute nemožno jednoznačne ustáliť, a to ani s použitím výkladových pravidiel pre prejav
vôle, za aké časové obdobie má byť percentuálne vyjadrená zmluvná pokuta zaplatená, teda, či ide
o 8% zmluvnú pokutu denne, týždenne, mesačne, či ročne, preto zmluvnú pokutú dojedanú v zmysle
Hlavy 14 § 3 úverových zmluvných podmienok navrhovateľa, súd považoval za neplatne dojednanú,

a to z dôvodu jej neurčitosti a nejasnosti. Rovnako dojednanie o zmluvnej pokute v zmysle úverových
zmluvných podmienok navrhovateľa, súd považuje za neurčité a nejasné dojednanie ohľadom určenia
výškyzmluvnejpokuty,keďževýškazmluvnejpokutymábyťvovýškeušléhoúroku,čižečiastky,naktorú
by navrhovateľovi vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splatený v dohodnutých splátkach,
pričom však pri uzavretí takejto dohody o zmluvnej pokute nebolo určené aká časť jednotlivých splátok

je určená na splatenie istiny a aká časť na splatenie úroku tak, aby mohla byť výška dohodnutej
zmluvnej pokuty pri vzniku povinnosti dlžníka uhradiť navrhovateľovi celý poskytnutý úver, riadne podľa
dohody o zmluvnej pokute vypočítaná. Výška pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia, ako podstatná
náležitosť dohody o zmluvnej pokute, musí byť vyjadrená jednoznačne, ak tomu tak nie je, dohoda o
zmluvnej pokute je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a na túto neplatnosť

súd prihliada vždy bez ohľadu na námietku účastníka. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd plnenie
z neplatne dojednanej zmluvnej pokuty navrhovateľovi nepriznal. Nakoľko na poskytnutý úver treba
nazerať ako na taký, ktorý je bezúročný a bez poplatkov, návrh v časti zmluvnej pokuty bol zamietnutý,
potom plnenie odporcu v sume 710,21 eur (to, čo do podania návrhu na súd zaplatil) súd považoval
za také, ktoré bolo zaplatené na istinu. Z poskytnutej sumy 995,82 eur tak odporca zaplatil 710,21

eur, preto je povinný navrhovateľovi zaplatiť zostávajúcu časť úveru v sume 285,61 eur. So zaplatením
tejto sumy je odporca v omeškaní počnúc 02.03.2011, keď k zosplatneniu úveru došlo k 14.02.2011
+ 15 dní. Ku dňu 02.03.2011 výška sadzby predstavovala 1,25 % ročne, úrok z omeškania je tak
potom 9,25% ročne. Navrhovateľ požadoval len 0,024% denne (8,76% ročne). Vzhľadom na vyššieuvedené tak navrhovateľovi patrí nárok na zaplatenie sumy 285,61 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 0,024% denne od 02.03.2011 do zaplatenia. Za obdobie od 02.03.2011 - 14.03.2013 si
navrhovateľ úrok z omeškania vyčíslil, a to zo sumy 947,88 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené však

navrhovateľovi patrí nárok na zaplatenie sumy 285,61 eur, potom vyčíslený úrok z omeškania za
horeuvedené obdobie z tejto sumy pri sadzbe 0,024% denne je 50,93 eur. Vo zvyšku istiny i vyčísleného
úroku z omeškania, prevyšujúceho 50,93 eur (173,66 - 50,93) súd návrh zamietol. Súd prihliadal
na to, že ak je zabezpečenie plnenia totožnej zmluvnej povinnosti dojednané (resp. ex lege dané)
viacerými spôsobmi (úrokmi z omeškania, zmluvnou pokutou), ktoré sú zároveň z kauzálneho hľadiska

obdobnými sankčnými inštitútmi (v kauzálnej rovine nie je rozdielom, či sa platí „úrok z omeškania“ alebo
„zmluvná pokuta“, platí sa jednoducho určitá peňažná suma), je potrebné skúmať primeranosť takéhoto
zabezpečenia k významu zabezpečovanej zmluvnej povinnosti. Zmluvná povinnosť zaplatiť riadne a
včas je esenciálnou povinnosťou dlžníka, na druhej strane výška zabezpečenia je v tomto prípade
zjavne neprimeraná a podľa názoru súdu v prejednávanom prípade pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39
OZ) ako aj pre neprijateľnosť (§ 53 ods. 4 OZ) absolútne neplatná. V komplexe vysloveného právneho

názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) súd dospel k záveru, že zmluva o úvere, od ktorých odvodzuje uplatnený nárok navrhovateľ,
dosahuje značnú intenzitu nevyváženosti a výskytu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Teda v danom
prípade súd v zmysle § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. vo výroku rozsudku určil, že určitá podmienka použitá
v spotrebiteľskej zmluve dodávateľom je neprijateľná. Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak,

ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal i zo Smernice Rady
93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods.
2 sa nepovažuje podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol
preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.Navrhovateľsivočiodporcoviuplatnilnároknazaplateniesumy964,67eur+190,46eurtitulom

vyčíslenej časti úroku z omeškania + úrok z omeškania. Súd mu priznal právo na zaplatenie sumy 285,61
eur + 52,33 eur titulom vyčíslenej časti úroku z omeškania + úrok z omeškania. Z uvedeného je zrejmé,
že v konaní bol úspešnejší odporca. Nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil, nebola mu náhrada
ani ich pomernej časti priznaná. Súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej odporcovi týmto rozsudkom
určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti určenia lehoty na plnenie podal v zákonnej lehote odvolanie
odporca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a umožniť mu prisúdené sumy zaplatiť v
splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí súd tak, aby sa nedostal do exekúcie v dôsledku
rapídneho zhoršenia sociálnej situácie. Uviedol, že je starobným dôchodcom, pričom výška jeho

starobného dôchodku je 376 eur a náklady na domácnosť má nasledovné: plyn 57 eur, elektrina 14,31
eur, vodné a stočné 18 eur, daň z nehnuteľnosti 25,66 eur, výdavky na stravu 350 eur, výdavky na
ošatenie 30 eur a výdavky na lieky 30 eur. V spoločnej domácnosti žije s manželkou, ktorej výška
starobnéhodôchodkuje349,90eur.SpolusmanželkousúvkonanívedenomnaOkresnomsúdeTrnava
pod sp. zn. 26C/110/2014 žalovaní spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., o sumu 1.361,57 eur,

ktorú musia tiež uhrádzať. Nie je už v ich finančných možnostiach popri bežných životných nákladoch
uhradiť sumu určenú v rozsudku naraz, preto žiadali určiť splátky v zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý považoval odvolanie v celom rozsahu za
nedôvodné. Pokiaľ išlo o v predmetnom podaní odporcu vyslovenú žiadosť umožniť mu dlžnú sumu

splatiť v splátkach, súhlasil s umožnením splácania dlžnej sumy v splátkach tak, aby celá dlžná suma
bola splatená v lehote jedného roka. Poukázal na to, že odporca ho so žiadosťou o splátkový kalendár
nekontaktoval.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p) po zistení, že odvolanie podala včas

oprávnenáosoba-účastníkkonania(§201a§204ods.1O.s.p.)protirozhodnutiu,protiktorémujetento
opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
odporcu je dôvodné.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 13C/157/2013 bolo zaplatenie
964,67 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa konanie v časti
o zaplatenie sumy 20,12 eur zastavil, odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľovi sumu 285,61 eur spolu súrokom z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 285,61 eur od 15.03.2013 do zaplatenia a sumu
50,93 eur titulom kapitalizovaného úroku z omeškania za obdobie od 02.03.2011 do 14.03.2013, do 15-
tich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol. Súčasne súd určil, že zmluvná

podmienkaobsiahnutávZmluveoúverezodňa21.05.2008,č.3805104919vHlave14.§3,ktorejznenie
je: „V prípade omeškania úhrady splátky, splátky RÚ I. či RÚ II. alebo ich časti alebo zmluvných pokút
alebo platieb podľa Hlavy 6. § 6 týchto ÚP je klient povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08%
z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, najmenej však 300 SKK/9,96 EUR. V prípade omeškania s
úhradou splátky úveru, prípadne splátky RÚ I. či RÚ II., alebo ich časti dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej

povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8% z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní.
Ustanoveniami o zmluvnej pokute v týchto ÚP nie sú žiadnym spôsobom dotknuté nároky spoločnosti
voči klientovi na náhradu škody v plnej výške popri zmluvnej pokute. Spoločnosť je oprávnená zmluvnú
pokutu alebo úrok z omeškania voči klientovi celkom alebo čiastočne nepožadovať.“, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. O trovách konania súd rozhodol tak, že odporcovi právo na náhradu trov konania
nepriznal.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v
časti určenia lehoty na splnenie.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Citované ustanovenie upravuje všeobecnú lehotu na plnenie (3 dni), ktorá začína plynúť od

právoplatnosti rozsudku. Súd môže tiež povoliť plnenie v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti
určí, pričom hľadiskami pre úvahu súdu, či má odporcovi, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať
výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť odporcu, aj v konaní
prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť navrhovateľa domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v
prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadne zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti

nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery navrhovateľa
príliš ťaživé.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že odporca v konaní nepopieral nárok navrhovateľa, v odvolaní
poukázal len na svoju sociálnu situáciu, keď tento je starobným dôchodcom a poberá starobný dôchodok

vo výške 376 eur. V spoločnej domácnosti žije s manželkou, ktorá je tiež starobnou dôchodkyňou a
poberá starobný dôchodok vo výške 349,90 eur mesačne. Náklady na domácnosť majú vo výške: plyn
57 eur, elektrina 14,31 eur, vodné a stočné 18 eur, daň z nehnuteľnosti 25,66 eur, výdavky na stravu 350
eur, výdavky na ošatenie 30 eur a výdavky na lieky 30 eur. Odporca má tiež podlžnosť voči spoločnosti
PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. vo výške 1.361,57 eur.

Podľa názoru odvolacieho súdu sú dané dôvody v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p., na základe ktorých je
dôvodné určiť, že peňažné plnenie môže odporca vykonať aj v splátkach, pričom s prihliadnutím na
výšku dlhu odporcu, ako aj skutočnosť, že tento svoju pohľadávku už pred tým, ako sa stala predmetom
súdneho konania, mohol splácať v splátkach, ako aj vzhľadom na vyjadrenie navrhovateľa súd určil

výšku mesačnej splátky tak, aby pohľadávka navrhovateľa bola uhradená v lehote jedného roka s tým,
že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdpodľa§220O.s.p.rozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutej
časti určenia lehoty na splnenie zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože tento na jej priznanie návrh nepodal (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.