Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 10, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515205671
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3515205671.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: MINIHOTOVOSŤ, a.s., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO 35852453, právne zastúpeného: Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO:
36 865 141, proti povinnému: H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. S. č. XXX, XXX XX S., o vymoženie
100,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom zo dňa 12. októbra 2015, č. k. 6Er/542/2015-17, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V odôvodnení uviedol,
že dňa 09.06.2015 bola tamojšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie spísaným formou Zápisnice pred súdnym
exekútorom dňa 04.03.2015. Exekučným titulom v danej veci bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., (pozn. Slovenská rozhodcovská a.s., IČO:
35 922 761 sa stala členom zriaďovateľa: Združenie arbitráže a mediácie, Karloveské rameno 6, 841
04 Bratislava, IČO: 45 745 595, ktorý zriadil nový stály rozhodcovský súd: Stály rozhodcovský súd,
Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava /por. č.166/), sp. zn.: SR 17641/14 zo dňa 03.12.2014. V

predmetnej exekučnej veci súd zistil, že sa vymáha plnenie z úverovej zmluvy č. 441611 uzavretej
dňa 10.02.2014 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej sa
veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 100,- Eur a dlžník sa zaviazal
tieto vrátiť zvýšené o príslušný poplatok 14,- Eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 114,- Eur, v lehote
14 dní odo dňa poskytnutia úveru na účet veriteľa špecifikovaný na webovskej stránke, pričom
predmetná úverová zmluva bola uzavretá podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Vyššie uvedená zmluva je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou, uzavretou
medzi veriteľom - oprávneným ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej
činnosti o. i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a spotrebiteľom - povinným ako fyzickou
osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver. Naviac zo zmluvy nevyplýva, že by povinný pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti. Zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným prostredníctvom
web stránky www.minipozicka.sk, spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých
základnou črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Z predmetnej zmluvy nevyplýva na
aký účel bola uzavretá, pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Účel povinnému poskytnutých

peňažných prostriedkov na inú než osobnú potrebu v úverovej zmluve nebol špecifikovaný, preto
súd na vec aplikoval § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Súd zároveňpoukazuje na skutočnosť, že rozhodcovská doložka prijatá v rozhodcovskej zmluve zo dňa 10.02.2014
je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Neprijateľná rozhodcovská doložka

(ako každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z
takejto doložky preto odporuje dobrým mravom (rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od
neprijateľnej rozhodcovskej doložky). Súd ďalej poukazuje na to, že cieľom rozhodcovskej zmluvy
je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné
strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe

rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s
ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Rozhodcovská
doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve v tomto prípade nebola individuálne dojednaná, jedná sa
o vyplnené tlačivo, vopred pripravené oprávneným, bez možnosti jej zmeny, či úpravy. Súd zastáva
názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej

zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej
veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, je oprávnená.
Rozhodcovskú doložku v rozhodcovskej zmluve si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber.
Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam. Zákon o
rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu posudzovať nemožnosť a nedovolenosť plnenia

priznaného rozhodcovským rozsudkom, ako aj jeho rozpor s dobrými mravmi. Rozhodcovský rozsudok
vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadený spoločnosťou Slovenskou rozhodcovskou a.s. na
základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, trpí vadami, ktoré ho robia na tento úkon nespôsobilým a
preto exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 zákona 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ex offo zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne
posúdenie veci. Nesúhlasil s názorom prvostupňového súdu o tom, že rozhodcovská zmluva je
neprijateľnou podmienkou a povinný nemal možnosť výberu medzi rozhodcovským konaním a konaním
pred súdom. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená v zmysle § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.

z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. Bol
toho názoru, že účelom zákazu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách nemôže byť
absolútne odstránenie zmluvnej slobody, ale len zákaz takých ustanovení, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská
doložka, ktorá dáva spotrebiteľovi možnosť sa vždy pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť,

či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde, nebude v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, lebo takáto rozhodcovská doložka bude buď: a) rovnovážna - pokiaľ dá vyššie uvedenú
možnosť rozhodnúť sa každej zo zmluvných strán; b) nerovnovážna v prospech spotrebiteľa - pokiaľ dá
možnosť rozhodnúť sa iba spotrebiteľovi. Odvolateľ zdôraznil, že exekučný titul bol vydaný oprávneným
orgánom v konaní vedenom v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení

neskoršíchpredpisov.Rozhodcovskázmluva,resp.doložkadohodnutámedzizmluvnýmistranamijetzv.
nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany
svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Ďalej uviedol, že
zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky bola priznaná aj v odvolaní uvedenými rozhodnutiami
českých súdov. Rovnako použitie rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských vzťahoch nie je zakázané

ani z pohľadu komunitárneho práva, aktuálne účinná smernica č. 2008/48/ES o spotrebiteľskom úvere,
odporúčanie Komisie č.98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne
riešenie spotrebiteľských sporov. Záverom oprávnený zdôraznil, že uzavretie zmluvy o úvere v
predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy, a v danom prípade sa jedná
o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania

odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP z týchto dôvodov:Podľa § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti

tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy

účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ustanovenia tohto zákona sa
použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie

exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014
(ďalej len ,,Exekučný poriadok") žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade,
ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne

náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie je
taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Zákon
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45 priznáva exekučnému súdu právo
preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk.

Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného
poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní z
úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom (§ 45 ods.

1 písm. c/), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/. Ak súd
zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný
v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá
má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného
poriadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní z úradnej povinnosti správne

v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá
taký charakter, pre ktorý je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom
prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu
so zákonom.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami
o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom
alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002

Z. z. o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,

ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods.
2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).

Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu,
ktorý skúmal, či bola v danej veci medzi účastníkmi konania platne uzavretá rozhodcovská zmluva.

Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského
súdu a nesmeroval k "zrušeniu" tohto rozhodnutia. Exekučný súd v súlade so zákonom skúmal,
či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho
vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučnýsúd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd. Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného
exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní
ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky.

Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva
medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského

súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky
vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou
viazaná (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011).

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný

súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp. zn. 5Cdo
230/2011).

Odvolací súd uvádza, že oprávneným predložená zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, teda že
medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Povinný v zmluvnom
vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ a oprávnený ako dodávateľ (§ 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka).
Odvolací súd preto zastáva právny názor, že predmetná zmluva o úvere zo dňa 10.02.2014, ktorou bol
založený právny vzťah medzi účastníkmi konania, vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52

ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase jej uzavretia, teda ide o zmluvu (bez
ohľadunaprávnuformu),ktorúuzatvorildodávateľ-oprávnenýakoprávnickáosoba,ktorýpriuzatváraní
a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným
ako fyzickou osobou nepodnikateľom, kedy povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci
predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje,

že na predmetnú zmluvu o úvere, ako aj na rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú v ten istý deň, dokonca
aj v tej istej minúte ako úverová zmluva medzi tými istými účastníkmi, je potrebné aplikovať aj právne
normy právneho poriadku chrániace spotrebiteľa. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Rozhodcovskú zmluvu je potrebné správne vyhodnotiť
ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období

Odvolací súd ďalej uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy
účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo komunitárne konformným
spôsobom. Uvedené zákonné ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní je
pritom podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorého členské štáty Európskej únie

sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok.

Nakoľko v predmetnom prípade bola uzavretá neplatná rozhodcovská zmluva, táto nemohla
platne založiť právomoc rozhodcovského súdu (v danom prípade Stály rozhodcovský súd zriadený
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.) na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré
by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej
pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom). Podobne

tak judikoval i Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení zo dňa 21. marca 2012, sp. zn.
6Cdo 1/2012 skonštatoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá,alebobolauzavretáneplatne.Nedostatokprávomocirozhodcovskéhosúduodvíjajúcisaodneexistencie
či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Na záver je potrebné uviesť, že rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku res iudicata, ktorá by
bránila tomu, aby vec bola opätovne prejednaná. Neplatná rozhodcovská zmluva nemohla platne založiť
právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a ani na vydanie rozhodnutia, keďže v danom prípade
ide o nulitný právny akt. Nič preto nebráni oprávnenému, aby si svoje právo uplatnil v konaní pred

všeobecným súdom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa správne žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), a preto odvolací
súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .