Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 30, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/295/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815206470
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3815206470.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného F. K., s.r.o., so sídlom F., U. XXX/A, K.: XX XXX
XXX, zastúpeného JUDr. U. V., T.., advokátkou so sídlom F., Y. XX, korešpondenčná adresa: U. XXX/
A, F. proti povinnému V. J., bytom T., Z. cesta XXXX/Xd, o vymoženie 1.610,46 eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 9Er/1248/2015-22, zo dňa 14.
júla 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p.
s poukazom na § 103, § 159 ods. 3 a § 251 ods. 4 O.s.p. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 30.03.2015, domáhal
proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 1.610,46 eur s príslušenstvom,

na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp.zn. B1209094, vydaný dňa
30.07.2010 STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
A MEDIAČNÁ, a.s., ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 02.09.2010 a
vykonateľnosť dňa 06.09.2010. Súdny exekútor JUDr. Ing. R. J., PhD. dňa 29.4.2015 doručil súdu
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z úradnej činnosti mal súd prvého stupňa
preukázané, že exekučné konanie vedené pod sp.zn. 15Er/2840/2011 (EX 1313/10) v prospech

oprávneného: F. K., s.r.o., so sídlom U. XXX/A, F., K.: XX XXX XXX, proti povinnému: V. J., nar.
XX.XX.XXXX, Z. cesta XXXX/Xd, XXX XX T., bolo právoplatne zastavené uznesením Okresného súdu
Prievidza č.k. 15Er/2840/2010-79 zo dňa 25.07.2014 podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku po tom,
ako Okresný súd Prievidza uznesením č.k. 15Er/2840/2010-13 zo dňa 18.01.2011, žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov tam uvedených zamietol a toto
uznesenievspojeníspotvrdzujúcimuznesenímKrajskéhosúduvTrenčíneč.k.2CoE/31/2011-31zodňa

06.10.2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 16.11.2012. Exekučným titulom v tomto a vo vyššie uvedenom
exekučnom konaní bol ten istý rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM
zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., B1209094, zo dňa 30.07.2010.
Okresný súd Prievidza v odôvodnení uznesenia č.k. 15Er/2840/2010-13 zo dňa 18.01.2011 okrem iného
uviedol, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi oprávnený a povinným,
na podklade ktorej oprávnený inicioval voči povinnému rozhodcovské konanie, nebola dojednaná

individuálne a považoval ju za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z tohto
dôvodu za absolútne neplatnú. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky, nemohol byť na
podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým exekučným titulom. Z
uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné
pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa),
rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol a

exekučné konanie zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Súd prvého stupňa dospel k
záveru, že exekučné konanie vedené pod sp.zn. 15Er/2840/2010, sa viedlo na podklade toho istéhoexekučného titulu ako toto exekučné konanie a vo vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom
zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného voči povinnému. Existencia právoplatného rozhodnutia vo
veci je prekážkou toho, aby sa o rovnakej veci opätovne konalo a rozhodovalo (prekážka res iudicata). O

prekážku res iudicata ide vtedy, ak sú súčasne splnené tri podmienky: 1. - začne sa opätovne konať, hoci
už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, 2. - začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a 3. -
o tej istej veci. O rovnakú vec ide tam, kde sa medzi tými istými účastníkmi konania rozhoduje o nároku,
ktorý sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. V exekučnom konaní
o rovnakú vec ide napr. vtedy, ak sa ten istý oprávnený domáha voči tomu istému povinnému vymoženia

pohľadávky, na základe totožného exekučného titulu, pričom v predchádzajúcom exekučnom konaní
súd exekučné konanie v súlade s § 44 ods. 3 Exekučného poriadku v plnom rozsahu zastavil pre rozpor
exekučného titulu so zákonom, t.j. exekučný titul vyhlásil za nespôsobilý exekučný titul. Pokiaľ ide o
okruh účastníkov, konanie sa týka tých istých účastníkov aj vtedy, ak na mieste niektorého z účastníkov
je jeho právny nástupca (univerzálny alebo singulárny). Prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei
iudicatae, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O.s.p., patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania v

zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté,
bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už
právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Ide o
procesnévyjadrenieústavnoprávnejzásadynebisinidem,tedaniedvakrátotejistejveci.Keďževtomto
exekučnom konaní sp.zn. 9Er/1248/2015 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti

povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí
č.k. 15Er/2840/2010-13 zo dňa 18.01.2011 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným
titulom, súd prvého stupňa bol toho toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej
veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho
zástupcu, odvolanie oprávnený. Podané odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e)
O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) O.s.p. Zastával názor, že v tejto fáze exekučného konania
príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými
výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí

návrhu na vydanie poverenia. Napriek tomu exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol,
ani jedným z uvedených spôsobov, ale exekučné konanie zastavil z dôvodu prekážky rozhodnutej veci.
V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/205/2011,
5ECdo/40/2013 a uznesenie Ústavného SR sp. zn. III. ÚS. 254/2012. Bol toho názoru, že v danom
prípade exekučný súd nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a §

103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie aplikovať
zásadu res iudicata. Poukázal na to, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej
by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého
obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o
ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Vyjadril názor, že exekučný súd svojím postupom

a napadnutým rozhodnutím porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a súčasne
účastníkom odňal možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa prekročil
zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Súd je oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. V tomto štádiu súd nie je oprávnený rozhodovať
ani o zastavení konania, a to už vôbec nie pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o udelení, resp. neudelení
poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Súd sa tak v prvom rade mal vysporiadať so
žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a až potom, čo uznesenie

o prípadnom zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia nadobudne právoplatnosť môže exekučný súd
rozhodnúť o zastavení konania. Týmto tak mal prvostupňový súd porušiť právo oprávneného na
spravodlivý proces a odňať mu možnosť konať pred súdom. Mal za to, že prvostupňový súd pri skúmaní
žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu. Exekučný
súd uprel oprávnenému právo byť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do

jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Svoju argumentáciu podporil s poukazom na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012. Poukázal na porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní,
keď exekučné súdy voči skutkovo a právne obdobných veciach poverenie vydajú aj zmietajú. Taktiež
poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 18CoE/633/2011-25 zo dňa 26.06.2012,č. k. 8CoE/635/2011-36 zo dňa 30.11.2012 a č. k. 18CoE/632/2011-23. Je toho názoru, že postupom
prvostupňového súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinná
urobila akýkoľvek právny úkon, ju súd nezákonne zvýhodňuje len na základe jej postavenia. V odvolaní

zmienil aj uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 23/2013-8, ktorým namietal neprimeranosť poskytnutej
ochrany povinnej v exekučnom konaní z titulu jej spotrebiteľskej pozície. Odvolával sa na to, že hoci
je účelom exekučného práva aj ochrana povinného pred nadmernými zásahmi prostriedkami núteného
výkonu rozhodnutia, určite ním nie je ochrana fyzickej osoby z titulu jej spotrebiteľskej pozície, preto
skutočnosť, že povinný bol v základnom (nachádzacom ) konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ,

nezohráva v exekučnom konaní žiadnu právne významnú úlohu. Na záver z vyššie uvedených
dôvodov navrhol odvolaciemu súdu aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný
súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu
prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správne.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, doručeným na exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr.
Ing. R. J., PhD. dňa 30.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 1.610,46
Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. zo dňa 30.07.2010,
sp. zn. B1209094, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 02.09.2010

a vykonateľnosť dňa 06.09.2010. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné
konanie, keďže v predmetnom exekučnom konaní sp. zn. 3Er/1248/2015 je podkladom pre vymoženie
pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd
vo svojom skoršom rozhodnutí č. k. 15Er/2840/2010-13 (EX 1313/10) zo dňa 18.01.2011 jednoznačne
konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto

podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104
ods. 1 O.s.p.

Z obsahu predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia súdu prvého stupňa sp. zn. 15Er/2840/2010-13
zo dňa 18.01.2011 vyplýva, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu -

rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a
mediačná, a.s. zo dňa 30.07.2010, sp. zn. B1209094, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému
pre vymoženie 1.610,46 Eur s príslušenstvom, a to na podklade návrhu na vykonanie exekúcie zo
dňa 06.10.2010. V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa uznesením č.k.
15Er/2840/2010-13 zo dňa 18.01.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.11.2012 v spojení s potvrdzujúcim
uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 2CoE/31/11-31 zo dňa 06.10.2011. Následne súd prvého
stupňa uznesením č.k. 15Er/2840/2010-79 zo dňa 25.07.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
18.08.2014, exekučné konanie zastavil.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s

podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie

neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek
počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci
(podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok

podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda
vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti
a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.
Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné
vyvodiť,žepreexekučnékonanieplatiaprocesnépodmienky,ktorésúvpodstatetotožnéspodmienkami

sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania;
ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie
zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p . Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku
rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p. , ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je
nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom

konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že v predmetnej veci bolo už medzi tými istými účastníkmi
v minulosti vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého nároku oprávneného, uplatneného

návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúceho z toho istého exekučného titulu. Toto predchádzajúce
exekučné konanie skončilo právoplatným uznesením súdu prvého stupňa č.k. 15Er/2840/2010-13
zo dňa 18.01.2011, ktorým súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.11.2012 v spojení s
potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 2CoE/31/11-31 zo dňa 06.10.2011. V uvedenej

exekučnej veci dospel súd prvého stupňa k záveru, že rozhodcovská doložka, ktorá založila právomoc
rozhodcovského súdu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného a preto je v zmysle § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka neplatná. Exekučné konanie založené na takejto zmluvnej podmienke by
bolo v rozpore s dobrými mravmi a preto súd prvého stupňa v danej exekučnej veci zamietol žiadosť

súdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciepodľa§44ods.2Exekučnéhoporiadku.
Následne súd prvého stupňa uznesením č.k. 15Er/2840/2010-79 zo dňa 25.07.2014, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 18.08.2014, exekučné konanie zastavil podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.

Podľa názoru odvolacieho súdu rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zamietnutia

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následného zastavenia
exekučného konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 15Er/2840/2010, nemôže byť nijako
konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené rozhodnutie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo
medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia na podklade rovnakého exekučnéhotitulu predstavuje prekážku rei iudicatae. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal
oprávnený opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno
pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .