Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/84/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713216708
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8713216708.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 792 752, proti žalovanej: X. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., Y. J. XXX/XX, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Košice,
Sofijská 13, zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom, so sídlom Košice, Stará Baštová 2,
o zaplatenie 104,12 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa

2.5.2014 č. k. 17C/52/2014-31, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

R u š í rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad rozsudkom č. k. 17C/52/2014-31 žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania
nepriznáva. Žalobca je povinný nahradiť vedľajšieho účastníkovi na strane žalovanej trovy právneho
zastúpenia vo výške 49,28 eur na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V

odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 104,12 eur s 8,5 %
ročnýmúrokomzomeškaniaod26.5.2013dozaplateniatitulomuzavretiaZmluvyorevolvingovomúvere
č. 8300029165, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 330,- eur. Úver mal byť
zaplatený v 42 mesačných splátkach po 17,68 eur. Keďže žalovaná bola v omeškaní s úhradou už prvej
splátky, do skončenia splatnosti úveru nakoniec zaplatila 512,72 eur. Žalobca určil okamžitú splatnosť
úveru s odkazom na § 565 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. a ku dňu 26.5.2013 je neuhradená

splátka 159,12 eur.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

Dokonaniavstúpilvedľajšíúčastník,ktorýžiadalžalobuzamietnuť.Zmluvnývzťahjespotrebiteľskýúver,
kde žalovanej podľa Karty klienta bola vyplatená suma 282,41 eur a ten mala zaplatiť v 42 mesačných

splátkach po 17,68 eur, čo predstavuje úrok vo výške 75,12 % ročne. Neprimerane vysoký úrok je v
rozpore s dobrými mravmi. Má charakter úžery. Žalovaná vrátila žalobcovi 567,72 eur oproti požičanej
čiastke 282,41 eur. Žalobca je preto nedôvodná.

Súd v konaní mal preukázané, že žalobca poskytol žalovanej úver 330,- eur. Pre omeškanie s úhradou
splátok žalobca požiadal o predčasné splatenie úveru s postupom podľa § 565 Občianskeho zákonníka

v čiastke 159,12 eur. Súd vychádzal z toho, že revolvingový úver je spotrebiteľská zmluva, kde
spotrebiteľovi je potrebné poskytnúť ochranu podľa § 52 a násl. Občianskeho zákonníka. Samotná
žalovaná z úverovej zmluvy vyčerpala 282,41 eur a zaplatila v splátkach 567,72 eur. Úverový vzťah
sa rieši podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde ide o dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov vo forme pôžičky. Súd konštatuje, že pri uzavretí spotrebiteľskej zmluvy bol
spotrebiteľ v nevyváženom postavení k profesionálnemu dodávateľovi úverov, kde boli uzatvárané

formulárové zmluvy s podmienkami, ktoré dlžník nemohol ovplyvniť. Podľa Smernice Rady č. 93/13/
EHS sa jednalo o fakticky nerovnovážnu situáciu. Smernica Rady č. 93/13/EHS ukladá členským štátomzabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážil, či spotrebiteľská zmluva
neobsahuje nekalé podmienky a či obstojí ako celok. Vyžadovaný úrok vo výške 70 % vyplývajúci zo
zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru je v rozpore s citovanou úpravou, keďže dojednaná výška

úrokov je neprimerane vysoká. V máji 2010 v čase uzavretia zmluvy sa ročná percentuálna miera
nákladov na spotrebiteľský úver pohybovala na úrovni 14,83 až 15,35 %, a tak dohodnutý úrok 70 % je
neprimerane vysoký a prevyšuje úroky bánk skoro o 500 %. Takéto dojednanie úroku je neprimerané a
v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka. Preto súd zamietol nárok žalobcu, pokiaľ vychádza z úroku
zo zmluvy o revolvingovom úvere.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodované podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnej žalovanej nebola
priznaná náhrada trov konania, pretože jej v konaní trovy nevznikli. Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania pri zastupovaní advokátom podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z..

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Keď súd zamietol návrh, postupoval v rozpore

so zákonom, a to § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ako aj s obsahom uzavretej zmluvy z 18.5.2010.
Odvolateľ poukázal na § 3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, odplata za
poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku stanovenú Nariadením vlády. Konkrétne § 1
ods. 1 Nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z. stanovuje výšku odplaty za spotrebiteľský úver. Preto je chybou
súdu, ak aplikuje dobré mravy na predpis, ktorý stanovuje maximálnu hranicu odplaty. Súd ponecháva

nepovšimnuté zákonné ustanovenia, ktoré popierajú zákonnosť, vecnú oprávnenosť a opodstatnenosť
jeho postupu a samotné rozhodnutie vo veci. Nie je zrejmé, prečo sa súd nezaoberal ustanovením §
53 ods. 6 Občianskeho zákonníka pri uzavretí spotrebiteľskej zmluvy podľa zákona č. 258/2001 Z.z..
Výška odplaty za úver je nižšia ako maximálne povolená odplata, pričom to mal žalobca na úvahe a
v úverovej zmluve nepredtlačil maximálnu výšku odplaty stanovenú nariadením. Účastníci si dohodli

odplatné poskytnutie úveru a dojednanie výšky úrokov nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere.

Žalobca namieta priznanie trov konania vedľajšiemu účastníkovi, pretože tento v spore nemal úspech
alebo neúspech. To sa dá hovoriť len pri žalovanom a žalobcovi. Žalobca popiera nárok vedľajšieho
účastníka na náhradu trov konania, kde účasť vedľajšieho účastníka je motivovaná len dosiahnutím

prospechu vo forme náhrady trov konania v súdnom konaní. Vedľajší účastník neprezentoval účelnosť
vynaložených trov, pričom samotné občianske združenie prakticky funguje len za účelom generovania
trov právneho zastúpenia v konaní. Sú pochybnosti o tom, či združenie ako subjekt spĺňa zákonné
podmienky pre účasť v konaní. Tu poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV vo veci sp.
zn. 23C/27/2012, kde vedľajšiemu účastníkovi nebola priznaná náhrada trov konania pre neúčelnosť

vynaložených trov a zbytočné zastupovanie advokátom v súdnom konaní.

Žalobca navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že odporca bude zaviazaný k náhrade
zvyšku nároku, ktorý bol zamietnutý, resp. zruší sa rozsudok súdu prvého stupňa a vec sa vráti na ďalšie
konanie.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu
na ďalšie konanie. Žalobca v konaní uplatnil právo z uzavretej Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa
18.5.2010. Zmluva o revolvingovom úvere je spotrebiteľský úver, na ktorý platí zákon č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľskýchúverochainýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľov,pretožespotrebiteľskýmúverom
podľa § 1 ods. 2 je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 2 ods. 1 písm. a/) a podľa písm. b/ veriteľom

je fyzická alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. V čase uzavretia tejto zmluvy platilo ale Nariadenie vlády č. 238/2008 Z.z.,
zrušené 11.6.2010, ktoré upravovalo výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľských úverov. Okresný
súd vo veci vychádza len z povinnosti ochrany spotrebiteľa podľa § 52 a násl. Občianskeho zákonníka,
pričom bližšie právne neposúdil nárok žalobcu ako nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa

zákona č. 129/2010 Z.z.. Revolvingový úver nie je vymedzený právnym hodnotením súdu, a naviac,
je nárok zamietnutý s poukazom na to, že rozhodujúca pre posúdenie nároku je Smernica Rady č.
93/13/EHS, pričom sa opomína Nariadenie vlády SR č. 238/2008 Z.z., platné a účinné ku dňu uzavretia
revolvingového úveru, ktoré rieši otázku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Rozhodnutiusúdu prvého stupňa chýba správne právne posúdenie nároku žalobcu z hľadiska určenia o aký typ
zmluvy ide, a jeho právne zhodnotenie podľa platnej právnej úpravy. Nie je zdôvodnené, prečo úrok
70 % je neprimeraný z hľadiska Nariadenia vlády č. 238, V spise chýbajú doklady o tom, ako súd

dospel k záveru, že priemerné úročné sadzby sa pohybujú na úrovni 14,83 až 15,55 % ročne. Je možné
konštatovať, že rozsudok súdu prvého stupňa je z toho hľadiska pre nedostatočne právne zhodnotenie
rozhodnutím nepreskúmateľným, pre ktorý je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie v naznačenom smere.

Keď súd právne zhodnotí nárok žalobcu, môže riešiť otázku dobrých mravov či primeranosti RPMN a
zmluvnej odplaty za poskytnutý spotrebiteľský úver a novo rozhodnúť vo veci.

V novom rozhodnutí vo veci súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov konania účastníkov.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.