Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 20, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/194/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714201412
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714201412.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova

25, Bratislava, proti žalovanému M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, A., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, Košice, o
zaplatenie 526,20 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad z 20.02.2015
č.k. 17C/282/2014-41 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania

nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy
právneho zastúpenia vo výške 85,80 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žaloba nie je dôvodná. Mal za preukázané, že
účastníci uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, žalobca zosplatnil úver, požaduje vrátiť nezaplatenú
časť úveru vo výške 526,20 Eur s prísl.. Žalovaný zaplatil žalobcovi celkovo sumu 2.923,20 Eur, keď úver
bol poskytnutý vo výške 1.095,40 Eur. Žalovaný vrátil žalobcovi sumu vysoko prevyšujúcu poskytnutú

istinu a žaloba dôvodná nemôže byť vzhľadom na to, že pokiaľ žalovaná suma obsahovala nárok na
zaplatenie úroku podľa zmluvy, je potrebné vzťah účastníkov posudzovať podľa práva spotrebiteľského.
Úrok vo výške 68,85 % vyplývajúci zo zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru k žalobe, uplatnený je
v rozpore s touto právnou úpravou a dojednaná výška úroku je neprimerane vysoká. Takéto dojednanie
o úrokoch odporuje dobrým mravom a je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, preto ide o absolútne
neplatné zmluvné dojednanie. Úver v zmysle § 4 ods. 3, 4 zákona č. 258/2001 Zb. je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov.

O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovanému neboli trovy priznané,
pretože tieto trovy mu nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnil. Súd prvého stupňa priznával náhradu trov
právnehozastúpeniavedľajšiemuúčastníkovinastranežalovanéhostým,žežalovanýmalvkonaníplný
úspech. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka predstavujú odmenu za dva úkony právnej
pomoci po 34,86 Eur, 2x režijný paušál po 8,04 Eur, spolu vo výške 85,80 Eur.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším
účastníkom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol v tejto časti
rozsudok zmeniť tak, aby vedľajšiemu účastníkovi nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia.
Žalobca napáda rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré neobsahuje žiadne zdôvodnenie účelnosti trovprávneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Podotýka, že týmto nenapáda otázku samotného právneho
zastúpenia ako takého, ale účelnosť nákladov na toto zastúpenie a nepreskúmateľnosť aplikácie
zákonného ustanovenia, na základe ktorého súd rozhodol o povinnosti k náhrade trov konania. Z

napadnutého rozsudku nevyplýva spôsob akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti ohľadom rozhodnutia
o náhrade trov konania. Otázka účelnosti vstupu vedľajšieho účastníka je odlišná od účelnosti právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka. Ten má svoj predmet činnosti vykonávať sám. Vedľajší účastník na
strane žalovaného sa deklaruje ako subjekt na ochranu spotrebiteľa a práve vďaka tomu mu právna
úprava priznáva osobitné postavenie spomedzi subjektov rovnakej právnej formy. Bežné občianske

združenie, ktoré si do predmetu svojej činnosti nedá ochranu spotrebiteľa totiž nemôže vstupovať do
konania ako vedľajší účastník inak, ako by pri splnení podmienky právneho záujmu na výsledku konania.
Osobitosť združení na ochranu spotrebiteľa spočíva v tom, že sa mu na základe a v súvislosti s jeho
činnosťou priznávajú aj osobitné práva a postavenie. Ak už raz zákonodarca priznal nejakému subjektu
určité osobitné postavenie aj vo vzťahu k súdnemu konaniu, potom vychádzal z logického predpokladu,
že tento subjekt bude odborne, personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti.

V opačnom prípade by bolo nelogické, aby osobitné postavenie sa priznávalo subjektu, ktorý nie je
schopný a spôsobilý realizovať svoju činnosť. Predloženie podania vedľajším účastníkom je zhodné ako
predkladá v iných veciach. Vedľajší účastník namiesto toho, aby zastupoval spotrebiteľa, aby vystupoval
prostredníctvom svojich odborne vyškolených zamestnancov a členov, vstupuje do konania vždy už
zastúpené právnym zástupcom, a to pravidelne vo všetkých konaniach a bez výnimky. Takéto združenia

vstupujú do konania vždy zastúpené zástupcom, aj keď o obsahu konania nemajú žiadnu predstavu.
V tomto prípade vedľajší účastník svojim postupom jednoznačne splnil uvedený štandardný postup
takýchto združení. Procesná úprava teda v tomto prípade nebola využitá k účelu, pre ktorú bola prijatá.
Odôvodnené právne zastupovanie môže byť na mieste len v mimoriadne obtiažnych právnych veciach.
V opačnom prípade, kam patrí aj zastupovanie šablónovitým spôsobom a predkladanie formulárových

podaní, ide o zneužívanie zákona, pretože samotné združenie nie je zamerané na vykonávanie svojej
činnosti. Rozhodnutie o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka je nedôvodné
a nezákonné. Tento subjekt ani nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka. Poukazuje v tejto
súvislosti na právnu úpravu stanovenú zákonom č. 353/2014 Zb.. V zmysle týchto dôvodov navrhol
podanému odvolaniu vyhovieť.

Vedľajší účastník navrhol rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že vedľajší
účastník je riadnym účastníkom, teda v súlade s článkom 47 ods. 2 Ústavy SR a Občianskym súdnym
poriadkom má právo vždy si zvoliť na zastupovanie advokáta od začiatku konania, nie iba podľa
náročnostiprípadu.Akbymalsúdprijaťargumentáciužalobcu,takpotomvzhľadomnajehonepochybne

profesionálne vymáhanie pohľadávok by sa to isté pravidlo malo aplikovať aj na neho a aj na úkony
právneho zástupcu žalobcu, keďže návrhy z jeho strany sú podávané hromadne a rutinne a tiež
vzniknuté trovy by mali byť posúdené ako neúčelné.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výroku o trovách konania vo vzťahu

medzi žalobcom a vedľajším účastníkom v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu s
konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie dôvodné nie je.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá

je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. v znení platnom do 31.12.2014, ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je

ochrana práv podľa osobitného predpisu.Podľa §93 ods. 4 citovaného zákona, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Ako je zrejmé z obsahu spisu, v priebehu prvostupňového konania vedľajší účastník vstúpil do tohto
konania doručením oznámenia o vstupe dňa 07.05.2014. Vedľajší účastník vstúpil do konania v súlade
s § 93 ods. 2 O.s.p. v znení platnom do 31.12.2014 s tým, že podľa § 93 ods. 4 citovaného zákona
má rovnaké práva a povinnosti ako účastník, pričom každý z nich koná iba sám za seba. Je tiež

nepochybné, že vedľajší účastník v ďalšom písomnom podaní (22.05.2014) poukazoval na neprijateľné
zmluvné podmienky obsiahnuté v účastníkmi uzatvorenej zmluve o revolvingovom úvere, zdôrazňoval,
že žalobca poskytol peňažné prostriedky žalovanému na základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy, preto
má nárok len na vrátenie požičanej istiny bez úrokov a poplatkov. Požadované neprimerané vysoké
úroky kvalifikoval vedľajší účastník za dojednané v rozpore s dobrými mravmi s tým, že v tejto časti
zmluva o úvere nemôže byť platným právnym úkonom.

Procesná aktivita vedľajšieho účastníka tak nepochybne v tomto konaní súvisela s ochranou žalovaného
ako spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov. Takýmto
prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno popierať aj
jeho sankčnú povahu (do pozornosti uznesenie NS SR sp. zn. 7Mcdo /4/2010).

Vedľajší účastník vstúpil do tohto konania a svojimi vyjadreniami sa sústredil na zbavenie spotrebiteľa
účinkov neprijateľných, a preto neplatných zmluvných podmienok. Prezentovaná ochrana žalovaného
zo strany vedľajšieho účastníka bola opodstatnená a súd prvého stupňa napokon žalobu ako nedôvodnú
aj s prihliadnutím na argumentáciu vedľajšieho účastníka zamietol.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 137 explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa
kolektívnou ochranou práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby.
Podľa dôvodovej správy „Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré
sú v súlade s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom

chránených záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi, napr. zákon č. 365/2004 Zb. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou, zákon č. 250/2007 Zb. o ochrane
spotrebiteľa a zákon č. 82/2005 Zb. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna
úprava bude predstavovať aj výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb.“

Občiansky súdny poriadok ďalej v ustanovení § 24 a nasledujúcich umožňuje každému účastníkovi dať
sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť aj advokát. Zákon vo
svojich ustanoveniach nevylučuje, aby sa vedľajší účastník nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby mu
nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa v tom zmysle, že vedľajšiemu účastníkovi
patrí náhrada trov konania s ohľadom na výsledok rozhodnutia o veci samej vo vzťahu medzi účastníkmi
konania. Vedľajší účastník, ako bolo vyššie spomínané, dôvodne namietal opodstatnenosť nároku
uplatneného zo strany žalobcu podanou žalobou a vo vzťahu k tomu sa aj prejavilo konanie vedľajšieho

účastníka, ktorý bránil žalovaného pred požiadavkami žalobcu, keď tieto nároky uplatňoval v rozpore
s hmotným právom.

Vedľajšiu intervenciu vníma Európska komisia ako jeden z prostriedkov na ochranu práv spotrebiteľov
a niet dôvodu ho vylučovať z prostriedkov ochrany zameraných na dosiahnutie cieľov podľa Smernice

Rady 93/13/EHS vrátane článku 7 ods. 1.

K odvolacím námietkam žalobcu je potrebné uviesť, že na právnu úpravu vyplývajúcu z ustanovenia §
93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom od 01.01.2015 prihliadať nemožno, nakoľko vedľajší účastník vstúpil
do konania z vlastného podnetu pred 01.01.2015, teda v dobe, keď v tom čase účinný Občiansky

súdny poriadok nevyžadoval ako súčasť podnetu aj súhlas účastníka so vstupom do konania. Zákon č.
353/2014Zb.účinnýod01.01.2015neobsahujevlastnéprechodnéustanovenia,apretojepotrebnéjeho
účinky vykladať v súlade s princípom zákazu pravej retroaktivity. Ak nie je v prechodných ustanoveniach
výslovne uvedené inak, je pri strete starej a novej úpravy nutné vychádzať zo všeobecne platnejzásady nepravej retroaktivity procesných noriem, teda aplikácie nových procesných noriem pre skôr
začaté konania. V takom prípade sa v konaní pokračuje podľa neskoršieho zákona s tým, že právne
účinky úkonov uskutočnených skôr zostávajú v platnosti. Oznámenie o vstupe predstavuje procesný

úkon vedľajšieho účastníka, ktorým oznamuje svoj vstup do konania, a preto na takýto procesný úkon
vedľajšieho účastníka sa musí vzťahovať právna úprava obsiahnutá v § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom
do 31.12.2014.

Za situácie, že správna je aj výška trov konania priznávaná vedľajšiemu účastníkovi, ktoré pozostávajú z

odmenyprávnehozástupcuzaposkytnutúprávnupomoc,odvolacísúdpoukazujúcnauvádzanédôvody
rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov, žalovanému
ani vedľajšiemu účastníkovi v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.