Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 3, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113203967
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113203967.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky: O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. nad I., ul. K.

XXX/XX, zastúpená Mgr. Michalom Urbanom, advokátom so sídlom v Trenčíne, ul. Šafárikova 12, proti
odporcovi: X. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. nad I., ul. K. XXX/XX, prechodne bytom O. nad I., ul.
H.. J. 67X/X, zastúpený Mgr. Tomášom Balážom, advokátom so sídlom v Žiline, ul. Štúrova 1, o vrátenie
daru, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 618,43 eur, ktoré

pozostávajú z trov jeho právneho zastúpenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 15.02.2013 doručený návrh navrhovateľky, ktorým sa proti odporcovi
domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporcu vydať, vrátiť navrhovateľke spoluvlastnícky
podiel o veľkosti ? k bytu č. XX s prislúchajúcim podielom na príslušenstve bytu nachádzajúcom sa
vo vchode č. XX na 2. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX postavenom na pozemku
s parc.č. XXXX/XX v O. nad I., spoluvlastnícky podiel o veľkosti ? z podielu priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súpisným číslom XXX, obidva zapísané na LV
č. XXXX pre kat. úz. O. nad I., spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XXXX na pozemku KNC s parc.č.

XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 418 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre kat.
úz. O. nad I.. Zároveň si uplatnila aj právo na náhradu trov konania. Tento návrh odôvodnila tým,
že týmto žalobným návrhom sa domáha vrátenia daru, ktorý darovala odporcovi darovacou zmluvou
zo dňa 10.10.2011, spísanou vo forme notárskej zápisnice. Táto darovacia zmluva bola spísaná u
notárky JUDr. Želmíry Pagáčovej v čase, keď boli obaja manželia. V roku 2008 odišiel odporca na
starobný dôchodok. Zmena životného štýlu odporcu, ktorý si odporca v tejto súvislosti zvolil, sa stala
predmetom konfliktov medzi nimi. Dostatok voľného času ako aj slušný dôchodok umožňoval odporcovi

viesť život podľa jeho predstáv. Odporca začal navštevovať pohostinstvá, pričom pod vplyvom alkoholu
bol agresívny. Navrhovateľke vulgárne nadával a napadol ju fyzicky, pričom jej spôsobil zranenie prstov
na rukách. Vyhrážal sa jej vyhodením z okna, nedovolil jej spať, zastrašoval ju a v amoku rozbíjal
všetko, čo mu prišlo do cesty. V dôsledku takéhoto správania odporcu niekoľkokrát kontaktovala políciu,
pričom odporca bol v jednom z prípadov uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu. Na základe takéhoto správania začala mať navrhovateľka psychické problémy, trpela
nespavosťou, depresiami a zo správania odporcu mala panický strach. Preto podala aj návrh na

vylúčenie odporcu z užívania predmetného bytu, o ktorom bolo v konaní vedenom na Okresnom súde
Trenčín pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX rozhodnuté tak, že odporca bol dočasne vylúčený z užívania celého
bytu. Súd vylúčil odporcu z užívania bytu do právoplatného skončenia konania o vrátení daru, teda
spoluvlastníckeho podielu odporcu k predmetnému bytu. Navrhovateľka zastáva názor, že odporcasvojim konaním naplnil skutkovú podstatu § 630 Občianskeho zákonníka, a preto jej vzniklo právo na
vrátenie daru. O vrátenie daru požiadala odporcu výzvou zo dňa 15.08.2012, pričom odporca na výzvu
doposiaľ nereagoval.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že darovaciu zmluvu uzatvárala v domnení, že sa bude dať
neskôr zrušiť. Na túto skutočnosť ju upozornil aj JUDr. K., ktorý bol činný ako mediátor v spore medzi
ňou a odporcom. JUDr. K. má sídlo v tej istej budove ako notárka JUDr. Želmíra Pagáčová, ktorá
spísala predloženú notársku zápisnicu. Myslela si, že keď daruje spoluvlastnícky podiel odporcovi, jeho

správanie voči nej sa zmení, avšak k tomuto nedošlo. Predmetný byt nadobudla od svojho otca, a to v
roku 1997 na základe kúpnej zmluvy. V roku 1999 spolu s odporcom uzatvorili manželstvo a v roku 2010
na základe jeho požiadavky zmluvne zriadila vecné bremeno, ktoré bolo neskôr v notárskej zápisnici na
základe dohody zrušené. Nemá žiadne vedomosti o trestných stíhaniach odporcu z dôvodu útoku voči
jej osobe. Trestné oznámenie na neho nepodávala, nakoľko sa obávala možného postihu zo strany jeho
syna, ktorý je príslušníkom zboru väzenskej a justične stráže. Strach pri podávaní žalôb proti odporcovi

nemala. Odporca sa dopustil voči nej protiprávneho konania, o čom svedčia priestupkové konania. Čo
sa týka správania voči nej, ktorým mal hrubo porušovať dobré mravy, toto spočíva v tom, že jej nadával,
vykrúcal jej ruky, nepovedal jej pekné slovo, budil ju, vyhrážal sa jej tým, že ju vyhodí z okna, keď bolo
otvorené okno. Stalo sa to dvakrát, v jednom prípade bol prítomný aj jej syn, pričom toto sa udialo na
oslave jej 60-ky v roku 2010. Pričom približne v roku 2009 sa to stalo tiež. Po uzatvorení darovacej

zmluvy sa toto neopakovalo. Na preukázanie týchto tvrdení nemá žiadnych svedkov, ale keď jej robil
zle, ušla k susedovi. Toto jeho zlé správanie začalo už v roku 2005. Odporca chodil domov pod vplyvom
alkoholu, pomočoval sa, rozbíjal nábytok, o čom podľa jej vedomostí prebiehalo priestupkové konanie,
ktorého výsledok nepozná. V súvislosti s vykrúcaním rúk ošetrenie lekára navrhovateľka nevyhľadala.
V súvislosti s jej psychickými problémami pomoc odborníka, teda psychológa alebo psychiatra takisto

nevyhľadala. V súčasnosti berie lieky, ktoré jej predpísala obvodná lekárka. Táto ju odporúčala na
vyšetrenie k psychológovi, avšak kvôli tomu, že sa bála, nakoniec tam nešla. V súvislosti s uvedenou
darovacou zmluvou pomoc JUDr. K. vyhľadala ona. Vyhľadala ho ako advokáta za účelom zrušenia
vecného bremena, pričom netušila, že pracuje aj ako mediátor. Vecné bremeno chcela zrušiť pre
správanie odporcu a odporca o tomto jej úmysle zrušiť vecné bremeno vedel. Nakoniec uzatvorili dohodu

o zrušení vecného bremena a zároveň darovaciu zmluvu, nakoľko im to poradil JUDr. K.. Takisto ju uistil
v tom, že táto zmluva sa dá zrušiť, ak by sa odporca správal zle. Je pravdou, že odporcu nepustila
najmenej 3-krát do bytu, teda že mu nešla otvoriť dvere, pričom tak urobila preto, lebo odporca mal od
bytu kľúče. Musel čakať približne 10 až 15 minút. V čase, keď žila v spoločnej domácnosti s odporcom
finančné problémy v súvislosti s platením energií a nájomného nemala. Odporca nakupoval aj potraviny,

avšak nakúpil ich v takom množstve, že ich nakoniec jedol hmyz. V súčasnosti má problém vyžiť z
vlastného dôchodku.

Odporca na pojednávaní uviedol, že s navrhovateľkou žili ako ostatní. Je pravdou, že si aj vypil, avšak
pili spolu. V predmetnom byte býval spolu s navrhovateľkou od roku 1999, pričom zo začiatku s nimi

býval aj jej otec. Na okolnosti kúpy bytu navrhovateľkou, resp. jej otcom si už dobre nepamätá, avšak
poskytol sumu 11.000,- Sk, aby si navrhovateľka mohla kúpiť byt. Po uzatvorení manželstva sa dohodli,
keďže nemal žiadne právo k bytu, že navrhovateľka zriadi vecné bremeno, a to právo jeho doživotného
užívania. Navrhovateľka neskôr chcela zrušiť toto vecné bremeno, avšak on nevedel prečo. Chodila za
JUDr.K.anakoniecmunavrhli,abyuzatvorildarovaciuzmluvuasúhlasilsozrušenímvecnéhobremena.

Nevedel, čo je pre neho lepšie, avšak nemal dôvod odmietnuť dar, preto nakoniec zmluvu uzatvoril.
Pred uzatvorením darovacej zmluvy aj po jej uzatvorení sa k navrhovateľke správal rovnako, nič jej
neurobil. Čo sa týka rozbitia nábytku, na ktoré poukazuje navrhovateľka, tak toto nie je pravdou, nábytok
ani nepoškodil. Je pravdou, že prišla polícia, pričom bol hodinu na polícii a potom ho pustili. Vysvetľuje
si to tak, že navrhovateľka potrebovala záznam. Nikdy nebol priestupkovo stíhaný ani postihovaný za

priestupok vo vzťahu k navrhovateľke. Takisto nebol liečený zo závislosti na alkohole. V čase, keď
poskytolnavrhovateľkesumu11.000,-Skzaúčelomkúpybytu,ovýškekúpnejcenynevedelaosamotnú
kúpu sa ani nezaujímal. V čase spolužitia s navrhovateľkou navštevoval pohostinstvá, a to v rôznych
intervaloch, jedenkrát za deň, trikrát za týždeň. Presný počet dní v týždni si nepamätá. Navrhovateľke pri
odchodezbytu,akchcelaniekamodísť,nikdynebránil,takistonikohozbytunevyhadzoval.Vsúčasnosti

býva v slobodárni, t.j. Ubytovni XX v O. nad I.. O navrhovateľku sa staral. Bol s ňou aj v nemocnici
za účelom jej ošetrenia v súvislosti so zhoršením jej zdravotného stavu v dôsledku požívania alkoholu.
Navrhovateľka prestala brať lieky, pričom predtým požívala alkohol po dlhší čas. Na presné obdobie si
nepamätá. Spolu so synom ju priviezli do Ilavy, pretože nevládala chodiť.Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že dôvod podania tohto návrhu je ten, že odporca v minulosti
žil s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti, pričom po uzatvorení darovacej zmluvy sa dopúšťal voči

navrhovateľke správania, ktoré obzvlášť hrubým spôsobom porušuje dobré mravy. Jedná sa o incidenty,
útoky na osobu navrhovateľky. V dôsledku týchto útokov navrhovateľka trpí psychickými problémami,
nespavosťou. Odporca sa takto nesprával len voči navrhovateľke, ale aj voči členom jej rodiny, a to aj
k jej synovi, jej družke a k ich maloletým deťom. Odporca bol priestupkovo postihovaný za skutok, ktorý
sa stal 04.04.2012, teda správal sa v rozpore s dobrými mravmi voči navrhovateľke. Táto skutočnosť

bola konštatovaná a zistená v priestupkovom konaní mestskou políciou. Príslušníci mestskej polície boli
svedkami napádania navrhovateľky odporcom. To, že navrhovateľka nechcela na základe jej trestného
oznámenia pokračovať v trestnom stíhaní, bolo vedené jej úmyslom, aby odporca nebol trestne stíhaný.
V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je rozhodujúce, kedy malo dôjsť a aj
došlo ku konaniu v hrubom rozpore s dobrými mravmi obdarovaného voči darcovi, ale je podstatnou tá
skutočnosť, že k takémuto konaniu došlo.

Právny zástupca odporcu uviedol, že návrh navrhovateľky je nedôvodný, nakoľko nie sú splnené
zákonné podmienky pre vrátenie daru. Zo strany odporcu nedošlo k správaniu, ktoré by bolo možné
považovať za správanie hrubo porušujúce dobré mravy. Tvrdenia uvádzané navrhovateľkou v návrhu
sú ničím nepodložené účelové tvrdenia, vychádzajúc z toho, že navrhovateľka sa zároveň pri darovaní

spoluvlastníckeho podielu zbavila vecného bremena. Takisto odporca poukazuje na to, že v zmysle
ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky na dobré mravy sa nemôže odvolávať ten, kto sám
koná v rozpore s dobrými mravmi. Konanie odporcu nebolo porušovaním dobrých mravov značnej
intenzity a nejednalo sa ani o sústavné porušenie dobrých mravov. Bol zadokumentovaný iba jeden
jediný prípad spáchania priestupku, ktorý však dosahoval iba intenzitu priestupku a nie trestného

činu. Preto toto konanie nepovažuje za konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Absentuje tak
zákonný predpoklad na domáhanie sa vrátenia daru. Nie každé chovanie v rozpore so spoločenským
poriadkom je správaním, ktoré naplňuje skutkovú podstatu uvedenú v § 630 Občianskeho zákonníka.
Konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi je potrebné hodnotiť podľa objektívnych kritérií a nie
podľa subjektívnych pocitov darcu. Objektívne navrhovateľka nepreukázala také správanie odporcu,

ktoré by ju oprávňovalo domáhať sa vrátenia daru. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie
orgánov činných v trestnom konaní, výsledkom ktorého bolo de facto nepokračovanie v trestnom konaní
začatom na základe trestného oznámenia navrhovateľky za jej údajné týranie. Nerozumie argumentácii
navrhovateľky, že nechcela, aby bol odporca stíhaný. Tomu odporuje tá skutočnosť, že sama podala na
odporcu trestné oznámenie. Orgány činné v trestnom konaní sa týmto trestným oznámením zaoberali a

ustálili, že nedošlo k spáchaniu trestného činu. Aj navrhovateľka sa správala voči odporcovi v rozpore
s dobrými mravmi. Záverom poukázal aj na skutočnosť, že výzva na vrátenie daru ako nevyhnutný
predpoklad vzniku práva na vrátenie daru bola zo strany navrhovateľky neúplná, nakoľko obsahuje len
výzvu na vrátenie spoluvlastníckeho podielu k bytu a nie aj spoluvlastníckych podielov, ktoré sa k tomuto
bytu vzťahujú, teda na bytovom dome a na pozemku.

Svedok S. I., syn navrhovateľky uviedol, že o darovaní časti bytu sa dozvedel až po jeho uskutočnení,
čomu sa čudoval. Odporcu pozná približne od roku 2000, teda od uzavretia jeho manželstva s
navrhovateľkou. Vie, že navrhovateľka chcela predtým zrušiť vecné bremeno, a to právo doživotného
užívania tohto bytu odporcom. Myslela si, že touto darovacou zmluvou sa odporca napraví, potom sa

všakjehosprávaniezhoršilo.Bolomupovedané,žedarovaciazmluvamalaupokojiťodporcu,vdôsledku
čoho sa aj zmení, ale zmenil sa k horšiemu. Navrhovateľka odporcovi verila. Odporcu sa bála, avšak
kryla ho takým spôsobom, že neoznamovala jeho zlé správanie príslušným úradom. Kryla ho napríklad
aj tak, že mestskú políciu, ktorá mu chcela uložiť pokutu za to, že viedol bicykel pod vplyvom alkoholu,
presviedčala, aby mu túto pokutu neuložili. To, že skutočnosti týrania neoznamovala príslušným úradom,

do toho sa nestaral, nechával to na ňu. On má svoju rodinu, býva 50 km od bydliska navrhovateľky,
nemá čas zisťovať, ako to u nich každý deň prebieha. Vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom poznal,
avšak viedol samostatný život, do detailov sa nestaral. Vie, že odporca mal problémy s alkoholom, a
to jednak pred uzatvorením darovacej zmluvy, ako aj po uzatvorení darovacej zmluvy. V roku 2010 na
oslave 60. narodenín navrhovateľky, sa odohrala udalosť, kedy sa odporca opil, v dôsledku čoho začal

nadávať hosťom a byť vulgárny. Na tejto oslave pil každý, avšak zle sa správal iba odporca. Pred rokom
2010, teda pred touto oslavou je mu známe, že odporca mal typické alkoholické dni, kupoval a nadmerne
požíval alkohol. Čo sa týka vedenia spoločnej domácnosti navrhovateľky a odporcu, okolnosti bližšie
nepozná, avšak v roku 2011 mu navrhovateľka uviedla, že odporca jej neplatí nájomné. Je mu všakznáme, že odporca nakupoval napríklad jedlo, avšak kupoval ho v prílišných množstvách, teda kupoval
zbytočne pre oboch, všetko sa nedalo ani pojesť. Po roku 2011 navrhovateľka a odporca spoločne voľný
čas už netrávili, manželstvo už bolo rozvrátené v tom čase sa správanie odporcu nezmenilo. Tak tomu

bolo už aj pred rokom 2010. Je pravdou, že odporca niekedy pred rokom 2010 priviezol navrhovateľku
do nemocnice, kedy mala navrhovateľka problémy s nohami v dôsledku ich opuchu. Navrhovateľka sa
nikdy neliečila na alkoholizmus, problémy s alkoholom nemala. V súčasnosti má navrhovateľka finančné
problémy, nakoľko má nízky dôchodok a nezvláda platiť potrebné veci. Nebol nikdy svedkom fyzického
útoku odporcu na navrhovateľku, avšak videl na rukách navrhovateľky modriny a škrabance, pričom na

presný dátum si nepamätá, mohlo to byť približne pred rozvodom manželstva. Zlé správanie odporcu
pokračovalo aj po októbri roku 2011. Na návšteve v roku 2012 odporca ležal v posteli, bol prikrytý pod
perinou, bol pod vplyvom alkoholu, sácalo s ním a nevhodne sa správal. Bol svedkom ako odporca hrubo
nadával do telefónu navrhovateľke. Bol svedkom nadávok aj v roku 2010 a 2011. Vždy, keď prišiel k
nim, mama bola triezva a odporca bol opitý. Z toho vyvodzuje to, že navrhovateľka alkohol nepožívala,
požíval ho len odporca.

Svedok S.. Z. W. uviedol, že účastníkov konania pozná, navrhovateľka je suseda, odporca je bývalým
susedom. Býva v rovnakom bytovom dome ako navrhovateľka, pričom jeho byt sa nachádza pod bytom
navrhovateľky. O okolnostiach týkajúcich sa darovacej zmluvy nevie nič. V uvedenom byte trvalo býva
približne od roku 2011. Jedná sa o rodičovský byt, v ktorom vyrastal, a z ktorého sa v roku 1982 po

uzavretí manželstva odsťahoval. Rodičov pravidelne navštevoval takmer každý deň. Od roku 2000, kedy
zomrel jeho otec, tam bývala iba matka, o ktorú sa staral a skoro každý deň ju navštevoval. Spolužitie
navrhovateľky a odporcu vnímal najmä prostredníctvom otrasov a hlukov, ktoré spôsobovali. Cez deň
bol relatívne kľud, ale v noci sa niekedy ani nedalo spať. Nevie čo tam robili, ale spôsobovali otrasy,
hluk, bolo počuť aj hádky medzi nimi. Odporcu častokrát vídaval pod vplyvom alkoholu, pričom inak

ho vnímal triezveho a inak pod vplyvom alkoholu. Triezveho ho vnímal ako bezbranného. Keď bol pod
vplyvom alkoholu, niečo si mrmlal, nejavil sa agresívny, zaliezol do bytu a hluk začal robiť asi až potom,
ako sa vyspal. Ako agresívneho ho nevnímal. Z ich správania, z toho hluku mal nervy. Keď sa odporca
odsťahoval približne pred rokom a pol, už je kľud a pokoj. Domov chodí poväčšinou neskôr večer, do
detailu si nevšíma ľudí a žije rýchlym spôsobom života. Vzťah medzi účastníkmi hodnotí tak, že tam boli

najmä nočné extempore. Z rozprávania svojej matky vie, že aj v minulosti, keď tam žila ona, hovorila, že
u susedov je hluk a buchoty. Nikdy nebol priamym svedkom útoku odporcu na navrhovateľku, dedukuje,
že tak mohlo byť, nakoľko pred dvoma rokmi k nim prišla suseda posedieť, uviedla, že ju odporca napáda
a raz u nich aj prespala. Obsah rozhovorov nikdy nepočul, nakoľko to nie je možné, steny sú hrubé.
Častejšie však nebolo počuť krik, ale najmä buchot. Nevedel si to vysvetliť, ako je možné v noci počuť

premiestňovanienábytku,nevedelsivysvetliť,čotammôžurobiť.Nemôžepovedať,žebymalvedomosť
o zlom správaní odporcu k navrhovateľke, avšak ako uviedol, dedukuje to z návštevy navrhovateľky,
ktorá im prišla povedať, že trpí. Ráno sa vrátila späť.

Svedkyňa K. S., ktorá je družka syna navrhovateľky uviedla, že účastníkov konania pozná. Bola

spúšťačom toho, aby sa zmenila situácia navrhovateľky, v ktorej sa v súvislosti s manželstvom s
odporcom ocitla. Ona jej odporučila, aby navštívila domov týraných žien. O uzavretí darovacej zmluvy
vie. Túto iniciatívu vyvíjala ešte pred uzavretím tejto darovacej zmluvy. O jej uzavretí sa však dozvedela
až dodatočne. Domácnosť účastníkov konania pozná približne od začiatku roku 2010, kedy ich z
dôvodu, že chodila so synom navrhovateľky začala navštevovať. Spočiatku bolo všetko dobré, ale

asi po 3 mesiacoch od začiatku roku 2010 sa to zmenilo. Požívanie alkoholu zo strany odporcu sa
stupňovalo, chodil domov opitý, pričom v roku 2011 to už bolo neúnosné. Niekedy odporca trieskal do
nábytku, nadával navrhovateľke, a to aj pred deťmi. Uzatvorenie darovacej zmluvy, ktorá nasledovala
potom, si vysvetľuje tak, že bola uzatvorená preto, že odporca neprispieval navrhovateľke na spoločnú
domácnosť. Odôvodňoval to tým, že prečo by mal dávať na chod spoločnej domácnosti, keď byt nie je

jeho. Po hádke sa však rozhodla, že pôjde zrušiť vecné bremeno, pričom právnik, s ktorým komunikovala
jej uviedol, že je vhodné uzatvoriť darovaciu zmluvu, a že sa to bude neskôr dať zrušiť. O tom, čo jej
povedal sa dozvedela od navrhovateľky, ktorá jej o tom povedala. Nebola svedkom fyzického útoku,
avšak bola pritom, ako odporca drgol plecom do navrhovateľky. Nevie presne kedy sa tak stalo, ale
bolo to niekedy pred rozvodom manželstva. Fyzické napadnutie odvodzovala od modrín, ktoré mala

navrhovateľka. Odporca sa o spoločnú domácnosť staral tak, že robil nákupy, o ktorých vedeli, že sú
nadmerné a nakupuje veci, ktoré nie sú potrebné. Nákupy sa týkali potravín, avšak tieto potraviny boli
kupované v nadmernom množstve, napr. 50 kg múky. Dokonca chodili aj spoločne nakupovať. Išli po
viacerých obchodoch v rámci jedného dňa, kde odporca zostal v pohostinstve. Keď bol odporca triezvy,čo sa však nestalo často, tak bol v poriadku. Zhoršenie správania nastalo v roku 2011, čoho dôsledkom
bolo aj to, že keď prišli na návštevu, po pár minútach začal byť odporca nepríjemný, začal nadávať, aj
vulgárne, v dôsledku čoho odišli. V rámci nadávok a vulgárností sa odporca vyhrážal navrhovateľke aj

tým, že jej vykrúti ruky. Dôverný vzťah s navrhovateľkou mala v podstate ihneď od začiatku, keď začala
k ním chodiť, pričom jej navrhovateľka uviedla, že problémy s odporcom boli už aj predtým ako k ním
svedkyňa prišla.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom

účastníkov konania, výsluchom svedkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi. Na základe takto
vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, ktorý na základe citovaných ustanovení zákona následne
právne posúdil.

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Navrhovateľka a odporca sú bývalými manželmi, ktorých manželstvo, uzatvorené dňa 19.03.1999,
bolo právoplatne rozvedené dňa 16.10.2012. Navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu ? k celku bytu č. XX nachádzajúcom sa vo vchode č. XX na 2. poschodí
bytového domu so súpisným číslom XXX postavenom na pozemku s parc.č. XXXX/XX v O. nad I.,

ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach uvedeného bytového domu o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 47/846 a
spolu so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 141/3384 k celku na pozemku KNC parc.č. XXXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 418 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre kat.
úz. O. nad I.. Odporca je spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností o veľkosti spoluvlastníckeho

podielu ? k bytu, XX/XXXX k pozemku a XX/XXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
uvedeného bytového domu. Tento spoluvlastnícky podiel nadobudol odporca darovacou zmluvou zo dňa
10.10.2011, spísanou vo forme notárskej zápisnice od odporkyne ako darkyne. Súčasťou tejto notárskej
zápisnice bola aj dohoda o bezodplatnom zrušení vecného bremena - práva doživotného bývania a
užívania zriadeného v prospech odporcu. Listom zo dňa 15.08.2012 vyzvala navrhovateľka odporcu

na vrátenie uvedeného daru. V tomto liste uviedla, že odporcova advokátka ju vyzvala na zrušenie
spoluvlastníctva k uvedenému bytu. Je však toho názoru, že si dar od nej nezaslúži, a preto chce aby
mu jej ho vrátil. Ako dôvody vrátenia daru ďalej uviedla, že sa dala na darovanie nahovoriť odporcom,
pričom jej sľúbil, že sa jeho správanie k nej zmení, že sa bude podieľať na potrebách bytu, nič však
nesplnil. Vedenie domácnosti nechal na ňu, hoci vedel, že má malý dôchodok. Choval sa k nej ešte

horšie ako predtým, z čoho mala zdravotné problémy. Viac už nezniesla s ním žiť v jednom byte. Bola
nútená požiadať súd a políciu o pomoc.

Odporca bol v minulosti priestupkovo postihovaný, a to dňa 05.06.2010 za to, že spal pod vplyvom
alkoholu na verejnom priestranstve, dňa 05.09.2011 za to, že pod vplyvom alkoholu ležal na ceste,

dňa 20.04.2012 za to, že spal pod vplyvom alkoholu na lavičke, dňa 17.06.2013 za to, že sa pod
vplyvom alkoholu váľal na zemi. V jednom z týchto prípadov bola vec prejednaná v blokovom konaní a
v ostatných prípadoch bola riešená napomenutím. Dňa 05.04.2012 bola Mestskou políciou v Dubnici
nad Váhom odporcovi uložená bloková pokuta v blokovom konaní za to, že dňa 04.04.2012 v mieste
trvalého bydliska fyzicky napádal navrhovateľku, hrubo sa k nej správal, vykrúcal jej ruky, rozbíjal

nábytok a bránil jej odísť z bytu preč. Na základe oznámenia navrhovateľky zo dňa 16.06.2012 vykonalo
Obvodné oddelenie PZ Dubnica nad Váhom objasňovanie priestupku, ktorého sa mal dopustiť odporca.
Navrhovateľka v oznámení o spáchaní priestupku uviedla, že jej odporca robí schválnosti, napríklad,
že jej dňa 15.06.2012 o 22.30 hod. zvonil na zvonček, aby mu išla otvoriť dvere a keďže mu neotvorila
zvonil aj o 23.30 hod.. Uvedená vec bola záznamom zo dňa 13.08.2010 odložená, nakoľko nebola

naplnená skutková podstata priestupku. Navrhovateľka podala dňa 15.06.2012 na Okresnej prokuratúre
Trenčín na odporcu trestné oznámenie kvôli psychickému a fyzickému týraniu. Odporca na základe tohto
trestného oznámenia nebol zo spáchania trestného činu obvinený, pričom policajt po prešetrení veci
odovzdal trestné oznámenie Obvodnému úradu v Trenčíne na prejednanie priestupku. Obvodný úrad
v Trenčíne na základe zistených skutočností dospel k záveru, že spáchanie skutku nebolo v konaní

preukázané a priestupkové konanie dňa 05.09.2012 zastavil.

Podľa vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru,
ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.Občiansky zákonník a ani iný právny predpis pritom nedefinuje pojem dobré mravy. Napriek tomu je
nimi možné rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji
osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou

spoločnostiamajúpovahunoriemzákladných.Knaplneniuskutkovejpodstatyprevráteniedarusmeruje
len také závadné konanie obdarovaného voči darcovi, alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho
rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Predpokladom
úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho
nevďačnosť. Ide však o také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu

možno objektívne kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej
intenzity, alebo porušovanie sústavné. Takisto môže ísť aj o neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi
alebo iným osobám, ktorá vyplýva buď z právnych noriem alebo zmluvného vzťahu. Predpokladom
aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym chovaním
obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií a nielen podľa
subjektívneho názoru darcu. Súd vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie intenzity porušovania

dobrých mravov správaním sa odporcu ako obdarovaného voči navrhovateľke ako darkyni a zistil, že
odporca sa voči navrhovateľke správania sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu
možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, nedopustil.

K takémuto záveru dospel súd po zvážení jednak vzájomného vzťahu, ktorý existoval medzi účastníkmi

konania ešte pred uzatvorením darovacej zmluvy, jednak okolnostiam za ktorých bola darovacia
zmluva uzatvorená a nakoniec po zvážení povahy správania sa odporcu, ktoré má byť podľa tvrdenia
navrhovateľky považované za správanie hrubo porušujúce dobré mravy.

K prvej z uvedených skutočností súd uvádza, že medzi navrhovateľkou a odporcom existoval manželský

vzťah, pričom počas neho ako vyplynulo z výpovedí svedkov, ale aj samotnej navrhovateľky, bolo
správanie odporcu približne rovnaké ako po darovaní. Odporca sa po darovaní nezmenil. Podľa názoru
súdu je potrebné pri vyhodnocovaní správania sa odporcu z hľadiska porušovania dobrých mravov, vziať
do úvahy aj samotný vzťah navrhovateľky a odporcu pred samotným darovaním daru. Vo všeobecnosti
možno uzavrieť, že normy správania sa medzi partnermi v určitom konkrétnom vzťahu, nemusia byť,

a ani nie sú, totožné s normami správania sa partnerov v inom vzťahu. Ak teda správanie sa odporcu
voči navrhovateľke v čase pred darovaním bolo približne rovnaké ako aj po darovaní, súd má za to,
že takéto správanie nemôže byť dôvodom pre konštatovanie, že odporca sa ako obdarovaný správa
k darkyni po uzatvorení darovacej zmluvy spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Odporca sa mal
zle správať k navrhovateľke už v roku 2010 na oslave jej šesťdesiatych narodenín, takisto v roku 2009,

pričomnavrhovateľkaodporcuobdarovalavroku2011.Tietoskutočnostivyplývajúzvýsluchovsamotnej
navrhovateľky a aj vypočutých svedkov. Jednoducho, ak navrhovateľka v čase keď sa k nej odporca
správal v rozpore s dobrými mravmi mu darovala dar, nie je možné požadovať za približne rovnaké,
alebo obdobné správanie sa odporcu spätné vrátenie daru, teda za správanie, ktoré je v hrubom rozpore
s dobrými mravmi.

K druhej z uvedených skutočností súd uvádza, že účelom práva na vrátenie daru zakotveného v §
630 Občianskeho zákonníka je reflektovanie správania sa obdarovaného voči darcovi, ktoré je proti
dobrým mravom. Zároveň je právnym základom pre sankcionovanie zlého správania sa obdarovaného,
a tým pádom presadzovanie správania sa obdarovaného voči darcovi tak, aby neporušoval dobré mravy

hrubým spôsobom. Občiansky zákonník tak nezakotvuje právo darcu domáhať sa vrátenia daru pre
iné dôvody, tobôž nie pre to, že nenastala želaná zmena správania sa obdarovaného voči darcovi.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že si myslela, že po darovaní sa odporcove správanie voči nej
zmení, avšak k tomuto nedošlo. Bez povšimnutia súdu nie je ani tá skutočnosť vyplývajúca z výpovede
navrhovateľky, že darovaciu zmluvu uzatvárala v domnení, že sa bude dať neskôr zrušiť, na čo ju

upozornil aj JUDr. K., ktorý bol činný ako mediátor v spore medzi ňou a odporcom. Pritom spolu s
darovacou zmluvou bola medzi účastníkmi uzatvorená aj dohoda o zrušení práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu v prospech odporcu, a to práva doživotného užívania bytu, ktorého spoluvlastnícky
podiel navrhovateľka darovala odporcovi.

K tretej z vyššie uvedených skutočností, rovnako významnej, súd uvádza, že správanie sa odporcu k
navrhovateľke nie je správaním hrubo porušujúcim dobré mravy, a to ani z hľadiska kritérií uvedených
vyššie. V prvom rade výpoveď, resp. tvrdenia navrhovateľky o tom, že odporca jej fyzicky ublížil sa javia
v rozpore s listinným dôkazom, a to zápisnicou z jej výpovede v trestnom konaní zo dňa 13.07.2012, keďuviedla, že manžel, teda odporca ju nikdy nezbil a ani sa nikdy nepokúsil ju zbiť. Takisto v nej uviedla, že
bolotoprvýkrát,čojejpovedalžejuvyhodízokna.Obavuunejtovzbudiloibatrošku.Priestupky,ktorých
sa dopustil odporca nedosahujú takú intenzitu, aby súd konštatoval správanie sa odporcu v hrubom

rozpore s dobrými mravmi. Tak je tomu aj v prípade priestupku, ktorý spáchal odporca dňa 04.04.2012.
Navyše dva priestupky, ktorých sa dopustil tým, že spal na lavičke a ležal v podnapitom stave na ceste
sa stali ešte v období pred uzatvorením darovacej zmluvy. Z vykonaného dokazovania má súd takisto
za preukázané, že odporca nebol trestne stíhaný. Svedkovia, ktorí boli vypočutí na pojednávaní neboli
svedkami žiadneho z útokov odporcu na navrhovateľku, iba svedkami toho, že odporca bol pod vplyvom

alkoholu a nevhodne sa správal, čo odporca ani nepopieral. Svedkyňa S. uviedla, že bola iba svedkom
toho, ako odporca drgol plecom do navrhovateľky, pričom sa tak stalo ešte pred rozvodom manželstva.
Táto okolnosť, však nemôže byť aj vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, dôvodom na vznik
povinnosti odporcu vrátiť navrhovateľke dar. Svedok W., ktorý je susedom účastníkov konania nevnímal
odporcu ako agresívneho, naopak ako bezbranného. Častejšie nebolo počuť krik, ale buchot, hluk
spôsobený presúvaním nábytku. Nikdy nebol svedkom žiadneho incidentu medzi účastníkmi konania.

Syn navrhovateľky, svedok I. nepodal nikdy trestné oznámenie na odporcu pre jeho zlé správanie sa
k jeho matke, teda navrhovateľke, pričom ako sám uviedol, že do toho sa nestaral, nechával to na
navrhovateľku. On má svoju rodinu, býva 50 km od bydliska navrhovateľky, nemá čas zisťovať, ako to u
nich každý deň prebieha. Potvrdil aj tú skutočnosť, že odporca navrhovateľku priviezol so svojim synom
do nemocnice, kvôli jej zdravotným problémom. Takisto nikdy nebol svedkom žiadneho útoku odporcu

na navrhovateľku. Tvrdenia navrhovateľky o jej psychických problémoch a nespavosti nepreukázala,
ba dokonca uviedla, že odbornú pomoc nevyhľadala. Po tom, čo s ňou odporca nežije v spoločnej
domácnosti má problémy vyžiť z vlastného dôchodku, pričom keď s ňou žil odporca finančné problémy
s platením energií a nájomného nemala. Všetky uvedené skutočnosti vedú súd k záveru, že návrh
navrhovateľky nie je dôvodný.

Záverom súd uvádza, že navrhovateľkou navrhovaný dôkaz, a to výsluch notárky JUDr. Želmíry
Pagáčovej, ktorá mala objasniť okolnosti uzatvárania darovacej zmluvy a čo viedlo navrhovateľku
k jej uzatvoreniu, súd nevykonal, aplikujúc tak na konanie aj zásadu hospodárnosti občianskeho
súdneho konania, pretože tento dôkaz a možné skutočnosti z neho zistené, nemajú význam pre

rozhodnutie súdu o návrhu navrhovateľky. Motív uzatvárania darovacej zmluvy bol takisto zistený
z výpovede navrhovateľky a svedkov K. S. a S. I.. Takisto je dôvodné predpokladať, že notárka,
ktorá spisovala notársku zápisnicu z roku 2011 si nebude s odstupom troch rokov pamätať na
navrhovateľkou uvádzané skutočnosti. Z rovnakých dôvodov súd nevykonal ani navrhovateľkou
navrhované dokazovanie výsluchom svedka JUDr. K., ktorý mal objasniť prečo došlo k zrušeniu vecného

bremena a uzatvoreniu darovacej zmluvy a čo sa dialo v rámci mediácie. Ďalšie dôkazy, ktoré by mohli
privodiť iné rozhodnutie súdu navrhované ani predložené súdu neboli.

Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že mu nie je zrejmé z akého dôvodu poukazoval právny
zástupca navrhovateľky na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo/108/2007 v

tomto konaní. V tomto rozhodnutí sa najvyšší súd zaoberal okolnosťou správania sa obdarovaného
voči darkyni nie v období pred uzatvorením darovacej zmluvy, ale v období od jej uzatvorenia a od
doručenia výzvy na vrátenie daru. V danom prípade, ktorý riešil vo svojom rozhodnutí najvyšší súd išlo o
posúdenie, či na vrátenie daru má vplyv aj správanie sa obdarovaného k darkyni aj po doručení výzvy na
vrátenie daru, a nie správanie sa obdarovaného k darkyni pred darovaním. Táto druhá okolnosť nebola

v uvedenom konaní žiadnym spôsobom posudzovaná. Len v tejto súvislosti najvyšší súd uviedol, že zlé
správanie sa obdarovaného voči darcovi nie je ohraničené žiadnym momentom a ak takéto správanie
naďalej pretrvávalo aj po obdržaní žaloby, tým viac zakladalo povinnosť na vrátenie daru. Z uvedeným
záverom najvyššieho súdu sa súd stotožňuje aj v tomto konaní, avšak v tomto konaní nemá tento právny
názor žiadny význam. Súd správanie sa obdarovaného k darkyni pred uzatvorením darovacej zmluvy

vzal do úvahy za účelom posúdenia, či jeho konanie po uzatvorení darovacej zmluvy napĺňalo znaky
správania sa tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo

veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože odporca
bol v konaní plne úspešný. Odporcovi tak patrí plná náhrada účelných trov konania. Súd pri rozhodovanío náhrade trov konania prihliadal aj na § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, avšak dôvody
hodné osobitného zreteľa v tomto konaní podľa názoru súdu nie sú dané. Účelné trovy konania odporcu
v sume 618,43 eur, pozostávajú z trov jeho právneho zastúpenia. Tieto pozostávajú z odmeny za štyri

úkony právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 27.01.2014, účasť na pojednávaní
dňa 28.01.2014, dňa 11.03.2014 a dňa 03.06.2014, z náhrady za stratu času a z náhrady cestovných
výdavkov.

Za každý z uvedených úkonov právnej služby patrí právnemu zástupcovi odporcu podľa § 11 ods.1

písm.c/, § 13a ods.1 písm. a/, d/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len "vyhláška",
odmena vo výške 61,87 eur s výnimkou účasti na pojednávaní konanom dňa 11.03.2014, pretože toto
pojednávanie trvalo viac ako dve začaté hodiny ( 2 hodiny a 40 minút). Za účasť na tomto pojednávaní
patrí právnemu zástupcovi odporcu odmena vo výške 123,74 eur (2 x 61,87 eur). Základnú sadzbu
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby súd určil podľa § 11 ods.1 písm.c/ vyhlášky, teda vo výške

jednej trinástiny výpočtového základu, pretože odporca je fyzická osoba a predmet konania sa týka
nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie a slúži mu na bývanie. Výpočtový základ v roku 2014 bol
vo výške 804 eur. Ku každému z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi odporcu podľa § 16 ods.3
vyhláškyajrežijnýpaušál-náhradavýdavkovnamiestnetelekomunikačnévýdavkyamiestneprepravné
vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý.

Celkovú výšku odmeny spolu s režijnými paušálmi ( 4 x 8,04 eur) súd určil v sume 341,36 eur.

Právnemu zástupcovi odporcu patrí aj náhrada za stratu času podľa § 17 ods.1 vyhlášky vo výške
jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu za úkony, ktoré vykonal v
mieste, ktoré nie je jeho sídlom, teda v prípade, že ich vykonal v Trenčíne a nie v Žiline. Ide o prípad

právneho zastúpenia na pojednávaniach dňa 28.01.2014, dňa 11.03.2014 a dňa 03.06.2014. Cesta
na toto pojednávanie vrátane cesty späť trvala podľa vyjadrenia právneho zástupcu odporcu 4 začaté
polhodiny, ktoré súd považuje za skutočné a účelné. Celkovú výšku náhrady za stratu času strávený
cestou na pojednávania súd určil v sume 152,64 eur (12 x 12,72 eur).

V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal odporcovi aj náhradu cestovných výdavkov v
súvislosti s účasťou jeho právneho zástupcu na pojednávaniach. Právny zástupca odporcu použil na
dopravu motorové vozidlo zn. SEAT Ibiza s ev. č. F s kombinovanou spotrebou 6,2 litra benzínu na
100 km jazdy. Vzdialenosť medzi sídlom právneho zástupcu odporcu a Okresným súdom Trenčín je
približne 76 km. Priemerná cena 1 litra benzínu podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v

5. týždni roku 2014 (27.1.2014 - 2.2.2014) vo výške 1,434 eur, v 11. týždni roku 2014 (10. 3. 2014 - 16.
3. 2014) vo výške 1,431 eura a v 23. týždni roku 2014 (2. 6. 2014 - 8. 6. 2014) vo výške 1,482 eura.
Základná náhrada za použitie vlastného osobného cestného motorového vozidla je stanovená podľa
opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny č. 632/2008 Z.z. vo výške 0,183 eura za 1 km
jazdy. Právnemu zástupcovi odporcu tak vznikli cestovné výdavky na cestu na uvedené pojednávania

v celkovej výške 124,43 eur (83,46 eur + 40,97 eur) .

V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je navrhovateľka povinná zaplatiť náhradu trov
konania zo zákona na účet právneho zástupcu odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. (§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.