Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 1, 2015

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/222/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712216652
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1712216652.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci navrhovateľa

G., D..O..M.., D. D. G. XX XXX XX J., W. : XX XXX XXX zastúpeného spoločnosťou V. G., D.. O.. M.., D.
D. N. X, XXX XX J. proti odporcovi D. O., T. C. D. D. O., D. D. Ž. L. XX, XXX XX J. o zaplatenie náhrady
škody a iné vo výške 565,-eur takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa zo dňa 26.06.2015 na prerušenie konania zamieta.

II. Súd žalobu zamieta v celom rozsahu.

III. Súd priznáva odporcovi voči navrhovateľovi náhradu trov súdneho konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 17.09.2012 doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 navrhovateľ žiadal, aby súd
deklaroval povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi peňažnú sumu 125,-eur ako náhradu škody a
konštituoval povinnosť odporcu sumu 440,-eur a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj
návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre pohľadávku
voči S. I. narodenému 09.03.1976 podľa zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Súdny exekútor predložil
návrh Okresnému súdu Pezinok a požiadal ho o udelenie poverenia, ktorý ako exekučný súd túto
žiadosť prijal na ďalšie konanie. Okresný súd Pezinok mal potom rozhodnúť o udelení poverenia na

vykonanie exekúcie do pätnástich dní od doručenia tejto žiadosti. Exekučným titulom je rozsudok stáleho
rozhodcovského súdu. Nejde teda o rozhodnutie rozhodcovskej komisie, ktoré rozhodovali v pracovných
sporoch do 01.02.1991 v zmysle vyhlášky č. 42/1975 Zb. o prejednávaní a rozhodovaní pracovných
sporov rozhodcovskými komisiami. Vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovalo
sispoluprácusúčastníkmikonaniamajúcupodstatnývplyvnačaspotrebnýnaposúdeniearozhodnutie.
Okresný súd Pezinok rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 13.10.2010. Neexistuje okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k

vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia pristúpila až po veľmi dlhej dobe. Navrhovateľ ako poškodený
sa dozvedel o všetkých okolnostiach v priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody
po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. V dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia exekúcie a rozhodnutím o nej, keď poškodený vynaložil
v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou

informačného systému sumu s 70,-eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,-
eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu na publikačné
výdaje spojené s vyhotovením urgencii na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním
a kontrolu stavu konania na exekučnom súde vo výške 15,-eur. Celkovo tak navrhovateľ vynaložilsumu 125,-eur, ktorá by ho nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodnutí o
udelení poverenia by dodržal zákonom stanovenú dobu. Výška hmotnej škody je stanovená na základe
paušalizácie reálnych vecných nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s

nepomernými ťažkosťami. Z dôvodu ochrany osobných údajov obchodného tajomstva a dôverných
informácií nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady respektíve pracovné, obchodné
zmluvy.Márnymplynutímčasubolireálneohrozenélegitímnehoočakávaniapoškodeného,žesprávnym
postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu rizika zániku povinného,
rizika straty kontaktu s povinným a rizika insolvencie povinného. Ďalšími dôvodmi žiadosti o náhradu

nemajetkovej ujmy sú pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo na
rovnosť spoločnosti u členov riadiacich orgánov spoločnosti aj majiteľov, zánik ďalších plánovaných
podnikateľských aktivít navrhovateľa ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a ovplyvnenie
ďalších podnikateľských postupov navrhovateľa a spôsobenie neistoty v plánovaní ďalších rozhodnutí.
Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov,
dosiahnutie adekvátnej nápravy primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov

právneho štátu. Pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy vychádza z doktríny prijatej ústavným súdom,
podľaktorejpokiaľideozbytočnéprieťahyvsúdnomkonaníjespravodlivéaksazakaždýrokpoznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660,-eur. Navrhovateľ si uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania
rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase

stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo na spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu 440,-eur za 7 mesiacov t. j. 55,-eur za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Navrhovateľ požiadal o prerokovanie svojho nároku na
náhradu škody, odporca však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Je teda nutné
deklarovať porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie v zákonom stanovenej dobe, deklarovať porušenie práva navrhovateľa na súdnu ochranu,
deklarovať porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a
nahradiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti.
Žiadal preto rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o základe a následne deklarovať majetkovú ujmu a
konštituovať nemajetkovú ujmu v eurách.

V písomnom podaní zo dňa 06.03.2015 doručeného dňa 18.06.2015 PZN uviedol, že nebolo doručené
rozhodnutie krajského súdu o vylúčení alebo nevylúčení sudcov Okresného súdu Pezinok, žiadal preto
pojednávanie odročiť bez prejednania vo veci. Ďalej odôvodňoval zaujatosť sudcov tunajšieho súdu.
Súčasnenavrhovaldoplnildokazovanie,keďsiobjednalspracovanieznaleckéhoposudkuvyčíslujúceho

výškuvzniknutejškodyvdôsledkuvžalobeopísanýchskutočností,zaktorézodpovedáodporca.Uvádza
tiež okolnosti preukazovania nesprávnosti postupu v agende W. O..

V písomnom podaní zo dňa 18.06.2015 doručenom dňa 18.06.2015 PZN uviedol, že pred Okresným
súdom Prešov prebieha konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa

mal tamojší súd dopustiť v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni na základe neprijateľnej
rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky ako
aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc Európskej únie zameranými na
ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. Na strane žalovaných vystupuje D.Á. O., D. G., D..O..M.. za
účasti vedľajšieho účastníka X. L. M. D. - Y.. Konanie bolo prerušené vzhľadom na rozhodovanie o

prejudiciálnych otázkach navrhnutých D. O., keď podľa týchto otázok sa mala posúdiť možnosť vzniku
zodpovednosti členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako účastník konania
využil všetky opravné prostriedky a v prípade pozitívnej odpovede, či je dostatočne jasným a závažným
porušením komunitárneho práva konanie orgánu, ktoré popisuje žalobkyňa najmä vzhľadom na jej
absolútnu nečinnosť a či je žalobkyňou uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát

a či možno škodu stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktoré je bezdôvodným obohatením. Súčasne
malo byť zodpovedané, či má vydanie bezdôvodného obohatenia ako právny prostriedok nápravy
prednosť pred náhradou škody. Zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok má zásadný význam
pre posúdenie nároku v tomto konaní, žiadal preto konanie prerušiť do rozhodnutia o prejudiciálnej
otázke, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie súdu o návrhu navrhovateľa v súlade s § 109 ods.

2 písm. c/ O.s.p..

Odporca emailovým podaním z 19. júna 2015 ospravedlnil svoju neúčasť a nežiadal o odročenie pričom
zotrváva na písomnom vyjadrení zo dňa 09.06.2015. Súd pokračoval v konaní aj pri nečinnosti odporcu,keď odporca bol riadne volaný, na pojednávanie sa neustanovil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o
odročenie (§ 101 ods. 2 O.s.p.), súd tak pri prejednaní prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s obsahom listín a to žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zo dňa 03.05.2010, zápisnica spísaná pred súdnym exekútorom I.. O. T. zo
dňa 11.01.2010, poverenie číslo XXXX XXXXXX Okresného súdu Pezinok všetko v kópiách a po takto
vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom :
Zo žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 03.05.2010 má súd preukázané,

že exekútor I.. O. T. doručil dňa 10.05.2010 na Okresný súd Pezinok žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie oprávneného a to spoločnosti G., D..O..M.. proti povinnému S.Á. I. podľa
exekučného titulu a to rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. k. D. XXXXX/XX, vydaného
spoločnosťou D. O. S..D.., vykonateľného dňa 25.02.2010.
Zo zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom I.. O. T. zo dňa 11.01.2010 má súd preukázané že dňa
11.01.2010 sa dostavil I.. C. C. ako konateľ spoločnosti S., D..O..M.., ktorá zástupcom spoločnosti G.

D..O..M.. a bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného a to spoločnosti G., D..O..M.. proti
povinnému S. I. podľa exekučného titulu a to rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. k. D. XXXXX/
XX, vydaného spoločnosťou D. O. S..D.., vykonateľného dňa 25.02.2010.
Z poverenia číslo XXXX XXXXXX Okresného súdu Pezinok na súd preukázané, že dňa 13.10.2010
vydal Okresný súd v Pezinku poverenie v exekučnom konaní XEr/XXX/XXXX na vymoženie pohľadávky

oprávneného a to spoločnosti G., D..O..M.. proti povinnému S. I..

Súd zamietol návrh na prerušenie konania, keď nevzhliadol žiaden z obligatórnych dôvodov na
prerušenie konania (§ 109 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ tvrdil existenciu dôvodu v zmysle § 109 ods. 2
písm. c/ O.s.p., ktorý má spočívať v existencii konania pred Súdnym dvorom Európskej únie začatom

na podnet Okresného súdu Prešov z dôvodu potreby zodpovedania prejudiciálnych otázok. Konanie
pred Okresným súdom Prešov však prebieha vo veci s iným skutkovým základom ako konanie pred
tunajším súdom. Žiadna z prejudiciálnych otázok ako sú uvedené v písomnom podaní PZN zo dňa
26.06.2015 nie je otázkou, ktorej vyriešenie by malo vplyv na právne posúdenie skutkového stavu vo
veci prejednávanej pred tunajším súdom a to odhliadnuc od skutočností, že tretia a štvrtá otázka sa

týkajú výkladu vnútroštátneho práva a teda prípadné meritórne rozhodnutie Súdneho dvora Európskej
únie nebude mať procesne normatívny základ. Neprebieha tak konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá
môže mať význam pre rozhodnutie súdu (§ 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Predmetom konania je navrhovateľom vznesený nárok na zaplatenie náhrady majetkovej ako aj

nemajetkovej ujmy. Podľa z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej tiež „ZoZŠSVVM“) na vznik zodpovednosti štátu (Slovenskej
republiky) za škodu na majetku v dôsledku nesprávneho postupu štátneho orgánu je potrebné súčasné
splnenie troch podmienok : (i) zmenšenie majetku, (ii) nesprávny úradný postup a (iii) príčinná súvislosť
medzi zmenšenie majetku a nesprávnym úradným postupom, pričom štát zodpovedá bez možnosti

liberácie (§ 3 ods. 2 ZoZŠSVVM). Pokiaľ ide o náhradu majetkovej ujmy súd nemá za preukázané
zmenšenie majetku (§ 17 ods. 1 ZoZŠSVVM) tak ako bolo uvedené v návrhu. Žiadne listiny označené
ako dôkazy nepreukazujú správu pohľadávky, pracovné výkonov zamestnanca navrhovateľa ako
ani využívanie informačného systému navrhovateľom ako ani poštovné a telekomunikačné náklady.
Jediným preukázaným úkonom navrhovateľa v exekučnom konaní po podaní návrhu na začatie

exekúcie do vydania poverenia je sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 30.08.2010, ktorá však
má charakter formulárového podania a je individualizovaná výlučne identifikačnými údajmi povinnej,
označením exekučného titulu, dátumom žiadosti o vydanie poverenia a spisovou značkou exekútora.
Navrhovateľ nielenže nepreukázal tvrdené zmenšenie majetku, ale ani neosvedčil podmienky, z ktorých
by bolo možné usudzovať na vznik týchto nákladov, nebolo preto potrebné vykonať dokazovanie

znaleckým posudkom, keď pokiaľ navrhovateľ súdu pravdivo opísal rozhodné skutočnosti čo je jeho
povinnosťou (§ 79 ods. 1 O.s.p.) a nezamlčal nič, čo by uviedol znalcovi, nemal by znalec dostatok
podkladov na vypracovanie znaleckého posudku, keď znalec ako osoba odborne zdatná vie odborným
spôsobom spracovať rozhodné skutočnosti, ale ani ako osoba odborne zdatná však nemôže z ničoho
zistiť niečo konkrétne. Súd teda nevykonal dokazovanie znaleckým posudkom tak ako to uvádzal

navrhovateľ vo svojom písomnom podaní. Uvedené nepreukázanie zmenšenia majetku je potom
samostatným dôvodom na zamietnutia návrhu.Vzhľadom na nepreukázanie zmenšenia majetku potom nie je preukázaná ani príčinná súvislosť medzi
zmenšením majetku a tvrdeným nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nedodržaní 15 dňovej
lehoty na vydanie poverenia (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), keď navrhovateľ rovnako nenavrhol

vykonať dôkazy, z ktorých by bola preukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním súdu
spočívajúca v nedodržaní lehoty na vydanie poverenia a tvrdeným zmenšením majetku.

V súvislosti s výškou prípadnej škody súd poukazuje tiež na skutočnosť, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 10.05.2010 a poverenie bolo vydané dňa

13.10.2010, pričom tomuto predchádzalo uznesenie tunajšieho súdu č.k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa
06.10.2010 o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti úroku z omeškania,
keď toto uznesenie bolo doručené PZ navrhovateľa ako oprávneného dňa 18.10.2010. Podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do

15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Z uvedeného je zrejmé,
že 15 dňová lehota je daná súdu len v prípade „ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom“,

v opačnom prípade súdu nie je explicitne daná žiadna lehota. Uznesenie tunajšieho súdu č.k. XEr/
XXX/XXXX-XX nebolo napadnuté opravným prostriedkom zo strany navrhovateľa ako oprávneného.
Vzhľadom na neexistenciu lehoty na vydanie poverenia v prípade, ak súd zistí rozpor žiadosti so
zákonom, potom nemôže ísť o nesprávny úradný postup súdu. Nebola preto splnená ani tretia
podmienka na vznik zodpovednosti štátu za škodu tak ako ju skutkovo vymedzil navrhovateľ. Uvedené

je potom ďalším samostatným dôvodom na zamietnutie návrhu v časti zaplatenia majetkovej ujmy.

Dôkazná povinnosť je podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na účastníkovi konania
tvrdiacom určitú skutočnosť a to čo do tvrdenia navrhovateľa o vynaložení nákladov t.j. o zmenšení
svojho majetku ako aj príčinnej súvislosti medzi tvrdeným zmenšením majetku a nesprávnym

úradným postupom spočívajúcim v nedodržaní zákonnej lehoty na rozhodnutie. V tejto veci nešlo
ani o zhodné tvrdenie účastníkov konania, v ktorom prípade by si súd mohol osvojiť skutkové
zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov konania, keď odporca sa nevyjadril. Navrhovateľ
bol povinný navrhnúť vykonať dôkazy alebo označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak
neoznačil ani nenavrhol vykonať dôkazy preukazujúce žalobné tvrdenia. Súd, nevzhliadnuc rozpornosť

v preukázaných skutočnostiach, nepovažoval za potrebné vykonať iné dôkazy, ako boli v konaní
navrhnuté navrhovateľom. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide
o preukázanie tvrdenia o zmenšení svojho majetku.

Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa o paušalizácii reálnych vecných nákladov v dôsledku možnosti

vyčíslenia výšky škody len s nepomernými ťažkosťami, ktorým fakticky odkázal na ustanovenie § 136
O.s.p., súd poukazuje na jednoduchú možnosť preukázať časť tvrdených nákladov a ďalej na vyššie
uvádzané neosvedčenie podmienok, z ktorých by bolo možné usudzovať na vznik týchto nákladov, nebol
by preto dostatočný priestor na úvahu súdu, ktorá musí mať podklad v tvrdených skutočnostiach, keď
ňou možno zistiť len výšku nároku, nie aj jeho existenciu resp. základy jeho existencie.

Navrhovateľ tiež tvrdil nemožnosť korešpondenčne predložiť účtovné doklady respektíve pracovné,
obchodné zmluvy a to z dôvodu ochrany osobných údajov obchodného tajomstva a dôverných
informácií. Ani prípadné utajovanie obsahu zmlúv, z ktorých malo byť preukázané zmenšenie majetku
navrhovateľa z dôvodu jej označenia ako obsahujúcej obchodné tajomstvo (§ 17 Obchodného

zákonníka) nemôže zbaviť navrhovateľa povinnosti preukázať svoje tvrdenia. Zo žiadneho právneho
predpisu nevyplýva, že by účastník konania nemusel preukazovať svoje tvrdenia, ktoré značil za
obchodné tajomstvo. Účastníci konania majú povinnosť preukázať svoje tvrdenia, pričom ak sa
rozhodnú, že obchodné tajomstvo zachovajú aj za konania pred súdom musia byť uzrozumení s tým, že
ak ide o skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci nemôžu byť vo veci úspešní. O skutočnostiach,

ktoré sú pre rozhodnutie vo veci významné nemusí byť vykonané dokazovanie len v prípade, ak ide
o zhodné tvrdenia účastníkov konania a súd v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. si tieto osvojí ako skutkové
zistenia na nich založené (obdobne I. Štenglová, L. Drápal, F. Púry, F. Korbel, Obchodní tajemství
praktická príručka, LINDE, Praha 2005, str. 82, 83). Pokiaľ ide o ostatné povinnosti mlčanlivosti, tusúd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal, že sa pokúsil zákonným spôsobom sa
zbaviť povinnosti mlčanlivosti, nepreukázal potom, že takáto povinnosť mu skutočne bránila v možnosti
predložiť dôkazy. Navyše tvrdenia navrhovateľa o nemožnosti predložiť listiny sú všeobecné a teda

pôsobia byť účelové.

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, túto je možné priznať pri existencii nesprávneho úradného postupu
alebonezákonnéhorozhodnutia(alebonezákonnéhozatknutia,zadržaniaaleboinépozbaveniaosobnej
slobody alebo rozhodnutia o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutia o väzbe) ako je to uvedené

v § 3 ods. 1 ZoZŠSVVM, pričom v peniazoch možno priznať nemajetkovú ujmu za súčasného splnenia
podmienok a to (i) nedostatočnosť samotného konštatovania porušenia práva a (ii) nemožnosť uspokojiť
nemajetkovú ujmu inak. Vzhľadom na to, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup štátneho
orgánu tak ako to tvrdil navrhovateľ v žalobe, nemohla byť priznaná nemajetkovú ujma navrhovateľovi,
keď nebola splnená základná podmienka a to existencia nesprávneho úradného postupu, ktorú tvrdil
navrhovateľ v žalobe. Súd potom návrh aj v tejto časti zamietol.

V súvislosti s nemajetkovou ujmou má súd za potrebné uviesť, že táto je satisfakciou za zásah do
odlišných práv ako sú uvedené v § 11 Občianskeho zákonníka, keď ustanovenia § 17 ZoZŠSVVM
ako lex specialis sú vo vzťahu k Občianskeho zákonníku ako lex generalis, teda predmetom úpravy
tohto osobitného zákona je satisfakcia za porušenia taxatívne vymenované v § 3 ods. 1 ZoZŠSVVM,

pričom chráneným záujmom je tu právo na dobrú správu veci verejných zakotvené v čl. 1 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, podľa ktorého Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát v
spojení s čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo
nesprávnym úradným postupom. Súd potom pri určovaní výšky skúma okolnosti uvedené v § 17 ods. 3

písm. a/ až d/ ZoZŠSVVM, avšak okrem okolností podľa demonštratívneho výpočtu skúma tiež napríklad
subjekt zasahujúceho štátneho orgánu a ďalšie okolnosti protiprávneho konania zasahujúceho orgánu
ako napríklad zavinenie (ktorého existencia môže byť priťažujúcou okolnosťou), náročnosť veci, recidíva
zásahu v obdobnej veci. Nie je procesnou povinnosťou navrhovateľa preukazovať okolnosti podľa § 17
ods. 3 písm. a/ až d/ ZoZŠSVVM ako ani ďalšie rozhodné okolnosti a súd úvahou. zohľadniac všetky

preukázané skutočnosti. rozhodne o výške priznanej nemajetkovej ujmy. Avšak v prípade že dotknutá
osoba preukazuje jednotlivé rozhodné okolnosti, môže mať táto jej procesná aktivita vplyv na výšku
priznanej nemajetkovej ujmy.

Navrhovateľ v návrhu tvrdil nutnosť „deklarovať porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti

o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe“, pričom však sa tohto nároku
nedomáhal aj v predmete návrhu. Súd potom o tomto nároku (§ 17 ods. 2 ZoZŠSVVM) nerozhodoval
a to odhliadnuc od vyššie uvádzaných skutočností spočívajúcich v neexistencií nesprávneho úradného
postupu štátnym orgánom.

Neboli splnené podmienky na rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom ako to navrhoval navrhovateľ, keď
v prípade zamietnutia návrhu nie je účelné rozhodnúť o základe (§ 152 ods. 3 O.s.p.). Účelnosť spočíva
v rozhodnutí o základe, bez vykonania dokazovania ku konkrétnej výške nároku, ktoré dokazovanie sa
doplní v prípade existencie základu nároku, čo však v prejednávanej veci nebol potrebné.

Pokiaľ ide o emailové podanie zástupcu odporcu, toto má súd v časti poukazovania na vyjadrenie zo
dňa 09.06.2015 za zmätočné, keď žiadne takéto podanie odporcu sa v spise nenachádza.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p.
tak, že plne úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania vyjadrenú percentom, keď tento bol v

spore plne úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto
rozsudku. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a

musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
navrhovateľ podať návrh na výkon rozhodnutia.