Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 27, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/147/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215010151
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6215010151.1

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov
JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 27. januára 2016,
prejednal odvolanie obžalovaného S. G., proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo 07.10.2015
sp.zn. 9T/65/2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného S. G. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného S. G. za vinného z prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. e) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe,
že obžalovaný už ako odsúdený nereagoval na dve písomné výzvy na nástup uloženého ochranného
psychiatrického liečenia, uloženého obžalovanému uvedeným trestným rozkazom Okresného súdu
Veľký Krtíš z 20.03.2014.

Za to bol odsúdený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2
Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere jedného mesiaca a pre výkon tohto trestu bol zaradený do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a podľa
§ 73 ods. 2 písm. a) Tr. zák. mu bolo uložené aj ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie v písomnej forme
prostredníctvom svojho obhajcu a domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku a zváženia, či skutočne
pobyt obžalovaného na slobode znamená nebezpečenstvo a či účel trestu nie je možné zabezpečiť aj
trestom na slobode, prípadne zmiernenia predmetného trestu po zrušení rozsudku okresného súdu vo
výroku o treste.

V dôvodoch odvolania poukázal predovšetkým na to, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil
vyhlásenie,ktoréboloprijatévzmysle§257ods.1písm.a)Tr.zák.,poukazujúcnaosobuobžalovaného,
jeho fyzickú dispozíciu, psychickú a sociálnu kondíciu, uložený trest je neprimerane prísny a nesplní
svoj zákonom sledovaný účel. Obžalovaný je invalidný dôchodca, žije v zlých sociálnych pomeroch, na
hlavné pojednávanie prišiel pomočený, zanedbaný, jeho zdravotný stav fyzicky a mentálne je kritický
a zrejme aj samotné konanie na súde vnímal skôr zmätočne. Z týchto dôvodov potom aj nemohol

nastúpiť predmetné ochranné psychiatrické liečenie. Okrem toho trestným rozkazom z 05.04.2014
sp.zn. 9T/31/2014 bol odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. a),
b) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere siedmich mesiacov, výkon ktorého mu bol odložený na
skúšobnú dobu osemnásť mesiacov a bolo mu aj uložené predmetné psychiatrické liečenie. Je zrejmé,
že predmetného konania sa dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, z čoho
tiež vyplýva jeho nie dostatočné chápanie a zváženie svojho konania v dôsledku zdravotného stavu.Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1,2 Tr. zák.
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a konanie, ktoré predchádzalo
napadnutému rozsudku, a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Po preskúmaní veci v rozsahu podaného odvolania dospel odvolací súd k zhodnému záveru ako súd
prvého stupňa v napadnutej časti rozsudku, teda vo výroku o treste, že uložený trest zodpovedá všetkým
zákonným hľadiskám. Je zrejmé, že obžalovaný sa dopustil predmetnej trestnej činnosti počas plynutia
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, nerešpektovaním jedného z výrokov predchádzajúceho

odsúdenia, a to nástupu na ochranné psychiatrické liečenie, ktoré sa spomína aj v odôvodnení
obžalovaného a v jeho obhajobe.

Podľa názoru odvolacieho súdu práve preto bolo nariadené psychiatrické liečenie obžalovaného, aby v
dostatočnej miere došlo k náprave zdravotného stavu a v dôsledku toho aj k prevencii pri páchaní ďalšej
trestnej činnosti. Túto skutočnosť obžalovaný nerešpektoval napriek hrozbe nariadenia podmienečne

odloženého výkonu trestu vo výmere sedem mesiacov, teda iným spôsobom nie je možné donútiť
obžalovaného, aby rešpektoval všetky výroky rozsudku, vrátane uloženého protialkoholického liečenia
formou ambulantnou.

Samotný psychický a zdravotný stav obžalovaného z hľadiska príčetnosti nie je podľa znaleckého

dokazovania natoľko ovplyvnený, že by bolo možné hovoriť o nepríčetnosti, pre rešpektovanie rozsudku
je dostatočne schopný chápať jeho zmysel a dôsledky nerešpektovania takéhoto rozsudku.

Odvolací súd je teda zhodného názoru ako súd prvého stupňa, že u obžalovaného je východisko jedine
uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, a to v takej výmere, že dostatočne bolo prihliadnuté

už pri rozhodovaní súdu prvého stupňa aj na okolnosti vyznievajúce v prospech obžalovaného, na ktoré
poukazuje obžalovaný vo svojom odvolaní. V podstate ide o výchovný trest minimálnej výmery z pohľadu
trestnej sadzby pre tento druh trestnej činnosti.

Tieto okolnosti a dôkazy viedli odvolací súd k záverom v zmysle výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.