Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/359/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3609203221
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3609203221.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova25,IČO:35807598,právnezast.JUDr.MartinomMáčajom,advokátomsosídlomvBratislave,
Pribinova 25 proti povinnej: S. W., rod. D., bytom D. R. D., I. XXXX/X, o vymoženie 398,32 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 18.
augusta 2011, č.k. 6Er/329/2009 - 59, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 2 a § 58 ods. 1
Exekučného poriadku a s poukazom na ust. § 45 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní. V odôvodnení uviedol, že návrhom zo dňa 09.08.2009 sa oprávnený domáhal
vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 398,32 Eur s príslušenstvom, a to na podklade

exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 07585/09 zo dňa 22.06.2009. Dôvodil, že exekučný súd
využil oprávnenie, ktoré mu dáva § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a v posudzovanej exekučnej veci
preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov zastavenia exekúcie. Vychádzal pritom aj z právneho
názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu SR z 09.12.2010 sp. zn. II ÚS 545/2010-15, podľa
ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek

štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté
exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj
bez návrhu. Oprávnený a povinná uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej.
Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky, v ktorých sa nachádza rozhodcovská doložka, na
podklade ktorej v spore medzi účastníkmi rozhodol rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka nebola

osobitne dojednaná. Dlžník ju nemohol ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do obchodných podmienok -
v prípade, ak chcel zmluvu o úvere uzavrieť, musel ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom
akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje
nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je treba brať na zreteľ ustanovenie § 106
O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak aj zmluva o úvere
poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, takáto možnosť je len iluzórna, pretože

trvá len do podania návrhu na začatie arbitrážneho konania. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu
je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie
proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej
doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do všeobecných obchodných podmienok), nadobudne
tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich
spor rozhodne (rozhodcovský súd v sídle veriteľa, ktorý má navyše logický ekonomický záujem na

tom, aby rozhodoval takým spôsobom, aby mu veriteľ predkladal na rozhodovanie čo najviac sporov).
Aj z predloženého rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd neposkytol povinnémuochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktorá mu ex lege patrila. Rozhodcovskú doložku
v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje
voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi

účastníkmi zmluvy, súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z
toho dôvodu za absolútne neplatnú. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže
byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Z
uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné
pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa),

rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd prvého stupňa exekúciu v súlade s § 57 ods.
2 Exekučného poriadku s poukazom § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom
rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Nesúhlasil s názorom súdu prvého

stupňa, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Mal za to, že súd nezohľadnil
skutočnosť, že úver bol poskytnutý na účel povolania, keď povinná v zmluve o úvere uviedla a
osobitne podpísala, že poskytnuté peňažné prostriedky sú na tento účel a podpisom zmluvy potvrdila,
že informácie, ktoré poskytla oprávnenému (veriteľovi) sú pravdivé. Zastával názor, že pre právnu
kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. K tvrdeniam

súdu o aplikácii smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách uviedol, že smernice vydané v rámci tzv. európskeho práva, majú len nepriamu záväznosť.
Znamená to, že pre jednotlivé členské štáty spoločenstva sú záväzné, len pokiaľ ich konkrétny členský
štát v stanovenej dobe neimplementuje do svojho právneho systému. Keďže v tomto prípade bola
uvedená smernica implementovaná do právneho systému platného na území SR ešte v rámci tzv.

prístupového obdobia, slovenský súd ju nemôže používať ako prameň práva, ale musí na riešenie sporu
aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá. Mal za to, že predmetná
rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej
strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho
konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od povinného, aby spory s

oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Dôvodil, že podľa odbornej literatúry rozhodcovská
doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná (t. j. dáva mu možnosť vždy sa
pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom
súde) nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. V danom prípade
má povinný kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Zastával

názor, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva
úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Je úplne nepochybné,
že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho
práva, ale aj európskeho práva. Zdôraznil, že v zmysle smernice č. 93/13/EHS sa neprípustnosť
týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide teda o prípady

rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu. V danom prípade
však rozhodcovské konanie prebieha plne v súlade a na základe zákona o rozhodcovskom konaní.

Povinná sa k podanému odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia.

Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na tom, že rozhodcovským súdom priznané plnenie
má základ v spotrebiteľskom práve, právny vzťah medzi oprávneným a povinnou je vzťahom
spotrebiteľským a vec preto treba posudzovať podľa príslušných ustanovení § 52 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka a smernice Rady 93/13/EHS.

Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že v exekučnom konaní je súd oprávnený skúmať otázku
nemožnosti, resp. nedovolenosti plnenia v súlade s ustanovením § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a z hľadiska príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Otázku nemožnosti, resp. nedovolenosti plnenia priznaného rozhodcovským rozsudkommôže súd zistiť len z kompletnej úverovej zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi konania, a to vrátane
príslušných všeobecných zmluvných podmienok, alebo iných obdobných zmluvných dojednaní. Zo
spisového materiálu vyplýva, že súd prvého stupňa mal k dispozícii úverovú zmluvu uzavretú medzi

účastníkmi konania, obsahom spisu však nie sú príslušné všeobecné obchodné podmienky, v ktorých
mala byť upravená aj rozhodcovská doložka, na základe ktorej si rozhodcovský súd vyvodil svoju
právomoc konať. Na základe uvedeného súd prvého stupňa objektívne nemohol posúdiť prijateľný, resp.
neprijateľný charakter rozhodcovskej doložky v tejto konkrétnej veci. Za danej dôkaznej situácie je preto
záver súdu prvého stupňa o nekalom charaktere rozhodcovskej doložky predčasný a nepreskúmateľný.

S poukazom na uvedené odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. V ďalšom konaní si súd prvého stupňa zabezpečí príslušné všeobecné obchodné
podmienky, ktoré tvoria súčasť úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Následne môže
súd, v spojitosti s § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní a ustanoveniami chrániacimi
spotrebiteľa, posudzovať charakter jednotlivých ustanovení všeobecných obchodných podmienok, a

predovšetkým posudzovať konkrétne znenie rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný
rozhodcovský rozsudok, predložený oprávneným ako exekučný titul.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .