Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/16/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413211652
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6413211652.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
36 865 141, proti povinnému: V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. F. XXX, XXX XX R. F., o vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 316 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 14909/13, o

odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 2Er/672/2013-11 zo dňa
24. októbra 2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 2Er/672/2013-11 zo dňa 24. októbra 2013 z r u š u
j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 2Er/672/2013-11

zo dňa 24. októbra 2013 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekúcia, je rozhodcovský rozsudok
sp. zn. SR 10111/11 zo dňa 26. marca 2012 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava (ďalej
len „rozhodcovský súd“) na základe Zmluvy o úvere zo dňa 07. decembra 2010, uzatvorenej medzi
oprávneným a povinným. Exekučný súd zmluvu o úvere považoval za spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods.

1 Občianskeho zákonníka, ktorú možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v rozhodnom období. Predmetná zmluvu a úvere neobsahovala základnú
náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov. Rozhodcovský rozsudok nie je
preskúmateľný v tom zmysle, že z neho nie je možné vyvodiť, čo z priznanej istiny 1205,01 Eur
predstavuje nevrátené peňažné prostriedky a čo nedovolené úroky a poplatky. Exekučný súd ďalej

uviedol, že považuje zmluvné dojednanie a to dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej oprávnený
vyplnil do zmenky chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy,
z neprijateľnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa
a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Takéto zmluvné dojednanie o
vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah
medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny

a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, vyhodnotil exekučný súd ako neprijateľnú, a tým neplatnú
zmluvnú podmienku. Pokiaľ teda rozhodcovský rozsudok priznal plnenie oprávnenému na základe
zmenky a len na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne uzatvorenej dohody o
vyplnenízmenky,exekučnýsúdkonštatoval,žeplneniepriznanévrozhodcovskomrozsudkujevrozpore
s § 52 ods. 2, § 53 ods. 1,2, § 53 ods. 4 písm. k), o) Občianskeho zákonníka resp. § 4 ods. 6 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Rozhodnutie rozhodcu, ktorý zo spotrebiteľského vzťahu

vytvoril bezkauzálny vzťah zo zmenky, vylučuje akékoľvek inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa a
výrazne preberá len argumenty oprávneného. Exekučný súd dospel k záveru, že celé plnenie priznanéexekučným titulom je právom nedovolené a preto v zmysle § 44 ods. 2 súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol,
že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len
„ZRK“). Podľa oprávneného súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval ust. § 45 ods.
1 a 2 ZRK. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov

posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu
sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje
ust. § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Splnenie podmienok
zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k
niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného

titulu. Podľa oprávneného postupom exekučného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia
§ 45 ZRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov
exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom ZRK. Oprávnený ďalej uviedol, že rozhodnutie
exekučného súdu trpí tiež inou vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorou je nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Exekučný súd sa

totiž v napadnutom uznesení obmedzil len na konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom
spotrebiteľským bez toho, aby prihliadal a vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil splnenie podmienok
stanovených právnym poriadkom na vznik spotrebiteľského vzťahu. Exekučný súd nezohľadňoval a v
tomto zmysle ani nevykonával dokazovanie o skutočnostiach svedčiacich o závere, k akému dospel.
Rozhodnutie exekučného súdu je takto založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať

pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Oprávnený ďalej uviedol, že na uvedený prípad nie je
prípustné aplikovať ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ). Aplikáciou ust. § 54 OZ, ktorú použil
konajúci súd možno podľa odvolateľa dospieť k záveru, že každý občianskoprávny vzťah, v ktorom
vystupuje fyzická osoba je zároveň vzťahom spotrebiteľským, lebo v pochybnostiach, či sa jedná o
spotrebiteľský vzťah, alebo nie, je nutné sa prikloniť k záveru o existencii vzťahu spotrebiteľského.

Exekučnýsúdnezisťovalaaninevykonávalžiadnedokazovanieotom,čidanývzťahbolspotrebiteľským
vzťahom, pričom pokiaľ posudzoval vzťah ako spotrebiteľský, musel mať napevno ustálené, že fyzická
osoba, ktorá uzatvárala zmluvu na predtlačenom formulári, bola v skutočnosti spotrebiteľom. V tomto
smere však exekučný súd žiadne dokazovanie nevykonával. Podľa odvolateľa súd takto nezohľadňoval
ostatné listiny a skutočnosti, ktoré existovali v posudzovanom právnom vzťahu a na základe neúplného

zistenia skutkového stavu vec posúdil podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Odvolateľ ďalej
v odvolaní poukázal na to, že súd pri svojej rozhodovacej činnosti má postupovať prioritne tak, aby
dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne,
pričom poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 87/04. Podľa názoru
odvolateľa, tým, že súd zastavil celé exekučné konanie, zbavil oprávneného možnosti domáhať sa

plnenia, ktoré je v súlade so zákonom, nakoľko oprávnený už nemá inú možnosť uplatniť si svoje práva,
a to z dôvodu prekážky rozhodnutej veci (res iudicata). Na základe uvedených skutočností oprávnený
navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie exekučného súdu podľa

§ 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie
exekučného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že dňa 24. júla 2013 bol u súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého spísaný vo forme zápisnice návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti
povinnému. Následne súdny exekútor podaním zo dňa 10. septembra 2013 požiadal exekučný súd

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd následne napadnutým uznesením č.k.
2Er/672/2013-11 zo dňa 24. októbra 2013 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.
Odvolací súd ďalej zo spisu exekučného súdu zistil, že podkladom na vykonanie exekúcie
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská

rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 10111/11 zo dňa 26. marca 2012, ktorý oprávnený predložil
s vyznačenou doložkou právoplatnosti 30. apríla 2012 a vykonateľnosti 03. mája 2012 a ktorým bol
povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 321 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne
zo sumy 321 Eur od 21. júla 2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 321Eur od 04. októbra 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania v sume 148,18 Eur.
Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovský súd vyhovel nárokom oprávneného, ktoré si uplatnil na
základeZmluvyoúvereč.XXXXXXXXXzodňa07.decembra2010.SúčasťouZmluvyboliajVšeobecné

podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 14. upravili rozhodcovskú doložku, kde sa strany dohodli
nasledovne: „ Mediačná dohoda uzatvorená podľa zákona 420/2004 Z.z. : Všetky spory, ktoré vzniknú z
tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky, vrátane sporu o ich
platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Mediačným centrom, registrovanom na Ministerstve
spravodlivosti Slovenskej republiky, zriadenom a vedenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.

so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO:35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I. oddiel: Sa, vložka číslo: 3530/B. Určenie mediátora, jeho procesný postup,
ktorým bude viesť zmluvné strany k riešeniu sporu dohodou a ďalšie náležitosti mediácie vyplývajú z
vnútorných predpisov Mediačného centra...“
Podľa § 44 Exekučného poriadku (1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo

odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2)
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučnýtitul.*)Aksúdnezistírozporžiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúciealebonávrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 písm. c) ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,

konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní

nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy na
účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje

poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej
zmluvy spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Odvolací súd preskúmal správnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z hľadiska dôvodov uvedených
v odvolaní.
Odvolateľ sa dovolával zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že v konaní došlo k inej
vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za takúto vadu považoval jeho
nedostatočné odôvodnenie, z ktorého nebolo možné zistiť, na základe akých vykonaných dôkazov

dospel exekučný súd k názoru, že právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským, pričom sa „v napadnutom
rozhodnutí obmedzil len na konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským
bez toho, aby prihliadal a vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil splnenie podmienok stanovených
právnym poriadkom na jeho vznik (spotrebiteľského vzťahu)“. Takýto dôvod nie je v súlade s obsahom
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Naopak exekučný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia

uviedol, na základe akých skutočností posúdil predmetnú Zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa
§ 52 OZ. Posúdenie, či konkrétny úverový vzťah je alebo nie je spotrebiteľským vzťahom, závisí
predovšetkým od predmetu zmluvného vzťahu a od postavenia účastníkov tohto vzťahu. Zmluva o úvere
uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 07. Decembra 2010, v ktorej povinný uviedol, že úver je
poskytnutý na výkon povolania, je zmluvou, na ktorú sa v zmysle § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských

úveroch nevzťahuje Zákon o spotrebiteľských úveroch. Avšak podľa Občianskeho zákonníka v znení
účinnom od 1. januára 2008 je v zmysle § 52 ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom podľa ods. 4 tohto ustanovenia
spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojejobchodnejčinnostialeboinejpodnikateľskejčinnosti.Ztýchtoustanovenívyplýva,žepredmetnáZmluva
je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Exekučný súd preto správne posúdil
vzťah medzi oprávneným a povinným ako vzťah spotrebiteľský.

Z cit. ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd má skúmať, či sú splnené formálne
i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Prvostupňový súd je predovšetkým povinný skúmať, či
exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom, pričom
súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez
návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti

exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie adekvátne procesne zareagovať.
Najvyšší súd SR v Rozsudku z 27.01.2007, sp. zn. 3Cdo/164/1996, publikovanom v Zbierke stanovísk a
rozhodnutí pod č. R/58/1997 uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý
je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky
nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu
zastavená. Okresný súd ako exekučný súd teda neprekročil svoju právomoc, keď v rámci posudzovania

podmienok materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu vydaného v spotrebiteľskej veci
skúmal, či exekučný titul nezaväzuje povinnú na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
v rozpore s dobrými mravmi. Odvolaniu oprávneného z tohto odvolacieho dôvodu preto nebolo možné
vyhovieť.
Odvolací súd však po preskúmaní napadnutého uznesenia exekučného súdu dospel k záveru, že

rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Exekučný
súd potom, čo dospel k záveru, že vzťah medzi oprávneným a povinným založený Zmluvou o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 07. decembra 2010 je spotrebiteľským vzťahom podľa § 52 a nasl. OZ, posudzoval
plnenie priznané exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom podľa § 45 ZRK, pričom dospel k
záveru, že exekučným titulom priznané plnenie je v rozpore so zákonom, teda je právom nedovolené,

avšak exekučný súd mal predovšetkým skúmať, či samotný exekučný titul bol vydaný v súlade so
zákonom. Exekučný súd si síce pred vydaním napadnutého uznesenia zabezpečil Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXXuzatvorenúmedzioprávnenýmapovinnýmdňa07.decembra2010spolusoVšeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, avšak neposudzoval, či rozhodcovské konanie bolo vykonané na
základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy a či zmluvné dojednanie, ktoré je upravené v bode 14

Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bolo s povinným dojednané individuálne, resp. či nezakladá
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Záver exekučného súdu o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je preto z tohto hľadiska predčasný.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.
napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil a podľa § 221 ods.2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie

konanie, v ktorom súd opätovne posúdi otázku, či sú splnené podmienky materiálnej a formálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, pričom predovšetkým posúdi, či exekučný titul bol vydaný orgánom
na to oprávneným.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.