Uznesenie Judgement was issued on Monday, October 31, 2011

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 20Er/1041/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2307218429
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Almásyová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2011:2307218429.2

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného : Dopravný podnik Bratislava, akciová
spoločnosť, IČO : 00 492 736, so sídlom Bratislava, Olejárska 1, proti povinnému: 1./ JUDr. Michal
Straka, so sídlom Piešťany, Námestie 1.mája 14, správca konkurznej podstaty povinného : Z. U.Š., F..
X.X.XXXX, T. H., A. XXX, 2./ VERONA, spol. s.r.o., IČO : 36 244 911, so sídlom Trnava, Priemyselná 1,
o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 92,94 € s prísl. a ďalších trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vedenú pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Parrákom pod spisovou značkou EX
188/2007 zastavuje .

II. Súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho

exekútora JUDr. Jozefa Parráka, a to poverením vydaným Okresným súdom Galanta č. 5202 024166*
zo dňa 10.10.2007, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 92,94 € ( 2 800,- Sk ) s prísl.
a ďalších trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - rozhodnutie Okresného súdu Galanta č.k.
15C 177/2006 zo dňa 1.2.2007.

Dňa 14.6.2007 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie,

ktorý návrh oprávnený podal z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného v 1.rade, a na základe
oznámenia súdneho exekútora o nemajetnosti povinného v 2.rade. Spolu s postúpeným návrhom na
zastavenie exekúcie predložil súdny exekútor aj špecifikáciu trov predmetného exekučného konania,
ktoré žiada priznať k náhrade.

Súd v rámci skúmania podmienok konania zistil, že Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 25K/9/2009

zo dňa 30.7.2009 vyhlásil na majetok povinného v 1.rade konkurz a do funkcie správcu ustanovil JUDr.
Michala Straku. Tunajší súd zistil, že vyhlásený konkurz na majetok povinného v 1. rade ešte ukončený
nie je. Uznesením č.k. 25K/9/2009-742 zo dňa 28.1.2011 Okresný súd Trnava povolil vstup nového
veriteľa ( Slovenská konsolidačná, a.s., ) do konkurzného konania, na miesto pôvodného ( Sociálna
poisťovňa, a.s. ). Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.2.2011.

Podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, na majetok podliehajúci konkurzu
nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania; už začaté
konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú.. Ak v konaní o
výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu,
avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a
trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate.Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení, súd predmetnú exekúciu zastavil,
nakoľko na majetok povinného v 1. rade bol vyhlásený konkurz a povinný v druhom rade je nemajetný.

Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi
doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu už udelením
poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových

výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( §196).

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o
vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie
súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, veriteľ, ktorého pohľadávka
voči úpadcovi vznikla pred vyhlásením konkurzu, má v konkurze právo, aby jeho pohľadávka bola
za podmienok ustanovených týmto zákonom uspokojená rozvrhom z výťažku zo speňaženia majetku
podliehajúceho konkurzu. Toto právo musí byť v konkurze riadne a včas uplatnené prihláškou, inak

pohľadávku nemožno v konkurze uspokojiť a na práva z nej sa v konkurze neprihliada; to platí rovnako
aj pre budúce pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou.

Podľa § 87 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, pohľadávky proti podstate
uspokojuje správca z výťažku zo speňaženia majetku dotknutej podstaty podľa poradia ich splatnosti;

ak sú v rovnaký deň splatné viaceré pohľadávky proti dotknutej podstate, ktoré nie je možné uspokojiť
v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne. Správca zodpovedá veriteľovi pohľadávky proti podstate za
škodu, ktorá mu vznikne tým, že jeho pohľadávka proti podstate nebola riadne a včas uspokojená v
súlade s týmto ustanovením, ibaže preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou.

Pri rozhodovaní o trovách exekučného konania, tunajší súd vychádzal predovšetkým zo zákonných
ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v spojitosti s ustanoveniami zákona
č. 233/1995 Z.z. ( exekučný poriadok ), týkajúcich sa náhrady trov exekučného konania. V danom
prípade sa exekučné konanie začalo dňa 28.9.2007, kedy bol návrh oprávneného doručený súdnemu
exekútorovi. Konkurz na majetok dlžníka-povinného v 1. rade bol vyhlásený uznesením Okresného

súdu Trnava sp. zn. 25K/9/2009 zo dňa 30.7.2009 a do dnešného dňa nie je ukončený. V zmysle vyššie
uvedených zákonných ustanovení vyhlásením konkurzu na majetok povinného sa exekučné konania
vedené na jeho majetok zastavujú. Okrem toho v danom prípade šetrením súdneho exekútora bola
zistená aj nemajetnosť povinného v 2.rade, z čoho vyplýva, že zastavenie exekúcie len vo vzťahu k
povinnému v 1. rade z dôvodu vyhlásenia konkurzu na jeho majetok by nebolo účelné, a preto súd

rozhodol o zastavení celého exekučného konania. Pri rozhodovaní o trovách exekučného konania,
či budú alebo nebudú súdnemu exekútorovi priznané, a v prípade ak mu priznané budú, komu sa
uloží povinnosť ich nahradiť, exekučný súd, aj napriek tomu, že súdnym exekútorom bola deklarovaná
nemajetnosť povinného v 2. rade, ktorá sa následne stala jedným z dôvodov, pre ktoré bol zo stranyoprávneného podaný návrh na zastavenie exekúcie, vychádzal predovšetkým zo skutočnosti, že na
majetok povinného v 1. rade bol vyhlásený konkurz, ktorý konkurz ešte nie je ukončený ( návrh na
vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka nebol zamietnutý pre nedostatok majetku, a taktiež nebol

konkurz pre nedostatok majetku dlžníka zastavený). Súd teda pri rozhodovaní o trovách exekúcie
vychádzal z ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, z ktorých je zrejmé, že konkurzné
konanie nahrádza nielen základné civilné konanie, ale aj exekučné konanie, pretože v konkurznom
konaní sa pohľadávky veriteľov nielen zisťujú, ale aj uspokojujú. Správca v konkurznom konaní speňaží
majetok, ktorý patrí do konkurznej podstaty a zo získaného výťažku sa pomerne uspokojujú zistené

pohľadávky veriteľov. Ustanovenia konkurzného práva majú prednosť pred inými procesnými právnymi
úpravami. Z ustanovenia § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že trovy exekučného
konania začatého pred vyhlásením konkurzu sa stávajú pohľadávkou proti podstate, ktoré pohľadávky
v zmysle ustanovenia § 87 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, správca uspokojuje z výťažku
zo speňaženia majetku dotknutej podstaty. Preto je súd toho názoru, a to aj napriek tomu, že jedným
z dôvodov na zastavenie exekúcie bola nemajetnosť povinného v 2. rade, že súdny exekútor si mal

prihlásiť trovy exekúcie, ktoré mu vznikli pred vyhlásením konkurzu do konkurzu vyhláseného na
majetok povinného v 1.rade, nakoľko ide o pohľadávku, ktorá vznikla do vyhlásenia konkurzu, a v
takomto prípade by sa svojou pohľadávkou, ktorá mu vznikla voči povinnému v 1. a 2. rade (náhrada trov
exekúcie) súdny exekútor dostal do pozície veriteľa v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácie. Na
základe vyššie uvedených skutočností, je súd toho názoru, že súdny exekútor si mal svoju pohľadávku,

čiže náhradu trov exekúcie pozostávajúcu z odmeny a náhrady hotových výdavkov prihlásiť prihláškou
do konkurzu, nakoľko však tak neurobil tak súd považoval návrh súdneho exekútora, aby zaviazal
na náhradu trov exekúcie oprávneného za nedôvodný, nakoľko povinnosť hradiť trovy exekúcie je v
prvom rade povinnosťou povinného, pričom prihlásením do konkurzu súdny exekútor mal možnosť
dosiahnuť ich uspokojenie. Na základe týchto skutočností, má súd za to, že v danom prípade nie je

splnená podmienka v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, kedy by súd mohol na úhradu trov
exekúcie zaviazať oprávneného. Súd zároveň podotýka, že nemal pochybnosti o tom, že trovy súdnemu
exekútorovi v súvislosti s výkonom exekúcie vznikli, avšak v danom prípade bolo povinnosťou súdneho
exekútora si trovy exekučného konania prihlásiť do konkurzu, pričom o jeho nároku by ďalej rozhodoval
konkurzný súd, ktorý je v danom prípade na to príslušný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo. Z písomne
podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa
ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ako má odvolací súd rozhodnúť ). Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie
na jeho trovy.