Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by Mgr. Dagmar Belobradová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 1Er/99/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115201516
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dagmar Belobradová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5115201516.2

Uznesenie

OkresnýsúdvŽilinevexekúciivedenejusúdnehoexekútoraMgr.Ing.IvanaŠteinerasosídlomvNovom
Meste nad Váhom vo veci oprávneného: Doprastav, a.s., Drieňová 27, Bratislava, IČO: 31333320,
právne zastúpený: JUDr. Milan Jacko, advokát s.r.o., Damašská 20186/4A, Bratislava, proti povinnému:
Q. Q., nar. 30.4.1979, Borová 3295/36, Žilina, občan Sr, takto,

r o z h o d o l :

Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Podľa návrhu oprávneného požiadal súdny exekútor Mgr. Ing. Ivan Šteiner, PhD. so sídlom v Novom
Meste nad Váhom o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - notárskej
zápisnice notárky JUDr. Ľubice Jonekovej so sídlom v Žiline č. N 740/2014, NZ 32703/2014, NCRIs
33370/2014 zo dňa 8.9.2014.

Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 4.2.2015.

Povinný podal v zákonnej lehote osobne námietky proti exekúcii, v ktorých uviedol, že je tu dôvod na
zastavenie.Veriteľevidujekudňuuzatvoreniadohodyvočipovinnémuakodlžníkovicelkovúpohľadávku
vo výške 66 403,56 eur a súčasne uplatňuje voči dlžníkovi úrok z omeškania vo výške 2659,22 eur,
pričom sa jedná o úrok z omeškania, ktorý mal oprávneného ako veriteľovi vzniknúť a následne po

uzatvorení predmetnej dohody a to do obdobie úhrady jednotlivých splátok v zmysle čl. II. dohody.
Oprávnený vyúčtoval predmetný úrok z omeškania povinnému ako dlžníkovi faktúrou č. 1031480005
zo dňa 9.9.2014 teda po vyhotovení notárskej zápisnice ako exekučného titulu. z uvedeného stavu
je nesporné, že notárska zápisnica ako exekučný titul obsahuje i záväzok povinného na zaplatenia
budúcich pohľadávok, ktoré vznikli z titulu úroku z omeškania po vyhotovení notárskej zápisnice.

Oprávnený sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril k námietkam proti exekúcii a uviedol, že
citovaná notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice zo
dňa 8.9.2014 nebola spísaná v rovnaký deň ako bola uzavretá zmluva o dielo zo dňa 15.5.2014. Jedná
sa o účelovú interpretáciu povinného, nakoľko úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky, nie
sú samostatnou pohľadávkou.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) EP, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.

Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučného poriadku) povinný môže vzniesť u exekútora

povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky
proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nárokualebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To
isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v
exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.

Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu
(exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu
o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Predmetom námietok

môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti
nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich
nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo
podkladom na exekúciu.

Súd má za preukázané, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu -

notárskej zápisnice notárky JUDr. Ľubice Jnekovej so sídlom v Žiline č. N 740/2014, NZ 32703/2014,
NCRIs 33370/2014 zo dňa 8.9.2014, v ktorej povinný vyhlásil, že uznáva svoj dlh voči veriteľovi -
oprávnenému čo do dôvodu, výšky a to v celkovej výške 69062,78 eur, pričom dlh mal splácať v troch
splátkach a to 1. splátka dňa 26.9.2014 vo výške 10000,- eur, 2. splátka dňa 31.10.2014 vo výške
29531,39 eur, 3. splátka dňa 30.11.2014 vo výške 29531,39 eur. V exekučnom titule povinný vyjadril

svoj vyslovený súhlas s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. Právnym dôvodom je dohoda o
splátkach a o uznaní záväzku zo dňa 8.9.2014. Do podania návrhu na začatie exekúcie povinný sa
dostaldoomeškaniasúhradoudruhejatretejsplátky.Kudňupodanianávrhupovinnýnesplnilpovinnosť
vyplývajúcu z exekučného titulu vo výške 31531,39 eur a v tej časti bolo súdnemu exekútorovi vydané
poverenia na vykonanie exekúcie.

Kotázkerozsahuprieskumuexekučnéhosúduvovzťahukexekučnýmtitulom,t.j.súdnymrozhodnutiam
podľa § 41 ods. 1 EP a iným uvedeným v § 41 ods. 2 EP (mimo rozhodcovského rozhodnutia vydaného
v spotrebiteľskom spore) súd konštatuje, že prieskum exekučného súdu v exekučnom konaní sa
obmedzuje iba na prieskum vykonateľnosti exekučného titulu (z hľadiska formálnej vykonateľnosti, t.j.

splnenia formálnych náležitostí vykonateľnosti ex.titulu, ako aj materiálnej vykonateľnosti, t.j. praktickej
realizovateľnosti exekúcie), vzhľadom k čomu už zásadne nemožno v exekučnom konaní skúmať také
skutočnosti, ktoré existovali pred vznikom exekučného titulu, pretože relevancia takýchto skutočností
sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu (exekučným
titulom). Takéto skutočnosti povinný mohol namietať iba v pôvodnom (základnom) konaní, vrátane

využitia možných opravných prostriedkov. Obdobne aj pri notárskych zápisniciach ako exekučných
tituloch v zmysle § § 41 ods. 2 písm. c/ EP sa prieskum exekučného súdu obmedzuje zásadne len na
skúmanie splnenia náležitostí takejto zápisnice podľa tohto ustanovenia, a to najmä súhlasu povinného s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nakoľko práve tento súhlas je jej najdôležitejšou náležitosťou ako
exekučného titulu, pretože až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá

je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie
povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným
účelomacieľom,obdobneakoúčelomacieľomkaždéhoobčianskoprávnehosúdnehokonaniajezavŕšiť
vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu.

Preto v tomto základnom kontexte je potrebné vnímať aj prieskumnú právomoc exekučného súdu vo
vzťahu k týmto povinným namietaným skutočnostiam: a to úroku z omeškania uznaného do budúcnosti,
ktorý bol povinným riadne uznaný. Prieskum tejto skutočnosti z hľadiska hmotného práva tak, ako sa
tohto prieskumu domáha povinný, teda ustálenia existencie, resp. neexistencie predmetného záväzku,
resp.jehočastieštevčasepredvznikomexekučnéhotitulu(notárskejzápisnice),jevexekučnomkonaní

vylúčený rovnako, ako keby sa domáhal toho, aby exekučný súd opätovne prehodnocoval v merite
veci už raz právoplatne a vykonateľne priznaný nárok rozhodnutím (rozsudkom) všeobecného súdu.
Preto námietky povinného, v ktorej povinný rozporuje uvedené skutočnosti (t.j. neexistenciu úrokov z
omeškania v čase pred vznikom predmetnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu) súd vyhodnotil
z hľadiska preskúmavanej otázky prípustnosti exekúcie v zmysle § 50 EP a § 57 EP ako nedôvodné.

Keďže v námietkach proti exekúcie povinný neuviedol nič, čo by v zmysle § 50 ods. 1 EP bolo dôvodom
na vyhovenie námietke, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne
poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť

do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.