Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 30, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/470/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210743
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5612210743.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne

Rapčanovej a sudcov JUDr. Františka Potockého a JUDr. Blaženy Stašíkovej, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného
splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Grösslingova č. 4, IČO: 36
864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom
Bratislava, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/118/2012-69 zo dňa 11. júla 2013,
takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 6C/118/2012-69 zo dňa 11. 07. 2013 žalobu v celom
rozsahu zamietol. Žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobu zamietol, keď vykonaným dokazovaním nebola preukázaná
jej dôvodnosť.
Konštatoval, že žalobca nepreukázal naplnenie atribútov zodpovednostného vzťahu za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom exekučným súdom. Žalobca predovšetkým nepreukázal
naplnenie primárneho atribútu zodpovednostného vzťahu, a to nesprávny úradný postup. Tvrdenie
žalobcu o nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučným súdom po dobu viac ako 132 dní
nebolo pravdivé. Z pripojeného exekučného spisového materiálu bolo jednoznačne preukázané, že
k rozhodnutiu o žiadosti súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie došlo po uplynutí
52 dní. Predovšetkým je potrebné uviesť, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola zamietnutá v plnom rozsahu. Zákonom stanovená pätnásťdňová lehota sa

vzťahovala na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (teda na pozitívne rozhodnutie exekučného
súdu o žiadosti súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie) nie na negatívne, zamietavé
rozhodnutiesúdu.Podľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkusapätnásťdňoválehotanavydaniepoverenia
na vykonanie exekúcie nevzťahovala na rozhodnutia rozhodcovských súdov ako exekučných titulov (od
01. 06. 2011 zákonodarca vymedzil rozsudky rozhodcovských súdov ako exekučné tituly, na ktoré sa
pätnásťdňoválehotanavydaniepoverenianavykonanieexekúcienevzťahuje).Spoukazomnauvedené
nedošlo k porušeniu zákonom stanovenej lehoty a návrh na vykonanie exekúcie nemal byť ani podaný,

keďže žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor so zákonom bola zamietnutá.
Nedošlopretoknesprávnemuúradnémupostupu,akoaninezákonnémurozhodnutiu.Týmbolvyvrátený
samotný skutkový základ primárneho atribútu zodpovednostného vzťahu, v dôsledku čoho bola žalobazamietnutá. Uviedol, že štát nezodpovedá za správanie účastníka konania, v danom prípade žalobcu
ako oprávneného v exekučnom konaní.
Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR ani samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty

sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva účastníka konania, keďže takýto návrh
nemal byť ani podaný. Nerešpektovanie lehôt ustanovených zákonom aj podľa judikatúry Európskeho
súdupreľudsképrávavŠtrasburgusamoosebenemusíznamenaťporušeniečlánku6ods.1Dohovoru.
Môže byť významné pri hodnotení, či sa celé konanie skončilo v primeranej lehote (Wiesinger v.
Rakúsko, séria A číslo 213). Keďže žalobca v procesnej pozícii oprávneného nedôvodne podal návrh

na vykonanie exekúcie (na základe exekučného titulu, ktorý bol v rozpore so zákonom) sám zapríčinil
plynutie času od podania návrhu na vykonanie exekúcie do zamietnutia žiadosti o udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie, keďže takýto návrh nemal byť ani podaný. Lehota 52 dní teda plynula v dôsledku
konania nedôvodne iniciovaného žalobcom (oprávneným v exekučnom konaní). Nemohlo tak dôjsť k
zásahu do práva žalobcu prekročením lehoty na vydanie poverenia.
Zámerom zákonom stanovenej lehoty na vydanie poverenia v trvaní 15 dní bolo zefektívnenie

exekučného konania a snaha dosiahnuť, aby poverenie na vykonanie exekúcie nebolo zdržiavané
nečinnosťou exekučného súdu. Uvedená lehota je pre súd záväzná len do tej miery, ak by jej
nedodržanie mohlo byť označované za zbytočný prieťah. Uvedená lehota predstavovala ideálnu
predstavu zákonodarcu o dobe potrebnej na to, aby sa poverenie mohlo vydať. Pre záver o
zbytočných prieťahoch exekučného súdu však nestačí len samotné prekročenie pätnásťdňovej lehoty,

ale aj naplnenie ďalších relevantných okolností prípadu. Medzi takéto okolnosti patrí správanie sa
oprávneného, jeho súčinnosť, iné procesné prekážky, vrátane ďalšieho priebehu konania, postupu
exekútora a exekučného súdu. Novelizovaná práva úprava ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (od 01. 01. 2013) explicitne zakotvila
už aj požiadavku posúdenia nesprávneho úradného postupu v závislosti od výsledkov právoplatných

rozhodnutí označených súdov (Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu alebo Ústavného súdu
SR) alebo vybavenia sťažnosti na prieťahy, prípadne žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na
prieťahy.
Žalobca, ktorý poukazoval na zásah do svojich podnikateľských aktivít, práve v ich dôsledku sa
stal centrom pozornosti ochrany spotrebiteľa v Slovenskej republike, ako aj na úrovni príslušných

orgánov Európskej únie. Podmienky poskytovania úverov, na základe ktorých boli vydávané exekučné
tituly predstavujúce rozhodcovské rozsudky, boli kvalifikované ako neprijateľné podmienky. V tomto
smere je potrebné poukázať na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu, ktorý vo
svojom rozhodnutí Asturcom Telecomunicaciones C-40/08 zdôrazňuje povinnosť súdu ex offo skúmať
neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany, ktorú

chce smernica 93/13 dosiahnuť, Súdny dvor viackrát zdôraznil, že nerovný stav medzi spotrebiteľom
a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo
vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudky Oceano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98
až C-244/98, Mostaza Claro, C-165/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky
predstavuje prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13,

teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou. Súčasne na
dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci
účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi
zo strany predajcov alebo dodávateľov. Osobitne je potrebné poukázať na Uznesenie Európskeho
súdneho dvora v Luxemburgu zo dňa 16. 11. 2010, POHOTOVOSŤ, s. r. o., proti A. F., C-76/10,

ktorý práve vo vzťahu k žalobcovi rozhodol, že Smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na
nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia vydaného bez účasti spotrebiteľa, povinnosť
aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom
úveru so spotrebiteľom a uplatnenej v tomto rozhodnutí, ak tento súd má na tento účel k dispozícii

nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
uvedený súd vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva.
Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere, upravujúca
sankciu v neprimerane vysokej výške považovať za nekalú v zmysle článkov smernice. V prípade
kladnej odpovede je úlohou vnútroštátneho súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa

vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.
S poukazom na uvedené výkon práva žalobcu bol aj v rozpore s dobrými mravmi, predstavujúci účelovo
vykonštruovaný nárok, obsahujúci nepravdivé tvrdenia (plynutie lehoty na vydanie poverenia). Nemožnoprehliadať ani množstvo žalôb rovnakého typu podaných žalobcom na súdoch SR, bez preukázania
legitímneho cieľa a hodnotového výkladu práva.
Z dôvodu nepreukázania základu nároku zodpovednosti žalovaného za vznik škody nebol daný

žiaden dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie a zaoberať sa námietkami vo vzťahu k ďalším atribútom
zodpovednostného vzťahu, vrátane námietky premlčania (vzťahujúcej sa na iné obdobie vymedzené
žalovaným). Nebol taktiež dôvod na vydanie medzitýmneho rozsudku, ktorý má svoje opodstatnenie len
v prípade preukázaného základu nároku. V čase vyhlásenia rozsudku už došlo k uplynutiu zákonom
stanovenej lehoty v súvislosti s predbežným prerokovaním nároku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O. s. p.“), podľa ktorého ustanovenia žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, vznikol nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi v konaní neúspešnému. Z dôvodu, že žalovaný náhradu trov
konania nevyčíslil a z obsahu spisu nevyplývala, súd rozhodol tak, že žalovanému nepriznal náhrada
trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu a
žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.
Vodvolanívytýkalsúdu,ževkonanídošlokvadámpodľa§221O.s.p. ato,žea/účastníkovikonaniasa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, b/ rozhodoval vylúčený sudca, c/ súd prvého stupňa
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne

zistil skutkový stav, d/ neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, e/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
K dôvodom odvolania bližšie uviedol, že pokiaľ z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že
súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného a jeho splnomocneného zástupcu postupujúc podľa §

101 ods. 2 O. s. p., preto že sa žalobca bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil, tak poukazuje
na to, že podal elektronicky na zverejnenú e-mailovú adresu súdu návrh na zrušenie pojednávania. V
tejto žiadosti poukázal na skutočnosť, že súdu boli v návrhu oznámené skutočnosti, pre ktoré sú všetci
sudcovia daného okresného súdu vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci. Na základe týchto
skutočností mal súd postupovať podľa ust. § 15 O. s. p. a predložiť vec na rozhodnutie predsedovi

súdu, a ten vzhľadom na ust. § 12 O. s. p. mal predložiť vec na rozhodnutie o jej pridelení inému súdu.
Žalobcovi však nebolo vôbec predložené rozhodnutie o vylúčení, resp. o nevylúčení sudcov okresného
súdu. Žalobca teda riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil
súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa ust. § 101 ods. 2 O.
s. p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti. Ak tak spravil, odňal mu tým právo na konanie pred súdom.

Ďalej žalobca uviedol, že uskutočnil podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd
o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho
manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd
nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach
žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak

aj preto (okrem dôvodov označených v žalobe), že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou
rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach.
Súd sa podľa žalobcu nedostatočne oboznámil s podmienkami za ktorých je možné viesť konanie,
keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu.
Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej

sťažnosti nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a viedol pojednávanie na ktorom za neprítomnosti
žalobcu meritórne rozhodol. V žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že žalobca trvá na osobnej účasti
splnomocneného zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom
na nestrannom súde.
Žalobca tiež tvrdil, že nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom

rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal možnosť sa vyjadriť
ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo
k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu
jeho možnosti konať pred súdom.
V konkrétnostiach napríklad žalobca uviedol, že súd sa dopustil viacerých omylov keď konštatoval,

že ním namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované
časové úseky tomu nenasvedčujú. Je nepochybné, že tvrdený nesprávny úradný postup bol v konaní
jednoznačne preukázaný. Súd bol bezdôvodne nečinný, spôsobil tak zbytočné prieťahy v konaní a
nerozhodol o návrhu žalobcu v zákonnej lehote. Ako je zrejmé, nesprávny úradný postup exekučnéhosúdu spočíva hneď v niekoľkých skutočnostiach, nie len v jednej z nich. Konajúci súd sa musel
preto vysporiadať so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu. V napadnutom
rozhodnutí tomu tak nie je, čo robí rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Záver súdu,

že exekučný súd konal priebežne a bez zbytočných prieťahov z vykonaného dokazovania nevyplýva,
práve naopak, prieťahy sú z vykonaného dokazovania zrejmé.
Žalobca ako strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa
k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich
protitvrdení.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasúčastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 201 O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O.

s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1
O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných
dôvodov:

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej

veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V odvolaní žalobca namietal, že uskutočnil podania (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil

súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho
manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vyjadrenie žalobcu, ktorý na výzvu súdu uviedol, že námietku
zaujatostipodľa§15aods.1O.s.p.okresnémusúdunepodal(č.l.10spisu).Okremtohozobsahuspisu

okresného súdu vyplýva, že Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 14 .02. 2013 č. k. 8NcC/86/2013-21
vylúčil z prejednávania a rozhodovania veci zákonnú sudkyňu JUDr. Ivetu Žiškovú z dôvodu, že táto
konala ako zákonná sudkyňa vo veci, v ktorej sa žalobca domáha škody z titulku nesprávneho úradného
postupu(6Er/857/2011).Vovecitakkonalasudkyňa,ktoránebolavylúčená,pretožeutejtonebolizistené
subjektívne ani objektívne hľadiská na naplnenie predpokladov v zmysle § 14 ods.1 O. s. p.

Nad rámec uvedeného odvolací súd dopĺňa, že ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (§ 14 a
nasl. O. s. p.) predstavujú výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu
zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a
rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi
zjavnebrániarozhodnúťvsúladesozákonom,objektívne,nezaujatoaspravodlivo.Samotnýsubjektívny

názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania
a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a
nezaujatéhorozhodovania.Dôvodnavylúčeniesudcunezakladáaniskutočnosť,žesudcamáprejednať
a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napr.
uznesenie NS SR z 31. 05. 2010 sp. zn. 3Nc 14/2010). Pre účely preskúmavanej veci odvolací súd

konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde,
ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobcu) svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil
zodpovednosť odporcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.
Aplikačná prax Najvyššieho súdu SR pri zohľadnení tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska
(teória zdania) sa v prevažujúcej miere prikláňa k záveru o povinnosti, ako aj požiadavke na sudcu v

každej veci zachovať vecný profesionálny prístup, nadhľad, potrebnú dávku odstupu. Preto samotná
skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný postup, na ktorom sudca vykonával svoju
funkciu, pričom tento nebol zákonným sudcom v exekučnej veci, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu, nezakladá pomer k veci.

Žalobca v súvislosti s postupom okresného súdu v odvolaní namietal: - riadne a včas požiadal o zrušenie
pojednávania, - nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, ani k dôkazom, ktoré súd vykonal
a založil na nich svoje rozhodnutie.Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že nariadil na deň 11. 07. 2013 o 08.30 hod pojednávanie.
Predvolaniedoručilsplnomocnenémuzástupcovižalobcu(advokátovi)dňa 14.06.2013.Dňa10.07.
2013 bol doručený súdu zo strany splnomocneného zástupcu žalobcu návrh na zrušenie pojednávania

z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, nakoľko podal sťažnosť na ÚS SR,
ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení jeho práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd
a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného
prejednávaním veci. Vzhľadom na to navrhol konanie prerušiť do právoplatného rozhodnutia ÚS SR.
O návrhu žalobcu na prerušenie konania okresný súd rozhodol uznesením súdu z 11. 07. 2013 č. k.

6C/118/2012-66atonapojednávanívyhlásenomdňa11.07.2013tak,ženávrhnaprerušenie konaniaa
zrušenie pojednávania zamietol, keď ich okresný súd správne vyhodnotil ako nedôvodné. Odvolací súd v
tomto smere odkazuje na správne právne závery prvostupňového súdu v uznesení č. k. 6C/118/2012-66
zo dňa 11. 07. 2013 (potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/471/2013-105 zo dňa 16.
10. 2013). Na základe týchto zistení potom neobstojí ani námietka žalobcu, že okresný súd vo veci
rozhodol bez toho, aby mu umožnil vyjadriť sa ku skutkovým a právnym otázkam veci. Odvolací súd

konštatuje,žeboli vzmysleust.§101ods.2O.s.p.splnenévšetkypredpokladynaprejednanievecibez
prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a pokiaľ okresný súd vec na pojednávaní dňa 11. 07. 2013
prejednal a o nej rozhodol, neodňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti
sám zbavil tým, že sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol na pojednávanie včas predvolaný viac ako
5 dní pred termínom pojednávania (§ 115 ods. 2 O. s. p.). Odvolací súd bol zhodne s prvostupňovým

súdom toho názoru, že dôvody uvádzané žalobcom nebolo možné považovať za dôležité dôvody pre
odročenie v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. Tým si žalobca a jeho splnomocnený zástupca sami zmarili
možnosť realizovať na pojednávaní svoje procesné oprávnenia, a to najmä možnosť navrhovať dôkazy,
vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. § 118
ods. 2 O. s. p. ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní

(vo vzťahu k prítomným účastníkom).
Neobstojí ani námietka žalobcu, že nemal sa možnosť vyjadriť k dôkazom a prednesom, keďže s týmito
nebol oboznámený, nakoľko dňa 24. 06. 2013 došlo súdu vyjadrenie žalovaného k žalobe, toto bolo
doručené zástupcovi žalobcu dňa 27. 06. 2013. Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že nemal možnosť sa
vyjadriť k tvrdeniam žalovaného je preto nepravdivé. Okrem toho, podľa odvolacieho súdu, okresný súd

na pojednávaní vykonal len dokazovanie navrhnuté samotným žalobcom (č. l. 2 spisu) prečítaním listín
z pripojeného exekučného spisu sp. zn. 6Er/857/2011, ktoré preto slúžili ako dôkaz v danom konaní.

Ďalej žalobca tvrdil, že nesprávny úradný postup bol v konaní jednoznačne preukázaný, súd nerozhodol
o jeho návrhu v zákonnej lehote, bol bezdôvodne nečinný, spôsobil tak zbytočné prieťahy v konaní.

Okrem toho nesprávny úradný postup exekučného súdu spočíval v niekoľkých skutočnostiach, nielen v
jednej z nich a súd sa mal vysporiadať so všetkými jeho vytýkanými zložkami.

Odvolací súd poukazuje na to, že podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku zákonom stanovená
lehota na vydanie poverenia síce nebola dodržaná ale tvrdenie žalobcu o tom, že o žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie sa rozhodlo s omeškaním viac ako 132 dní sa ukázalo ako nepravdivé.
Z oboznámeného exekučného spisu bolo zistené, že k rozhodnutiu o žiadosti súdneho exekútora o
poverenie na vykonanie exekúcie došlo po uplynutí 52 dní, žiadosť bola ale zamietnutá. Zákonom
stanovená 15-dňová lehota sa vzťahovala na vydanie poverenia teda pozitívne rozhodnutie a nie
negatívne. So zreteľom na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (II.ÚS 471/2012, I.ÚS

86/02, I.ÚS 70/02, I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00) samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty nemožno
automaticky vyhodnotiť ako porušenie základného práva účastníka konania (na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov). Samotné nedodržanie zákonnej lehote nemožno totiž vnímať izolovane,
oddelene od ostatných okolností, ktoré objektívne majú vplyv na jej plynutie a významnou mierou sa
podieľajú na jej predĺžení. Preto bolo nevyhnutné prihliadať na všetky podstatné okolnosti prípadu, tak

ako to správne učinil v tomto konaní aj okresný súd.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách konania ako vecne
správny potvrdil.

Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľaust.§142ods.1O.s.p.vspojenísust.§224ods.
1 O. s. p. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania
postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu tieto boli
vznikli. Odvolací súd preto rozhodol, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .