Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/180/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210447
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612210447.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného
splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36
864 421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody vo výške 5455,98 eura a náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 1091,20 eura, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 27. 9. 2012, domáhal voči
žalovanému náhrady majetkovej škody vo výške 5455,98 eura a nemajetkovej ujmy vo výške 1091,20
eura. V žalobe navrhol, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný
je zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, pretože nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 505800130 dlžníkom V. Š.,
postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu
na vymoženie pohľadávky voči povinnému V. Š., N.. X. X. XXXX. Súdny exekútor pridelil exekučnej
veci číslo EX 3609/2011. Následne súdny exekútor požiadal Okresný súd Liptovský Mikuláš o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
rozhodol až dňa 19. 3. 2012, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu
došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 391 dní). Nesprávny úradný postup
charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a

bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok bol
príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na
jeho strane. Exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (preskúmanie
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu - rozsudku rozhodcovského súdu sp. zn. SR 11818/10) spôsobom odporujúcim zákonu, t. j.
vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok, keď bez ďalších legálnych
predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci

zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych
noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu
metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročilmieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil zásadu
legality. Exekučný súd nie je súdom v zmysle § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo

veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Z hľadiska
princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia, smerujúce k
zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku na právne postavenie dlžníka tam, kde neexistujú,
a to preto, že existujú na inom mieste a v inom čase, tam, kde ich platné právo zaraďuje. Ochranu
práva, pre ktorú existovala právnymi predpismi vymedzená procesná cesta (§ 40 a nasl. zákona č.

244/2002 Z. z.), nie je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť,
a to cestou kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom. Exekučný súd tým, že svojím
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny, a
to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku
veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom a dlžníkom. Na jednej strane tak existuje právne
relevantný exekučný titul, ktorý nemožno zrušiť pre uplynutie lehoty podľa § 41 zákona č. 244/2002

Z. z. a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vykoná právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného
súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske
súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože
existenciou rozhodcovského rozsudku je vytvorená prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorá je
neodstrániteľnou vadou konania. Uvedený postup exekučného súdu je v rozpore s ustanovením §

44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako
neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej
príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Uplatnená majetková škoda vo výške 5455,98 eura

predstavuje náhraduistinyspríslušenstvom,ktoráviacnemôžebyťpriznanáprávoplatnýmrozhodnutím
všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní, vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného
vzťahu, založeného zmluvou o úvere. Náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že samotné
konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na
spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Nesprávnym úradný postupom došlo k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že
správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Vďaka skorému rozhodnutiu
exekučného súdu v zákonnej lehote mohol včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov,
smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej

príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Postup exekučného
súdu mu zamedzil správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Neexistencia akéhokoľvek
účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy, spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, v spojení s
absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala u žalobcu,
resp. členov riadiacich orgánov spoločnosti a jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,

neistoty a nedôvery v právo a v rovnosť v spoločnosti. Vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho
uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo, v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej
príslušenstvom, zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených
podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu
na strane žalobcu ako aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila

ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol
prijať. Ako primeranú náhradu majetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie si uplatnil 20 % z uplatňovanej istiny s

príslušenstvom, čo činí 1091,20 eura. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. písomne
požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný do podania
žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Krajský súd v Žiline uznesením, č. k. 6NcC/312/2013-18, zo dňa 20. 3. 2013, rozhodol, že sudkyňa

JUDr. Eva Uličná nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci.

Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho priadku súd vykonal súdne pojednávanie
v neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu a žalovaného, ktorým bolo predvolanie na
súdne pojednávanie riadne a včas doručené. Žalobca, jeho splnomocnený zástupca, ani žalovaný svoju

neúčasť na súdnom pojednávaní neospravedlnili včas a dôležitými dôvodmi. Súd preto vo veci konal a
rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu a žalovaného, prihliadajúc na obsah
spisu a vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, zistiac nasledovný skutkový stav:

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 7Er/293/2011, súd zistil, že dňa
16. 3. 2011 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. zo dňa 22. 2. 2011
proti povinnému V. Š., na vymoženie sumy 1558,57 eura s príslušenstvom. Vymáhaná pohľadávka bola
oprávnenému priznaná rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská

a. s. sp. zn. SR 11818/10 zo dňa 8. 12. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 3. 1. 2011 a vykonateľnosť
dňa 6. 1. 2011. Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 5. 4. 2011 vyzval Stály rozhodcovský súd spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a. s. na predloženie rozhodcovského spisu SR 11818/10, ktorý súdu predložil
následne na CD nosiči dňa 15. 4. 2011. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením zo dňa 25. 5.
2011, č. k. 7Er/293/2011-13, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol z dôvodu, že exekučný titul priznával oprávnenému zákonom nedovolené plnenie, ktoré bolo
súčasne aj v rozpore s dobrými mravmi a spotrebiteľským právom. Uznesením zo dňa 13. 9. 2011, č.
k. 7Er/293/2011-21, bola exekúcia zastavená.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a zmene niektorých zákonov, v znení účinnom do 31. 12. 2012, (ďalej len „zákon o zodpovednosti za
škodu“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o zodpovednosti za škodu, vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o zodpovednosti za škodu, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať

uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona o zodpovednosti za škodu, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 5. 2011, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobcu zamietol, nakoľko nemal
preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady majetkovej škody vo výške

5455,98 eura a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1091,20 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Liptovský Mikuláš, v dôsledku nerozhodnutia
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenej súdu dňa 16.
3. 2011, postupom v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Žalobca v konaní
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal základné atribúty vzniku zodpovednostného právneho

vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (tvrdeným v žalobe),
ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pričom za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie

v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a zbytočné
prieťahy v konaní. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal tvrdený nesprávny
úradný postup exekučného súdu (ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom), spočívajúci v postupe súdu pri rozhodovaní o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v rozpore s ustanovením § 44 ods.

2 Exekučného poriadku. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že exekučný súd konal vo
veci, vednej pod sp. zn. 7Er/293/2011, v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v
znení účinnom do 31. 5. 2011, plynulo a bez zbytočných prieťahov. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, v znení účinnom do 31. 5. 2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Žalobca v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 19. 3. 2012, s omeškaním viac ako 391 dní, nakoľko
žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 16. 3. 2011, pričom o žiadosti bolo rozhodnuté
uznesením zo dňa 25. 5. 2011 tak, že sa zamieta. Exekučnými titulmi, na ktoré sa pri rozhodovaní o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nevzťahovala zákonná 15-
dňová lehota, boli v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, v znení účinnom

do 31. 5. 2011, vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmiery nimi schválené. Vzhľadom
na to, že exekučným titulom v uvedenom exekučnom konaní bol rozhodcovský rozsudok, mal súd za
to, že zákonná lehota 15 dní sa na rozhodovanie súdu o udelení poverenia súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie nevzťahovala (uvedenému výkladu nasvedčuje aj následný postup zákonodarcu,
ktorý s účinnosťou od 1. 6. 2011 rozhodcovský rozsudok uviedol výslovne do zákonného ustanovenia

§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku). Navyše, zákonné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadkuurčujelehotu15dnílennaudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,t.j.nieajnarozhodnutie,
ktorým sa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta (teda ak
súd nevydáva poverenie). Je tiež potrebné uviesť, že rozhodovanie o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vzhľadom na exekučný titul, ktorým je rozhodcovský

rozsudok, najmä z hľadiska posúdenia zákonnosti priznaného plnenia a vykonateľnosti exekučného
titulu, si vyžaduje osobitnú právnu úvahu, prihliadajúc ku skutočnosti, že medzi oprávneným a povinným
vznikol spotrebiteľský právny vzťah. Exekučný súd preto postupoval so všetkou opatrnosťou, keď ešte
pred rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie si vyžiadalkompletný rozhodcovský spis a v nadväznosti na zistenie, že exekučný titul priznáva oprávnenému
zákonomnedovolenéplnenie,ktoréjesúčasneajvrozporesdobrýmimravmiaspotrebiteľskýmprávom,
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V tejto súvislosti súd

okrajom uvádza, že proti uvedenému uzneseniu žalobca odvolanie nepodal. Odhliadnuc od skutočnosti,
že žalobca v konaní nepreukázal základnú podmienku pre vznik zodpovednostného vzťahu (tvrdený
nesprávny úradný postup exekučného súdu), žalobca taktiež v konaní nepreukázal vznik ani výšku
tvrdenej majetkovej škody v sume 5455,98 eura. Žalobca netvrdil, ani nepreukázal, z akých konkrétnych
položiekpozostávauplatnenánáhradaškody(vžalobeuviedol,žesajednáoistinuspríslušenstvombez

akejkoľvek bližšej špecifikácie). Taktiež žalobca nepreukázal skutočnosti, tvrdené v žalobe ako dôvody
prenáhradunemajetkovejujmyvovýške1091,20eura. Žalobcanetvrdil,aninepreukázal,akékonkrétne
plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské plány zanikli, kedy, v akom rozsahu
došlo k hospodárskej strate a akým spôsobom a kedy došlo k ovplyvneniu jeho ďalších podnikateľských
postupov, v dôsledku tvrdeného nesprávneho postupu exekučného súdu.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd

na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalovanému, ktorý bol v konaní v plnom rozsahu

úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, pričom
o náhrade trov konania súd rozhoduje len na návrh účastníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.