Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2014

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2C/203/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414202780
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2014:8414202780.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Ivetou Jenčovou v právnej veci navrhovateľa PROFI

CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi H. Y., nar.
X.XX.XXXX, bytom L. L. U., Š. Č.. XXX/XX, občan SR, o zaplatenie 441,71 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu na úhradu žalovanej istiny s príslušenstvom. Uviedol, že
dňa 30.9.2009 uzavrel s odporcom Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej mu poskytol úver

vo výške 763,46 EUR, ktorý sa odporca zaviazal splácať spolu s úrokom v 30 mesačných splátkach vo
výške 46,67 EUR v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve.
Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 14, do uplatnenia práva
navrhovateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka t.j. do okamžitej splatnosti úveru zaplatil len sumu
793,39 EUR. Keďže bol s úhradou splátky č. 22 v omeškaní viac ako 3 mesiace navrhovateľ si uplatnil
právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka t.j. okamžitú splatnosť úveru. Odporca mal uhradiť
sumu neuhradených splátok vo výške 606,71 EUR dňa 1.11.2011. Túto sumu neuhradil. Navrhovateľ si

zároveň uplatnil v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj úrok z omeškania.

Z výsledkov vykonaného dokazovania z návrhu, vyjadrenia vedľajšieho účastníka, zo Zmluvy o
revolvingovom úvere, z oznámenia o zosplatnení, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal
súd preukázané, že navrhovateľ dňa 30.9.2009 uzavrel s odporcom Zmluvu o revolvingovom úvere
č. 8300024663, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 763,46 EUR. Podľa karty klienta mu
30.9.2009 bola vyplatená čiastka 687,88 EUR. Tento úver sa odporca zaviazal splatiť spolu s úrokom v

30 mesačných splátkach po 46,67 EUR k 29. dňu v mesiaci. To, že došlo k omeškaniu s úhradou splátok
úveru sporné v konaní nebolo, ani skutočnosť, že navrhovateľ vzhľadom k omeškaniu a v súlade s §
565 Občianskeho zákonníka si uplatnil právo veriteľa a teda vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, v zmysle
ktorej odporca mal sumu neuhradených splátok totožných so žalovanou istinou uhradiť dňa 1.11.2011.
Odporca splátky neuhradil.

Z bodu 5 zmluvy je zrejmé, že ročná úroková sadzba úveru predstavuje 68,88 %. V rozhodnom období

podľa štatistiky Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková sadzba pre daný typ úveru 11,62 %,
teda v zmluve uvedená úroková sadzba je neprimerane vysoká.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 39a Občianskeho zákonníka v platnom znení neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá

sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

Žalobca teda poskytol žalovanému peňažné prostriedky na základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy,
preto má nárok len na vrátenie požičanej istiny (bez úrokov a poplatkov). Žalovaný už však podľa karty

klienta žalobcovi sumu 958,39 EUR vrátil, oproti požičanej sume 687,88 EUR, preplatil teda viac, ako
si požičal.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky (21 Cdo 1484/2004),
podľa ktorej nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že neprimerane vysoké úroky dohodnuté pri

peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce všeobecne uznávaným pravidlám správania
sa a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a že teda sú v
rozpore s dobrými mravmi.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (5Cdo 26/2011), ide o neplatnosť úrokov v

celom rozsahu a nie je možné ich modifikovať.

Aj podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove (3Co 151/2013) je pre tzv. civilnoprávnu úžeru právny úkon
absolútne neplatný v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi.

Judikatúra súdneho dvora - rozsudok zo 14.6.2012 vo veci C - 618/10 Banco Espanol de Crédito SA
proti Joaquín Calderón Camino hovorí, že článok 6 ods.1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle,
že mu odporuje právna úprava členského štátu, akou je článok 83 legislatívneho dekrétu 1/2007 o
prepracovaní všeobecného zákona o ochrane spotrebiteľov a užívateľov a ďalších doplňujúcich zákonov
(Real Decreto Legislativo 1/2007 por el que se aprueba el texto refundido de la Ley General para

laDefensa de los Consumidores y Usuarios y otras leyes complementarias) zo 16. novembra 2007,
ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je
súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú
zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.Odporca by v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. mal nárok na náhradu trov konania, avšak v
priebehu konania mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).