Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 30, 2013

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/258/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711212580
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2013:1711212580.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Romanom Majerským, v právnej veci navrhovateľov:
1/ J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. J. X, D.,
2/ D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. J. X, D., obaja zastúpení:
JUDr. Dagmar Kubovičová, advokátka, Námestie Biely kríž 3, Bratislava, proti odporcom:
1/ S.. A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, V., D. C., Česká republika, 2/ S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. X, V., D. C., Česká republika, obaja zastúpení: JUDr. Petronela Sojková, splnomocnenec, Brnenská
555, Rosice, Česká republika, 3/ X.. K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. J. X, D., zastúpený: Ing. Jozef
Legény, splnomocnenec, Heydukova 1, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že navrhovatelia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parcela registra „C“
číslo XXXX/XXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 148 m2 a pozemku parcela registra „C“
číslo XXXX/XXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 771 m2, zapísané na liste vlastníctva
číslo XXX vedeným Správou katastra Senec, okres Senec, obec Bernolákovo, katastrálne územie
Bernolákovo vrátane súčasti a príslušenstva, záhradnej chaty, oplotenia, studne a vonkajších úprav na
parcele registra „C“ číslo XXXX/XXX a na parcele registra „C“ číslo XXXX/XXX.

Súd návrh voči odporcom 1/, 2/ z a m i e t a .

Odporca 3/ je povinný nahradiť navrhovateľom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 689,66
€, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovatelia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi 1/ a 2/ trovy konania v
sume 191,57 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom domáhali, aby súd určil že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku
parcela registra „C“ číslo XXXX/XXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 148 m2 a pozemku parcela
registra „C“ číslo XXXX/XXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 771 m2, zapísané na liste
vlastníctva číslo XXX vedeným Správou katastra Senec, okres Senec, obec Bernolákovo, katastrálne
územie Bernolákovo vrátane súčasti a príslušenstva, záhradnej chaty, oplotenia, studne a vonkajších
úprav na parcele registra „C“ číslo XXXX/XXX a na parcele registra „C“ číslo XXXX/XXX.

Návrh odôvodnili tým, že odporcovia 1/ a 2/ mali v bezpodielovom spoluvlastníctve vyššie uvedený
nehnuteľný majetok o ktorý prejavili záujem navrhovatelia 1/ a 2/. Odporca 1/ nechal vypracovať
znalecký posudok ako aj Dotazník a čestné vyhlásenie k registrácii zmluvy, ku ktorému vydal Miestny
národný výbor v Bernolákove dňa 18.05.1988 a Okresný národný výbor kladné vyjadrenie. Následne
uzavreli v máji 1988 s navrhovateľmi kúpnu zmluvu. Miestny národný výbor dňa 16.06.1988 pod

č. 365/1988 udelil súhlas s prevodom nehnuteľností z odporcov 1/ a 2/ na navrhovateľov 1/ a 2/.
Dňa 31.08.1988 potom spoločne podali na Štátne notárstvo Bratislava - vidiek návrh na registráciu
kúpnej zmluvy, ktoré dňa 25.11.1988 rozhodnutím pod č. RI 1190/88 kúpnu zmluvu zaregistrovalo.
Navrhovatelia preto v súlade s vtedy platným § 134 Občianskeho zákonníka dňa 25.11.1988 nadobudli
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Navrhovatelia si nezisťovali, či sú ako vlastníci zapísaní v katastri
nehnuteľností. Začiatkom roka 2011 syn navrhovateľov zistil, že kľúče od brány sú vymenené. Následne
navrhovatelia zistili, že to bol odporca 3/, ktorý vymenil zámok tvrdiac, že je jediným oprávneným
vlastníkom nehnuteľností. Navrhovatelia zistili, že odporca 3/ je v katastri nehnuteľností zapísaný ako
vlastník nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy
C.-XXXX/XX zo dňa 05.01.2011. Odporca 3/ zistil, že navrhovatelia nie sú zapísaní ako vlastníci, pričom
vedel že kúpu obstaral otec navrhovateľa 1/ a odporcu 3/, zneužil túto informáciu, skontaktoval sa s
odporcami 1/ a 2/, oklamal ich a presvedčil k podpisu kúpnej zmluvy zo dňa 05.01.2011.

Odporcovia 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k návrhu uviedli, že návrh bol proti nim podaný nedôvodne.
Pôvodná kúpna zmluva bola podpísaná pred viac ako 25 rokmi a nepamätali si presne kto bol kupujúci.
Pôvodnú kúpnu zmluvu nemali k dispozícii. Odporca 3/ tvrdil, že nehnuteľnosti boli predané jeho otcovi,
ktorý zomrel a jeho vlastníctvo nebolo zapísané na liste vlastníctva. Preto ich požiadal, aby túto situáciu
napravili a previedli vlastníctvo na neho. Túto skutočnosť si nemali ako overiť a ani nemali dôvod
pochybovať o jeho slovách. To, že vlastníkmi nehnuteľností sú navrhovatelia 1/ a 2/ a že ich odporca
3/ úmyselne uviedol do omylu sa dozvedeli z telefonátu navrhovateľky 2/. Kúpna zmluva uzavretá s
odporcom 3/ bola neplatná podľa § 49a Občianskeho zákonníka z dôvodu, že ich uviedol do omylu a
podľa § 40a Občianskeho zákonníka sa týmto dovolali jej neplatnosti. V občianskom práve platí zásade,
že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má.

Odporca 3/ v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že nebol oboznámený so žiadnymi skutočnosťami
vzťahujúcimi sa na možnosť odkúpenia nehnuteľností navrhovateľmi. S navrhovateľmi mal narušené
vzťahy. Navrhovatelia nechali spustnúť nehnuteľnosti, tým ho utvrdili, že mali spočiatku pozemok
prenajatý. V roku 2009 bol v obci Bernolákovo spustený projekt ROEP, reálny vlastník sa neukázal, preto
sa rozhodol konať a vyhľadať vlastníka. Pôvodná kúpna zmluva bola uzavretá v roku 1988 a vzhľadom na
kúpnu cenu bolo ťažké uveriť, že si odporcovia 1/ a 2/ na je uzavretie nepamätajú. Vyslovil pochybnosti o
tom, či vlastnícke právo na základe zmluvy z roku 1988 prešlo na navrhovateľov pre viaceré nedostatky
ako chýbajúci originál zmluvy, potvrdenie o zaplatení notárskeho poplatku a iné.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením návrhu, kúpnej zmluvy z 25.05.1988,
znaleckého posudku, dotazníka a čestného vyhlásenia k registrácii a spoplatneniu zmluvy, návrhu na
registráciu zmluvy, rozhodnutia štátneho notárstva, kúpnej zmluvy z 29.11.2010, ostatného obsahu spisu
a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

Právna zástupkyňa navrhovateľov na pojednávaní uviedla, že navrhovatelia priloženými listinami k
návrhu preukázali, že riadne a v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi nadobudli vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom konania. Aj ďalšími listinnými dôkazmi bolo podporne
preukázané, že navrhovateľmi bol dodržaný celý postup vyžadovaný platnými predpismi. Listinami
osvedčili, že sa stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností a to s poukazom § 134 ods. 2 vtedy
účinného Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovoval, že ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe
zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom k jej účinnosti bola potrebná registrácia
štátnym notárstvom. Navrhovatelia preukázali, že kúpna zmluva bola štátnym notárstvom registrovaná.
Z uvedeného dôvodu bola zmluva nielen platnou, ale aj účinnou. Podľa vtedy platného notárskeho
poriadku bolo povinné štátne notárstvo zaslať prvopis zmluvy Správe geodézie a kartografie k jej zápisu
do evidencie, pričom tento zápis mal už len evidenčný charakter. Navrhovatelia od uzavretia kúpnej
zmluvy riadne platili poplatky a dane v Bernolákove. Pozemky užívali v dobrej viere ako aj s vedomím, že
došlo k zápisu vlastníckych práv k pozemkom na úrade geodézie a kartografie. Spočiatku navrhovatelia
užívali pozemky intenzívne a to z dôvodu, že ich obhospodarovali v čase, keď mali malé deti. Pričom
už v tom čase vedeli, že odporca 3/ je vlastníkom susedného pozemku a prístup navrhovateľov na
ich pozemok bol cez pozemok odporcu 3/. Po určitom čase došlo medzi navrhovateľmi a odporcom 3/
k nedorozumeniu a konfliktu, ktorý bol riešený aj políciou. Neskôr navrhovatelia kúpili nehnuteľnosť v
Lošonci a preto už menej intenzívne pozemky v Bernolákove užívali a to aj z dôvodu, že deti nemali
v tom čase záujem spoločne tráviť s rodičmi čas na týchto pozemkoch. S odstupom času záujem
o obhospodarovanie pozemkov v Bernolákove získal syn navrhovateľov, pričom jedného dňa zistil,

že na bránke oplotenia pozemku bol vymenený zámok, ktorý vymenil odporca 3/. V deň, kedy zistil
syn navrhovateľov, že je vymenený zámok, sa stretol na pozemku s odporcom 3/, ktorý mu oznámil,
že je vlastníkom týchto pozemkov a odporca 3/ zavolal na miesto políciu. Túto skutočnosť oznámil
syn navrhovateľov svojej matke, ktorá si v katastri nehnuteľností zistila, že odporca 3/ je skutočne
evidovaný ako vlastník pozemkov. Cez internet navrhovateľka 2/ zistila kontakt na odporcov 1/, 2/, ktorí
jej potvrdili to, že previedli na odporcu 3/ vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Navrhovatelia
sa opakovane snažili výzvami napraviť vzniknutý stav, avšak bezvýsledne. Preto boli odkázaní podať
návrh na súd. Za odporcov 1/, 2/ v tom čase konala ich dcéra, ktorá uviedla, že ju vzniknutá situácia
mrzí, že naprávali stav, ktorý vznikol tým, že zmluva nebola zapísaná v evidencii katastra, preto boli
ochotní uzavrieť novú zmluvu s odporcom 3/. Jedinou vecnou námietkou odporcu 3/ vo vzťahu k návrhu
bolo, že v poradí prvá zmluva nebola dokonaná a naopak iba druhá zmluva naplnila všetky zákonom
stanovené podmienky nie je správna, nakoľko nevychádza z platného právneho vzťahu vzťahujúceho
sa na kúpnu zmluvu uzavretú medzi navrhovateľmi a odporcami 1/, 2/.

Odporca 1/ na pojednávaní uviedol, že je to neplatné. Nehnuteľnosti boli to kupované jeho otcom a mal
za to, že to bolo všetko dotiahnuté do konca. V zmluve je uvedený ako kupujúci, ale dávali peniaze
spoločne. Bol v tom, že doklady sú ako majú byť. Štátne orgány od neho nikdy preukázanie vlastníctva
nevyžadovali, posielali mu iba šeky na platenie dane. Nevedel povedať, či jeho otec, keď to pre nich s
navrhovateľkou 2/ kupoval, či túto informáciu povedal aj bratovi - odporcovi 3/. Odporca 3/ musel vedieť,
že je vlastníkom pozemku, nebolo možné, aby o tom nevedel. Vzťahy v rodine v roku 1988 narušené
neboli, odporca so svojou rodinou býval vtedy v Petržalke.

Navrhovateľka 2/ na pojednávaní uviedla, že nikdy by nepodala žalobu, keby si nemyslela, že pozemky
sú ich. Odporca vedel, že tieto pozemky sú ich, nakoľko na ne chodili a tieto užívali spolu s chatkou.
Neskôr kúpili inú nehnuteľnosť, aj z dôvodu, aby sa nestretávali s odporcom 3/, pozornosť viac sústredili
na novú nehnuteľnosť a túto trošku odložili. Všetko ohľadom kúpy v roku 1988 sprostredkoval otec
manžela, preto sa o vec nezaujímala a mala za to, že všetko potrebné sa vykonalo. Nikdy odo nej
nebolo žiadané, aby preukázala svoje vlastnícke práva k svojim nehnuteľnosti. Od roku 1988 platila
dane z nehnuteľnosti, takto robila až dovtedy, kým sa podľa katastra nestal vlastníkom odporca 3/,
kedy túto daň odmietla zaplatiť. So svojim svokrom žili v spoločnej domácnosti od roku 1979 kedy
uzavrela manželstvo s navrhovateľom 1/. Najskôr žil odporca 3/ s nimi v jednom rodinnom dome do
času ukončenia štúdia, potom asi dva až tri roky býval v dome ďalej, neskôr sa osamostatnil a kúpil
si byt v Petržalke. Boli presvedčení, že zápis do katastra bol vykonaný, preto im nevadilo, že nemajú
doklady od predmetnej nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť neopustili, kúpili ďalšiu, tam smerovali pozornosť a
priebežne nehnuteľnosť v Bernolákove navštevovali. Na predmetnú nehnuteľnosť chodili tak, že manžel
so synom tam namontovali bránku, cez ktorú chodili, mali prístup cez chodník, ktorý je v podielovom
spoluvlastníctve.

Splnomocnená zástupkyňa odporcov 1/ a 2/ na pojednávaní uviedla, že odporcovia 1/, 2/ neboli pasívne
legitimovaný v tomto konaní. Uviedla, že odporcovia 1/, 2/, jej rodičia, boli odporcom 3/ uvedený do omylu
hrubým a agresívnym spôsobom. Omyl, do ktorého ich uviedol odporca 3/ spočíval v tom, že odporca 3/
kontaktoval rodičov za účelom usporiadania dedičstva po otcovi odporcu 3/, že je jediný dedič a potrebuje
veci dať do poriadku, teda keď nehnuteľnosť bola predaná a vyplatená kúpna cena a nehnuteľnosť
nebola prejednaná v dedičstve po jeho otcovi, teda jediným riešením bolo uzavrieť kúpnu zmluvu, v
ktorej bola kúpna cena určená tak, aby pokrývala daň z predaja nehnuteľnosti. Rodičia ju požiadali, aby
celú vec uviedla do poriadku, v katastri nehnuteľností zistila, že rodičia boli evidovaní ako vlastníci týchto
nehnuteľností. Rodičia mali obavu, že daňový úrad bude spätne vymáhať nezaplatenú daň, nakoľko túto
daň ako vlastníci neplatili, preto chceli usporiadať tieto vzťahy tak, že pripravila kúpnu zmluvu, ktorá bola
podpísaná všetkými účastníkmi a za predávajúcich prevzala kúpnu cenu 250,- €. Neskôr kontaktovala
rodičov navrhovateľka 2/ s tým, že im oznámila, že našla originál kúpnej zmluvy z roku 1988 ako aj
skutočnosť, že vlastníkom nehnuteľností bol odporca 3/. Odporca 3/ musel vedieť, že uvádza rodičov
do omylu, nakoľko musel vedieť to, že navrhovatelia boli vlastníkmi predmetných pozemkov, nakoľko
jediný prístup, ktorý mali navrhovatelia k týmto pozemkom bol cez pozemok odporcu 3/. Mala za to, že
kúpna zmluva uzavretá navrhovateľmi a jej rodičmi bola platná a účinná, navrhovatelia sa stali vlastníkmi
predmetných nehnuteľností, pre ktorý dôvod neskôr uzavretá kúpna zmluva bola neplatná, preto bola
názoru, že bolo potrebné návrhu vyhovieť.

Splnomocnený zástupca odporcu 3/ na pojednávaní uviedol, že celé konanie vníma odporca 3/ ako
prejav dlhodobého rodinného sporu po smrti otca navrhovateľa 1/ a odporcu 3/, ktorí doposiaľ žijú v
spoločnom rodinnom dome, ktorý užívajú oddelene. Odporca 3/ nadobudol v dobrej viere pozemok,
ktorý sa nachádza vedľa pozemku, ktorý je v jeho vlastníctve, mal záujem o kúpu pozemku, ktorý
sa nachádza na svahu a bol dlhodobo neudržiavaný. Z toho vyplýva logicky jeho záujem kúpiť tento
pozemok a udržiavať ho. Odporca 3/ preto chcel uzavretou kúpnou zmluvou s odporcami 1/ a 2/
usporiadať vlastníctvo k tomuto pozemku a začať spustnutý pozemok udržiavať. Navrhovatelia ako
osoby znalé práva sa mali starať o svoj majetok a usporiadať si vzťahy k tomuto majetku a to najneskôr
pri vykonávaní ROEPU, kedy do 30.09.2009 mali predkladať dokumenty preukazujúce vlastníctvo
na základe výzvy spracovateľa podkladov k vykonaniu ROEPU. Navrhovatelia tak neučinili. Keď si
odporca 3/ zisťoval vlastnícke vzťahy k pozemkom v čase po vykonaní ROEPU, nemal mať akúkoľvek
pochybnosť o pravdivosti a zákonnosti evidovaného vlastníckeho práva odporcov 1/ a 2/. Odporca 3/
sa preto cítil byť skutočným a zákonným vlastníkom a tento spor vnímal ako zámienku prehlbovania
rodinných sporov. Navrhovatelia preukazovali svoje vlastnícke právo iba fotokópiami príslušných listín
z archívu a preto nebolo možné osvedčiť autentickosť týchto dokumentov. Pozornosť v prejednávanej
veci bolo potrebné sústrediť na skutočnosť, že odporcovia 1/ a 2/ mali dvakrát na základe zmluvy
predávať nehnuteľnosti, pričom však iba v druhom prípade vo vzťahu k odporcovi 3/ bol tento právny
akt z ich strany dokonaný v zmysle právnych predpisov. Konanie bolo o tom, či sa poskytne právna
ochrana navrhovateľom, ktorí dlhodobo zanedbávali nehnuteľnosti, o ktorých tvrdili, že sú ich vlastníkmi
alebo odporcovi 3/, ktorý v súlade so zákonmi na základe kúpnej zmluvy nadobudol vlastnícke právo
k predmetným nehnuteľnostiam tak, že zavŕšil proces povolením vkladu jeho vlastníckeho práva na
kataster. Žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu.

Odporca 3/ na pojednávaní uviedol, že po skončení vysokej školy a vojny, začal pracovať a neskôr sa
dostal do Rakúska. Po dvoch rokoch práce v Rakúsku sa vrátil a v roku 1986 si kúpil v Bernolákove
záhradu. Po nezhodách s otcom a navrhovateľom 1/ sa odsťahoval do Petržalky. Po dvoch rokoch začali
navrhovatelia chodiť na parcelu, o ktorú sa viedol spor. Občas sa tam stretávali, spýtal sa navrhovateľa,
či majú nehnuteľnosť v užívaní ale ju kúpili, on mu odpovedal, že sa nemá starať. Viac sa o to nezaujímal,
mal svoje starosti v rodine. Ak mali navrhovatelia zmluvu, mali ju dať do súladu s platnými predpismi,
tým by nadobudli právny vzťah k nehnuteľnosti a jeho by neuviedli do omylu. Postoj navrhovateľov
k nehnuteľnosti bol taký, že sa vôbec nezaujímali o svoje vlastníctvo. Keď opustili nehnuteľnosť tak
v katastri zistil, že navrhovatelia nikdy neboli vlastníkmi nehnuteľnosti a keď si tam v roku 2009 syn
navrhovateľov robil žúr, opätovne zistil, že odporcovia 1/ a 2/ sú vlastníkmi. Chcel si zabezpečiť pokoj
a preto chcel nehnuteľnosti kúpiť. Odporcovia 1/ a 2/ mali dva mesiace na to, aby si preverili všetky
skutočnosti a preto nesúhlasil s ich tvrdením, že ich uviedol do omylu. Skutočnosť, že navrhovatelia
1/ a 2/ záhradu kúpili v roku 1988 sa dozvedel doručením návrhu na začatie konania. S otcom mali
nezhody, ktoré sa neskôr stupňovali. Otec počas života dal jemu ako aj bratovi 200.000,- Sk. Telefonicky
kontaktoval odporcov 1/ a 2/, keď sa rozhodol kúpiť nehnuteľnosti. Odporcom 1/ a 2/ odôvodnil záujem
o kúpu nehnuteľností tým, že na túto nehnuteľnosť boli 23 rokov vedení v katastri nehnuteľností ako
vlastníci. Reakcia odporcov 1/, 2/ nebola žiadna, odovzdal odporkyni 2/ znalecký posudok a odišiel.
Odporcovia 1/ a 2/ mu nepovedali, že nehnuteľnosť bola už pred 25 rokmi predaná. Svojho otca v tej
dobe pred odporcami 1/ a 2/ nespomínal. Odporcovia 1/ a 2/ sa nemohli čudovať, ak ju predali na základe
zmluvy až jemu. Ak by sa čudovali, tak by vystavili nejaký dodatok, že nehnuteľnosti boli už pred 23
rokmi predané a nevystavovali by novú zmluvu zo znaleckým posudkom. Keď sa ho splnomocnená
zástupkyňa pýtala kto platil celú tú dobu daň z nehnuteľnosti tak je povedal, že navrhovatelia 1/ a 2/.
Túto skutočnosť keď s ňou komunikoval ohľadom kúpy záhrady jej nepovedal. Po celú dobu bol hlboko
presvedčený, že vlastníkmi nehnuteľností boli manželia I. a že nehnuteľnosti kupuje od skutočných
vlastníkov. Jeho presvedčenie vyplývalo zo správania navrhovateľov. Skutočnosť, že na kúpnu cenu mal
poskytnúť peniaze jeho otec sa dozvedel pri výpovedi navrhovateľky 2/ v tomto konaní. Nikdy nemohol
povedať odporcom 1/ a 2/, že je jediným dedičom po svojom otcovi.

Odporcovia 1/ a 2/ ako predávajúci a navrhovatelia 1/ a 2/ ako kupujúci uzavreli dňa 25.05.1988 kúpnu
zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k pozemku parcela registra „C“ číslo XXXX/
XXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 148 m2 a pozemku parcela registra „C“ číslo XXXX/XXX,
druh pozemku pasienok o výmere 771 m2, zapísané na liste vlastníctva číslo XXX vrátane súčasti a
príslušenstva, záhradnej chaty, oplotenia, studne a vonkajších úprav. Kúpna cena bola dohodnutá na
67.000,- Kčs.

Navrhovatelia 1/ a 2/ a odporcovia 1/ a 2/ vyplnili dňa 23.02.1988 Dotazník a čestné prehlásenie k
registrácii a spoplatneniu zmluvy. Rada Miestneho národného výboru v Bernolákove dňa 18.05.1988
súhlasila s prevodom nehnuteľností. Okresný národný výbor Bratislava - vidiek dňa 06.04.1988 uviedol,
že na predmetných parcelách sa neplánuje výstavba.

Dňa 16.06.1988 udelil Miestny národný výbor súhlas s prevodom nehnuteľností pozemku parcela
registra „C“ číslo XXXX/XXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 148 m2 a pozemku parcela registra
„C“ číslo XXXX/XXX, druh pozemku pasienok o výmere 771 m2 z doterajších vlastníkov odporcov 1/ a
2/ na navrhovateľov 1/ a 2/.

Dňa 31.08.1988 bol Štátnemu notárstvo Bratislava - vidiek doručený návrh na registráciu kúpnej zmluvy.

Dňa 25.11.1988 vydalo Štátne notárstvo rozhodnutie podľa § 64 ods. 1 zákona
č. 72/1983 Zb. o registrácii kúpnej zmluvy (z 25.05.1988) a týmto dňom nastali účinky zmluvy stanovené
v § 64 zákona č. 70/1983 Zb.

Odporcovia 1/, 2/ ako predávajúci uzavreli s odporcom 3/ ako kupujúcim dňa 29.11.2010 kúpnu zmluvu,
ktorej predmetom bol pozemok parcela registra „C“ číslo XXXX/XXX, druh pozemku ostatné plochy o
výmere 148 m2 a pozemok parcela registra „C“ číslo XXXX/XXX, druh pozemku trvalé trávne porasty
o výmere 771 m2.

Podľa listu vlastníctva č. XXX vedeného Správou katastra Senec, pre okres Senec obec, Bernolákovo,
katastrálne územie Bernolákovo je vlastníkom pozemku parcela registra „C“ číslo XXXX/XXX, druh
pozemku ostatné plochy o výmere 148 m2 a pozemku parcela registra „C“ číslo XXXX/XXX, druh
pozemku trvalé trávne porasty o výmere 771 m2 odporca 3/.

Podľa § 134 zákona ods. 1 č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona
č. 131/1982 Zb. (ďalej len „OZ“) ak sa prevádza hnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda
sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde
o prevod do, socialistického vlastníctva.

Podľa § 61 zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky
poriadok) v znení zákona č. 134/1982 Zb. (ďalej len „NP“) na registráciu je príslušné štátne notárstvo,
v obvode ktorého je nehnuteľnosť, ktorej sa zmluva týka. Ak sú nehnuteľnosti v obvode niekoľkých
štátnych notárstiev, je na konanie o registrácii príslušné štátne notárstvo, ktoré najskôr začne konanie.

Podľa § 62 ods. 1 NP konanie o registrácii, ktorého účastníkmi sú účastníci zmluvy, prípadne ich právni
nástupcovia, začne štátne notárstvo na návrh ktoréhokoľvek z nich.

Podľa § 62 ods. 2 NP z návrhu musí byť zrejmé, kto návrh podáva, čoho sa domáha, a musí byť k
nemu pripojený prvopis zmluvy.

Podľa § 63 ods. 1 NP štátne notárstvo preskúma platnosť zmluvy, ktorej registrácia sa navrhla, najmä
či svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo ho neobchádza alebo sa neprieči záujmom
spoločnosti.

Podľa § 63 ods. 2 NP účastníci sú povinní preukázať štátnemu notárstvu najmä oprávnenie nakladať
s nehnuteľnosťou, ktorej sa zmluva týka, a predložiť potrebné rozhodnutia príslušných orgánov,
prípadne súhlas na zmluvu. Ak nemožno niektoré skutočnosti, najmä oprávnenie účastníka nakladať s
nehnuteľnosťou, preukázať inak, treba predložiť o nich písomné vyhlásenie účastníka.

Podľa § 63 ods. 3 NP štátne notárstvo v konaní o registrácii zmluvy o prevode nehnuteľnosti a v konaní
o registrácii zmluvy o zriadení alebo zrušení vecného bremena uváži stanovisko miestneho národného
výboru obce, kde je nehnuteľnosť; toto stanovisko nie je potrebné, ak je tento národný výbor sám
účastníkom zmluvy.

Podľa § 64 ods. 1 NP ak zmluva svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, ak ho neobchádza
alebo sa neprieči záujmom spoločnosti, štátne notárstvo rozhodne, že sa zmluva registruje; v opačnom
prípade rozhodne, že sa návrh na registráciu zamieta.

Podľa § 64 ods. 2 NP rozhodnutie, ktorým sa zmluva registruje alebo sa zamieta návrh na registráciu, sa
doručí všetkým účastníkom zmluvy, prípadne ich právnym nástupcom. Iba samotným záznamom v spise
možno vydať rozhodnutie, ktorým sa zmluva registruje, ak registráciu navrhli všetci účastníci zmluvy.

Podľa § 64 ods. 3 NP účinky registrácie nastávajú dňom vydania rozhodnutia, ktorým sa zmluva
registrovala.

Podľa § 65 ods. 1 NP rozhodnutie o registrácii vyznačí štátne notárstvo na prvopise zmluvy s uvedením
dňa, ktorým nastávajú právne účinky registrácie.

Podľa § 65 ods. 2 NP prvopis zmluvy s vyznačením jej registrácie doručí štátne notárstvo účastníkovi,
ktorému zo zmluvy vznikajú práva k nehnuteľnosti (nadobúdateľovi pri prevode nehnuteľnosti,
veriteľovi pri obmedzení prevodu nehnuteľnosti, osobnému užívateľovi pri dohode o zriadení práva
osobného užívania pozemku a oprávnenému zo vznikajúceho vecného bremena, prípadne vlastníkovi
nehnuteľnosti pri zániku vecného bremena); ak sú títo účastníci viacerí, doručí sa prvopis zmluvy
jednému z nich. Zároveň zašle štátne notárstvo overený odpis zmluvy s vyznačením jej registrácie
príslušnému územnému orgánu geodézie a kartografie (ďalej len "orgán geodézie").

Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa
§ 80 písm. c/ OSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa
tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona
kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie
rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti,
z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jedna z
podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je
charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho
pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný
(existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva
či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť
inak, len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo
právneho vzťahu.

Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu
určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý záujem existoval v čase rozhodovania súdu
prvého stupňa.

Súdna prax za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ OSP považuje aj návrh na určenie neplatnosti
zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu. Zároveň
rešpektuje názor, že ak vyslovením neplatnosti sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke,
či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý právny záujem (porovnaj napr.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/98/2004). Ten je v takomto prípade daný
na samotnom určení práva. Určenie neplatnosti zmluvy nemusí znamenať, že účastník je nositeľom
práva, ktoré mu malo v dôsledku zmluvy zaniknúť alebo že nie je nositeľom práva, ktoré mal zmluvou
nadobudnúť, pretože právo mu mohlo zaniknúť na základe inej právnej skutočnosti, prípadne ho mohol
nadobudnúť iným spôsobom. Ak súd rozhodne o tom, že zmluva o prevode nehnuteľnosti je neplatná,
týmto deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa teda spravidla neriešia všetky otázky sporu, predovšetkým
s konečnou platnosťou otázka, komu nehnuteľnosť patrí.

Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne
žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo/112/2004).

Navrhovatelia sa domáhali pozitívneho určenia vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam. V
takom prípade mali potom naliehavý právny záujem iba v konaní vedenému proti v katastri nehnuteľností
zapísanému vlastníkovi týchto nehnuteľností - odporcovi 3/. Vo vzťahu k odporcom 1/ a 2/ naliehavý
právny záujem nemali, nakoľko sa návrhom nedomáhali určenia neplatnosti právneho úkonu uzavretého
medzi odporcami 1/, 2/ a 3/.

Z uvedeného dôvodu preto súd návrh vo vzťahu k odporcom 1/ a 2/ zamietol pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu.

Ak boli navrhovatelia svojim návrhom na začatie konania neúspešný voči odporcom 1/ a 2/, boli úspešný
vo vzťahu k odporcovi 3/. Súd vyhodnotením všetkých dôkazov dospel k presvedčivému záveru, že
nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam navrhovateľmi 1/ a 2/ na základe
kúpnej z 25.05.1988 nebránila žiadna zákonná prekážka. Proces nadobudnutia vlastníckeho práva ku
dňu registrácie kúpnej zmluvy bol odlišný od dnes zákonom upraveného spôsobu. Ak sa dnes nadobúda
vlastnícke právo nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia katastra o povolení vkladu vlastníckeho
práva, tak podľa právnej úpravy Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1982 Zb., ak sa
nehnuteľná vec prevádzala na základe zmluvy, nadobúdalo sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej
účinnosť bola potrebná registrácia štátnym notárstvom. V konaní navrhovatelia preukázali, že proces
prevodu vlastníckeho práva odporcov 1/ a 2/ bol dokonaný registráciou kúpnej zmluvy. Skutočnosť,
že registrujúce štátne notárstvo (pravdepodobne) nezaslalo overený odpis zmluvy s vyznačením jej
registrácie príslušnému územnému orgánu geodézie a kartografie a tento nevyznačil nový právny stav
nemal žiaden vplyv na nadobudnutie a trvanie vlastníckeho práva navrhovateľov. Pre trvajúce vlastnícke
právo navrhovateľov potom nemohli platne odporcovia 1/ a 2/ na základe kúpnej zmluvy z 29.11.2010
previesť vlastnícke právo k veci, ktorým nedisponovali a to s poukazom na zásadu občianskeho práva, že
nikto nemôže previesť na iného viac práv než má sám. Nad rámec prejednávanej veci je potrebné uviesť,
že na právny úkon kúpnej zmluvy z 29.11.2010 je preto potrebné hľadieť ako na absolútne neplatný
právny úkon.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrhu voči odporcovi 3/ vyhovel.

Navrhovatelia 1/ a 2/ boli v konaní voči odporcovi 3/ úspešní a preto im podľa § 142 ods. 1 OSP patrí
náhrada účelne vynaložených trov konania, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku v sume
99,50 € a trovách právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia pozostávali z úkonov právnej služby
podľa § 10 a nasl. vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.:
1/ prevzatie a príprava zastúpenia (á 57,- € + režijný paušál á 7,41 €)
2/ zabezpečenie podkladov pre súdne konanie (á 57,- € + režijný paušál á 7,41 €)
3/ predžalobná výzva (á 57,- € + režijný paušál á 7,41 €)
4/ podanie návrhu na začatie konania (á 57,- € + režijný paušál á 7,41 €)
5/ účasť na pojednávaní dňa 30.01.2013 (á 60,07 € + režijný paušál á 7,81 €)
6/ účasť na pojednávaní dňa 24.05.2013 (á 60,07 € + režijný paušál á 7,81 €)
7/ účasť na pojednávaní dňa 30.10.2013 (á 60,07 € + režijný paušál á 7,81 €)

Náhrada cestovných nákladov za účasť na pojednávaní dňa 30.01.2013 v sume
11,68 €, dňa 24.05.2013 v sume 11,83 € a dňa 30.10.2013 v sume 11,87 €. Náhrada za stratu času za
účasť na pojednávaní dňa 30.01.2013 v sume 26,02 €, dňa 24.05.2013 v sume 26,02 € a dňa 30.10.2013
v sume 26,02 €.

Spolu predstavujú trovy právneho zastúpenia a hotové výdavky sumu 689,66 € vrátene 20 % DPH, ktoré
je odporca 3/ povinný zaplatiť právnej zástupkyni navrhovateľov 1/ a 2/.

Odporcovia 1/ a 2/ majú podľa § 142 ods. 1 OSP právo na náhradu účelne vynaložených trov konania
proti navrhovateľom 1/ a 2/. Trovy konania odporcov 1/ a 2/ spočívali v náhrade cestovného ich
splnomocneného zástupcu za účasť pojednávaniach dňa 30.01.2013, 24.05.2013 a 30.10.2013; 3 x 280
km, pri priemernej spotrebe 6,23 l/100 km, cene pohonných hmôt 36,50 Kč/l a základnej náhrade 3,60 Kč/
km. Cestovné výdavky predstavujú spolu 191,57 € (4.932,- Kč; 1 € = 25,745 Kč). Súd nepriznal odporcom
1/ a 2/ daň z pridanej hodnoty z cestovného nakoľko splnomocnenec nevykonal úkony zastúpenia ako
advokát.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon rozhodnutia.