Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Tos/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6203899005
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Chovanko
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6203899005.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a
sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Juraja Babjaka, na neverejnom zasadnutí konanom 23.02.2016
prejednal sťažnosť odsúdeného Q. R. proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš z 26.10.2015, sp.
zn. 1T/78/2003 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného Q. R., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Vyššie označeným uznesením okresný súd na verejnom zasadnutí podľa § 362 ods. 2 Tr. por. zamietol
návrh odsúdeného Q. R., ktorým sa domáhal opätovného prejednania jeho trestnej veci vedenej na
Okresnom súde Veľký Krtíši pod sp. zn. 1T/116/2003 v jeho prítomnosti pre nesplnenie podmienok
uvedených v § 358 ods. 1 Tr. por.

Okresný súd svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že odsúdený mal vedomosť o svojom trestnom
stíhaní, súdnom konaní, keď sám uviedol, že v septembri 2004 odišiel do zahraničia, kde sa zdržiaval
do júna 2014 a na trestné konanie proti nemu zabudol. Naviac odsúdený návrh podal zjavne po uplynutí
6-mesačnej lehoty a tiež nesplnil zákonné podmienky na navrátenie lehoty podľa § 64 ods. 1, 2 Tr. por.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice podal odsúdený sťažnosť, ktorú odôvodnil

sám a tiež prostredníctvom svojho obhajcu. Vo svojej sťažnosti v podstate argumentoval tým, že okresný
súd napadnuté uznesenie vyhotovil v rozpore s ustanovením § 172 ods. 3 Tr. por. a v odôvodnení svojho
obhajcu opäť zopakoval, že uznesenie vyhlásené 26.10.2015 nebolo vyhotovené v zákonnej lehote. V
ďalšom argumentoval nezákonnosťou rozhodnutia, ktorým mu bol započítaný do súhrnného trestu vo
výmere 32 mesiacov len trest vykonaný od 26.11.2002 do 16.12.2002. V jeho prípade je zrejmé, že
nastalo určité vákuum, pokiaľ ide o uplatnenie jeho práv, keď mal byť už dávno prepustený z výkonu

trestu odňatia slobody, ale nemôže podať vo veci návrh na podanie mimoriadneho dovolania, ani návrh
na obnovu konania a tak sa domáhal prejednania veci v jeho prítomnosti.

Na základe uvedeného navrhol, aby sťažnostný súd napravil nezákonnosti v jeho veci tým, že zruší
napadnuté uznesenie a okresnému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd na podklade sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého
uznesenia ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného je nedôvodná.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojuje odôvodnenie napadnutého uznesenia a z dôvodu stručnosti naň
poukazuje. Podľa § 176 ods. 2 Tr. por. v odôvodnení svojho uznesenia okresný súd totiž uviedol najmä
skutočnosti, ktoré považoval za dokázané, dôkazy, o ktoré skutkové zistenia oprel, úvahy, ktorými sa

spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe podľa príslušných
ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti.Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti zistil, že okresný súd nepostupoval v súlade s ustanovením
§ 172 ods. 3 Tr. por., keď uznesenie vyhlásené 26.10.2015 vyhotovil až 11.01.2016. Uvedený postup

krajský súd nepovažoval za štandardný, ale posúdil ho iba ako formálne porušenie zákona, ktoré nemalo
negatívny dopad na obhajovacie práva odsúdeného, ale najmä na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 362 ods. 1 Tr. por. odsúdený má právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom
v jeho prítomnosti pre nesplnenie podmienok podľa § 358 ods. 1 Tr. por. do uplynutia 6-tich mesiacov

odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej
dobe ustanovenej v Trestnom zákone.

Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti bez akýchkoľvek pochybností primárne zistil, že sťažovateľ
si bol vedomý toho, že je trestne stíhaný, že bol odsúdený a proti prvostupňovému rozhodnutiu podal
aj odvolanie. Toto však bolo uznesením krajského súdu z 09.01.2008 sp. zn. 3To 304/2006 podľa § 256

Tr. por. účinného do 31.12.2005 zamietnuté, pričom odvolacie konanie bolo vykonané ako proti ušlému
v súlade s § 302 Tr. por. a nasl. Ani odsúdený totiž nerobil sporným, že po vyhlásení prvostupňového
rozhodnutia odišiel do zahraničia, kde sa zdržiaval asi 10 rokov, pričom údajne mal zabudnúť na
trestné stíhanie. Túto jeho obhajobu a argumenty však neprijal ani krajský súd pretože nie sú spôsobilé
na zmenu rozhodnutia okresného súdu. Keďže návrh odsúdeného ako taký absolútne nezodpovedal

požiadavkám, ktoré vyžaduje ustanovenie § 362 ods. 1 Tr. por., krajský súd potom jeho sťažnosť ako
nedôvodnú zamietol.

Pokiaľ odsúdený poukázal aj na ďalšie okolnosti týkajúce sa uloženého trestu a porozsudkovej agendy,
tak krajský súd len poukazuje na právoplatné uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš z 23.01.2008 sp.

zn. 1T 116/2003, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 09.01.2008 sp. zn. 3To 304/2006, ktoré
doposiaľ neboli zrušené v zákonom predpísanom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.