Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 25, 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 13C/141/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212616
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Koreňová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6912212616.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.
so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanému : Slovenská republika, v ktorej
mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa zo dňa 17.09.2012, ktorá bola doručená na tunajší súd dňa 27.09.2012,

domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady škody vo výške 125,- Eur a súčasne aj náhrady
nemajetkovejujmyvovýške275,-Eur.Vžalobepoukázalnato,žežalovanýnárokmuvznikolnazáklade
nesprávnehoúradnéhopostupuOkresnéhosúduvRimavskejSobotevexekučnejvecivedenejnatomto
súde pod sp. zn. X. proti povinnému: Y. Y., pretože uvedený súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie až dňa 21.12.2010, t.j. až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty ( omeškanie
viac ako 5 mesiacov ).

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 09.07.2013, doručeným na súd dňa 25.07.2013, pričom
žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok, ktoré sú potrebné
pre priznanie nároku na náhradu škody v zmysle Zák.č. 514/2003 Z.z. Vo vyjadrení uviedol procesné
námietky týkajúce sa toho, že žalobca podal žalobu predčasne, pretože ju podal skôr ako uplynula 6-
mesačná lehota na vybavenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom nie
je nejasné, či si žalobca
uplatňuje nárok na náhradu škody pre nesprávny úradný postup z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu

nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, námietky týkajúce sa toho, že samotné nedodržanie
zákonnejlehotyneznamenáautomatickyprieťahyvkonaní,námietky,žežalobcanepreukázalsvojnárok
na náhradu škody ( vznik a ani výšku škody) a tiež , že nepreukázal vznik nároku na nemajetkovú ujmu
ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Žiadal žalobu z dôvodu nepreukázania
splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle
Zák.č. 514/2003Z.z. zamietnuť.

Žalovaný vzniesol všeobecnú námietku premlčania týkajúcu sa len tých žalovaných nárokov, pri ktorých
došlo k uplynutiu lehoty na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, t.j. tri roky
pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku žalobcom.Na pojednávanie dňa 25.02.2015 sa neustanovil zástupca žalobcu, ktorý požiadal o zrušenie termínu
pojednávania a prerušenie konania ako ani žalovaný, pričom doručenie predvolania mali vykázané
riadne a včas s tým, že žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil. O žiadosti zástupcu navrhovateľa o

zrušenie pojednávania a prerušenie konania súd rozhodol samostatným uznesením.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, obsahom pripojeného exekučného spisu
tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXXX/XXXX a všetkými písomnými podaniami účastníkov vrátane príloh
k nim.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXXX/XXXX súd zistil nasledovné
skutočnosti:
- návrh na vykonanie exekúcie bol v exekučnom úrade R.. C. V. so sídlom v Bratislave spísaný do
zápisnice dňa 27.09.2010,
-účastníkmiexekučnéhokonaniaboloprávnený:POHOTOVOSŤ,s.r.o.apovinný:Y.Y.,F.G..S.Č..XXX,

M.
- predmetom exekúcie bola pohľadávka oprávneného vo výške 98,- € s prísl., pričom exekučným titulom
bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v
Bratislave zo dňa 13.04.2010 sp.zn. SR 02118/10,
- žiadosť exekútora R.. V. na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 18.10.2010 bola

doručená na tunajší (exekučný) súd dňa 10.12.2010,
- tunajší (exekučný) súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre R.. V. dňa 21.12.2010.

Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 09.07.2013 súd zistil, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. boli žalovanému doručené (prvé žiadosti boli žalovanému doručené

dňa 23.04.2009).

Zo žaloby ale aj z vyjadrenia žalovaného zo dňa 09.07.2013 súd zistil, že predmetný nárok žalobcu
nebol uspokojený, preto si žalobca uplatnil tento svoj nárok na súde.

Po preskúmaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok, dňa 21.12.2010 súd poveril
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu doručenia žiadosti o udelenie

poverenia, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Jeho znenie bolo novelizované zákonom č.
102/2011 Z.z. s účinnosťou od 01.06.2011, ktoré stanovuje, že exekúciu možno vykonať aj na podklade
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu doručenia žiadosti o udelenie poverenia,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Tu súd považuje za potrebné uviesť čo sa týka rozdielneho výkladu ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného

poriadku v znení účinnom do 01.06.2011, že pokiaľ súdy podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku v znení účinnom do 01.06.2011 akceptovali ako exekučné tituly aj rozhodnutia vydané
rozhodcovskými súdmi, tak potom Zákonom č. 144/2010 Z.z., ktorým s účinnosťou od 01.06.2010
bolo novelizované znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že bola vypustená 15 - dňová
lehota na poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie ak ide o exekučný titul podľa ust.

§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku bola táto lehota vypustená aj pokiaľ ide o rozhodnutia
vydané rozhodcovskými súdmi. Zákonom č. 102/2011 Z.z., účinným od 01.06.2011 už len vzhľadom na
rozdielnosť výkladov ust.. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v znení do 01.06.2011 bolo toto
zákonné ustanovenie vyprecizované tak, že výslovne sa v ňom uviedli rozhodnutia rozhodcovskýchsúdov, čo však neznamená, že tieto neboli dovtedy chápané ako exekučný titul podľa ust. § 41 ods.
2 písm. d/ Exekučného poriadku. Na základe uvedeného potom možno dospieť k záveru, že úmyslom
zákonodarcu bolo neaplikovať 15 dňovú lehotu pri poverení exekútora aj v prípadoch, keď exekučným

titulom bol rozhodcovský rozsudok, aj keď to nebolo explicitne uvedené v Exekučnom poriadku. Súd
totiž nie je absolútne viazaný doslovným znením zákonného ustanovenia, ale sa od neho smie a musí
odchýliť, ak si to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická
súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku
ako významovom celku.

V zmysle vyššie uvedeného potom 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí
rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Toto znenie je účinné od 01.06.2010, kedy bol Exekučný
poriadok novelizovaný zákonom č. 144/2010 Z.z., čo znamená, že akýkoľvek nárok navrhovateľa na
náhradu škody resp. nemajetkovej ujmy vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe

nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v namietanom
exekučnom konaní začatom po 01.06.2010 na podklade exekučného titulu podľa ust. § 41 ods. 2 písm.
d/ Exekučného poriadku, nemá žiadnu oporu v zákone. Ak bolo teda exekučné konanie začaté po
01.06.2010, nárok navrhovateľa je nedôvodný.

Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným
postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.
Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Podľa vyššie citovaných zákonných
ustanovení štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri

splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledovných zistení:

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk.

Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi, a ku ktorej by
nebolo došlo, keby sa škodca nedopustil porušenia právnej povinnosti.
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného,

reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu.
Ušlým ziskom sa rozumie to, čo by poškodený mohol získať, keby nedošlo ku vzniku škody.

Medzi vzniknutou škodou a porušením právnej povinnosti musí byť príčinná súvislosť. Existencia
príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len

predpokladať. Vzťah medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody musí byť bezprostredný a
nie len sprostredkovaný.

Žalobca v konaní nepreukázal:
- o akú konkrétnu hodnotu sa zmenšil jeho majetok v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti

zo strany žalovaného v konkrétnej exekučnej veci, resp. nepreukázal akú hodnotu mohol získať, keby
ku porušeniu tejto povinnosti nebolo došlo, pričom žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval, či si
voči žalovanému uplatňuje škodu v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku,
- dôvodnosť žalovanej výšky škody spočívajúcej vo výdavkoch "vo veci správy a vymáhania svojej
pohľadávky" v konkrétnej exekučnej veci, resp. nepreukázal, že ku vzniku ním žalovanej škody v tejto

exekučnej veci vôbec došlo,
- existenciu bezprostredného a priameho vzťahu medzi porušením právnej povinnosti zo strany
žalovaného a vznikom tvrdenej škody.

Súd poukazuje aj na to, že výdavky žalobcu spojené s pracovnými výkonmi zamestnancov pomocou

informačného systému, udržiavanie a správa informačného systému, sú takými výdavkami, ktoré museli
žalobcovi vznikať v priebehu predmetného exekučného konania bez ohľadu na porušenie právnej
povinnosti exekučným súdom v tomto konaní.Žalobcom označené výdavky na "administratívne spracovanie textov urgencií... a publikačné výdaje
spojené s vyhotovovaním urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde..." vo výške 15,- Eur

navrhovateľ nepreukázal. V exekučnom spise sa nenachádza žiadna urgencia zo strany žalobcu.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy sa prihliada na osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje; na závažnosť následkov, ktoré
vznikli v jeho súkromnom živote a spoločenskom uplatnení v príčinnej súvislosti s porušením právnej

povinnosti orgánom verejnej moci; na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k ujme došlo.
Následky, ktoré vznikli poškodenému v dôsledku porušenia právnej povinnosti zo strany orgánu verejnej
moci musia mať splnenú podmienku určitej závažnosti, inak na ne nie je možné prihliadať.
Nemajetková ujma v peniazoch predstavuje náhradu za ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením, a ak ju nie je možné uspokojiť inak.

Poškodený,pokiaľjenímprávnickáosoba,musívkonanípreukázať,akézávažnénásledkyvzniklivjeho
pracovnej (podnikateľskej) oblasti, a to v bezprostrednej (nie len tvrdenej a predpokladanej) príčinnej
súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnej moci, avšak žalobca existenciu takýchto
závažných následkov nepreukázal.

Súd konštatuje, že v predmetnom exekučnom konaní exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa 10.12.2010 vydaním
poverenia dňa 21.12.2010, táto skutočnosť ešte neznamená, že postupom exekučného súdu došlo
k zbytočným prieťahom. Pojem "zbytočné prieťahy" je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a

aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Treba prihliadať na okolnosti konkrétnej veci,
na základe ktorých by sa postup dotknutého štátneho orgánu nemusel vyznačovať takými významnými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy.

Exekučný súd uvedomujúc si, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu,

význam konania pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a
jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a prepismi EÚ, preskúmal predložený rozhodcovský
rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Skúmanie
vykonateľnosti rozsudku rozhodcovského súdu si vyžaduje osobitnú právnu úvahu. Súd konštatuje,
že dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, do

vydania poverenia absolútne nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva
navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal, že by v predmetnom konaní došlo
k zbytočným prieťahom, ako ani vznik škody, teda nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre

zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom uvedených v § 9 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z., a tým ani splnenie zákonných predpokladov na náhradu majetkovej škody,
preto súd žalobu zamietol.

Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho
účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom

tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom
sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho
tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného
nástrojajeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedyurčitáskutočnosťvýznamná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov

neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastalaPodľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, v
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Žalovanému ako úspešnému účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1
O.s.p. Žalovanému súd náhradu trov v konania nepriznal, hoci vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že
si uplatňuje právo na náhradu trov konania, pretože trovy konania si v zákonom stanovenej lehote troch
pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú.

Len pre úplnosť súd uvádza, že navrhovateľ vo svojom žalobnom petite žiadal najprv o veci rozhodnúť
tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 O.s.p.). K tomu súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod
prepostuppodľa§152ods.2O.s.p.,môževydaťmedzitýmnyrozsudokajbeznávrhuúčastníkakonania.
Ak súd takémuto návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva
o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o

veci samej.
Tiež súd poznamenáva, že námietkou premlčania vznesenou žalovaným sa súd nezaoberal, keďže
dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní

odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí
byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov
konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.

V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvéhostupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2 O.s.p.).