Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 15, 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8P/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616200953
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6616200953.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou vo veci starostlivosti o maloleté

dieťa J. F., F. XX.XX.XXXX, v súčasnosti v starostlivosti Detského domova Jesenské, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a
rodinyLučenec,odboromsociálnychvecíarodiny,dieťamatkypozbavenejspôsobilostinaprávneúkony
R. F., F. XX.XX.XXXX, zastúpenej opatrovníkom E. Z., F. XX.XX.XXXX, Q. T. E., F. XXX/XX, štátnym
občanom SR a neuvedeného otca, za účasti Okresného prokurátora Lučenec o určení poručníka a
ústavnej starostlivosti takto

r o z h o d o l :

u s t a n o v u j e maloletému J. F., F. XX.XX.XXXX poručníka E.. W. P., F. XX.XX.XXXX,

zamestnankyňu Detského domova Jesenské, ktorá bude maloletého zastupovať, dohliadať na rozsah a
spôsob starostlivosti, ktorá sa dieťaťu poskytuje a spravovať jeho majetok.

Súd n a r i a ď u j e ústavnú starostlivosť maloletého J. F., F. XX.XX.XXXX v Detskom domove Jesenské,
Ulica mieru 155 od 13.01.2016.

Matka, pozbavená spôsobilosti na právne úkony, R. F., F. XX.XX.XXXX, zastúpená opatrovníkom E. Z.,

F. XX.XX.XXXX, je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého J. sumou 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, od
13.01.2016; výživné je splatné vždy do 10.dňa každého mesiaca vopred na adresu Detského domova,
Ulica mieru 155, Jesenské.

Zročné výživné za dobu od 13.01.2016 do 29.02.2016 v sume 43,76 Eur súd p o v o ľ u
j e matke platiť v mesačných splátkach po 10 Eur, spolu s bežným výživným, ku 20. dňu v mesiaci;
prvú splátku zaplatí do 20.dňa v mesiaci nasledujúcom po mesiaci v ktorom rozsudok vo veci samej

nadobudne právoplatnosť a pod stratou výhody mesačných splátok.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd rozhodoval o ustanovení poručníka maloletému dieťaťu z dôvodu, že matka dieťaťa je pozbavená
spôsobilosti na právne úkony a otec dieťaťa nie je uvedený. Maloleté dieťa je v súčasnosti v ústavnej
starostlivosti na základe nariadeného predbežného opatrenia uznesením Okresného súdu Lučenec č.k.
8PPOm/1/2016-10 zo dňa 12.01.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č.k.

13CoPom/1/2016-24 zo dňa 27.01.2016.

Podľa § 154 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok, ďalej „O.s.p.) pre rozsudok je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.Podľa § 39 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine ak rodičovské práva a povinnosti nemôže
vykonávať ani jeden z rodičov alebo ak súd rozhodol podľa § 38 ods. 1 alebo 4 vo vzťahu k jedinému

žijúcemu rodičovi, ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému dieťaťu poručníka.
Účelom poručníctva nie je výkon osobnej starostlivosti o dieťa.

Podľa § 56 odsek 1, 2 a 3 Zákona o rodine ak obaja rodičia maloletého dieťaťa zomreli, boli pozbavení
výkonu rodičovských práv a povinností, bol pozastavený výkon ich rodičovských práv a povinností, alebo

nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, súd ustanoví maloletému dieťaťu poručníka,
ktorý bude zabezpečovať jeho výchovu, zastupovať ho a spravovať jeho majetok.
Poručník nie je povinný osobne sa starať o maloleté dieťa. Ak sa poručník o maloleté dieťa osobne stará,
má nárok na príspevky podľa osobitného predpisu.
Ak sa poručník o dieťa osobne nestará, dohliada na rozsah a spôsob starostlivosti, ktorá sa dieťaťu
poskytuje.

Podľa § 58 ods. 1 až 7 Zákona o rodine podľa ktorého v rozhodnutí o ustanovení poručníka súd
uvedie konkrétny rozsah majetku, ktorý bude poručník spravovať, spôsob nakladania s ním a lehoty, v
ktorých je poručník povinný predkladať súdu správy o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa a správy
o maloletom dieťati. Pri výkone správy majetku maloletého dieťaťa poručníkom sa použije osobitný

predpis.
Správa o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa obsahuje najmä informácie o výnosoch, investíciách,
ako aj účel a výšku výdavkov a príjmov súvisiacich s týmto majetkom. Správa o maloletom dieťati
obsahuje najmä informácie o jeho zdravotnom stave, jeho vzdelávaní a o osobitných potrebách.
Poručník je povinný vykonávať svoju funkciu riadne a v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Za jej

riadny výkon zodpovedá súdu. Rozhodnutie poručníka týkajúce sa každej podstatnej veci maloletého
dieťaťa vyžaduje schválenie súdu.
Súd sústavne sleduje spôsob výkonu funkcie poručníka a najmenej dvakrát do roka v súčinnosti s obcou
a orgánom sociálnoprávnej ochrany výkon funkcie poručníka hodnotí.
Za porušenie povinností pri spravovaní majetku maloletého dieťaťa zodpovedá poručník podľa

všeobecných predpisov o náhrade škody.
Po zániku poručníctva je poručník povinný predložiť súdu záverečný účet zo správy majetku maloletého
dieťaťa najneskôr do dvoch mesiacov po zániku svojho poručníctva.
Medzi poručníkom a maloletým dieťaťom nevzniká vyživovacia povinnosť.

Podľa § 59 ods. 1 a 2 Zákona o rodine poručníctvo zaniká a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, b) smrťou
maloletého dieťaťa, c) smrťou poručníka, d) zánikom dôvodu, pre ktorý bol poručník ustanovený, e)
dosiahnutím plnoletosti rodiča maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 3, § 29), f) právoplatným rozhodnutím súdu
o zbavení poručníka výkonu funkcie alebo o jeho odvolaní.
Súd zbaví poručníka výkonu funkcie na jeho návrh.

V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol o ustanovení poručníka
maloletémudieťaťuvosobeE..W.P.,zamestnankyneDetskéhodomovaJesenské,ktorásustanovením
za poručníčku súhlasila.

Podľa § 54 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť
majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný
vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné,
do pestúnskej starostlivosti.
Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne

narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a
a)dieťajeosvojiteľnéaniejemožnéhozveriťdostarostlivostibudúcichosvojiteľovalebodostarostlivosti
fyzickej osoby podľa osobitného predpisu,
b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka,
c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo

d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.
Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné
bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho
zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
Súdvrozhodnutí,ktorýmnariaďujeústavnústarostlivosť,musípresneoznačiťzariadenie,doktoréhomá

byťdieťaumiestnené.Prirozhodovaníoústavnejstarostlivostiaoznačenízariadeniasúdvždyprihliadne
na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti
zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov
a súrodencov.

Podľa § 55 ods. 1 a 3 Zákona o rodine súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a
najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany
detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej
starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30

% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona, v súčasnosti 27,13 Eur. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na
dokazovaním zistený skutkový stav a rozhodol o nariadení ústavnej starostlivosti maloletého dieťaťa.
Matka maloletého dieťaťa je pozbavená spôsobilosti na právne úkony a otec dieťaťa nie je uvedený,
preto je dieťa v súčasnosti umiestnené od 13.01.2016 v ústavnej starostlivosti. Matka dieťaťa je povinná
plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu v súlades ustanovením § 62 a nasl. Zákona o rodine.

Podľa § 157 odsek 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov
alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania
a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo začať i bez návrhu, ako v tomto
prípade (R V/1968).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo

dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr.Herza
14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne
v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 , b) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazovk nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Proti tomuto rozsudku právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí
sa odvolania vzdali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného
poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.