Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 13, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/74/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114232165
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114232165.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov
senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľky: A. A., rod. K.,
nar. XX.XX.XXXX, Q. XXXX/XX, K. - F., t. č. O. XXXX/X, K., proti odporcovi: X. A., nar. XX.XX.XXXX, Q.
XXXX/XX, K. - F., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu: K. A., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Trnava, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 22P 46/2014-95
zo dňa 25. mája 2015 v časti výživného, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o určení výživného p o
t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd manželstvo navrhovateľky a odporcu uzatvorené
dňa 15.06.1996 v Suchej nad Parnou, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Suchá nad
Parnou, vo zväzku V. ročník 1996 na strane 10, por. č. 4 rozviedol. Maloletú K. A., nar. XX.XX.XXXX na
čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Obaja rodičia sú oprávnení maloletú K.
zastupovať a spravovať jej majetok. Odporcovi uložil povinnosť počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku
platiť výživné pre maloletú K. v sume 70,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
navrhovateľky. Súd styk odporcu s maloletou K. sa neupravil a napokon vyslovil, že účastníci nemajú
právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 22, 23 ods. 1 až 3, 24 ods. 1 až 4, 25 ods. 1, 2, 62 ods.
1 až 5, 75 ods. 1 a vecne odôvodnil tým, že účastníci majú úplne rozdielne názory na príčinu rozvratu ich
vzťahu, avšak žiaden z nich nevidí šancu na možnosť obnovenia manželského spolužitia, obaja sa chcú
rozviesť, pričom dôvody rozvratu vzťahu uvádzané na oboch stranách sú závažné, a to tak skutočnosť
uvádzaná navrhovateľkou, že vzťah s odporcom je pre ňu traumatizujúci, psychicky nezvládnuteľný, keď
po odchode od odporcu pocítila psychickú úľavu, ako aj skutočnosť, že navrhovateľka má v súčasnosti
vzťah s iným mužom. Pretože manželstvo navrhovateľky a odporcu viac nevytvára harmonické a trvalé
životné spoločenstvo, ktoré by zabezpečovalo riadne výchovné prostredie pre ich spoločné deti, ďalšie
trvanie tohto zväzku nie je ani v záujme detí pochádzajúcich z tohto manželstva. Obe deti sa pred
psychológom vyjadrili, že rodinnú situáciu považujú momentálne za lepšiu ako pred rozchodom rodičov.
Súd preto považoval návrh na rozvod manželstva za odôvodnený a manželstvo účastníkov konania
rozviedol. Ako príčinu rozvratu manželstva súd videl predovšetkým povahový a názorový nesúlad
účastníkov konania. Súd maloletú na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky
predovšetkým vzhľadom na vek maloletej, ktorá je schopná samostatne vyjadriť svoj názor, pričom

uviedla, že na čas po rozvode chce byť zverená do starostlivosti matky, tiež vzhľadom na spokojnosť
maloletej s matkinou starostlivosťou, pri zachovaní jej neobmedzeného kontaktu s otcom. Súd ďalej
rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, pretože u žiadneho
z nich nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné jeho rodičovské práva a povinnosti v tomto smere
obmedziť.

Na základe osobných, majetkových a zárobkových pomerov oboch povinných rodičov ako aj vzhľadom
na zistené odôvodnené potreby maloletej K., dospel súd k záveru, že na pokrytie jej oprávnených potrieb,
po zohľadnení možností a schopností odporcu je dôvodným na čas po rozvode určiť výživné pre maloletú
v sume 70 eur mesačne. Súd predovšetkým vychádzal z toho, že maloletá je vo veku 15. rokov, študuje
na strednej škole, má zvýšené výdavky spojené so svojím rastom a prípravou na budúce povolanie a
tiež so svojím zdravotným stavom, keď je sledovaná celkovo u siedmych špecialistov. Súd pri stanovení
vyživovacej povinnosti odporcu vychádzal z ním tvrdenej dosahovanej priemernej čistej mesačnej mzdy
v sume 400 eur. Pri určovaní výšky výživného pri povinnom rodičovi súd neprihliadal na výdavky, ktoré
nie je nevyhnutné vynaložiť, teda na výdaje ako je splácanie úveru v spoločnosti C. G. O. a.s. v sume
108,37 eur a výdaje na internet v sume 10 eur. Prihliadol tiež na skutočnosť, že odporca má naďalej
vyživovaciu povinnosť k už plnoletému E., ktorý sa pripravuje na budúce povolanie a ešte nenadobudol
schopnosť sa samostatne živiť. U navrhovateľky súd prihliadal na to, že sa na vyživovacej povinnosti
k maloletej podieľa predovšetkým svojou osobnou starostlivosťou (starostlivosť o domácnosť, úhrada
nákladov s tým spojených, nakupovanie potravín, varenie atp.). Navrhovateľka ako výdaje maloletej
uviedla: 160 eur mesačne na potraviny, 30 eur mesačne na drogériu, 6,40 eur mesačne na obedy na
praxi, 10 eur mesačne kredit na mobilný telefón, 2 eurá mesačne na školské potreby, 40 eur mesačne na
oblečenie, 4 eurá mesačne na špeciálne utierky na čistenie okuliarov, t. j. spolu 252,40 eur mesačne, čo
súd považuje za odôvodnené výdavky vynaložené na starostlivosť o maloletú. Výživné vo výške 70 eur
mesačne uložené odporcovi súd považuje za sumu adekvátnu odôvodneným potrebám maloletej, ako
i za primeranú schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom odporcu, berúc do úvahy zásadu,
že životná úroveň detí a rodičov má byť rovnaká a vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom
je prvoradá. Táto suma je nevyhnutná pre zabezpečenie potrieb 15. dievčaťa, navštevujúceho strednú
školu, ktoré má navyše zdravotné problémy a zohľadňuje tiež vyživovaciu povinnosť ako aj príjem
navrhovateľky. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy
maloletého dieťaťa, ktoré je v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov. Po zaplatení takto
určeného výživného zostane odporcovi dostatok prostriedkov na uspokojovanie jeho odôvodnených
potrieb.

Pokiaľ ide o styk odporcu s maloletou K., tak navrhovateľka ako aj odporca žiadali tento styk
neupravovať. Navrhovateľka uvádzala, že sa maloletá bude môcť s odporcom stretávať podľa vlastnej
vôle tak, ako je to doteraz. Odporca uviedol, že nie je potrebné, aby súd upravoval jeho styk s maloletou,
pretože sa na ňom vedia dohodnúť. Sama maloletá sa vyjadrila, že by chcela chodievať k otcovi
neobmedzene, navštevovať ho najmä počas víkendov tak ako dosiaľ (piatok -nedeľa), v čom jej matka
nebráni. Kolízny opatrovník rovnako doporučoval styk ponechať bez obmedzenia. Pretože rodičia styk
odporcu a maloletou žiadali neupravovať, s tým, že v súčasnosti prebieha styk odporcu s maloletou
podľa jej vôle, keď nie je v tomto smere vôbec obmedzovaná navrhovateľkou, súd o styku odporcu a
maloletou K. rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine tak, že styk odporcu s maloletou sa neupravuje.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 144 O.s.p. podľa ktorého účastníci nemajú
právo na náhradu trov konania o rozvod.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca, výlučne v časti určenia výživného na maloletú, a uviedol,
že po klamlivej výpovedi navrhovateľky o jeho zárobkoch bolo výživné navýšené na 70,- eur a týmto
žiada o zníženie a potvrdenie už raz vyrieknutého rozsudku Krajského súdu v Trnave vo veci č.k. 26P
6/2015 na výšku 40,- eur. Na výzvu prvostupňového súdu odporca uviedol, že navrhuje výživné na
maloletú K. v sume 50,- eur mesačne, s výškou výživného 70,- eur nesúhlasí, pretože je SZČO v obore
rekonštrukcie striech a jeho mesačný zárobok sa pohybuje okolo cca 400,- eur. K doplnenému odvolaniu
doložil potvrdenie o dosiahnutom príjme z Daňového úradu Trnava za rok 2014 a výdaje odporcu od
júna 2014 do júla 2015 kde je uvedený hrubý príjem a čistý príjem 348,- eur mesačne a prehľad príjmov
a výdavkov na domácnosť za obdobie od júna 2014 do júla 2015.

Navrhovateľka a kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali.

Kolízny opatrovník k doručenému odvolaniu odporcu uviedol, že vzhľadom na vek a potreby maloletej
ako i vykonané dokazovanie odporúča rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že výška výživného bola stanovená na sumu
70,- eur mesačne, pričom navrhovateľka má vedomosť, že odporca zarába podstatne vyššiu sumu ako
priznal, a to približne 700,- eur v čistom. Poukázala na to, že odporca v rozvodovom konaní uvádzal,
že má čistý príjem 400,- eur, v odvolaní už uvádza čistý príjem 348,- eur, teda jeho príjem je vždy v inej
výške. Popri práci SZČO v odbore rekonštrukcie striech si privyrába i opravami osobných automobilov.
Preto navrhovateľka trvá na výške výživného v sume 110,- eur ako pôvodne žiadala v návrhu na rozvod
manželstva, pričom jej príjmy, výdavky ako aj výdavky na maloletú sú doložené v spise.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací
dôvod (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti výživného
bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), postupom tak, že na úradnej tabuli
súdu oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku (§ 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolaniu odporcu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej
časti vecne správny a boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie.

Rozsudok súdu prvého stupňa bol odvolaním otca napadnutý len v časti výživného, v ostatných častiach
pre nedostatok odvolania nadobudol právoplatnosť, preto v časti rozvodu, zverenia maloletého do
osobnej starostlivosti matky, zastupovania a správy majetku maloletej v bežných veciach a úpravy styku
sa nestal predmetom prieskumu odvolacím súdom.

Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa dôsledne zistený skutkový stav,
pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na určenie výživného, a pretože
v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p.
odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi
jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je
potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča,
ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby

pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám,
schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné
výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú
napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa
tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných
poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška
takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa
je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už
poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane
povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda
na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť,
nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy
vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov
a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného
rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností
a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti,
možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov
podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa
vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný
skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Po posúdení vyššie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch
rodičov maloletej s prihliadnutím na jej odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k záveru, že výživné
určené otcovi súdom prvého stupňa zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom
oboch rodičov maloletej, ako i odôvodneným potrebám maloletej a zohľadňuje i osobnú starostlivosť
matky o maloletú. Matka maloletej podľa potvrdenia zamestnávateľa za obdobie od 1/2014 do 12/2014
mala priemerný mesačný príjem 508,60 eur netto a v období od 1/2015 do 04/2015 vo výške 538,30
eur. Odporca je od 1.7.2013 SZČO a podľa daňového priznania odporcu k dani z príjmu fyzickej osoby
za zdaňovacie obdobie 2013 bol jeho základ dane 4.728,85 eur, z čoho vyplýva priemerný mesačný
čistý príjem odporcu v sume 394,07 eur a za rok 2014 bol základ dane 3.490 eur, z čoho vyplýva jeho
priemerný čistý mesačný príjem 290,83 eur, odporcovi tiež vznikol nárok na daňový bonus v sume 513,84
eur. Odporca v konaní uvádzal, že je živnostník, podniká v stavebníctve a jeho čistý priemerný mesačný
príjem je 400 eur. Rodičia majú ďalšiu spoločnú vyživovaciu povinnosť voči plnoletému synovi E. nar.
XX.X.XXXX. Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 18P/109/2014-9 zo dňa 13.1.2015 boli E. a
maloletá K. predbežným opatrením zverení do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať
na výživu maloletého E. sumou 60 eur mesačne a na maloletú K. sumou 40 eur mesačne. Nakoľko syn
účastníkov konania E. A., nar. XX.X.XXXX nadobudol v priebehu tohto konania plnoletosť, prvostupňový
súd vzhľadom na to už nerozhodoval o úprave práv a povinností rodičov k nemu, ale predmetom konania
zostala iba úprava práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletej K., nar. XX.X.XXXX.

Čo sa týka primeranosti výšky výživného, odvolací súd sa zhodol so závermi prvostupňového súdu,
že primeraným zisteným a preukázaným pomerom účastníkov, potrebám dieťaťa ako i možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov zodpovedá určenie výživného zo strany otca na
70,- Eur mesačne. Takúto sumu výživného môže otec maloletej zo svojho príjmu, ako bol ustálený vyššie,
uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných životných potrieb. Na druhej strane
takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa umožní uspokojiť
odôvodnené potreby maloletej aj s ohľadom na jej zdravotný stav. Pri určovaní výšky výživného pri
povinnom rodičovi súd neprihliadal na výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, teda na výdaje ako je
splácanie úveru v spoločnosti C. G. O. a.s. v sume 108,37 eur a výdaje na internet v sume 10 eur.

Odvolateľ žiada o zníženie výživného aj s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave vo veci
č. k. 26P 6/2015 na výšku 40,- eur. K uvedenému odvolací súd uvádza, že uznesením Krajského súdu
v Trnave č.k. 26 CoP/6/2015- 24 zo dňa 18.03.2015 odvolací súd potvrdil výšku výživného určenú
predbežným opatrením v konaní Okresného súdu v Trnave č.k. 18P/109/2014 na K. určenú vo výške 40,-
eur. Podstatná je však skutočnosť, že v uvedenom konaní sa určovalo predbežne výživné v nevyhnutnej
miere (pozri § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p.) a preto uvedené rozhodnutie nemohlo byť základom pre
rozhodovanie v tejto veci.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti určenia výživného ako vecne správny, s použitím ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c), v spojení s ustanovením
§ 81 ods. 1 O.s.p., s použitím § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.