Decision was made at the court Okresný súd Pezinok
Judgement was issued by Mgr. Marek Mikulčík
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 37C/211/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713207066
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1713207066.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok sudcom Mgr. Marekom Mikulčíkom v právnej veci navrhovateľa: Československá
obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom: Michalská 18, 815 63 Bratislava, zast.: Malata,
Pružinský, Hegedüš & Partners s. r.o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, proti odporkyni: I. L.Á.,
L.. XX.XX.XXXX, T. G. D. Č.. XXX, XXX XX T. G. D., štátne občianstvo: SR o zaplatenie 1.094,88 € s
príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 901,27 €, s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne z tejto sumy od 21. 2. 2011 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti sa návrh zamieta.
Súd priznáva navrhovateľovi voči odporkyni právo na náhradu trov konania vo výške 64,62%.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 14.5.2012 domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy istiny
1.094,88 €, s úrokom vo výške 18,90% ročne zo sumy 797,99 € od 11.04.2013 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 895,18 € od 11.04.2013 až do zaplatenia, s úrokom vo výške
25,00% ročne zo sumy 64,41 € od 19.04.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou uzavrel dňa 24.3.2010 zmluvu o bežnom účte, v zmysle ktorej
viedol pre odporkyňu bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v mene EUR a odporkyňa sa zaviazala
čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných finančných prostriedkov,
resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania, pričom v prípade zmluvne nepovoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na účte úročí navrhovateľ vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou
sadzbou vyhlasovanou navrhovateľom. Navrhovateľ eviduje k 18.4.2013 pohľadávku z tejto zmluvy vo
výške 64,41 €, pričom jeho debetná úroková sadzba k 19.4.2013 predstavuje 25 %. Ďalej dôvodil tým, že
dňa 23. 4. 2010 vystavil odporcovi oznámenie o poskytnutí úveru k ČSOB kreditnej karte k žiadosti číslo
XXXXXXXXXR zo dňa 7. 4. 2010, ktorým došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere k ČSOB kreditnej karte
číslo XXXXXXXXXR. Predmetom zmluvy bol záväzok navrhovateľa poskytnúť za splnenia dohodnutých
podmienok odporkyni peňažné prostriedky na čerpanie (úver) do výšky úverového limitu dohodnutého
zmluvnými stranami na sumu 450,- €. Odporkyňa bola oprávnený úver čerpáte počnúc dňom 13. 4.
2010. Výška minimálnej splátky bola dohodnutá vo výške 5 % z dlžnej sumy, avšak minimálne vo výške
15,- eur. Navrhovateľ bol oprávnený inkasovať príslušnú splátku z bežného účtu odporkyne a odporkyňa
bola povinná vytvárať ku dňu splatnosti dostatočné krytie peňažnými prostriedkami na svojom bežnom
účte. Nakoľko odporkyňa nedodržala platobnú disciplínu navrhovateľ určil predčasnú splatnosť úveru
poskytnutého na základe zmluvy o úvere a to ku dňu 20. 2. 2001 11 a vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej
sumy najneskôr do 4. 3. 2011. Navrhovateľ evidoval k 10. 4. 2013 pohľadávku zo zmluvy o úvere vo
výške 1030,47 €.
Okresný súd Pezinok vo veci rozhodol platobným rozkazom sp.zn. 4Ro 270/2013-37 z 25.4.2014, ktorý
sa odporkyni nepodarilo doručiť do vlastných rúk, súd preto platobný rozkaz zrušil a rozhodol, že
písomnosti sa budú odporkyni doručovať uložením v súdnom spise. K doručenému návrhu sa odporkyňa
nevyjadrila.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie všetkými navrhovateľom
navrhnutými listinnými dôkazmi, a to: č.l. 1-5 - návrh, č.l. 8 - Osvedčenie o registrácií pre DPH, č.l.
9-10 - Zmluva o bežnom účte a balíku produktov, č.l. 11 - Oznámenie o poskytnutí úveru ČSOB kreditnej
karty, č.l. 12-12 - Obchodné podmienky pre ČSOB kreditnú kartu, č.l. 14-18 - Podmienky pre vydanie a
používanie ČSOB kreditnej karty, č.l. 19 - Oznámenie o zosplatnení úveru, č.l. 20 -doručenka, č.l. 23-24
- úrokové sadzby ČSOB, č.l. 25 - Osvedčenie o registrácií pre DPH, č.l. 32-34 - špecifikácia nároku, č.l.
35 - prehľadová tabuľka, č.l. 37 - Platobný rozkaz 4Ro 270/2013-37, č.l. 54 - Uznesenie o zrušení PR.
Z takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ, ako banka, na strane jednej a odporkyňa, ako majiteľ účtu, na strane druhej uzavreli
dňa 24.3.2010 zmluvu o bežnom účte , v zmysle ktorej banka zriadila a viedla pre majiteľa účtu
bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v mene EUR. V bode I.2 zmluvy sa majiteľ účtu zaviazal čerpať
peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných finančných prostriedkov, resp.
do výšky zmluvne povoleného prečerpania. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných
prostriedkov uložených na účte úročí banka vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou
vyhlasovanou bankou. Navrhovateľ eviduje k 18.4.2013 pohľadávku z tejto zmluvy vo výške 64,41 €,
pričom ním vyhlásená debetná úroková sadzba k 19.4.2013 predstavuje výšku 25 % ročne.
Oznámením o poskytnutí úveru podpísaným dňa 23. 4. 2010 navrhovateľom a odporkyňou, došlo
na základe predchádzajúcej žiadosti odporkyne došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere k ČSOB
kreditnej karte číslo XXXXXXXXXR. Predmetom zmluvy bol záväzok navrhovateľa poskytnúť za splnenia
dohodnutých podmienok odporkyni peňažné prostriedky na čerpanie (úver) do výšky úverového limitu
dohodnutého zmluvnými stranami na sumu 450,- €. Odporkyňa bola oprávnený úver čerpáte počnúc
dňom 13. 4. 2010. Deň splatnosti splátok úveru bol dohodnutý na 20. deň v mesiaci. Úroková sadzba
bola dohodnutá vo výške 18,90 % a debetná úroková sadzba vo výške 30 %. Podľa obchodných
podmienok pre ČSOB kreditnú kartu predstavovala výška minimálnej splátky 5 % z dlžnej sumy, avšak
minimálne 15,- €. Navrhovateľ bol oprávnený inkasovať príslušnú splátku z bežného účtu odporkyne a
odporkyňa bola povinná vytvárať ku dňu splatnosti dostatočné krytie peňažnými prostriedkami na svojom
bežnom účte. Nakoľko odporkyňa nedodržala platobnú disciplínu navrhovateľ jej doručil oznámenie o
zosplatnení úveru, určil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 20. 2. 2011 a vyzval odporkyňu na úhradu
dlžnej sumy 546,05 € najneskôr do 4. 3. 2011. Navrhovateľ evidoval k 10. 4. 2013 pohľadávku zo zmluvy
o úvere vo výške 1030,47 €, táto pozostáva z istiny úveru, úroku z úveru a úroku z omeškania. Zo
sumarizácie platieb ku dňu 10.4.2013 vyplýva, ako boli platby z bežného účtu odporkyne navrhovateľom
zaúčtované na splatenie istiny úveru a úroku z úveru, i to, . že nezaplatená istina úveru je 797,99 €.
Súd mal za preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu o spotrebnom úvere, na
základe ktorej poskytol odporcovi peňažné prostriedky, ktoré sa odporca zaviazal splatiť v dohodnutých
splátkach, pričom si svoju povinnosť nesplnil.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je
povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. januára 2013 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o
spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.11.2011 (ďalej
len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa
spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej forme
alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského
úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje
na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za
toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ak ide o prekročenie, ktoré trvá viac ako jeden mesiac,
veriteľ bezodkladne informuje spotrebiteľa písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi o a) prekročení, b) výške prekročenej čiastky, c) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru,
d) akýchkoľvek uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z omeškania, e) iných možnostiach
riešenia tohto prekročenia vrátane ponuky iných úverových produktov.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18
sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po
nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“),
orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Aplikujúc citované právne normy na z vykonaného dokazovania zistený skutkový stav dospel súd
k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný. V konaní bolo navrhovateľom tvrdené a
preukázané, že odporkyňa po poskytnutí úveru, úver v dohodnutých splátkach nesplácala riadne a
včas, pričom odporkyňou zaplatené splátky boli započítané v prospech istiny a v prospech dohodnutého
zmluvného úroku. Následne navrhovateľ po tom, čo odporkyňa bola v omeškaní so splátkami pristúpil
k zosplatneniu celého úveru ku dňu 20.2.2011 a vyzval odporkyňu k zaplateniu dlhu 546,05 eur do
4.3.2011. Z predloženej sumarizácie vyplynulo, že nezaplatená istina úveru je 797,99 eur. Vzhľadom na
uvedené odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi zosplatnenú a neuhradenú časť úverovej istiny
797,99 eur a zosplatnené a neuhradené zmluvné úroky 38,87 eur, ktoré sú v uvedenej sume vyčíslené
ku dňu zosplatnenia do 20.2.2011. V konaní bolo ďalej preukázané, že odporkyňa mala na bežnom účte
záporný zostatok vo výške 64,31 eur. Nakoľko odporkyňa svoj dlh dobrovoľne neplnila, zaviazal ju na
splnenie dlhu vo výške 901,27 eur (797,99+38,87 +64,31) súd.
V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v platnom
znení súd priznal navrhovateľovi z nezaplatenej úverovej istiny a zmluvných úrokov a istiny debetného
zostatku na bežnom účte aj úrok z omeškania, ktorý je v medziach zákonného úroku z omeškania, a to
odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k 21.2.2011 bola vo výške 1,00 %.
Pokiaľ ide o zmluvný úrok 18,90% ročne, ktorý uplatnil navrhovateľ z nezaplatenej istiny za obdobie
od 14.4.2010 do 10.4.2013, súd ho v časti prevyšujúcej sumu 38,87 eur zamietol. Je preukázané,
že účastníci si dojednali zmluvný úrok 18,90% ako fixný do doby splatnosti úveru. Navrhovateľ však v
zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie
zo spotrebiteľského úveru podľa názoru súdu navrhovateľovi zmluvný úrok z omeškania odo dňa účinkov
zosplatnenia navrhovateľovi nepatrí. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012,
v zmysle ktorého Ústavný súd SR pripustil názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého
veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný
platiť iba úroky z omeškania /§ R 59/1998, 4Obo 143/1998/. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných
úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru
nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo
k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje
značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. ÚS SR v citovanom ustanovení konštatuje, že by
namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp. že by
popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.
Pokiaľ ide o úrok vo výške 25,00 % ročne zo sumy debetného zostatku na bežnom účte odporkyne
(64,41 eur) od 19.04.2013 do zaplatenia, súd aj v tejto časti návrh zamietol, pretože z neplatného
zmluvného dojednania plnenie nie je možné priznať vôbec. Dojednanie uvedené v článku I.2
zmluvy o bežnom účte považoval súd za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, a preto za
neplatné, nakoľko toto spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, pretože umožňovalo dodávateľovi jednostranne určiť debetnú úrokovú
sadzbu v ľubovoľnej výške a navyše toto dojednanie bolo súčasťou predtlačeného zmluvného formulára,
ktorého znenie spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, preto nemožno hovoriť o individuálne dojednanej
neprijateľnej zmluvnej podmienke. Navyše navrhovateľ nepreukázal, že by si po nadobudnutí účinnosti
zákona č. 129/2010 Z.z. splnil svoje povinnosti podľa § 18 tohto zákona a odporkyňu písomne informoval
o výške uplatňovanej debetnej sadzby, ktorou hodlá nepovolené prečerpanie účtu úročiť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s použitím § 151 ods. 7 O.s.p., a čiastočne
úspešnému navrhovateľovi priznal proti čiastočne neúspešnej odporkyni právo na náhradu trov
konania. Pri výpočte výšky čistého úspechu navrhovateľa v spore súd zohľadnil výšku navrhovateľom
uplatnenej istiny, oproti výške navrhovateľovi priznanej istiny. Navrhovateľ na požadovanej istine od
odporkyne požadoval zaplatenie sumy 1094,88 €, súd mu však priznal sumu 901,27 €. Navrhovateľa
bola teda v spore úspešný v časti 82,31 % a odporkyňa bola v spore úspešná v časti 17,69 %. Čistý
úspech navrhovateľa bol teda vo výške 64,62 %, ktorým percentom súd v zmysle ustanovenia § 151
ods. 7 O.s.p. vyjadril náhradu trov konania priznanú navrhovateľovi. Po právoplatnosti tohto rozsudku
rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.