Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 20, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1001/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814211965
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814211965.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudcov JUDr.
Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľa: R. X. G., a.s. IČO: 36 234 176,
U. XXX/XXX, C., zastúpeného advokátskou kanceláriou K. GAH., s.r.o., so sídlom C. XXX/XX, U., IČO:
47 234 679 proti odporcovi: C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. horou XXX/X, F. Y., zastúpenému JUDr.
Z. X., advokátom so sídlom J. Y. X/A, W., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Z. X., advokátom
advokátskej kancelárie W., J. Y. X/A, v konaní o zaplatenie 471,79 eur istiny a prísl., na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 05. mája 2015 č. k. 11C/133/2014-110,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh na začatie konania, vyhovené
protinávrhu odporcu a o trovách odporcu p o t v r d z u j e .

Vo výroku o náhrade trov vedľajšiemu účastníkovi rozsudok okresného súdu m e n í tak, že
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 71,81 eur
do troch dní na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Z. X., advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh o zaplatenie 471,79 eur. Vyhovel proti návrhu

odporcu a uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 244,77 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 eur ročne od 22.12.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Navrhovateľovi uložil aj povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania v sume 596,60 eur
a vedľajšiemu účastníkovi v sume 106,94 eur na účet ich právneho zástupcu. Svoje rozhodnutie
odôvodnil popisom vykonaných dôkazov, z ktorých vyvodil záveru, že účastníci uzavreli úverovú zmluvu
o poskytnutí revolvingového úveru a o vydaní a používaní platobnej karty Yes dňa 05.12.2001. Išlo
o poskytnutie revolvingového úveru vo výške 30.000,- Sk, výška mesačnej splátky činila 1.200,- Sk.

Výzvou o zosplatnení celého úveru zo dňa 28.08.2012 vyzval odporcu navrhovateľ na zaplatenie 572,12
eur do 15 dní od odoslania výzvy. Navrhovateľ špecifikoval, že žalovaná čiastka 471,79 eur pozostáva
zo sumy 445,70 eur, ktorú odporca neuhradil z vyčerpanej čiastky vo výške 1.953,64 eur. Zmluvnú úrok
sa vypočítal z dlžnej čiastky, pričom pri výpočte sa zohľadňujú čerpania a splátky v danom mesiaci,
teda aktuálny stav úveru za konkrétny počet dní. Na daný vzťah aplikoval ustanovenie § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia

zmluvy. Považoval za preukázané z listinných dôkazov, že medzi účastníkmi bola uzavretá úverová
zmluva o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty Yes, t. j. spotrebiteľská
zmluva. Na základe tejto zmluvy bol odporcovi poskytnutý úverový rámec vo výške 30.000,- Sk stým, že odporca sa zaviazal platiť mesačné splátky vo výške 1.200,- Sk k 20. dňu v mesiaci, ktoré
mal poukazovať na účet navrhovateľa. Súčasťou úverovej zmluvy boli aj úverové zmluvné podmienky,
ktoré odporca opatril svojim podpisom. Zo splátkového kalendára súd zistil, že odporca vyčerpal sumu

1.953,64 eur za obdobie od 18.01.2002 do 01.10.2012 a uhradil sumu 2.403,21 eur. Odporca teda
zaplatil viac ako čerpal z úveru, pričom sumu, ktorú žiada navrhovateľ vo výške 471,79 eur žiada
bez právneho dôvodu. Úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy považoval súd prvého stupňa za
bezúročný s tým, že v danom prípade ide o úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý revolvingový úver
odporcovi na začiatku vo výške 30.000,- Sk, ktorý sa odporca zaviazal splácať v mesačných splátkach

po 1.200,- Sk k 20. dňu v mesiaci. Zmluva však neobsahuje náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. a/,
j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy. Vyslovil názor, že na začiatku
revolvingového vzťahu bolo možné určiť údaj o RPMN, úroky, poplatky aj obdobie úverového vzťahu z
počtu splátok, čo nie je dobre možné v priebehu revolvingu, pretože sa úver dopĺňa a tak sa menia údaje
relevantné pre výpočet RPMN. Revolvingový úver funguje na princípe mesačných splátok spotrebiteľa,
ktoré si môže opakovane z účtu aj vybrať, čo však neznamená, že nie je možné pri zmluve, ktorá

obsahuje len úverový rámec a mesačné splátky poskytovateľom peňažnej služby vymedziť povinnosti
dlžníka aby bolo možné zo strany dlžníka vedieť už pri podpise zmluvy, na aké nároky okrem vrátenia
istiny má poskytovateľ právo. Spotrebiteľ musí byť informovaný pred uzavretím zmluvy o úverovom
limite, čo sa aj v danom prípade stalo, keďže vedel, že mu je poskytnutý úverový rámec 30.000,- Sk,
avšak nevedel o nákladoch spotrebiteľa, nakoľko to z obsahu zmluvy nevyplýva a nevyplýva to ani z

úverových podmienok. Odporca mal byť informovaný ako spotrebiteľ aj o zmene ročnej percentuálnej
miere nákladov. Súčasťou zmluvy boli aj úverové zmluvné podmienky podpísané odporcom, ktoré sú
však napísané drobným, nečitateľným písmom a sú čitateľné len pomocou lupy, a preto ťažko uveriť,
aby sa odporca pri podpise týchto podmienok s nimi oboznámil, prípadne ich mohol namietať. Na
základe toho potom súd prvého stupňa dospel k záveru, že úver je poskytnutý bez úrokov a bez

poplatkov, nakoľko absentujú aj podstatné náležitosti ako je ročná úroková sadzba, RPMN, poplatky,
odplata,početsplátokainýchpoplatkov.Návrhnazačatiekonaniatakpovažovalzanedôvodný,nakoľko
odporca zaplatil vyčerpaný úver, lebo čerpal 1.953,64 eur a zaplatil 2.403,21 eur. Žiadal preto vrátiť od
navrhovateľa sumu 244,77 eur titulom bezdôvodného obohatenia.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zrušenie, vrátenie
veci okresnému súdu na ďalšie konanie, eventuálne zmenu napadnutého rozsudku tak, že návrhu
na začatie konania bude vyhovené a odporcovi nebude priznaná náhrada trov. V odvolaní vyčítal
súdu prvého stupňa, že vo veci rozhodol, hoci chýba naliehavý právny záujem na určovacej žalobe
v súlade s § 80 písm. c/ O.s.p.. Dal do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 3Cdo/112/2004, v ktorom bolo rozhodované o žalobe na určenie a dovolací súd vyslovil
názor týkajúci sa existencie naliehavého právneho záujmu. Okrem toho pokladal navrhovateľ vzájomný
návrh za premlčaný v súlade s ust. § 103 a § 108 Občianskeho zákonníka s tým, že uplynula
objektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože platba 300 eur bola
pripísaná na účet žalobcu 13.06.2011 a vzájomný návrh bol podaný len 12.02.2015 elektronicky. Ďalej

spochybnil aj výrok súdu prvého stupňa týkajúci sa náhrady trov, a to trov právneho zastúpenia v danej
veci. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6NCdo5/2013 týkajúci sa zastupovania
advokátov v tzv. hromadných skutkovo takmer totožných veciach. Uviedol, že v posudzovanej veci
vstúpil do konania vedľajší účastník ako spotrebiteľské združenie zastúpené advokátom. Citoval v
tejto súvislosti rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, ktorý vyslovil názor, že nespochybňuje právo

akéhokoľvek účastníka využiť služby advokáta, avšak podstatnou otázkou má byť účelnosť takéhoto
postupu, keďže trovy spojené s takýmto zastúpením by mala znášať druhá procesná strana. Ak samotné
združenie vzniklo s cieľom podporovať práva spotrebiteľov na Slovensku, je nadbytočné využívať
osobitné služby advokáta, pokiaľ sa predmet sporu týka hlavného predmetu činnosti vedľajšieho
účastníka. Tvrdenie o potrebe kvalifikovaného právneho zastúpenia spochybňujú samotnú podstatu

existencie spotrebiteľského združenia a vyvolávajú pochybnosti o špekulatívnych cieľoch jeho založenia
a následného vstupu do množstva súdnych konaní.

Odporca vo vyjadrení, ktoré podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol rozsudok
okresného súdu potvrdiť. Vo vyjadrení spochybnil názor navrhovateľa o premlčaní pohľadávky týkajúcu

sa bezdôvodného obohatenia, ktorú uplatnil vzájomným návrhom zo dňa 09.12.2014 a ktorou boli
uplatnené splátky len od 13.06.2011. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa pri priznaní trov vedľajšieho
účastníka postupoval v súlade s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora a v súlade svnútroštátnou právnou úpravou, ustálenou súdnou praxou a Slovenskou právnou teóriou. Združenie na
ochranu spotrebiteľa je nemajetné a nemožno mu preto upierať právo na náhradu trov.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je
potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh na začatie
konania, vyhovené protinávrhu odporcu a rozhodnuté o náhrade trov odporcu vecne správny. Vo výroku
o náhrade trov vedľajšieho účastníka rozsudok okresného súdu zmenil podľa § 220 O.s.p.. Rozhodol bez
nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť

aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí vo veci samej možno v zmysle ust. § 205
ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ cit. zákonného ustanovenia.

Navrhovateľ odôvodnil svoje odvolanie dôvodmi uvedenými pod písm. a/ (v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.), b/ (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci), d/ (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovýmzisteniam),e/(doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnosti,alebo
inédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené),f/(rozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávneho
právneho posúdenia veci).

Dôvodom na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ sú vady, ktoré sú zároveň dôvodom na zrušenie
rozhodnutia v zmysle ust. § 221 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ za takéto vady považuje nesprávne
posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu ako aj odňatie možnosti konať pred súdom,
čo je dôvodom na zrušenie podľa § 221 ods. 1 písm. h/, f/ O.s.p.. Je tak zrejmé, že v podstate uplatňuje

dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci). Za nesprávne právne posúdenie veci sa podľa súdnej praxe
považuje mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy,
ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Preskúmaním veci odvolací súd nezistil citovaný dôvod na odvolanie.

Navrhovateľ v odvolaní vyčíta súdu prvého stupňa nesprávnu aplikáciu ust. § 80 písm. c/ O.s.p., t. j.
otázky, ktorá sa týka existencie naliehavého právneho záujmu pri určovacích žalobách. Táto námietka
však v kontexte prejednávanej veci nie je opodstatnená, pretože nemá s ňou akúkoľvek súvislosť.

V prejednávanej veci ide o žalobu na plnenie (§ 80 písm. b/ O.s.p.), ktorou uplatňoval navrhovateľ voči
odporcovi plnenie zo zmluvy, t. j. obligačný nárok a odporca sa protinávrhom sa domáhal vydania
bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ ani odporca teda neuplatnili nárok na určenie existencie
právneho vzťahu a súd ani o takomto nároku napadnutým rozsudkom nerozhodoval. V súvislosti s

nárokom na plnenie z úverovej zmluvy, tak ako bol uplatňovaný navrhovateľom súd prvého stupňa
len posudzoval jeho opodstatnenosť a v tejto súvislosti zistil, že úverová zmluva uzavretá účastníkmi
05.12.2001 neobsahuje náležitosti upravené v ust. § 4 ods. 2 písm. a/, j/ Zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy. Podrobne popisuje náležitosti zmluvy aj so
záverom, že nebol vykonaný najmä výpočet nákladov uvedený v § 2 písm. c/, ktoré neboli zahrnuté do

výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov v dôsledku čoho nebola splnená náležitosť v § 4 ods. 2
cit. zákona, a preto úver treba považovať za poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov, čo jednoznačne
vyplýva z ust. § 4 ods. 3 cit. zákona. Podľa ods. 4 zároveň od spotrebiteľa nemohol veriteľ požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré neboli uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Vzhľadom na takýto právny záver vykonaný správnou aplikáciou príslušného právneho predpisu treba
potom za správny považovať aj záver súdu prvého stupňa o tom, že ak dlh odporcu voči navrhovateľovi
predstavuje len sumu 1.953,64 eur, ktoré vyčerpal za obdobie od 18.01.2002 do 01.10.2012, avšak
uhradil 2.403,21 eur, t. j. viac než predstavuje dlžná suma, čoho správny dôsledok bolo zamietnutie
návrhu na začatie konania, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 471,79 eur.

Súd prvého stupňa rozhodol správne aj o protinávrhu odporcu s tým, že nadbytočne rozhodoval o
pripustení protinávrhu. Každý účastník občianskeho súdneho konania má možnosť uplatniť svoje nároky
ako návrhom na začatie konania tak aj protinávrhom a tak ako súd nerozhoduje o prípustnosti návrhuna začatie konania, nerozhoduje ani o prípustnosti návrhu, môže ho uznesením len v prípade potreby
vylúčiť na samostatné konanie (§ 97 O.s.p.). Samotná táto okolnosť však nemá vplyv na správnosť
rozhodnutia súdu prvého stupňa o protinávrhu.

Predovšetkým odvolací súd neakceptoval námietku premlčania vznesenú v odvolaní navrhovateľom,
keď zistil, že navrhovateľ v rozpore so skutočnosťou a obsahom spisu uvádza, že odporca vzniesol
protinávrh elektronickým podaním 12.02.2015. Zo spisu vyplýva, že sa tak stalo 08.12.2014. Zároveň z
výpisovčerpaniasplátokaúhradpredloženýchnavrhovateľomvyplýva,žeodporcaprotinávrhomuplatnil

vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka len sumu
244,77 eur, ktorú poukázal na účet navrhovateľa v období, od ktorého neuplynula do uplatnenia nároku,
t. j. do 08.12.2012 trojročná premlčacia lehota stanovená v § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre
vydanie bezdôvodného obohatenia.

Pokiaľ ide o dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., tak jeho podstata spočíva

predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania.
Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli
účastníkmi prednesené, prípadne že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli
z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri
hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p.. Podľa
citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému

súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že
pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo
inak, z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vieryhodnosti je logický rozpor alebo ak

hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 - 135 O.s.p.. Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm.
d/ O.s.p. možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je
možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

Pokiaľ ide o dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. b/ (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci), prípadne písm. e/ (doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené), tak z odvolania
navrhovateľa nevyplýva aká iná vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sa v
konaní vyskytla, pretože z obsahu spisu nevyplýva a rovnako ani aké ďalšie skutočnosti alebo dôkazy,

ktoré neboli uplatnené a môžu mať vplyv na zistený skutkový stav mal odvolateľ na mysli.

Odvolací súd tak uzatvára, že dôvody na odvolanie, ktoré uplatnil vo svojom odvolaní navrhovateľ
neobstoja, prípadne nie sú dané.

Súd prvého stupňa rozhodol správne o náhrade trov odporcu, ktorý bol v konaní plne úspešný, a preto
mu v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada trov, v danom prípade spočívajúcich v odmene
za právne zastúpenie, ktoré súd prvého stupňa dôvodne považoval za účelne vynaložené náklady,
keďže aj občianske združenie má návrh na zastupovanie advokátkou a s tým spojenú náhradu takto
vynaložených trov.

Zo spisu zároveň vyplýva, že právny zástupca vykonal úkony, za ktoré bola priznaná súdom prvého
stupňa aj odmena, pričom za úkon prevzatie a príprava bola účtovaná odmena len jeden krát a nie
osobitne ako za dva úkony, ako sa to mylne domnieva navrhovateľ.

Rozsudok okresného súdu bol však zmenený vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka, a to
s poukazom na tú skutočnosť, že zastupovanie ako vedľajšieho účastníka, tak aj odporcu vykonával
ten istý advokát, v dôsledku čoho náhrada trov predstavujúcich odmenu za právne zastúpenie by bola
priznaná duplicitne, keďže úkony, za ktoré aj súd prvého stupňa priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradutrov boli vykonávané aj v súvislosti s prevzatím veci pre odporcu, pričom sa jednalo o tú istú skutkovú
problematiku a rovnako aj vyjadrenie vo veci obsahovali totožné tvrdenia predstavujúce obranu odporcu
voči uplatňovanému nároku.

V odvolacom konaní bol tak úspešný odporca, ktorý má v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, pričom trovy spočívali v odmene
za jeden úkon, t. j. vyjadrenie vo veci + režijný paušál + DPH.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e je odvolanie p r í p u s t n é .