Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 17, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/768/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212715
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6912212715.3

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o.,
so sídlom Grösslingova č. 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, za ktorú koná doc. JUDr. Branislav
Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti odporkyni Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, v konaní
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného
súdu Rimavská Sobota č. k. 6C/154/2012-56 zo dňa 11. 11. 2014, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a.

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením uložil navrhovateľovi, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia
zaplatil súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti vo výške 66,- € podľa položky č. 17a
Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“).
Navrhovateľ v odvolaní proti tomuto uzneseniu tvrdil, že v návrhu na začatie konania iba uviedol
skutočnosti, pre ktoré inak vecne a miestne príslušný okresný súd nemôže v tejto veci konať [jeho
sudcovia sú z prejednania veci vylúčení, keďže majú pomer k veci a k účastníkom konania, a teda,
sú vo veci zaujatí (§ 14 Občianskeho súdneho poriadku; ďalej len „O. s. p.“)]. Súd nemohol podanie
navrhovateľa z hľadiska jeho obsahu vyhodnotiť ako námietku zaujatosti z dôvodu, že neobsahovala
náležitosti vymedzené v § 15a ods. 3 O. s. p.. Jednoduchý procesný návrh bez splnenia obligatórnych
náležitostí taxatívne uvedených v § 15a ods. 1 O. s. p. nie je námietkou zaujatosti a spájanie
poplatkovej povinnosti s takýmto nekvalifikovaným úkonom nemá oporu v zákone. Najvyšší súd
Slovenskej republiky v uznesení z 26. 08. 2014 sp. zn. 8Cdo 72/2013 vyslovil, že súdy nesprávne
rozhodli o poplatkovej povinnosti navrhovateľa za návrh, ktorý vo veci nebol podaný. Námietku zaujatosti
navrhovateľ nepodal. Súd mal oznámené okolnosti prejednať v právnom režime ustanovenia § 15 O.
s. p. tak, ako to zhodne s tvrdením navrhovateľa vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo
viacerých rozhodnutiach, napr. sp. zn. 4Sžo 56/2012, 6Sžo 56/2012, 4Sžo 57/2012, 3Sžo 57/2012
a ďalšie. Žiadal, aby odvolací súd dodržal princíp právnej istoty a s poukazom na ustálenú prax
Najvyššieho súdu rozhodol o zrušení napadnutého uznesenia o poplatkovej povinnosti. Zákon o súdnych
poplatkoch rozlišuje medzi návrhom a námietkou zaujatosti vznesenou účastníkom konania. Námietka
zaujatosti nie je návrhom. Zákon o súdnych poplatkoch osobu poplatníka pri námietke zaujatosti
neurčuje. Poplatníkom podľa § 2 ods. 1 písm. a/ Zákona o súdnych poplatkoch je len navrhovateľ
poplatkového úkonu, ak je podľa Sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Poplatková povinnosť síce
vzniká uplatnením kvalifikovanej námietky zaujatosti, ale osoba poplatníka nie je zákonom určená. Bez
zákonnej úpravy nie je možné ukladať povinnosť zaplatiť poplatok podávateľovi námietky zaujatosti ani
pri splnení formálnych náležitostí námietky podľa § 15a ods. 3 O. s. p. Aj v prípade, keby súd dospel

k názoru, že námietka zaujatosti vznesená bola, navrhovateľovi nie je možné uložiť, aby podľa položky
17a Zákona o súdnych poplatkoch zaplatil súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti z dôvodu,
že konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom bolo podľa § 4 ods. 1 písm. k/ Zákona o súdnych poplatkoch od poplatku
oslobodené. K názoru, že vo vecne oslobodenom konaní podľa § 4 ods. 1 písm. k/ Zákona o súdnych
poplatkoch neplatí navrhovateľ poplatky za návrhy vo veci samej, znalecké dokazovanie, či návrhy na
vylúčenie sudcov, dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6MCdo 2/2011 z 10. 08.
2011. Názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení sp. zn. II. ÚS 124/2011 z 30.
03. 2011, podľa ktorého sa vecné oslobodenie účastníka občianskeho súdneho konania od súdneho
poplatku podľa § 4 Zákona o súdnych poplatkoch vzťahuje iba na súdny poplatok za návrh, odvolanie,
dovolanie, návrh na obnovu konania a výkon rozhodnutia a exekúciu, je potrebné považovať za omyl z
dôvodu rozporu s dikciou § 4 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, za prekonaný názor z dôvodu jeho
neskoršieho plenárneho nálezu sp. zn. PL. ÚS 109/2011 z 11. 07. 2012, v ktorom ústavný súd reflektoval
na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v uznesení z 10. 08. 2011 sp. zn.
6MCdo 2/2011. Navrhol, aby odvolací súd prerušil konanie a predložil Ústavnému súdu Slovenskej
republiky návrh na vyslovenie nesúladu položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu
Zákona o súdnych poplatkoch s článkami Ústavy Slovenskej republiky. Poplatok za námietku zaujatosti
má povahu poplatku za vyjadrenie sa účastníka k otázke nestrannosti sudcu v zmysle článku 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky, čo je neprípustný zásah do základného práva na spravodlivý proces
vrátane práva na nestranný súd garantovaného článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázal tiež na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 387/2010 zo dňa 25. 11. 2010 (R 70/2010), podľa
ktorého uloženie poplatkovej povinnosti v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v
prípade, kde ju účastník konania nemá, predstavuje zásah do základného práva účastníka konania na
súdnu ochranu zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhol, aby prvostupňový
súd alebo odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
Krajský súd po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 214 ods.
2 O. s. p. iba v rozsahu odvolania navrhovateľa uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
Návrh na začatie konania o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vo veci sp. zn. 6C/154/2012
doručil navrhovateľ Okresnému súdu Rimavská Sobota 27. 09. 2012. Priamo v návrhu
na začatie konania navrhovateľ uviedol, že Okresný súd Rimavská Sobota, ktorý má vec prejednať
ako vecne a miestne príslušný súd podľa § 85 ods. 3 O. s. p. nemôže vo veci konať, pretože na
tomto súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Navrhovateľ preto v zmysle ustanovenia
§ 12 O. s. p. žiadal, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným prejednaním veci o prikázaní veci
inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu Rimavská Sobota sú
vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania.
Dôvodom vylúčenia sudcov miestne príslušného súdu mala byť skutočnosť, že tento súd svojim konaním
(nesprávnym úradným postupom) zapríčinil vznik škody na strane navrhovateľa. Okresný aj krajský súd
posúdili podanie navrhovateľa, ktoré bolo súčasťou návrhu na začatie konania, ako námietku zaujatosti
proti všetkým sudcom Okresného súdu Rimavská Sobota. Nadriadený súd o námietke zaujatosti vo veci
rozhodol uznesením sp. zn. 41NcC/5/2012 zo dňa 10. 10. 2012 tak, že zákonnú sudkyňu JUDr. Adrianu
Dulovičovú z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil.
Postup okresného súdu, ktorý vec sp. zn. 6C/154/2012 predložil nadriadenému Krajskému súdu v
Banskej Bystrici na rozhodnutie o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom a následne rozhodol
o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov,
ktorý tvorí prílohu Zákona o súdnych poplatkoch, považuje odvolací súd za správny.
Navrhovateľ v odvolaní tvrdí, že návrh na vylúčenie sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota nepodal,
iba poukázal na dôvod, pre ktorý by mal okresný súd sám predložiť vec nadriadenému súdu na delegáciu
nutnú podľa § 12 ods. 1 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane zaujal názor k tvrdeniam
navrhovateľa, že jeho prednes o dôvode, pre ktorý by mali byť sudcovia konkrétneho okresného súdu
vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, nie je možné hodnotiť ako návrh na ich vylúčenie, napr.
v uznesení z 15. 04. 2013 sp. zn. 6Cdo 120/2013 alebo aj v uznesení sp. zn. 7Cdo 489/2014 z 24.
03. 2015, v ktorých uviedol, že „návrh žalobcu prikázať vec inému súdu z dôvodu, že jeho sudcovia
sú z prejednávania a rozhodovania veci vylúčení so zreteľom na ich pomer k veci a účastníkom
konania, je potrebné považovať za vznesenú námietku zaujatosti proti sudcom konkrétneho súdu.
Návrhom na začatie konania (žalobou) je spojený vznik dvojstranného procesnoprávneho vzťahu medzi

žalobcom a žalovaným, ale podaním námietky zaujatosti nevzniká vzťah medzi účastníkmi konania, ale
vzniká osobitný finančno-právny (poplatkový) vzťah medzi poplatníkom a štátom, pre vznik ktorého je
relevantnou skutočnosťou len uplatnenie námietky zaujatosti zo strany účastníka konania. Úlohou súdu
v prípade vznesenej námietky zaujatosti je posúdiť, či nastala skutočnosť, s ktorou je zo zákona (ex
lege) spojený vznik povinnosti poplatníka zaplatiť súdny poplatok. Pre vznik finančno-právneho vzťahu
medzi poplatníkom a štátom nie je potrebný samostatný návrh na začatie konania. Prikázanie veci v
zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 O. s. p. prichádza do úvahy len vtedy, ak súd nemôže vo veci konať,
lebo jeho sudcovia sú vylúčení. Nutná delegácia v zmysle tohto zákonného ustanovenia je teda viazaná
na ustanovenie § 14 ods. 1 O. s. p., z ktorého vyplývajú skutočnosti zakladajúce dôvod, pre ktorý je
suda vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci“. Z uvedeného je zrejmé, že posúdenie návrhu
navrhovateľa na vylúčenie sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota z prejednávania a rozhodovania
veci a návrhu na prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa z dôvodu vylúčenia jeho sudcov
ako námietky zaujatosti podľa § 14 ods. 1 O. s. p. súdom prvého stupňa bolo správne. Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo 72/2013 z 26. 08. 2014 rieši odlišnú skutkovú
a právnu situáciu. Okresný súd Malacky podľa dôvodov rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo
72/2013 uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa položky 26 Sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona o súdnych poplatkoch v sume 16,50 € za návrh na prikázanie veci
inému súdu z dôvodov vhodnosti. Toto rozhodnutie dovolacieho súdu nerieši ukladanie povinnosti podľa
položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov za vznesenú námietku zaujatosti.
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 2/2011 je z 10. augusta 2011;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 124/2011-13, v ktorom ústavný súd „odobril“
vyrubenie súdneho poplatku podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov vo vecne oslobodenom
konaní od poplatku je z 30. 03. 2011. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa napriek tomu vo svojom
uznesení sp. zn. 6MCdo 2/2011 s rozhodnutím ústavného súdu žiadnym spôsobom nevysporiadal. Nález
ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 109/2011 z 11. 07. 2012 sa týka len položky 13 písm. b/ Sadzobníka
súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona o súdnych poplatkoch, nie položky 17a tohto Sadzobníka.
Zákon o súdnych poplatkoch v § 1 ods. 1 ustanovuje, že súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony
alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
(poplatkový úkon) uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z Registra trestov, ktorý
tvorí prílohu tohto zákona. Osobu poplatníka určuje Zákon o súdnych poplatkoch v § 2 ods. 1. Podľa
písmena a/ tohto zákonného ustanovenia poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa
Sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Vznesenie námietky zaujatosti je poplatkovým úkonom, za
ktorý je v časti I. Sadzobníka súdnych poplatkov označovaného ako Poplatky vyberané v občianskom
súdnom konaní ustanovený poplatok. Námietka zaujatosti je Sadzobníkom súdnych poplatkov označená
za spoplatnený úkon, z ktorého vzniká povinnosť zaplatiť poplatok navrhovateľovi tohto úkonu. V
súdenej veci je navrhovateľom poplatkového úkonu spoplatneného podľa položky 17a Sadzobníka
súdnych poplatkov navrhovateľ, ktorý v návrhu na začatie konania vzniesol námietku zaujatosti proti
sudcom Okresného súdu Rimavská Sobota. O navrhovateľom vznesenej námietke zaujatosti rozhodol
nadriadený súd v zmysle § 16 ods. 1 O. s. p. tak, že zákonnú sudkyňu z prejednávania a rozhodovania
veci nevylúčil. Navrhovateľovi preto vznikla povinnosť zaplatiť podľa § 2 ods. 1 písm. a/ v spojení s §
5 ods. 1 písm. g) Zákona o súdnych poplatkoch poplatok za námietku zaujatosti ustanovený v položke
17a Sadzobníka súdnych poplatkov, aj keď bolo konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa § 4 ods. 1 písm.
k/ Zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom do 30. 09. 2012 od poplatku oslobodené. Takýto
výklad ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a/, § 4 ods. 1 písm. k/ v súvislosti s riešením otázky, či vzniká
účastníkovi povinnosť v konaní vecne oslobodenom od poplatku zaplatiť poplatok podľa položky 17a
Sadzobníka súdnych poplatkov za námietku zaujatosti uskutočnený Krajským súdom v Žiline v uznesení
č. k. 8Co/294/2010-65 z 31. 08. 2010, podľa ktorého sa vecné oslobodenie občianskeho
súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch nevzťahuje
aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych
poplatkov, ale iba na súdny poplatok za návrh, za odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania,
výkon rozhodnutia a exekúciu (§ 4 ods. 1, 3 Zákona o súdnych poplatkoch) a od povinnosti zaplatiť
tento poplatok (podľa položky 17a) možno oslobodiť účastníka iba postupom podľa § 138 O. s. p.,
nepovažoval Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č. k. II. ÚS 124/2011-13 z 30. 03. 2011
za ústavne nekonformný alebo nezodpovedajúci dikcii aplikovaných zákonných ustanovení. Okresný
súd v uznesení, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie námietky
zaujatosti, aplikoval správny právny predpis, správne ho aj vyložil. V uznesení bola správne označená
položka Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej sa súdny poplatok vyrubil a súdny poplatok

bol vyrubený aj v správnej výške 66,- €. Rozhodnutia sp. zn. 4Sžo 56/2012, 6Sžo 56/2012, 4Sžo
57/2012, 3Sžo 57/2012 a iné vydané Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom odvolacím,
na ktoré poukazuje navrhovateľ v odvolaní, neriešia právne a skutkovo totožnú situáciu, než nastala
vo veci 6C/154/2012. Navrhovateľ vo veci vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn.
6C/154/2012 výslovne uviedol, že na konajúcom súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý,
sudcovia Okresného súdu Rimavská Sobota majú byť vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci
a je potrebné vec prikázať inému súdu v zmysle § 12 O. s. p. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd
nadriadený vyhodnotil túto námietku navrhovateľa ako námietku zaujatosti vznesenú účastníkom podľa
§ 15a O. s. p. a takto o nej aj uznesením sp. zn. 41NcC/5/2012 rozhodol. Najvyšší súd Slovenskej
republiky vo veciach zapísaných do registra Sžo neriešil otázku, či vznesenie námietky zaujatosti je
poplatkovým úkonom v zmysle § 5 ods. 1 písm. g/ Zákona o súdnych poplatkoch. Iba v konkrétnej veci
zrušil uznesenie okresného súdu o vyrubení poplatku podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov
z dôvodu, že v tej ktorej konkrétnej veci námietka zaujatosti vznesená nebola. Odvolanie navrhovateľa
preto nebolo dôvodné a odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s.
p. ako vecne správne potvrdil.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.
Navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd prerušil konanie a predložil návrh na vyslovenie nesúladu položky
17a sadzobníka súdnych poplatkov s článkami 46 ods. 1 Ústavy SR a článkom 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd v danej právnej veci nepovažuje za
nutné postupovať v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p., a to z dôvodu, že z dikcie
tohto ustanovenia vyplýva, že súd takto postupuje, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému
súdu na zaujatie stanoviska. Odvolací súd žiadny takýto rozpor položky 17a sadzobníka súdnych
poplatkov s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd nezistil; odvolací súd poukazuje aj na závery obsiahnuté v uznesení Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 124/2011 zo dňa 30. 03. 2011, preto sa domnieva, že túto otázku
ústavný súd už zodpovedal. Odvolací súd poukazuje aj na záver súdnej praxe, že na prerušenie konania
podľa citovaného ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. nemá účastník konania právny nárok
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 47/1996 zo dňa 22. 07. 1996
uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov pod č. R 53/1999) a neprerušením
konania z tohto dôvodu nedochádza k odňatiu možnosti účastníka konania konať pred súdom (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 294/2008 zo dňa 06. 05. 2009) ani
k porušeniu práva účastníka konania na spravodlivý proces (porovnaj uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 127/2005 zo dňa 04. 05. 2005). Poukaz na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 109/2011 zo dňa 11. 07. 2012 zo strany navrhovateľa v
prejednávanej veci neobstojí, pretože v uvedenom konaní posudzoval ústavný súd súlad súdneho
poplatku za námietky proti exekúcii z ústavou a k záveru o jeho protiústavnosti dospel v podstate z
dôvodov, že (1) príslušné ustanovenie sadzobníka neustanovuje osobu poplatníka, keď na poplatníka
nemožno aplikovať ustanovenie o vzniku poplatkovej povinnosti navrhovateľa poplatkového úkonu,
pretože sadzobník v tomto prípade ustanovoval, že ide o súdny poplatok za konanie a (2) predmetný
súdny poplatok za námietky proti exekúcii spoplatňoval (sankcionoval) jedinú relevantnú možnosť
povinného vyjadriť sa k vymáhanému nároku; z hľadiska prejednávanej veci však (1) jednak poplatok
za vznesenie námietky zaujatosti nie je ustanovený za konanie, preto na určenie poplatníka možno
aplikovať ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch a navyše samotná položka 17a
sadzobníka súdnych poplatkov výslovne ustanovuje, že ide o súdny poplatok za vznesenie námietky
zaujatosti účastníkom konania (t.j. samotná položka určuje poplatníka) a (2) vznesenie námietky
zaujatosti nie jedinou procesne relevantnou možnosťou účastníka konania vyjadriť sa k nestrannosti
zákonného sudcu, pretože túto možnosť má účastník konania napríklad aj v podobe odvolacieho dôvodu
spočívajúceho v tvrdení, že rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 221
ods. 1 písm. g/ O. s. p.), resp. v podobe dovolacieho dôvodu s obdobným obsahom (§ 241 ods. 2 písm.
a/ O. s. p. v spojení s § 237 ods. 1 písm. g/ O. s. p.). Je potrebné si uvedomiť, že uloženie poplatkovej
povinnosti v občianskoprávnych veciach nemožno samo o sebe považovať za rozporné s právom na
prístup k súdu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR alebo článku 6 ods. 1 Dohovoru; skutočnosť, že

realizácia tohto základného práva môže podliehať obmedzeniam, vyplýva už z jeho povahy; v tomto
smere predstavujú súdne poplatky všeobecne akceptovateľný zásah. Na základe uvedeného odvolací
súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. ako
nedôvodný zamietol.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.