Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 9, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 17Cb/208/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713214866
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5713214866.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v právnej veci žalobcu: Jozef Jelšík
- Promogroup, IČO: 37408984, miesto podnikania 03861 Vrútky, M.R.Štefánika 4, právne zastúpený: AK
JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., sídlo: E. Lukáča 2, Martin 036 01, IČO: 36 868 108, proti žalovanému: Peter
Paulovič - Sommelier vinotéka, IČO: 43874843, miesto podnikania 03601 Martin, Puškinova 4610/3,
právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolinová, s.r.o., sídlo: Národná 10, Žilina

010 01, IČO: 47 240 997, v konaní o zaplatenie 4.999,36 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Konanie o zaplatenie sumy 4.999,36 Eur sa zastavuje.

Návrh žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania sa zamieta.

Žalobcovi sa vracia krátená časť zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 292,87 eur.

Upravuje sa Daňový úrad Žilina, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vyplatil žalobcovi sumu 292,87
eur titulom vrátenia krátenej časti zaplateného súdneho poplatku za návrh.

Zrušuje sa uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/208/2013-37 zo dňa 7.5.2014 o vyrubení
súdneho poplatku za odpor.

Žalobcajepovinnýnahradiťžalovanémutrovykonaniatitulomtrovprávnehozastúpeniavovýške953,45
Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.999,36 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 695,66 Eur od 30.4.2013 do zaplatenia,
zo sumy 351,72 Eur od 10.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 715,64 Eur od 20.5.2013 do zaplatenia, zo
sumy 661,44 Eur od 27.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 164,23 Eur od 19.7.2013 do zaplatenia, zo
sumy 270,91 Eur od 19.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 113,26 Eur od 29.7.2013 do zaplatenia,

zo sumy 380,81 Eur od 8.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 321,26 Eur od 14.8.2013 do zaplatenia,
zo sumy 188,57 Eur od 20.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 360,29 Eur od 27.8.2013 do zaplatenia,
zo sumy 227,66 Eur od 3.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 91,58 Eur od 10.9.2013 do
zaplatenia, zo sumy 108,07 Eur od 16.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 348,26 Eur od 18.9.2013
do zaplatenia. Súčasne žiadal zaviazať žalovaného náhradou trov konania.

V žalobe uviedol, že žalobca dodal žalovanému tovar, ktorý mu vyúčtoval vo faktúrach: č.
201303012,suma695,66Eur,splatnosť29.4.2013;č.201303024,suma351,72Eur,splatnosť9.5.2013;
č. 201304002, suma 715,64 Eur, splatnosť 19.5.2013; č. 201305002, suma 661,44 Eur, splatnosť26.6.2013; č. 201306004, suma 164,23 Eur, splatnosť 18.7.2013; č. 201306007, suma 270,91 Eur,
splatnosť 18.7.2013; č. 201306026, suma 113,26 Eur, splatnosť 28.7.2013; č. 201307006, suma 380,81
Eur, splatnosť 7.8.2013; č. 201307009, suma 321,26 Eur, splatnosť 13.8.2013; č. 201307016, suma

188,57 Eur, splatnosť 19.8.2013; č. 201307022, suma 360,29 Eur, splatnosť 26.8.2013; č. 201308002,
suma 227,66 Eur, splatnosť 2.9.2013; č. 201308005, suma 91,58 Eur, splatnosť 9.9.2013; č. 201308012,
suma 108,07 Eur, splatnosť 15.9.2013; č. 201308019, suma 348,26 Eur, splatnosť 17.9.2013; spolu
4.999,36 Eur.
Jednalo sa o kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi podľa Obchodného zákonníka (ďalej

len „OBZ“). Žalovaný napriek splatnosti uvedené faktúry žalobcovi neuhradil včas, preto zaslal
prostredníctvom právneho zástupcu (ďalej len „PZ“) výzvu - pokus o zmier zo dňa 24.9.2013. Na
výzvu žalovaný reagoval uznaním dlhu čo do dôvodu a výšky, avšak neakceptoval návrh splátkového
kalendára, ktorý mu navrhol žalobca a dlh neuhrádzal, v dôsledku čoho požaduje žalobca rozhodnúť
aj o úroku z omeškania v zmysle splatnosti faktúr podľa § 369 OBZ účinného od 15.1.2009 a § 3 ods.
1 NV SR č. 87/1995.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom 1Rob/605/2013 zo dňa 17.10.2013.
Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor (č.l. 13), v ktorom uviedol, že záväzok
neexistuje v uvedenej výške. Žalovaný dňa 14.10.2013 uhradil žalobcovi sumu vo výške 695,66 Eur.
Rozporoval, že odpoveď žalovaného na predžalobnú výzvu je uznaním dlhu medzi účastníkmi, jednalo

sa iba o reakciu na predžalobnú výzvu, kde žalovaný pod tlakom zaslanej výzvy od advokátskej
kancelárie a ultimátneho termínu skopíroval uvedený zoznam záväzkov z predžalobnej výzvy bez ďalšej
kontroly reálneho dodania tovaru. Žalovaný riadne nepreveril všetky skutkové okolnosti, iba reagoval v
časovej tiesni a dobrej viere na výzvu PZ žalobcu. Žalovaný sa chcel hlavne vyhnúť súdnemu konaniu
a v jeho záujme bolo dohodnúť sa na mimosúdnom vyriešení veci. Namietol právnu formu údajného

uznania dlhu, ako tento právny úkon označil žalobca a považuje ho za reakciu na predžalobnú výzvu
zo strany žalobcu a nie za uznanie dlhu. Považoval za nevyhnutné, aby žalobca preukázal výšku dlžnej
sumy na základe riadne potvrdených dodacích listov a riadne vystavených daňových dokladov.
Poukázal na obsah dohody zmluvných strán pri dodávaní tovaru, pri uzatváraní čiastkových kúpnych
zmlúv v zmysle rámcovej dohody obchodných partnerov ako predávajúceho a kupujúceho, ktorými

bola dohodnutá vždy iná splatnosť záväzkov v určitej dohodnutej výške, rozdielne ako bolo uvedené
vo vystavených faktúrach. Splatnosť záväzkov bola dohodnutá na základe saldokonta a v súlade s
dohodou o splátkach, ktorá určovala výšku záväzku, ktorý bol v určitej výške nesplatným do vždy presne
dohodnutého termínu. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“).

Ku dňu podania žaloby 11.10.2013 predstavovala suma nesplatných záväzkov 4.500,- Eur. Poukázal
na mail zo dňa 30.8.2013, v prílohe ktorého je uvedené, že saldo k 15.10.2013 na základe dohody o
splátkachbolasumavovýške4.500,-Eur,vtejtovýškenemoholbyťsplatnýanivprípadejehoexistencie
v čase podávania žaloby na súd. Mailová komunikácia medzi účastníkmi jasne vykresľuje obsah dohody
zmluvných strán, samozrejme s výnimkou jednostranných výhražných vyhlásení žalobcu uvedených

nižšie o uhradení všetkých pohľadávok. Napriek skutočnosti, že žalobca nepreukázal vznik záväzkov,
ako ich označil v žalobe, bez riadne potvrdených dodacích listov a vystavených faktúr, naviac v čase
podania žaloby vo výške 4.500,- Eur nesplatných, potom aj v prípade preukázania výšky žalovanej sumy
nazákladepreukázaniadohodnutejcenyadodaniatovarupodanúžalobujenutnépovažovaťakožalobu
predčasne podanú a nedôvodne.

Poukázal na rozhodnutie NS ČR z 13.12.2006 sp.zn. 33Odo/399/2005 a teda, že zmena podľa § 516
OZ sa nazýva kumulatívna novácia na rozdiel od tzv. privatívnej novácie podľa § 570 OZ a na to, že
zmena záväzku sa spravidla týka miesta či spôsobu plnenia, splatnosti a pod., s dôrazom na splatnosť.
Nové dojednanie zmluvných strán o termíne splatnosti znamená síce zánik povinnosti dlžníka splniť dlh
tak ako bolo pôvodne dohodnuté, nie však zánik jeho povinností plniť. Menia sa len jednotlivé práva a

povinnosti v existujúcom právnom vzťahu.
Podľa žalovaného platobný rozkaz nemal byť vydaný. Poukázal na ust. § 172 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), že neboli splnené zákonné podmienky na jeho vydanie. Zo
skutočností tvrdených žalobcom nevyplýva, že by mal právo na peňažné plnenie s príslušenstvom voči
žalovanému v požadovanej výške. Skutočnosťami, z ktorých vyplýva právo na peňažné plnenie, treba

rozumieťtakéskutočnosti,ktorébezakýkoľvekpochybnostíidentifikujúprávnydôvodžaloby,tj.skutkové
okolnosti a ich právne posúdenie a súčasne nevyvolávajú potrebu osobitných postupov. K návrhu nie
sú priložené žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali nepochybne dlh žalovaného v požadovanej
výške. Tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe popiera, žalovaná suma s príslušenstvom nie je vo výške,ktorá by zodpovedala skutočnosti a preto tvrdí, že žalovanému nevznikla dlžná suma s príslušenstvom.
Žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní návrh žalobcu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov
konania.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu (č.l. 43) uviedol, že s dôvodmi
uvedenými v odpore nesúhlasí, označil ich za účelové tvrdenia s úmyslom oddialiť splnenie povinnosti.
Podľa žalobcu je preukázané, že žalovaný uznal dlh voči žalobcovi v liste zo dňa 4. 10. 2013 vo
výške 4.999,36 Eur a nejednalo sa len o chybu, ktorú prezentuje žalovaný ako „skopírovanie zoznamu“,

v texte uvádza, že eviduje ním neuhradené faktúry voči žalobcovi v celkovej dlžnej sume 4.999,36
Eur. Odmieta tvrdenia žalovaného, ktorý označuje svoje konanie ako „konanie pod tlakom výzvy od
advokátskej kancelárie, či ultimátne termíny“.
Žalobca dodal žalovanému ním požadovaný tovar, za ktorý boli riadne vystavené faktúry s daným
termínom splatnosti. Došlo medzi stranami k uzatvoreniu kúpnej zmluvy podľa OBZ. Zmluvné strany si
dohodli lehotu splatnosti, ktorú žalovaný nedodržal a žalobcovi za dodaný tovar nezaplatil. V úmysle

vyhnúť sa súdnemu sporu bola zaslaná výzva - pokus o zmier zo dňa 24.9.2013. Žalobca navrhol
žalovanému uhradiť dlžné sumy cestou splátkového kalendára. Žalovaný napriek tomu, že svoj dlh
uznal, splátkový kalendár odmietal akceptovať a dlh naďalej neuhrádzal. Žalobca nemal inú možnosť
ako uplatniť nárok na uhradenie dlžnej sumy súdnou cestou. Tvrdenie žalovaného, že odpoveď na
predžalobnú výzvu nie je uznanie dlhu, za absolútne nesprávne, keďže obidve strany sú podnikateľmi,

ide o uznanie dlhu podľa § 323 ods. 1OBZ. Ak žalovaný tvrdí, že z jeho strany nedošlo k uznaniu
dlhu, dôkazné bremeno je na jeho strane. S poukazom na uznesenie NS ČR zo dňa 1.11.2006 sp.
zn. 29Odo/953/2004, že uznanie záväzku zachytáva stav ku dňu uznania, avšak dôkazné bremeno
ohľadne neexistencie alebo zániku uznaného záväzku (či už ku dňu uznania alebo k neskoršiemu
dátumu) spočíva na dlžníkovi, prípadne na ručiteľovi a rozsudok NS ČR zo dňa 10.1.2008,

sp.zn. 32Cdo/4465/2007, že ak uzná niekto písomne svoj určitý záväzok, má sa za to, že v uznanom
rozsahu tento záväzok trvá v dobe uznania. Účinkom uznania záväzku (okrem toho, že odo dňa uznania
začína plynúť nová premlčacia lehota) je uplatnenie vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že sa má
za to, že v dobe uznania záväzok v uznanom rozsahu trvá, čo má za následok presun dôkazného
bremenazoprávnenéhonapovinného.Vprípadnomsporepretožalobcovinapreukázanieoprávnenosti

žalovaného nároku stačí, aby preukázal, že nárok, ktorý si žalobou od žalovaného uplatňuje, žalovaný
písomne uznal s účinkami podľa § 323 OBZ. S ohľadom na konštrukciu vyvrátiteľnej právnej domnienky
nemusí žalobca v takom prípade preukazovať vznik a predpoklady žalobného nároku a je naopak na
žalovanom (v dôsledku prechodu dôkazného bremena), aby preukázal, že záväzok v dobe uznania
netrval alebo po tomto uznaní zanikol. Žalobca má za to, že preukázal dôvodnosť podania žaloby titulom

neuhradených faktúr a keďže žalovaný nesplnil svoju povinnosť riadne a včas, žalobca uplatnil aj úrok
z omeškania podľa § 369 ods. 1 OBZ.
Tvrdenia žalovaného týkajúce sa kumulatívnej novácie sú chaotické a vzájomne si odporujú. Medzi
zmluvnými stranami bola uzatvorená kúpna zmluva podľa OBZ. Pre tento konkrétny prípad nie je možné
kumulatívnu nováciu aplikovať, keďže na jej vznik sa predpokladá dohoda zmluvných strán, k takej

však zo strany žalobcu nedošlo. Splatnosť vystavených faktúr je jasne preukázaná, požadovaný nárok
je dôvodný a akékoľvek tvrdenia zo strany žalovaného sú nepreukázané a uvádzané len s úmyslom
naťahovania času. V čase doručenia faktúr ani v čase uznania záväzku nedošlo k spochybneniu
dojednanej splatnosti žalovaným, k uzavretiu dohody o splátkovom kalendári nedošlo, bol povinný splniť
svoj záväzok podľa splatnosti uvedenej na faktúrach.

Podaním zo dňa 11.6.2014 (č.l. 53) žalobca zobral žalobu späť v časti istiny z dôvodu úhrady, preto
žiadal vydať rozsudok, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 275,08 Eur titulom úroku z
omeškania zo sumy 695,66 Eur od 30.4.2013 do 15.10.2013, 169 dní omeškania/365= 30,60 Eur, zo
sumy 351,72 Eur od 10.5.2013 do 15.11.2013, 190 dní omeškania/365 = 17,39 Eur; zo sumy 715,64 Eur

od 20.5.2013 do 13.12.2013, 208 dní omeškania/365 = 38,74 Eur; zo sumy 661,44 Eur od 27.6.2013 do
15.1.2014, 203 dní omeškania/365 = 34,95 Eur, zo sumy 164,23 Eur od 19.7.2013 do 14.2.2014, 211
dní omeškania/365 = 9,02 Eur, zo sumy 270,91 Eur od 19.7.2013 do 14.2.2014, 211 dní omeškania/365
= 14,88 Eur, zo sumy 113,26 Eur od 29.7.2013 do 14.2.2014, 201 dní omeškania/365 = 5,93 Eur, zo
sumy 380,81 Eur od 8.8.2013 do 13.3.2014, 218 dní omeškania/365 = 21,61 Eur, zo sumy 321,26 Eur

od 14.8.2013 do 13.3.2014, 212 dní omeškania/365 = 17,73 Eur, zo sumy 188,57 Eur od 20.8.2013 do
16.4.2014, 240 dní omeškania/365 = 11,78 Eur, zo sumy 360,29 Eur od 27.8.2013 do 16.4.2014, 233
dní omeškania/365 = 21,85 Eur, zo sumy 227,66 Eur od 3.9.2013 do 20.5.2014, 260 dní omeškania/365
= 15,41 Eur, zo sumy 91,58 Eur od 10.9.2013 do 20.5.2014, 253 dní omeškania/365 = 6,03 Eur, zosumy 108,07 Eur od 16.9.2013 do 20.5.2014, 247 dní omeškania/365 = 6,95 Eur, zo sumy 348,26 Eur
od 18.9.2013 do 20.5.2014, 245 dní omeškania/365 = 22,21 Eur a trovy konania.

Súd vo veci nariadil pojednávania, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich PZ, listinami
doloženými do spisu a zistil:
Žalobca v liste zo dňa 24.9.2013 (č.l. 6) oznámil žalovanému, že nezaplatil faktúry s uvedením čísla,
sumy s DPH, splatnosti. K jednotlivým faktúram zaslal návrh splátkového kalendára - dátum úhrady
k jednotlivým faktúram: 1.10.2013 k fa č. 201303012, 8.10.2013 k č. 201303024, 15.10.2013 k

č. 201304002, 22.10.2013 k č. 201305002, 29.10.2013 k č. 201306004, 5.11.2013 k č. 201306007,
12.11.2013 k č. 201306026, 19.11.2013 k č. 201307006, 26.11.2013 k č. 201307009, 3.12.2013 k č.
201307016, 10.12.2013 k č. 201307022, 10.12.2013 k č. 201308002, 17.12.2013 k č. 201308005,
17.12.2013 k č. 201308012, 17.12.2013 k č. 201308019.
Žiadal v lehote 10 dní od doručenia vystaviť písomné uznanie dlhu, súhlas s navrhovaným splátkovým
kalendárom, ako vyplýva z listu pod hrozbou straty výhody splátok. Pokiaľ nedôjde k písomnému

uznaniu dlhu a akceptácii splátkového kalendára, bude odo dňa splatnosti požadovať úroky z omeškania
stanovené zákonom a dlh musí byť splatený najneskôr dňom 10.12.2013, inak žalobca bude sumu
vymáhať súdnou cestou, nakoľko pohľadávka je v lehote splatnosti, čím sa zvýši dlžná suma o ďalšie
náklady s tým spojené.
Žalovaný v liste zo dňa 4.10.2013 uviedol, že k tomuto dňu eviduje neuhradené faktúry voči žalobcovi

za dodaný tovar na základe jednotlivých čiastkových odberov, že neboli uhradené nasledovné faktúry
v celkovej dlžnej sume 4.999,36 Eur a uviedol faktúry podľa čísla, sumy s DPH a splatnosti v zmysle
faktúr. Súčasne uviedol, že faktúry má záujem uhradiť podľa podmienok dohodnutých a stanovených
žalobcom na základe saldokonta a splátkového kalendára a tým posunutou splatnosťou jednotlivých
faktúr. Z tohto dôvodu nemôže súhlasiť s navrhovaným novým splátkovým kalendárom. Uviedol tiež, že

má záujem o vyrovnanie dlhu na základe saldokonta podľa dohody a tým stanovenou novou splatnosťou
a je si vedomý rizika riešenia súdnou cestou a vzniknutých nákladov na súdne trovy, jeho finančná
situácia mu nedovoľuje riešiť iný spôsob úhrady ako dohodnutý so žalobcom. Podmienky saldokonta a
splátkového kalendára sú stanovené žalobcom nasledovne a uviedol: k 15.2.2013 suma 8.500,- Eur, k
15.3.2013 suma 8.000,- Eur, k 15.4.2013 suma 7.500,- Eur, k 15.5.2013 suma 7.000,- Eur, k 15.6.2013

suma 6.500,- Eur, k 18.7.2013 suma 6.000,- Eur, k 15.8.2013 suma 5.500,- Eur, k 15.9.2013 suma
5.000,- Eur, k 15.10.2013 suma 4.500,- Eur, k 15.11.2013 suma 4.000,- Eur, k 15.12.2013 suma 3.500,-
Eur, k 15.1.2014 suma 3.000,- Eur, k 15.2.2014 suma 2.500,- Eur, k 15.3.2014 suma 2.000,- Eur,
k 15.4.2014 suma 1.500,- Eur, k 15.5.2014 suma 1.000,- Eur, k 15.6.2014 suma 500,- Eur, k 15.7.2014
suma 0,- Eur.

Prílohou mailu zo dňa 30.8.2013 (č. l. 18) je tabuľka (č. l. 19), obsahuje faktúry podľa čísla, zúčtovacieho
obdobia, vyúčtovanej sumy bez DPH, z toho DPH, spolu suma s DPH, dátumom splatnosti, zaplatená
suma a dátum zaplatenia. Faktúry v tabuľke sú totožné s faktúrami v žalobnom návrhu. Pod tabuľkou je
uvedené: „Dohoda splátok bola!!!“ „Vaše pohľadávky do 15.8.2013 mali byť maximálne 5.500,- Eur bez
ohľadu na splatnosť !!!! Pri nedodržiavaní saldokonta v dohodnutej výške pozastavujem ďalší odber! V

prípade neplnenia si splátkového kalendára budem nútený pristúpiť k právnym opatreniam a trvať na
okamžitom vyrovnaní pohľadávok.“ Sú uvedené dátumy a sumy: 15.2.2013 - 8.500,- Eur, 15.3.2013 -
8.000,- Eur, 15.4.2013 - 7.500,- Eur, 15.5.2013 - 7.000,- Eur, 15.6.2013 - 6.500,- Eur, 18.7.2013 - 6.000,-
Eur, 15.8.2013 - 5.500,- Eur, 15.9.2013 - 5.000,- Eur, 15.10.2013 - 4.500,- Eur, 15.11.2013 - 4.000,-
Eur, 15.12.2013 - 3.500,- Eur, 15.1.2014 - 3.000,- Eur. Súčasne je uvedená dlžná suma k 15.6.2013 vo

výške 9.321,50 Eur, k 18.7.2013 vo výške 6.713,30 Eur a k 15.8.2013 vo výške 7.581,41 Eur.
V histórií transakcií na účte 1086822009 EUR (č. l. 20) k dátumu zúčtovania 14.10.2013 bola odpísaná
suma 695,66 Eur, VS 201303012 (č.l. 20).
V tabuľke na č.l. 48 sú faktúry v zmysle žalobného návrhu identifikované podľa čísla,, zúčtovacieho
obdobia, suma bez DPH, DPH, suma s DPH, dátum splatnosti, zaplatená suma a dátum zaplatenia. K fa

s koncovým č. 012 zaplatená suma 695,66 Eur 15.10.2013, 024 zaplatená suma 351,72 Eur 15.11.2013,
4002 zaplatená suma 715,64 Eur 13.12.2013, 5002 zaplatená suma 661,44 Eur 15.1.2014, 6004
zaplatená suma 164,23 Eur 14.2.2014, 6007 zaplatená suma 270,91 Eur 14.2.2014, 6026 zaplatená
suma 113,26 Eur 14.2.2014, 7006 zaplatená suma 380,81 Eur 13.3.2014, 7009 zaplatená suma
321,26 Eur 13.3.2014, 7016 zaplatená suma 188,57 Eur 16.4.2014 a 7022 zaplatená suma 360,29 Eur

16.4.2014, spolu uhradená suma 4.223,79 Eur.
Podľa výpisu zo živnostenského registra (č.l. 62-63) žalobca aj žalovaný sú fyzické osoby podnikatelia.
V prílohe mailu zo dňa 20.8.2013 (č.l. 73) je tabuľka (č.l. 74), kde je dlžná suma 5.926,28 Eur, vo zvyšku
je totožná s tabuľkou na č.l. 19 - prílohy k mailu zo dňa 30.8.2013.V maili zo dňa 16.9.2013 (č.l. 75) je uvedené: „Čo je veľa, to je veľa. K 15.9. podľa splátkového kalendára
mala byť výška záväzkov maximálne 5.000,- Eur. Do dnešného dňa neevidujeme platby a preto žiadame
o zaplatenie faktúr podľa splátkového kalendára. V prípade, že platby nebudú uskutočnené najneskôr

do 18.9.2013, pristúpim k zrušeniu splátkového kalendára a budem trvať na okamžitom uhradení celého
záväzku právnou cestou, čím vzniknú ďalšie náklady spojené s právnym zastúpením a penalizáciou za
omeškanie.“ V prílohe je tabuľka (č. l. 76), uvedená dlžná suma 5.895,63 Eur k dátumu 15.9.2013.
Žalovaný predložil tabuľku (č.l. 77), k 15.9.2013 stanovené splátky 5.000,- Eur, dlžná suma 4.999,38 Eur,
k 15.10.2013 stanovené splátky 4.500,- Eur, dlžná suma 4.303,72 Eur, k 15.11.2013 stanovené splátky

4.000,- Eur, dlžná suma 3.952,- Eur, k 15.12.2013 stanovené splátky 3.500,- Eur, dlžná suma 3.236,35
Eur, k 15.1.2014 stanovené splátky 3.000,- Eur, dlžná suma 2.594,71 Eur, k 15.2.2014 stanovené splátky
2.500,- Eur, dlžná suma 2.026,51 Eur, k 15.3.2014 stanovené splátky 2.000,- Eur, dlžná suma 1.324,44
Eur, k 15.4.2014 stanovené splátky 1.500,- Eur, dlžná suma 775,58 Eur, k 15.5.2014 stanovené splátky
1.000,- Eur, dlžná suma 0,- Eur. Tiež tabuľku s faktúrami, ktoré nie sú predmetom žalobného návrhu (č.l.
78), s prehľadom dátumu splatnosti na faktúre, s dohodnutým dátumom splatnosti, dátumom úhrady a

výšky úhrady k príslušnému dátumu. Dátum splatnosti na faktúre a dohodnutá splatnosť sú
rozdielne, k dohodnutej splatnosti je vždy evidovaná suma úhrady členená bez DPH a spolu s DPH.
Z účtu žalovaného (č.l. 79) bola odpísaná suma pod VS 201306004 vo výške 164,23 Eur dňa 13.2.2014,
pod VS 201306007 vo výške 270,91 Eur dňa 13.2.2014, pod VS 201306026 vo výške 113,26 Eur dňa
13.2.2014, pod VS 201305002 vo výške 661,44 Eur dňa 14.1.2014, pod VS 201304002 vo výške 715,64

Eur dňa 12.12.2013, pod VS 201303024 vo výške 351,72 Eur dňa 14.11.2013, pod VS 201303012 vo
výške 695,66 Eur dňa 14.10.2013, VS je totožný s faktúrami v žalobnom návrhu.
Podľa knihy záväzkov žalovaného (č.l. 80-82) ku dňu 4.6.2014 žalovanému zostávalo uhradiť 0,- Eur
v prospech žalobcu.
Faktúry, z ktorých žalobca uplatnil nároky, sú v spise žurnalizované ako č.l. 83-97, vyúčtovaná suma a

dátum splatnosti v nich uvedený súhlasí s údajmi podľa žalobného návrhu.

Na pojednávaní dňa 18.9.2014 žalobca doložil do spisu tabuľku (č. l. 123), obsahuje údaje ako na č.l.
76, naviac „splátkový kalendár“ v poslednej kolónke, ktorý č.l. 76 neobsahuje. Splátkový kalendár k
jednotlivým faktúram je na č. l. 123 totožný s návrhom splátkového kalendára v liste žalobcu zo dňa

24.9.2013 (č.l. 6).
Na pojednávaní dňa 27.8.2014 (záp. o poj. č.l. 68) PZ žalobcu trvala na uplatnenom nároku v zmysle
podania zo dňa 11.6.2014 (č.l. 53), uviedla, že žaloba nebola podaná predčasne, vychádza zo splatnosti
podľa faktúr, ktoré boli zaplatené po lehote splatnosti.
PZ žalovaného trvala na skutočnostiach uvedených v odpore proti platobnému rozkazu s odkazom

na dohodu medzi účastníkmi o inej lehote splatnosti ako je vo faktúrach. Predložila sumár faktúr
vystavených žalobcom od 8/2012 s dátumom splatnosti podľa fa , dohodnutého dátumu splatnosti,
dátumu skutočnej úhrady (č.l. 78). Trvala na tom, že dohoda o inom dátume splatnosti sa týkala aj faktúr,
ktoré sú predmetom žalobného návrhu - žalobca požadoval znižovanie dlžnej sumy vždy k 15.temu
dňu v mesiaci, ako je uvedené v saldokonte a v splátkovom kalendári, ktorý predložil žalobca. Spôsob

úhrady faktúr bol určený žalobcom tak, že sa načítavala suma jednotlivých faktúr už vydaných a súčasne
určil, aká môže byť max. dlžná suma k určitému dátumu, tzn. k 15.dňu v mesiaci. Prijaté platby sa
párovali k faktúram s najstaršou dobou splatnosti na faktúre. K jednotlivým platbám žalovaný priradil VS,
tj. číslo tej faktúry, ktorú platil. Týmto spôsobom postupoval tak, aby k určitému dátumu zostatok dlžnej
sumy zodpovedal sume, ktorú uviedol v saldokonte a v splátkovom kalendári predávajúci (žalobca).

Uvedené preukazujú listiny, maily a ich prílohy. Uviedla, že istina existovala, dôkazom je skutočnosť,
že ju žalovaný zaplatil. Popierala splatnosť žalovanej sumy ako ju určil žalobca v žalobnom návrhu s
odkazom na dohodu medzi účastníkmi. Poukázala na text prílohy k mailu, kde sa uvádza, že dohoda
splátok bola, že k 15.9.2013 mal žalobca podmienku, aby dlžná suma bola 5.000,- Eur, táto dohodnutá
podmienka bola žalovaným dodržaná, keď dlh bol 4.999,36 Eur.

PZ žalobcu na tomto pojednávaní nesúhlasila s argumentáciou PZ žalovaného. Uviedla, že medzi
účastníkmi bola uzatvorená kúpna zmluva v ústnej forme, bola dohodnutá splatnosť, ktorú potvrdil
žalovaný v liste zo dňa 4.10.2013, kde uviedol čísla faktúr, sumu a splatnosť, ktorá korešponduje so
splatnosťami vo faktúrach. Medzi účastníkmi bola dohodnutá splatnosť ako vyplýva z faktúr, takže
žaloba bola podaná dôvodne aj do úroku z omeškania.

Na pojednávaní dňa 18.9.2014 PZ žalobcu uviedla, že medzi účastníkmi nedošlo k novácii záväzku
čo do splatnosti žalovanej sumy. Žalobca umožnil žalovanému saldokonto, nešlo teda o splátky, ale o
určenielimitudlhu,žalobcabolochotnýumožniťžalovanémuodberďalšiehotovarulenzapodmienky,že
žalovanýbudedlhovaťmax.5.000,-Eurspodmienkou,žeajzostaréhodlhumusísplácať.Neznamenaloto bez úroku z omeškania. Žalovaný nerešpektoval výšku saldokonta, preto žalobca poslal návrh
splátkovéhokalendáramailom(č.l.123),ktorýpredložilanatomtopojednávaní.Žalobcaposlalsplátkový
kalendár na žalovanú sumu 4.999,- Eur, avšak k dohode nedošlo, lebo žalovaný nekonal podľa návrhu

o splátkovom kalendári.
Žalobca predložil fa č. 201308019, že z tejto vyplýva tá skutočnosť, že žalobca zastavil odber ďalšieho
tovaru - vína žalovanému z dôvodu, že neplnil saldokonto.
PZ žalovaného k tomu uviedla, že žalobca nevyhlásil splatnosť celého dlhu ani nepreukázal, že medzi
účastníkmi bola dohoda ohľadne príp. zosplatnenia dlhu.

PZ žalobcu trvala na tom, že k dohode o splátkovom kalendári nedošlo, pretože žalobcom predložený
návrh podľa tabuľky č. l. 123 a listu žalobcu (č.l. 6) nebol žalovaným akceptovaný.
K sumám priradeným k 15. dňu mesiaca počnúc 15. 2. 2013 (č. l. 74, 76, , 123) žalobca vypovedal, že
vo februári, keď zistil, koľko peňazí mu žalovaný dlhuje, aby dlh nenarastal, tak si povedali o vytvorení
saldokonta. Vo februári mu dal sumu 8.500,- Eur a povedal: „... že tento plat bude klesať postupne o
500,- Eur každý mesiac. Taká bola dohoda medzi nami.“ V šiestom mesiaci zistil, že sladokonto malo

byť 6.500,- Eur a bolo 9.321,- Eur. Pretože žalovaný nedodržiaval saldokonto, v ôsmom mesiaci mu
napísal, že pokiaľ bude takto pokračovať, tak mu to zastaví a bude trvať na zrušení saldokonta, lebo
to nie je splátkový kalendár, aj keď to tam mylne napísal, nie je právny zástupca, aby vedel presne
tieto pojmy. Mesiac dopredu dal žalovanému výstrahu, že ak sa toto nebude dodržiavať, bude trvať na
okamžitom splátkovom kalendári. Opätovne 15.9. navrhol splátkový kalendár v zmysle tabuľky č. l. 123

a listu na č.l. 6, ktorý žalovaný neakceptoval. Žalovaný chcel tovar zobrať ešte 15.9., ale tento tovar už
od žalobcu nedostal.
K textu „dohoda splátok bola“ uviedol, že saldokonto, ktoré majú, bude fungovať tak, že žalovaný bude
brať víno a takto sa to bude znižovať, že 500,- Eur bola slušná ponuka, keď to nerešpektoval, upozornil
ho, že mu zastaví ďalší odber. Takto to bolo uzavreté 15.2.2013 po tom, keď žalobca zistil, aký je stav

jeho pohľadávok k žalovanému. Nepredpokladal, že žalovaný toto nebude dodržiavať, uviedol: „... lebo
500,- Eur bola, myslím si, tak slušná ponuka, lebo ja som jemu platil za jeho služby 1.000,- Eur, tzn. že
nemohol povedať, že nemá peniaze ...“. Žalovaný neznižoval stav saldokonta, žalobca ho upozornil, že
muzastavíďalšíodbermesiacdopredu.Tovarmuďalejnedal,netrvalnaokamžitejsplatnosti,vypovedal:
„ ... keď som si dlh uplatnil, že som mu nedal tovar, netrval som ani na okamžitej splatnosti. Vytvoril som

mu tento splátkový kalendár, ktorý neakceptoval ....“ (č. l. 123). Uviedol, že na tomto je už napísané
„splátkový kalendár“. Súčasne požiadal PZ, aby žalovaného vyzvala na uznanie dlhu a podpísanie
splátkového kalendára. Uznanie dlhu žalovaný podpísal a splátkový kalendár si vytvoril vlastný o pol
roka dlhší.
PZ žalobcu poukázala na text výzvy zo dňa 24.9.2013, že išlo o návrh splátkového kalendára vo

vzťahu k žalovanej sume, ktorý žalovaný vrátil nepodpísaný s novým návrhom splátkového kalendára
od žalovaného, o pol roka dlhší, že v liste zo dňa 4.10.2013 si bol vedomý dlhu, rizika riešenia súdnou
cestou a vzniknutých nákladov súdneho konania, z textu vyplýva, že žalovaný vedel, že sa môže dostať
do omeškania.
PZ žalovaného poukázala na prax, ktorú medzi sebou účastníci zmluvy zaviedli od vzniku

zmluvného vzťahu v r. 2010, kedy bola dohodnutá splatnosť ako vyplýva z faktúr, avšak potom došlo
k dohode o inej splatnosti, a to v zmysle praxe zaužívanej od r. 2010, teda v i. termínoch ako vo
faktúrach, čo považuje za novú dohodu, kumulatívnu nováciu záväzku čo do lehoty splatnosti. Nová
dohoda nahradila dohodu ohľadne splatnosti uvedenej vo faktúrach. K pojmu saldokonto uviedla, že
ide o rešpektovanie určitej výšky záväzku žalovaného vo vzťahu k žalobcovi k určitému dátumu, ako je

to uvedené v tabuľkách, ktoré mailom zasielal žalobca žalovanému. K textu, že v prípade nedodržania
saldokonta v dohodnutej výške pozastavuje žalobca ďalší odber, uviedla, že predmetom konania nie je
odber tovaru, ale otázka splatnosti pohľadávok podľa splátkového kalendára. Poukázala na text
mailu od žalobcu, že pohľadávky do 15.8.2013 mali byť max. 5.000,- Eur bez ohľadu na splatnosť s
dôrazom na text „bez ohľadu na splatnosť“. Pokiaľ k dátumu 15.9. bola suma 500,- Eur odpísaná z účtu

žalovaného až 16.9. , lebo bola sobota a 16.-teho bol pondelok a ak z tohto dôvodu mal žalobca za
to, že žalovaný nedodržiava splátkový kalendár, mal úspešne žalovať iba jednu splátku, ktorá po lehote
splatnosti zaplatená nebola, nakoľko nedošlo k zosplatneniu celého dlhu, ako to vyžaduje ust. § 521 OZ
za predpokladu, že došlo k dohode ohľadne straty výhody splátok. Nestotožnila sa s argumentáciou PZ
žalobcu, že v liste žalovaného zo dňa 4.10.2013 došlo k uznaniu dlhu, nakoľko žalovaný tam uviedol,

že má záujem uhradiť predčasne podľa podmienok dohodnutých a stanovených žalobcom na základe
saldokonta a preto nesúhlasil s novým splátkovým kalendárom uvedeným v liste zo dňa 24.9.2013.
Splátkový kalendár, ktorý uviedol žalovaný vo svojom liste, nebol novým návrhom na splátkový kalendár,
ale kopíruje splátkový kalendár, ktorý uviedol v maili žalobca a poukázala na č.l. 74, tj., že splátkovýkalendár v liste zo dňa 4.10.2013 korešponduje so splátkovým kalendárom na č.l. 74. V súlade s § 266
ods. 3 OBZ išlo o zvyklosť, ktorá bola medzi účastníkmi zavedená počas celej doby spolupráce.
Žalobca na to uviedol, že v dobrej viere dňa 15.2.2013 navrhol žalovanému, že bude rešpektovať

saldokonto podľa súm ako ich uviedol od 15.2.2013 a zároveň poprel, že by nejakým spôsobom
rešpektoval zaužívanú prax v zmysle vyjadrenia PZ žalovaného. Je pravda, že umožnil žalovanému k
dátumu 15.2.2013 dlh voči žalobcovi splácať po lehote splatnosti, ako to uviedol v maili, ktorý doložil
súdu, tj. aby sa dlh po 500,- Eur stále znižoval, čo však žalovaný nerešpektoval a dlh sa zvyšoval. Dňa
15.9. urobil nový návrh splátkového kalendára, ktorý vyplýva z tabuľky predloženej na tomto pojednávaní

ako posledný odstavec z dôvodu, že žalovaný nerešpektoval „saldokonto“, tj. aby stav dlhu žalovaného
voči žalobcovi k určitému dátumu bol v uvedenej výške. Nový návrh splátkového kalendára zo dňa 15.9.
zaslala PZ žalovanému listom zo dňa 24.9.2013. Žalovaný návrh na splátky, ktorý urobil vo februári
ako stav nezaplatených pohľadávok k určitému dátumu, neakceptoval, keď ho nedodržiaval a rovnako
neakceptoval ani nový splátkový kalendár, ktorý mu poslala PZ žalobcu listom zo dňa 24.9.2013. Pokiaľ
žalovanému k 15.2.2013 dal návrh, aby udržiaval svoje záväzky v určitej výške k určitému dátumu,

žalovaný mu výslovne nepovedal, že bude takto navrhovaný splátkový kalendár dodržiavať a keď ho
nedodržiaval, mal za to, že ho nerešpektuje a dohoda ohľadne tohto splátkového kalendára nevznikla.
PZ žalobcu uviedla, že pokiaľ bol určený určitý limit dlhu žalovaného voči žalobcovi podľa vyjadrenia
žalobcu, nedošlo k prijatiu tohto návrhu a teda udržiavania určitého dlhu k určitému dátumu v zmysle
tabuľky, potom nedošlo k novácii záväzku. Vychádzajúc z listu žalovaného zo dňa 4.10.2013, kde

uviedol, že uznáva dlh z faktúr, ktoré tam uviedol, ku splatnosti ako vyplývajú z faktúr neuviedol,
že došlo k zmene tejto splatnosti.
PZ žalobcu uviedla, že ak vychádza z argumentácií PZ žalovaného a z tabuľky (č.l. 76), kde k 15.1.2014
je dlh 3.000,- Eur a ďalej už návrh splátok nie je, tzn., že k 15.1.2014 malo byť zaplatených celých
3.000,- Eur. Pokiaľ žalovaný v liste zo dňa 4. 10. 2014 uviedol ďalšie splátky po 500,- Eur, takýto

návrh splátkového kalendára žalobca žalovanému nedal, z čoho vyplýva, že k 15.1.2014 mal žalovaný
vyrovnať dlh 3.000,- Eur naraz.
PZ žalovaného k tomu uviedla, k 15.1.2014 bol povolený stav dlhu 3.000,- Eur. Ak by to malo byť,
ako uvádza PZ žalobcu, k dátumu podania žaloby 11.10.2013 mala byť žalovaná len splátka splatná
k 15.1.2014, tj. 500,- Eur, keď k 15.10.2013 bol povolený dlh 4.500,- Eur, nakoľko nedošlo k

zosplatneniu celého dlhu naraz a dohoda ohľadne straty výhody splátok medzi účastníkmi uzatvorená
nebola. Žalobca je v dôkaznej núdzi aj vo vzťahu k tvrdenej dohode, že v prípade nedodržania
splátkového kalendára si môže uplatňovať úrok z omeškania. Navrhla vykonať dokazovanie výpismi
z účtu žalobcu z obdobia, ktoré predchádza žalovaným sumám na preukázanie, že prax, ktorú tvrdí
žalovaný, medzi účastníkmi bola zaužívaná, že sa akceptovala určitá hranica dlhu k určitému dátumu

aj v predchádzajúcom období.
PZ žalobcu k navrhovanému dokazovaniu poukázala na to, že v priebehu spolupráce medzi účastníkmi
konania mohlo dôjsť k zmene spôsobu spolupráce a k zmene zmluvných podmienok.
Súd návrh na dokazovanie zamietol, nakoľko pre posúdenie uplatneného nároku vzhľadom na už
vykonané dokazovanie bol podľa názoru súdu nadbytočný.

Podľa § 516 ods. 1 OZ, účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti.
Podľa § 521 OZ, ak dôjde k dohode o tom, že sa už splatný dlh bude plniť v splátkach a ak veriteľ chce,
aby dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania, musí sa to výslovne dohodnúť.
Podľa § 96 ods. 1 OSP, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo

celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 OSP, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 OSP, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu

návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takom prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Podľa § 261 ods. 1 OBZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich
vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 409 ods. 1 OBZ, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec
(tovar) určený jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci
a kupujúci sa zväzuje zaplatiť kúpnu cenu.Podľa § 266 ods. 1 OBZ, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol
strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
Podľa § 266 ods. 2 OBZ, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa ods. 1, vykladá sa prejav

vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle
určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto
styku prikladá.
Podľa § 266 ods. 3 OBZ, pri výklade vôle podľa ods. 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti
súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou

zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci.
Podľa § 266 ods. 4 OBZ, prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri
pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.
Podľa § 35 ods. 1 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Podľa § 35 ods. 2 OZ, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového

vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi účastníkmi konania bola
uzatvorená kúpna zmluva („KZ“) v ústnej forme podľa § 409 a nasl. OBZ. Tento zmluvný vzťah vznikol

ako obchodno-záväzkový vzťah v súlade s ust. § 261 ods. 1 OBZ, medzi podnikateľmi a pri jeho
vzniku sa týkal ich podnikateľskej činnosti. Zhodnými vyjadreniami účastníkov bolo preukázané, že
zmluvný vzťah vznikol cca v r. 2010. Žalobca ako predávajúci dodával žalovanému ako kupujúcemu
opakovane tovar - víno podľa požiadaviek (objednávok) žalovaného. Za dodaný tovar žalobca vyúčtoval
žalovanému dohodnutú cenu vo faktúrach, na ktorých bola uvedená lehota splatnosti, na ktorej sa

účastníci dohodli pri vzniku KZ. Obchodná spolupráca medzi účastníkmi na základe tohto zmluvného
vzťahu prebiehala od r. 2010 do r. 2013; na základe uvedeného súd vyhodnotil KZ ako tzv. „rámcovú“
KZ. Predmet KZ ani cena predmetu KZ medzi účastníkmi sporná nebola. Spornou medzi účastníkmi
bola splatnosť ceny vyúčtovanej vo faktúrach, ktoré tvoria predmet žalobného návrhu, fa č. 201303012,
201303024, 201304002, 201305002, 201306004, 201306007, 201306026, 201307006, 201307009,

201307016, 201307022, 201308002, 201308005, 201308012 a 201308019. Žalobca tvrdil splatnosť
uvedenú na faktúrach, žalovaný tvrdil zmenu dohody ohľadne tam uvedenej splatnosti v zmysle
dohodnutého saldokonta po vzniku „rámcovej“ KZ, ako vyplýva z prílohy mailu žalobcu (č.l. 74, 76) - o
tom vypovedala PZ žalovaného na pojednávaní 27. 8. 2014 (č. l. 68).
Dohodu ohľadne zmeny splatnosti v zmysle tzv. „saldokonta“ , ako vyplýva z výpovede PZ žalovaného

a z č. l. 74, 76, t. j. znižovanie záväzkov žalovaného po 500,- Eur každý mesiac počnúc 15. 2. 2013 a vo
vzťahu k uplatnenému nároku nasledovne: k 15.9.2013 dlh 5.000,- Eur, k 15.10.2013 dlh 4.500,- Eur,
k 15.11.2013 dhl 4.000,- Eur, k 15.12.2013 dlh 3.500,- Eur, k 15.1.2014 dlh 3.000,- Eur a ďalej znižovať
každý mesiac o 500,- Eur až do úplného vyrovnania záväzku žalovaného, preukazuje okrem listinných
dôkazov na č.l 74, 76 aj výpoveď žalobcu na pojednávaní dňa 18.9.2014 (č.l. 105). Vyslovene uviedol,

že s p. Paulovičom sa dohodli, keď vo februári zistil, koľko peňazí mu dlhuje, tak „... prišlo k
takej dohode ...“, „.... že takto ďalej to nejde, aby dlh narastal, tak sme povedali o vytvorení saldokonta.
Saldokonto som mu povedal, ako je to v obchodnej praxi, že keď už ten dlh má 8.488,- Eur, tak som
mu dal ten február tých 8.500,- Eur a povedal som, že tento bude klesať postupne o 500,- Eur každý
mesiac. Taká bola dohoda medzi nami.“

Nesporne táto dohoda medzi účastníkmi bola realizovaná, na čo poukazovala aj PZ žalovaného a
preukazujú to listiny - mailové správy žalobcu a ich prílohy, v ktorých opakovane, na č.l. 74 k dátumu
15.8.2013 a na č.l. 76 k dátumu 15.9.2013, žalobca uviedol: „Dohoda splátok bola!!!“ a na oboch
prílohách je rovnaký splátkový kalendár, tzv. „saldokonto“ - dlžná suma sa znižuje k 15. dňu príslušného
mesiaca po 500,- Eur a ako vyplýva z ďalšieho textu na tejto prílohe: „...bez ohľadu na splatnosť!!!“ O

tom vypovedal aj žalobca na pojednávaní dňa 18.9.2014. Na túto dohodu medzi účastníkmi konania súd
prihliadal pri rozhodovaní ohľadne úroku z omeškania. Jej existencii medzi účastníkmi korešponduje
aj prax, ktorú okrem uvedených príloh mailov žalobcu žalovanému preukazuje aj listinný dôkaz na č.
l. 78 - prehľad faktúr s uvedením splatnosti uvedenej vo fa a skutočne realizovanej platby - inej ako
je uvedená vo fa a korešponduje s vysvetlením PZ žalovaného na pojednávaní dňa 27.8.2014. Listina

preukazuje žalovaným tvrdenú dohodu, ktorá sa v praxi realizovala po vzniku kúpnej zmluvy v r. 2010, t.
j.-zmenusplatnostivzmysletzv.„saldokonta“.Tútopraxatedaajexistenciudohodypotvrdzujevýpoveď
žalobcu „Tabuľky s povoleným limitom dlhu som vyhotovil niekedy vo februári...“ „...kde som mu povolil
k určitému dátumu určitý dlh...“ Súd sa potom nestotožnil so stanoviskom žalobcu, že predmetná listina(č. l. 78) preukazuje len to, že žalovaný nedodržiaval dohodnutú lehotu splatnosti pri vzniku zmluvy.
Nesporne od dátumu 15. 2. 2013 sa strany dohodli na znižovaní záväzku o 500,- Eur mesačne „bez
ohľadu na splatnosť“ , teda aj vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku.

Podľa § 521 OZ, ak dôjde k dohode o tom, že sa už splatný dlh bude plniť v splátkach a ak veriteľ
chce, aby dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania, musí sa to výslovne dohodnúť. Dohoda ohľadne
„saldokonta“, ako vyplýva z dátumov na č. l. 74 a 76 a výpovede žalobcu na pojednávaní, vznikla
vo februári 2013. Pokiaľ žalobca vypovedal, že k dohode nedošlo, lebo žalovaný saldokonto presne
nedodržiaval a výslovne sa so žalobcom na tom nedohodol, súd mal túto dohodu za preukázanú,

vychádzal z listiny na č. l. 78, mailovej komunikácie a výpovede žalobcu, ktorý vyslovene uviedol, že s p.
Paulovičom sa dohodli, keď vo februári zistil, koľko peňazí mu dlhuje, tak „... prišlo k takej dohode ...“, „....
že takto ďalej to nejde, aby dlh narastal, tak sme povedali o vytvorení saldokonta. ... Taká bola dohoda
medzi nami.“
Výraz saldokonto súd v súlade s § 266 ods. 2 OBZ vyložil podľa významu, ktorý sa mu spravidla
v obchodnom styku prikladá, tj. evidencia, v ktorej sa evidujú obvykle pohľadávky alebo záväzky voči

obchodnému partnerovi a podľa tohto výkladu mal súd preukázanú existenciu dohody vo vzťahu k
žalovanej sume o tom, že dlh vyplývajúci zo žalovaných faktúr bude žalovaný plniť v splátkach tak,
aby evidencia pohľadávok (saldokonto) zodpovedala tabuľke v zmysle č. l. 74, 76, možno teda hovoriť aj
o „splátkovom kalendári“. Preukázateľne vo vzťahu k žalovanej sume táto dohoda vznikla pred lehotou
splatnosti žalovaných faktúr, vo februári 2013, ako zmena dohodnutej splatnosti pri vzniku „rámcovej“

KZ, na základe ktorej bol založený obchodno-záväzkový vzťah od r. 2010 - 2013. Najskoršia splatnosť
žalovaných faktúr je 29. 4. 2013. Pre úplnosť súd uvádza, že ani vo vzťahu k už splatným pohľadávkam
žalobcu nevyplýva dohoda o tom, že žalobca ako veriteľ chcel, aby žalovaný ako dlžník plnil aj úroky z
omeškania, žalobca nepreukázal, že výslovne sa toto medzi účastníkmi dohodlo.
Vo vzťahu k žalovanej sume bolo podstatné, že dohoda o „saldokonte“ vznikla pred lehotou splatnosti

dlhu vyúčtovaného vo faktúrach (najskôr splatný záväzok titulom kúpnej ceny bol 29.4.2013, dohoda
vznikla vo februári 2013) a vo vzťahu k žalovanej sume je dohodou v zmysle § 516 ods. 1 OZ, podľa
ktorého účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti. Došlo teda k zmene tých práv
a povinností účastníkov konania, ktoré vznikli pri vzniku obchodno-záväzkového vzťahu v roku 2010
- rámcovej KZ podľa § 409 a nasl. OBZ, ktoré sa týkali splatnosti záväzku žalovaného - kúpnej ceny,

nie podľa splatnosti uvedenej vo faktúre, kde bude vyúčtovaná kúpna cena, ale podľa „saldokonta“,
ako o tom vypovedala PZ žalovaného na pojednávaní dňa 27. 8. 2014 (č. l. 68) a výpoveď žalobcu
túto dohodu dotvrdzuje (na pojednávaní dňa 18. 9. 2014 č. l. 105). Obsahom dohody bolo, že žalovaný
bude platiť záväzky (kúpnu cenu) z rámcovej KZ tak, aby boli k 15.dňu príslušného mesiaca, počnúc
februárom 2013 vo výške, ako vyplýva z č. l. 74, 76, teda sa mali znižovať každý mesiac o 500,- Eur

(o tom vypovedal aj žalobca) až do úplného zaplatenia kúpnej ceny (viď aj odôvodnenie vyššie). Takáto
dohoda zodpovedá dohode o splátkach, tzv. splátkovom kalendári. KZ nesporne medzi účastníkmi bola
uzatvorená v ústnej forme, preto ani dohoda ohľadne zmeny obsahu záväzku nevyžadovala písomnú
formu. Ustanovenia o KZ (§ 409 a nasl. OBZ) nevyžadujú pre platnosť KZ písomnú formu. Prejavená
vôľa v dohode podľa § 516 ods. 1 OZ zodpovedá úmyslu konajúcich zmluvných strán (§ 266 ods. 1 OBZ)

a nie je ani v rozpore s jazykovým prejavom (§ 35 ods. 2 OZ), vychádzajúc z jazykového vyjadrenia
žalobcu v maili zo dňa 20. 8. 2013 a 16.9.2013 „Dohoda splátok bola!!!“

Podľa § 35 ods. 2 OZ, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadreniaalenajmätiežpodľavôletoho,ktoprávnyúkonurobil,aktátovôľaniejevrozporesjazykovým

prejavom.

Ak žalovaný nedodržiaval presne splátkový kalendár a preukázateľne k 15.8.2013 dlh žalovaného bol
7.581,41 Eur a mal byť vo výške 5.500,- Eur, správne argumentovala PZ žalovaného, že v konaní nebola
preukázaná dohoda v zmysle ust. § 565 OZ, podľa ktorého ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ

žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky. Žalobca nepreukázal dohodu ohľadne straty výhody splátok pri nedodržiavaní splátkového
kalendára žalovaným.
V prílohe mailu zo dňa 20.8.2013 sa uvádza len, že pri nedodržiavaní saldokonta v dohodnutej výške

pozastavujem ďalší odber, uvedené nemožno aplikovať na dohodu ohľadne splatnosti kúpnej ceny v
splátkach, vyplývajúcich z tejto prílohy, ale týka sa predmetu kúpnej zmluvy, dodávok tovaru - vína.
Preto sa súd stotožnil s PZ žalovaného, že nedošlo k zosplatneniu žalovaného dlhu naraz, žalovaný
mal ďalej právo platiť svoj dlh titulom kúpnej ceny, vyúčtovanej v žalovaných faktúrach, v mesačnýchsplátkach po 500,- Eur mesačne, a takto aj platil. Vyplýva to zo zhodných vyjadrení účastníkov
konania a bolo preukázané aj podaním žalobcu zo dňa 11.6.2014 (č.l. 53), keď nesporne žalobca
uplatňuje úrok z omeškania odo dňa splatnosti uvedenej v jednotlivých faktúrach (podľa názoru súdu

nedôvodne - odôvodnenie vyššie) do dátumu v zmysle uvedeného splátkového kalendára, v splátkach
po 500,- Eur k 15.-temu dňu príslušného mesiaca.
Pokiaľ PZ žalobcu poukázala na to, že ak súd vyhodnotí existenciu dohody ohľadne zmeny splatnosti,
potom k dátumu 15.1.2014 mala byť vyrovnaná suma 3.000,- Eur, ako vyplýva z prílohy k mailu, súd
sa nestotožnil s touto argumentáciou a vychádzal z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 18.9.2014, z

ktorej mal preukázaný obsah dohody tak, že dlh žalovaného bude klesať, počnúc 15.2.2013, „postupne
o 500,- Eur každý mesiac“. Ak žalovaný plnil po 15.1.2014 vždy k 15.-temu dňu nasledujúceho mesiaca
500,- Eur až do úplného vyrovnania dlžnej sumy , zodpovedá to dohode medzi účastníkmi, že dlh bude
klesať postupne o 500,- Eur každý mesiac a žalovaný sa nedostal do omeškania s úhradou 3.000,-
Eur.
Žalovaný uviedol v liste zo dňa 4.10.2013 (č.l. 8) čísla faktúr, sumu s DPH a splatnosť. Vychádzajúc

z obsahu celého listu žalovaný takto identifikoval (konkretizoval) svoj dlh voči žalobcovi - žalovaný
ďalej v texte píše: „Faktúry evidované voči vášmu klientovi ....“ Samotný text, že si je vedomý riešenia
rizika súdnou cestou a tým vzniknuté náklady, podľa názoru súdu neznamená, že uznáva splatnosť dlhu
uvedenú vo faktúre, nakoľko následne v liste uvádza: „Podmienky saldokonta a splátkového kalendára
sú stanovené vašim klientom nasledovne.“ a uviedol evidenciu podmienky saldokonta v zmysle dohody

z februára 2013, tzn. k 15.2.2013 vo výške 8.500,- Eur a každý ďalší mesiac záväzok znížený o 500,-
Eur, teda odkazuje na dohodu, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania vo februári 2013, čo
znamená, že neposlal žalobcovi nový návrh splátkového kalendára, ako to uvádzal žalobca a jeho PZ.
K prijatiu nového návrhu splátkového kalendára podľa listu žalobcu zo dňa 24.9.2013 teda nedošlo a
žalovaný mal preto právo plniť podľa existujúcej dohody ohľadne splatnosti.

Podľa § 323 ods. 1 OBZ, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok , predpokladá sa, že v uznanom
rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa
bola v čase uznania už premlčaná.
Žalovaný v liste zo dňa 4.10.2013 uznal neuhradenú kúpnu cenu, ktorú špecifikoval údajmi podľa faktúr,

v ktorých žalobca kúpnu cena vyúčtoval uvedením čísla faktúr, sumy s DPH a splatnosti. Išlo o určenie
záväzku, ktorý sa uznáva, aby tento bol bezpečne identifikovateľný. Aj zákon pripúšťa pri identifikácii
uznávaného záväzku odkaz na faktúru, ktorou sa záväzok kvantifikuje, aby bolo zrejmé, aký záväzok sa
uznáva, aby tento bol odlíšiteľný od iných záväzkov prípadne exitujúcich medzi dlžníkom a veriteľom.
Bolo dôvodné vychádzať z celého textu predmetného uznania dlhu žalovaným, v ktorom nesporne

poukazuje aj na existenciu novej dohody ohľadne splatnosti uznávaného záväzku v zmysle saldokonta
a splátkového kalendára z 2/2013.

Žalobca zobral späť konanie v časti celej žalovanej istiny 4.999,36 eur pred prvým pojednávaním vo veci
samej, preto súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 96 ods. 1, 3 OSP.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov (ďalej len zákon č. 71/1992 Zb.) v znení neskorších predpisov, poplatok
splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie
zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo

dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 4 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb., okrem poplatku v rozvodovom konaní
a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o
1%, najmenej 6,63 eura.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb., ak sa má poplatok alebo preplatok poplatku vrátiť,

súd alebo orgán štátnej správy súdov zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému
úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok poplatku
vráti; v prípade, že orgán štátnej správy súdov nevydal rozhodnutie,
zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 9 zákona č. 71/1992 Zb., poplatok za odpor sa vráti, ak sa návrh na začatie

konania vzal späť pred začatím pojednávania vo veci samej alebo konanie sa zastavilo pred začatím
pojednávania vo veci samej. Pri nezaplatenom poplatku súd poplatok nevyberie a uznesenie o uloženej
povinnosti zaplatiť poplatok v celom rozsahu zruší.Z dôvodu, že žalobca zobral návrh v časti istiny späť pred prvým pojednávaním, súd rozhodol v súlade s
vyššie uvedenými ustanoveniami o vrátení kráteného súdneho poplatku za návrh podľa citovaného ust.
§ 11 ods. 4 vo výške 292,87 eur, podľa citovaného ust. § 11 ods. 6 prostredníctvom daňového úradu

príslušného podľa sídla žalobcu.

O súdnom poplatku žalovaného za odpor rozhodol súd podľa § 11 ods. 9 citovaného zákona tak,
nakoľko do zastavenia konania žalovaný súdny poplatok neuhradil, súd súdny poplatok nebude vyberať
a uznesenie o vyrubení súdneho poplatku za odpor č.k. 17Cb/208/2013-37 zo dňa 7.5.2014 v celom

rozsahu zrušil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Trovy konania súd priznal titulom trov právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 4 úkony právnych služieb: 1/
prevzatie a príprava zastúpenia 25.8.2014, 180,91 Eur; 2/ účasť na pojednávaní na OS Martin dňa
27.8.2014, 180,91 Eur; 3/ účasť na pojednávaní na OS Martin dňa 18.9.2014, 180,91 Eur; 4/ účasť na
pojednávaní na OS Martin dňa 9.10.2014 (vyhlásenie rozsudku), 90,45 Eur; 4 x režijný paušál á 8,04
Eur (za 4 úkony právnej služby, § 16 ods. 3) nepriznal 1 x režijný paušál vo výške 8,04 Eur; náhrada

cestovného: 1/ za cestu na pojednávanie dňa 27.8.2014 zo Žiliny do Martina a späť 2x
29 km pri spotrebe 6,8 l/km za cenu 1,349 Eur/l celkom 5,32 Eur; 2/ za cestu na pojednávanie dňa
18.9.2014 zo Žiliny do Martina a späť 2x 29 km pri spotrebe 6,8 l/km za cenu 1,349 Eur/l celkom 5,32
Eur; 3/ za cestu na pojednávanie dňa 9.10.2014 zo Žiliny do Martina a späť 2x 29 km pri spotrebe 6,8
l/km za cenu 1,349 Eur/l celkom 5,32 Eur; amortizácia vozidla: 1/ za cestu na pojednávanie

dňa 27.8.2014 zo Žiliny do Martina a späť 2x 29 km základná náhrada za 1 km za cenu 0,183
Eur/km celkom 10,61 Eur; 2/ za cestu na pojednávanie dňa 18.9.2014 zo Žiliny do Martina a späť 2x 29
km základná náhrada za 1 km za cenu 0,183 Eur/km celkom 10,61 Eur; 3/ za cestu na pojednávanie
dňa 9.10.2014 zo Žiliny do Martina a späť 2x 29 km základná náhrada za 1 km za cenu 0,183 Eur/km
celkom 10,61 Eur; náhrada za stratu času 1/ účasť na pojednávaní dňa 27.8.2014 tj. 2x1 á 13,40 Eur

spolu 26,80 Eur; 2/ účasť na pojednávaní dňa 18.9.2014 tj. 2x1 á 13,40 Eur spolu 26,80 Eur; 3/ účasť
na pojednávaní dňa 9.10.2014 tj. 2x1 á 13,40 Eur spolu 26,80 Eur, spolu trovy právneho zastúpenia
953,45 Eur, ktoré je žalobca povinný uhradiť na účet právneho zástupcu vedený v C. P. D..T.. pobočka
Ž.S., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo (§ 204 ods.1
OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2
OSP).Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.