Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 20, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/218/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111225327
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111225327.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa:
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova č. 17, Bratislava, proti odporcovi: Y.
U., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX, P., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevský rad. 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie
145,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku
Okresného súdu v Žiline č.k. 14C/221/2011-80 zo dňa 27. marca 2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Proti tomuto rozsudku p r i p ú š ť adovolanie.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 145,88
eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 25.6.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 2,20 eur a tieto
zaplatiť na účet navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 42 zák. č. 577/2004 Z.z., § 517
OZ a vykonané dokazovanie, na základe ktorého mal preukázané, že navrhovateľ výzvou na úhradu
vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zo dňa 6.6.2011 na adresu odporcu
a vedľajšieho účastníka na strane odporcu žiadal o úhradu nákladov 148,08 eur pozostávajúcich z
nákladov lekárskej služby prvej pomoci 30,63 eur, spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky vo výške
111,67 eur, špecializovanú ambulantnú starostlivosť vo výške 3,58 eur a úhradu nákladov konania vo

výške2,20eurzdôvodu,žeT.W.,poistenkyňanavrhovateľautrpeladňa28.7.2008pridopravnejnehode
ako vodička druhého auta zranenia, ktoré mal spôsobiť odporca pri L. L. autom zn. Opel Astra e.č. BY
372AM. Podľa pripojenej doručenky zásielka bola doručená odporcovi 9.6.2011. Odporca bol na úhradu
opätovne vyzvaný aj pokusom o zmier z 11.7.2011. Podľa správy OR PZ Žilina č. ORP-P-274/ODI-
B-2008 zo dňa 23.5.2011 ohľadom nehody z 28.7.2008 medzi účastníkmi Y. U. vodič, OMV zn. Opel
Astra ev.č. BY-372AM a vodičkou T. W., OMV zn. Škoda Fábia ev.č. PB-466BB, podľa ktorej ODI OR PZ
Žilina podľa § 54 zák. č. 372/1990 Zb. zistil, že dopravnú nehodu dňa 28.7.2008 o 15:40 hod na ceste

II/507 v 190,60 km pri L. L. zavinil vodič Y. U., pričom pri nehode došlo k zraneniu vodičky T. W., vodič Y.
U. porušil ustanovenie § 14 ods. 5 písm. e/ zák. č. 315/1996 a tým naplnil skutkovú podstatu priestupku
podľa § 22 ods. 1 písm. k,l/ zák. č. 372/1990 Zb., za čo mu bola dňa 19.9.2008 uložená sankcia v
zmysle ust. § 22 ods. 2 cit. zákona, pričom rozhodnutie o priestupku nadobudlo ppl. dňa 19.9.2008.Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu vynaložených nákladov vo výške 148,08 eur za ošetrenie T.
W. aj u vedľajšieho účastníka na strane odporcu výzvou, ktorá bola vedľajšiemu účastníkovi odporcu
doručená dňa 10.6.2011. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. oznámila navrhovateľovi, že rozhodnutie o

priestupku nadobudlo ppl. 19.9.2008 a podľa § 106 Obč. zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí
za dva roky, keď sa poškodený dozvie o škode a v danom prípade premlčacia lehota začala plynúť
19.9.2008 a tým neuznávajú nárok na náhradu škody za poskytnutú zdravotnú starostlivosť z dôvodu
premlčania, pretože právo sa premlčalo 19.9.2010.
Súd vzhľadom na čas dopravnej nehody, samotnú skutočnosť, že pri nehode asistovala rýchla zdravotná

starostlivosť ako aj skutočnosť, že všetky úkony zdravotnej starostlivosti korešpondujú s poskytnutím
prvej pomoci, ošetrením a vyšetrením na prípadné zranenia, nemal pochybnosti o tom, že tieto úkony
boli vykonané v súvislosti s ošetrením po dopravnej nehode, ktorú svojim správaním zavinil odporca.
Dané úkony nie sú liečebnými úkonmi, ale úkonmi súvisiacimi s ošetrením bezprostredne po nehode
ako aj skúmaním, či došlo alebo nedošlo pri nehode aj k úrazu ohrozujúcemu život a zdravie účastníka
dopravnej nehody, pričom boli vykonané v deň nehody a v nasledujúci deň bolo vykonané len vyšetrenie

pri prepustení zo zdravotnej starostlivosti. Súd mal všetky úkony ako aj ich hodnotu riadne preukázanú
výpisom z účtu poistenia a nepovažoval za potrebné preskúmať nevyhnutnosť vynaloženia daných
úkonov v znaleckom konaní a to ani v rozsahu úhrad. Nepovažoval za potrebné skúmať vyúčtovanie
úkonov porovnaním s vyúčtovaním samotným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti vo vzťahu k
účtovaným nákladom a k ich úhrade, pretože toto mal preukázané výpisom revízneho lekára, ktorý

vychádza z predkladaného vyúčtovania. Súd považuje za veľmi nepravdepodobné, aby si navrhovateľ
sám v čase, keď nemal vedomosť o nehode, uviedol údaje o poskytnutej starostlivosti a takéto nároky
neuspokojoval, teda jednalo by sa o fiktívne úkony v snahe obohatiť sa.
Súd sa zaoberal vzneseniu námietkou premlčania.
V konaní si navrhovateľ uplatnil nárok podľa § 42 ods. 4 zák. č. 577/2004 Z.z. Uplatnený nárok

nie je nárokom na náhradu škody, ale samostatným nárokom na náhradu poskytnutého zo strany
zdravotnej poisťovne. Ak by bol uplatnený nárok na náhradu škody, bol by aktívne legitimovaný
na uplatnenie nároku poškodený. V konaní uplatnený nárok je nárokom na náhradu nákladov
vynaložených na zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi. Tento nárok nie je možné stotožniť
ani s prechodom nároku na náhradu škody, obdobne ako pri nároku z poistenia, kedy na poisťovňu

predchádza do výšky poistného plnenia právo poisteného, ktoré má proti inému z dôvodu nároku na
náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Jedná sa preto o samostatný nárok, ktorý sa premlčuje
vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote a vzniká samotnou splatnosťou vyúčtovania nákladov,
pretože sama neposkytuje zdravotnú starostlivosť, túto poskytujú zdravotnícke zariadenia, ktoré si
voči zdravotnej poisťovni uplatňujú nároky za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencovi, teda

uplatnením vyúčtovania vzniká poisťovni záväzok voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Súd
je názoru, že ak došlo k poskytnutiu zdravotnej starostlivosti dňa 28.7. a 29.7.2008 a zdravotnícke
zariadenia vyúčtovávajú nároky za mesačné obdobia so splatnosťou 30 a viac dní, je veľmi ťažké
predpokladať, že by takáto starostlivosť bola vyúčtovaná a splatná dňa 28.7.2008, pretože len vtedy by
uplynula premlčacia doba.

V konaní sa jedná o samostatný nárok na náhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť z dôvodu
protiprávneho zavineného konania tretej osoby.
Súd mal protiprávnosť konania preukázanú rozhodnutím o priestupku, podľa ktorého odporca porušil
svoju povinnosť, podľa ktorej vodič nesmie predchádzať, ak je na križovatke a v tesnej blízkosti pred ňou.
Za uvedené konanie bol odporca ako vodič uznaný vinným zo spáchania priestupku a súd je takýmto

rozhodnutím viazaný podľa § 135 ods. 1 O.s.p. Zavinenie protiprávneho konania mal súd preukázanú
taktiež z rozhodnutia, pretože pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku je nevyhnutné minimálne
vedomé nedbanlivostné konanie.
Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že návrh je skutkovo a právne dôvodný.
Podľa názoru súdu navrhovateľ hodnoverným spôsobom preukázal rozsah poskytnutej zdravotnej

starostlivosti zmluvným zdravotníckym zariadením ako aj výšku tým vzniknutých nákladov. Navrhovateľ
preukázal, že vyzval odporcu na zaplatenie žalovanej istiny, v ktorej výzve mu poskytol 15-dňovú lehotu
na zaplatenie, pričom odporca na výzvu nereagoval a úhradu nevykonal ani na ďalšiu výzvu. Súd preto
zaviazal odporcu na úhradu sumy 145,88 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 25.6.2011
do zaplatenia, teda po oznámení výšky a uplatnení nároku. Výška úroku z omeškania zodpovedá ust. §

517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p.V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie vedľajší účastník na
strane odporcu. K odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu sa pripojil odporca. Navrhoval
odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť v zmysle ust. § 220 O.s.p. tak,

že návrh zamietne, alternatívne žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle
ust. § 221 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukazoval na to,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v dôsledku
nesprávneho právneho posúdenia veci súd nevykonal vedľajším účastníkom navrhnuté dôkazy, neúplne
zistil skutkový stav veci. Tvrdil, že v konaní boli nesporné nasledovné skutočnosti a to, že odporca

dňa 28.7.2008 zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k zraneniu poistenca navrhovateľa pani T.
W., o čom bolo vydané právoplatné rozhodnutie o priestupku. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti
poskytol zranenej zdravotnú starostlivosť dňa 28.7. a 29.7.2008. Navrhovateľov návrh bol doručený
prvostupňovému súdu dňa 29.7.2011. Odporca ako aj vedľajší účastník v konaní vzniesli námietku
premlčania. Prvostupňový súd sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s námietkou premlčania tak,
že žalobou uplatnený nárok zdravotnej poisťovne sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej

lehote ustanovenej v § 101 OZ. S týmto právnym posúdením vznesenej námietky premlčania sa vedľajší
účastník nestotožnil. Regresný nárok v zdravotnej poisťovni zakotvuje zákon č. 577/2004 Z.z. v § 42
ods. 4. Tento zákon neobsahuje výslovné ustanovenie premlčacej lehoty regresného nároku zdravotnej
poisťovne, z čoho vyplýva povinnosť aplikovať príslušného ustanovenia Občianskeho zákonníka o
premlčaní. Vedľajší účastník je presvedčený, že týmto ustanovením je osobitná premlčacia lehota pri

práve na náhradu škody a z toho dôvodu regresný nárok zdravotnej poisťovne je svojim charakterom
samostatným nárokom na náhradu škody. V danom prípade súd mal aplikovať ust. § 106 Občianskeho
zákonníka. Pri posudzovaní uplynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby je potrebné skúmať, kedy
sa poškodený dozvedel o výške škody a o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Na posúdenie, kedy
sa navrhovateľ dozvedel o tom, že škodu spôsobil odporca, navrhol vedľajší účastník súdu vykonať

ďalšie dokazovanie, vyzvať navrhovateľa na doloženie hlásenia o úraze ako aj pripojiť priestupkový spis.
Súd návrhy na vykonanie týchto dôkazov zamietol, nevykonal ich a teda v tejto časti sporu neúplne zistil
skutkový stav veci.
Vedľajší účastník je toho názoru, že právo navrhovateľa na náhradu škody je premlčané v trojročnej
objektívnej premlčacej lehote. Predmetom konania je právo na náhradu nákladov za poskytnutú

zdravotnú starostlivosť. Objektívnou skutočnosťou, z ktorej vzniklo navrhovateľovi právo na náhradu
uplatnenej škody, je teda poskytnutie zdravotnej starostlivosti jej poistencovi. V tomto smere nie je preto
rozhodujúce, kedy sa poisťovňa o poskytnutí zdravotnej starostlivosti dozvedela a nie je rozhodujúce
ani to, kedy náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť reálne poukázala poskytovateľovi zdravotnej
starostlivosti. Tieto udalosti sú subjektívnymi skutočnosťami závislými na subjektívnych okolnostiach na

stranenavrhovateľa.Objektívnapremlčaciadobajevšaknaviazanánavznikobjektívnejudalosti,zktorej
vznikla škoda, teda nie na okamih, kedy vznikla škoda. Takouto udalosťou je v prvom rade dopravná
nehoda a v druhom rade poskytnutie zdravotnej starostlivosti, z ktorého vznikla zdravotnej poisťovni
povinnosť náklady naň nahradiť a zároveň právo na ich náhradu od odporcu.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné
vyjadrenie navrhovateľ. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť
ako vecne správny. Vo svojom vyjadrení poukazoval na to, že si v danom konaní neuplatňuje nárok
na náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka, ale uplatňuje si nárok na náhradu vynaložených
liečebných nákladov, ktoré upravuje špeciálny predpis. Ide o špecifický regresný nárok poisťovne, ktorý

nemá charakter nároku na náhradu škody. Navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu vynaložených
liečebných nákladov z titulu postihu - regresu. Tento nárok nemožno právne posudzovať podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody, ale ide o regresnú náhradu podľa osobitného
predpisu. Nárok poisťovne nie je nárokom na náhradu škody ani nárokom na vydanie bezdôvodného
obohatenia, lebo poisťovňa bola na úhradu liečebných nákladov poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti

zo zákona povinná, hoci poškodenie zdravia u poistenca nevzniklo v dôsledku choroby, ale v dôsledku
protiprávneho zavineného konania iného. Z tohto dôvodu sa premlčanie regresného nároku poisťovne
nebude riadiť úpravou premlčania práva na náhradu škody v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka. V
tomto prípade platí všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorej
beh začína odo dňa, keď právo mohlo byť uplatnené po prvý raz, t.j. keď na jeho základe vznikla možnosť

podať žalobu. Navrhovateľovi vzniklo právo podať žalobu odo dňa, keď bolo právoplatne preukázané, že
tretia osoba sa dopustila zavineného protiprávneho konania voči poistencovi navrhovateľa. Navrhovateľ
teda mohol svoje právo na regres uplatniť najskôr až po právoplatnom skončení priestupkového konania
rozhodnutím zo dňa 19.9.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.9.2008. Až dňom 19.9.2008 saprávoplatne preukázalo, kto je odporca a že odporca sa dopustil zavineného protiprávneho konania
voči poistencovi navrhovateľa. Odo dňa nasledujúceho začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá
by uplynula dňa 19.9.2011. Právo navrhovateľa na úhradu liečebných nákladov premlčané nie je,

pretože ho na súde uplatnil ešte pred uplynutím premlčacej doby. Navrhovateľ dňa 15.3.20111 obdržal
prvýkrát informáciu od poskytovateľa rýchlej zdravotnej pomoci, že v dôsledku dopravnej nehody
poskytol zdravotnú starostlivosť poistenke T. W.. Táto zdravotná starostlivosť bola uhradená v dňoch
5.9.2008 až 11.9.2008. Až dňom úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť mohla navrhovateľovi
vzniknúť „škoda“. Až úhradou za poskytnutú zdravotnú starostlivosť došlo u navrhovateľa k výdavku

finančných prostriedkov, ktoré navrhovateľ spravuje. Následne navrhovateľ dňa 27.5.2011 prvýkrát
obdržal správu Okresného riaditeľstva PZ Žilina, na základe ktorej zistil, že zodpovedným subjektom -
vinníkom dopravnej nehody je odporca. Navrhovateľ mal preukázanú skutočnú vedomosť o škode a kto
za ňu zodpovedá odo dňa 27.5.2011. Až týmto okamihom by mohla začať plynúť prípadná dvojročná
subjektívna premlčacia doba.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 1
O.s.p. a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. rozsudok okresného súdu
potvrdil v celom rozsahu v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. s tým, že sa plne stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozsudku, v ktorom nezistil žiadne vecné a procesné pochybenie.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu dospel k
záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade
s ust. § 132 a nasl. O.s.p., dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom, s ktorými sa v plnom

rozsahu stotožnil.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že sa v danom prípade jedná o samostatný
nárok vyplývajúci z ust. § 42 ods. 4 zák. č. 577/2004 Z.z., podľa ktorého poisťovňa má právo na náhradu
voči tretej osobe na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak k úrazu alebo inému poškodeniu

zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním, ktorý sa premlčuje vo všeobecnej
trojročnej premlčacej lehote. Nárok vzniká splatnosťou - splatením vyúčtovania nákladov (v danom
prípade zdravotná starostlivosť bola uhradená v dňoch 5.9.2008 až 11.9.2008). Uplatnený nárok nie je
nárokom na náhradu škody, ale nárokom na náhradu vynaložených liečebných nákladov z titulu postihu
- regresu.

K námietkam vedľajšieho účastníka na strane odporcu uvedeným v podanom odvolaní považuje
odvolací súd za potrebné uviesť, že regresný nárok zdravotnej poisťovne je svojim charakterom
samostatným nárokom vyplývajúcim z ust. § 42 ods. 4 zák. č. 577/2004 a nie nárokom na náhradu škody.
Z uvedeného dôvodu sa regresný nárok zdravotnej poisťovne premlčuje vo všeobecnej premlčacej

lehote v súlade s ust. § 101 OZ. Všeobecná trojročná premlčacia doba podľa ust. § 101 Občianskeho
zákonníka začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo uplatniť po prvý raz. Navrhovateľ mal právo
podať návrh na súd po tom, ako mal preukázanú skutočnosť, že tretia osoba sa dopustila zavineného
protiprávneho konania voči jeho poistencovi a to právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu,
ako aj dňom úhrady príslušnej sumy patriacej zdravotníckemu zariadeniu za poskytnutú zdravotnú

starostlivosť.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii vedľajšieho
účastníka na strane odporcu, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, z ktorého dôvodu napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1
O.s.p., § 151 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. s tým, že navrhovateľ ako úspešný účastník v
odvolacom konaní si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.Odvolací súd v súlade s ust. § 238 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého je dovolanie prípustné tiež proti
rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil

vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po
právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3,4, pripustil voči
svojmu rozhodnutiu dovolanie. Odvolací súd má za to, že v predmetnom konaní ide o rozhodnutie po
právnej stránke zásadného významu. Zásadnou otázkou sa javí otázka, či nárok navrhovateľa uplatnený

na základe ust. § 42 ods. 4 zák. č. 577/2004 Z.z. je premlčateľný vo všeobecnej trojročnej premlčacej
dobe v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka, resp. je potrebné pri danom nároku uplatňovať ust.
§ 106 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa premlčanie regresného nároku navrhovateľa bude
riadiť úpravou premlčania práva na náhradu škody.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.