Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/483/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312222050
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2312222050.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov

senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: MOSANA
LIMITED, Palm Grove House, P.O.BOX 438, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zastúpený
advokátkou: Mgr. Jana Blahová, Malý trh 2/A, Bratislava, proti odporcovi: C. C., D. XXX, zastúpený
opatrovníčkou: Mgr. G. X., zamestnankyňa Okresného súdu Dunajská Streda, o zaplatenie 6.004,22
eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 20C
41/2013-118 zo dňa 11. februára 2014 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k.
20C 41/2013-125 zo dňa 07. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 2 ods. 1, § 8 ods. 1, 3 zákona č. 310/1992 Zb. o
stavebnom sporení, § 51 Občianskeho zákonníka, § 23a zákona č. 639/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa,
§ 54 ods. 1, ods. 2, 48 ods. 2, 457, 489, 546, 548 ods. 2, 524 ods. 1, 2, 100 ods. 1, 101, 107 ods. 1

Občianskehozákonníkaavecnetým,ževprejednávanejvecinavrhovateľúčinneodstúpilodpredmetnej
zmluvy dňa 30.10.2008, čím bola zmluva od začiatku zrušená a každý z účastníkov bol povinný
vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka odstúpením bola
zmluva zrušená od začiatku (ex tunc) a momentom odstúpenia zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy
a vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva. Odstúpením od zmluvy nastúpil medzi účastníkmi
právny režim bezdôvodného obohatenia. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí v
osobitnej dvojročnej premlčacej dobe podľa ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Uplatnená pohľadávka

bola splatná dňa 30.10.2008, pričom navrhovateľ podal návrh dňa 11.9.2012, teda po uplynutí dvojročnej
premlčacej doby. Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi
dlžník. Súd návrh zamietol, keďže vznesenú námietku premlčania, na ktorú bol povinný prihliadnuť,
považoval za dôvodnú, pričom úspešné dovolanie sa premlčania pred súdom má za následok zánik
vynútiteľnosti subjektívneho práva, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne
priznať. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože mu žiadne nevznikli.

Dopĺňacím rozsudkom prvostupňový súd doplnil výrok tak, že súd ruší platobný rozkaz Okresného súdu
Galanta 21 Ro/1841/2012 - 34 zo dňa 8.10.2012.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pre prípad, že sa odvolací súd stotožní
s právnym názorom súdu prvého stupňa o potrebe aplikácii všeobecných ustanovení Občianskeho

zákonníka na právny vzťah žiada, aby v tejto otázke pripustil dovolanie, nakoľko má za to, že ide o
otázku zásadného právneho významu. Ako odvolacie dôvody uviedol § 205 ods. 2 písm. a), b), f)
O.s.p. Odvolateľ má za to, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, ak na právny vzťah, z
ktorého odvodzuje navrhovateľ svoj nárok, aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka a to napriek
tomu, že právny vzťah z úverovej zmluvy sa ako absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 6 písm.

d) Obchodného zákonníka spravuje Obchodným zákonníkom. Prvostupňový súd neuviedol zákonné
ustanovenie, ktoré by umožňovalo aplikáciu Občianskeho zákonníka z dôvodu, že je pre spotrebiteľa
priaznivejšie. Odvolateľ má preto za to, že prvostupňový súd sa dostatočne neriadil § 157 ods. 2 O.s.p.,
neuviedol ktoré ustanovenie zákona mu umožňovali aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka na právny vzťah v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka len s ohľadom
na priaznivejší dopad na spotrebiteľa. V prejednávanej veci si zmluvné strany aplikáciu Obchodného

zákonníka nedohodli, táto vyplýva priamo zo zákona. Prvostupňový súd neuvedením zákonného
ustanovenia,ktorébyumožňovaloaplikáciuvšeobecnýchustanoveníObčianskehozákonníkanaprávny
vzťah z úverovej zmluvy, odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom. Pokiaľ prvostupňový súd
odvodzoval aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní od § 54 Občianskeho zákonníka,
toto bolo zavedené zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 01.04.2004, pričom režimu tohto

ustanovenia podliehali iba spotrebiteľské zmluvy uzavreté iba podľa Občianskeho zákonníka. Odvolateľ
má za to, že aplikácia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 54 Občianskeho zákonníka
na právny vzťah založený v roku 2006, od ktorého navrhovateľ odvodzuje svoj nárok v tejto veci, bola
by bezprecedentným porušením jedného zo základných princípov právneho štátu a to princípu zákazu
retroaktívneho pôsobenia právnych noriem. Ak by skutočne bolo úmyslom zákonodarcu podriadiť

jednotlivé práva a povinnosti spotrebiteľa vyplývajúce z absolútnych obchodno-právnych vzťahov pod
ustanoveniaObčianskehozákonníka,urobilbytakvýslovnenapr.v§369ods.3Obchodnéhozákonníka.
Výklad súdu prvého stupňa absolútne ignoruje skutočnosť, že obsah zmluvy je tvorený jednak právami
a povinnosťami stanovenými priamo zákonom, ktorý daný typ zmluvy upravuje a jednak právami a
povinnosťami, ktoré si zmluvné strany dojednali nad rámec zákonom stanovených práv a povinností.

Pri gramatickom, logickom i systematickom výklade § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé,
že úmyslom zákonodarcu nebolo podriadiť celý obsah spotrebiteľskej zmluvy pod režim Občianskeho
zákonníka, ale účelom bolo, aby sa len tá časť zmluvy, ktorú si strany dojednali neodchyľovala, od
tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré zabezpečujú ochranu spotrebiteľa, obsiahnutých v piatej
hlave Občianskeho zákonníka. Nesprávnosť výkladu dotknutého ustanovenia zo strany prvostupňového

súdu preukazuje aj dôvodová správa. Prvostupňový súd argumentuje tým, že právna úprava premlčania
v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia, čo by mohlo ísť o výhodu iba v prípade,
že spotrebiteľ je v postavení dlžníka. Odlišne stanovená dĺžka premlčacej doby v Občianskom a
Obchodnom zákonníku je výsledkom rôznych legislatívnych procesov, z ktorých však žiadny nesmeruje
k ochrane slabšej strany spotrebiteľa, pretože premlčanie pôsobí voči obom stranám rovnako. Z

komplexnej úpravy premlčania nemožno považovať len niektoré za výhodnejšie pre spotrebiteľa a tieto
aplikovať svojvoľne podľa úvahy súdu. K judikatúre, o ktorú opieral svoj právny názor navrhovateľ sa
prvostupňový súd pritom nijako nevyjadril a na podporu uviedol viaceré rozhodnutia slovenských a
českých súdov, napr. uznesenie NS SR zo dňa 27.03.2013, spis. zn. 6MCdo 4/2012, rozsudok Krajského
súdu v Prešove č. k. 3Cob 82/2012 ako aj 4Cob 87/2012, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.

5Co 293/2012 a uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co 50/2013, rozsudok Najvyššieho súdu
Českejrepublikyč.k.32Cdo337/2010.Akrazustanovenie§261ods.6písm.d)Obchodnéhozákonníka
určuje, že právny vzťah z úverovej zmluvy sa spravuje režimom Obchodného zákonníka, súd ho nemôže
odignorovať a svojvoľne a naviac v rozpore za zákazom retroaktivity aplikovať na vec ustanovenia
Občianskeho zákonníka len s odôvodnením, že je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. V prejednávanej veci

nesmeruje k ochrane spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvy pred neprijateľnými podmienkami,
ale sú neskrývaným prostriedkom jednostranného zvýhodnenia spotrebiteľa na úkor veriteľa, ktoré
neprijateľným spôsobom prelamuje základnú zásadu rovnosti účastníkov. Osobitne odvolateľ dal do
pozornosti súdu, že právny predchodca navrhovateľa v právach veriteľa - Prvá stavebná sporiteľňa a.s.
nepatrí do skupiny tzv. nebankových spoločností. Vo vzťahu k posúdeniu bezdôvodného obohatenia

zo strany prvostupňového súdu poukazuje odvolateľ na § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka a v
tejto súvislosti na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 17.09.2013 spis. zn. 24Co 117/2013,
ak by napriek argumentácii odvolateľa odvolací súd dospel k opačnému záveru ako iné súdy keďže
je preferovaný právny názor, že v prípade odstúpenia od obchodnej zmluvy je potrebné premlčanieposudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Okrem toho ani právny záver prvostupňového
súdu o začiatku plynutia premlčania nie je správny dňom 30.10.2008. Právny predchodca navrhovateľa
odstúpil od úverovej zmluvy písomne podaním, ktoré bolo doručené spoludlžníkovi občanovi I. dňa

30.10.2008 a I. I. tiež dňa 30.10.2008, avšak na strane obligačného dlžníka vystupovali dvaja solidárni
spoludlžníci, na účinnosť odstúpenia od zmluvy musel právny predchodca úspešne doručiť odstúpenie
obom solidárnym dlžníkom a teda odstúpenie nadobudlo účinnosť dňa 30.10.2008. Zároveň právny
predchodca navrhovateľa poskytol spoludlžníkom primeranú lehotu v dĺžke 7 dní na plnenie a potom
prvým dňom, v ktorom mohol právny predchodca navrhovateľa uplatniť svoj nárok na súde teda mohla

začať plynúť premlčacia doba bol deň 07.11.2008. V zmysle § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka je
premlčacia doba štvorročná a teda, ak v predmetnej veci podal navrhovateľ návrh 11.09.2012, uplatnil
nárok voči odporcovi ako ručiteľovi včas, pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby.

Opatrovníčka odporcu odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné § 201 a 202 O.s.p., po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a odvolateľ použil zákonom predpísaný odvolací dôvod (§
205 ods. 2 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté

rozhodnutia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania § 212 ods. 1 O.s.p. postupom tak, že
na úradnej tabuli súdu oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku (§ 156 ods. 3 O.s.p.) a
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je
vecne správny.

Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide
o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa
jeho právny záver vo veci s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odkazuje na správne a presvedčivé
odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý sa mal od
záveruprvostupňovéhosúduodchýliťanemôžepretodaťzapravduodvolateľovi.Prvostupňovýsúdtotiž

pri rozhodnutí o návrhu komplexne a vyčerpávajúco vyhodnotil všetky relevantné skutočnosti rozhodné
pre jeho posúdenie pri zachovaní procesných podmienok konania. Výsledky vykonaného dokazovania
správne vyhodnotil, na rozhodnutie aplikoval správne ustanovenia právnych noriem, ktoré i správne
vyložil a napokon vo veci i správne rozhodol.

Súd prvého stupňa zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere správne posúdil ako
spotrebiteľskú zmluvu, pretože hoci predmetom konania bol záväzok odporcu, ktorý vznikol zo zmluvy,
ktorá predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d)
Obchodného zákonníka, predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu je
potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a teda na právny vzťah založený zmluvou o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru odvolacieho súdu
uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom
zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak

príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkomjespotrebiteľbezohľadunato,čiideoobčianskoprávnyaleboobchodnoprávnyvzťah.Preto
na právny vzťah navrhovateľa a odporcu založený zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenia zákona o stavebnom sporení (čo sa týka
konkrétnych práv a povinností), ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane

spotrebiteľa.

Vzhľadom k uplatneniu námietky premlčania zo strany opatrovníčky odporcu, ako aj zneniu ust. § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, sa súd prvého stupňa v preskúmavanej spotrebiteľskej
veci odôvodnene zaoberal prioritne otázkou, či nárok navrhovateľa je alebo nie je premlčaný. Z obsahu

spisupritomnepochybnevyplýva,ženavrhovateľodstúpilodzmluvylistomzodňa28.10.2008azároveň
boli dlžníci (aj odporca) upovedomení o povinnosti zaplatiť celý dlh. Odporcovi bolo odstúpenie doručené
dňa 30.10.2008. Navrhovateľ mohol právo na zaplatenie príslušnej dlžnej sumy voči odporcovi po
prvýkrát uplatniť najneskôr dňa 31.10.2008. Odvolateľom uvádzaná lehota na plnenie do 7 dní, sa vdoručenom oznámení o odstúpení od zmluvy odporcovi nenachádza. Vzhľadom k tomu, že návrh na
začatie konania podal navrhovateľ na súde prvého stupňa až dňa 11.09.2012, t.j. po uplynutí premlčacej
doby, súd prvého stupňa návrh správne ako premlčaný zamietol.

Námietku navrhovateľa uvedenú v odvolaní, v zmysle ktorej sa otázka premlčania v danom prípade
má posudzovať výhradne podľa relevantných ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko išlo o
absolútny obchod, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú a na tomto mieste zdôrazňuje, že ochranu
spotrebiteľovi zaručovalo okrem iného ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa

v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, pričom na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté
podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. Z uvedeného ustanovenia
zreteľne vyplýva aplikovateľnosť ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa.

Právna úprava v čase uzavretia zmluvy zabezpečovala ochranu spotrebiteľovi prostredníctvom
zákona č. 634/1992 Zb. (keď považovala za spotrebiteľskú zmluvu akúkoľvek zmluvu spĺňajúcu
podmienku podľa § 23a ods. 1) umožňovala aj použitie ochranných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zdôrazňuje, že hoci úver je absolútnym obchodom, v predmetnej
veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná nepochybne aj ochrannými ustanoveniami

Občianskeho zákonníka, keďže ide o vzťah medzi dodávateľom - obchodníkom a spotrebiteľom a ide
teda o typický občianskoprávny vzťah. Za predpokladu duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov
súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské
právo (rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 5MCdo 20/2009), keďže použitie nevýhodnejšieho
podnikateľského práva na spotrebiteľský právny vzťah, a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania,

predstavujezhoršeniepostaveniaspotrebiteľa.Nazákladeuvedenéhotrebapostupsúduprvéhostupňa,
ktorý v prípade posudzovania uplatnenej námietky premlčania postupoval podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka, považovať za správny a zákonný.

Odvolateľ žiadal, aby v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa, odvolací súd pripustil

dovolanie, pretože má za to, že ide o otázku zásadného právneho významu. Vychádzajúc z § 238
ods. 3 O.s.p. odvolací súd nepovažuje otázku o potrebe aplikácii všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka na právny vzťah (ktorú otázku konkrétne odvolateľ ani nenaformuloval), vyplývajúcu z obsahu
odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa, za otázku zásadného právneho významu.

So zreteľom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní mal úspech odporca, ktorý si však náhradu trov konania v odvolacom konaní
postupom podľa § 151 O.s.p. neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania aj napriek úspechu v konaní

(§ 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p) nepriznal.

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.