Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 6C/203/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613223612
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7613223612.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Alena Ernestová v právnej veci navrhovateľky B. T.,

L.. XX.XX.XXXX, bytom Y., X. XXX/X, právne zastúpenej JUDr. Jánom Burocim, advokátom v Spišskej
Novej Vsi, Chrapčiakova 7 proti odporcovi Rapid life životná poisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska 2, IČO:
31 690 904, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., Užhorodská 21,
Košice o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice, IČO:
44325542 sp. zn. 3C/226/2012 zo dňa 19.01.2012.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke na účet jej právneho zástupcu JUDr. Jána Burociho náhradu
trov konania vo výške 547,12 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdny súdny poplatok z návrhu vo výške 99,50 eur
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/226/2012 zo dňa 19.01.2012 a náhrady trov konania. V návrhu
uviedla, že uvedeným rozsudkom bola zaviazaná na zaplatenie dlžnej pohľadávky vo výške 61,74

eur a k náhrade trov konania vo výške 276,-- eur. Rozhodcovský rozsudok jej bol doručený dňa
18.06.2013. V návrhu na začatie rozhodcovského konania navrhovateľka ďalej uviedla, že účastníci
konania uzatvorili neplatnú rozhodcovskú doložku. Poukázala na to, že rozhodcovská doložka, na
základe ktorej súd rozhodol, je súčasťou Všeobecných poistných podmienok v ich XV. časti a táto
splýva s ostatnými podmienkami. K podpisu jej bola predložená na začiatku zmluvného vzťahu s
podpísaním návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Rozhodcovská
doložka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, ide o neprijateľnú

zmluvnú podmienku. Jej použitie predstavuje výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovská
doložka znemožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu inak než v rozhodcovskom konaní.
Fakticky jej bola odobratá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Ako spotrebiteľ
nemala možnosť výberu vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými podmienkami.
Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti po vzniku sporu, ale na začiatku
zmluvného vzťahu. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy obe zmluvné
strany podpísali aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na rozhodcovskú doložku. Rozhodcovský

rozsudok formálne prevzal argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na
ochranu spotrebiteľa. Priemerný spotrebiteľ má problém porozumieť a v krátkom čase sa zorientovať
a zvážiť dôsledky vyplývajúce z rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka
predstavuje výrazný zásah do práv a povinnosti medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože niesúd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Rozhodcovská doložka
vyžaduje od navrhovateľky, aby sa podrobila rozhodcovskému konaniu, ktoré vopred určil dodávateľ.
Súčasne poukázala na účel smernice Rady EÚ č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách a judikatúru Súdneho dvora. Zároveň navrhla, aby bola súdom odložená
vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku a žiadala priznať náhradu trov konania.

Právny zástupca odporcu zaslal súdu veľmi obsiahle vyjadrenia, z ktorých vyplýva, že navrhuje návrh na
zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietnuť ako návrh nedôvodný. Vyjadrenie odporcu sa nachádza

v spise na č. l. 54-61, 92-96, 127-139 a z obsahu vyjadrení odporcu súd vyberá nasledovné:
Odporca tvrdí, že v súdenej veci nie je založený namietaný a ani iný zákonný dôvod pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Tvrdenia navrhovateľky o neplatnosti rozhodcovskej doložky sú nepravdivé,
nakoľko rozhodcovská doložka bola medzi navrhovateľkou a odporcom dojednaná individuálne, nie
je preto neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a je teda platná. Rozhodcovská doložka
bola uzavretá v rámci poistnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 28.07.2008,

ktorej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky odporcu zo dňa 21.5.2007 osobne a vlastnoručne
navrhovateľkou podpísané. Na konci tlačiva všeobecných poistných podmienok, oddelene od ostatného
textu, sa nachádzajú tzv. osobitné dojednania č. 1/2007 k poistnej zmluve, ktoré obsahujú len dva
body, pričom bod 2 týchto dojednaní obsahuje rozhodcovskú doložku a priamo odkazuje na časť XV.
všeobecných poistných podmienok. Táto časť sa platne vzťahuje na daný poistný vzťah len v prípade

súhlasu poistníka s osobitnými zmluvnými dojednaniami č. 1/2007, pričom tento súhlas preukazuje
vlastnoručný osobitný podpis poistníka hneď za textom týchto dojednaní. Zo znenia všeobecných
poistných podmienok, osobitných zmluvných dojednaní je úplne zrejmé, že v tomto prípade šlo medzi
účastníkmi zmluvného vzťahu o jednoznačné individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, keďže
navrhovateľka podľa vlastnej vôle mohla a nemusela osobitne podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú

v osobitných zmluvných dojednaniach. Pokiaľ by navrhovateľka rozhodcovskú doložku nepodpísala,
nemalo by to žiaden vplyv na zvyšok všeobecných poistných podmienok, a teda na poistný vzťah. V
ďalšom odporca poukazuje na právny vzťah medzi poisťovňou a poistníkom uzavretý v zmysle § 788 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka a vznik vzájomných práv a povinností účastníkov konania, ktoré
sú obsiahnuté v poistnej zmluve a všeobecných poistných podmienkach, ktoré sú súčasťou poistnej

zmluvy. Teda ak má vzniknúť poistný vzťah, poistník musí podpísať jednak poistnú zmluvu a jednak
všeobecné poistné podmienky. Poistník podpisuje síce súvislý text všeobecných poistných podmienok
ako celok, ale nie všetky ustanovenia poistníka zaväzujú. Práve poistná zmluva určuje, ktoré z množstva
všeobecných ustanovení obsiahnutých vo všeobecných poistných podmienkach sa stanú súčasťou
konkrétneho poistného vzťahu a i keď poistník podpisuje celý súvislý text, je individuálne viazaný

len tými ustanoveniami, na ktoré poukazuje poistná zmluva. Opakovane poukázal na skutočnosť, že
navrhovateľka - poistník nemusela podpísať osobitné zmluvné dojednanie, pretože poistný vzťah by
vznikol aj bez platnej rozhodcovskej doložky. Ak však poistník pripojil svoj podpis pod osobitné zmluvné
dojednania, ktorých obsahom je rozhodcovská doložka, odkazujúca na časť XV. všeobecných poistných
podmienok, ovplyvnil tým obsah poistného vzťahu, ktorého súčasťou sa stala aj rozhodcovská doložka,

ktorou je poistník - navrhovateľ viazaný. Práve toto osobitné zmluvné dojednanie potvrdzuje individuálnu
voľbu poistníka podriadiť sa v prípade sporu rozhodcovskému konaniu, pričom ide dôsledkom tejto
individuálnej voľby z viacerých alternatív je individuálne dojednaná zmluvná podmienka.
Ďalej odporca poukázal na skutočnosť, že text osobitných zmluvných dojednaní je samostatne
graficky, vizuálne aj právne oddelený, obsahuje len dva body, teda je stručný, jasný, zrozumiteľný

bez toho, aby mohol spotrebiteľa akokoľvek zavádzať. Podľa tvrdenia odporcu, keďže rozhodcovská
doložka bola individuálne dojednaná, nemôže súd skúmať prípadnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán. Navrhovateľka súhlasila so znením rozhodcovskej doložky a keby
aj rozhodcovská doložka založila nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nebol
by súd oprávnený ju skúmať. V ďalšom poukázal na skutočnosť, že tlačivo všeobecných poistných

podmienok nevyhotovuje poisťovňa svojvoľne v rámci vlastnej obchodnej politiky, ale ide o listinu
vyhotovenú v zmysle zákona č. 186/2009 Z.z., predtým zákon č. 240/2005 Z.z. Tretí subjekt, nezávislý
od zmluvných strán poistnej zmluvy tzv. finančný agent, je povinný pred uzavretím poistenia bez
účasti poisťovne informovať poistníka (spotrebiteľa) o podstatných okolnostiach poistného vzťahu,
pričom tlačivo „záznam o požiadavkách a potrebách klienta“ preukazuje právo poistníka dokonca

požiadať o dodatočné vysvetlenie a doplnenie informácií o produkte. Podľa tvrdenia odporcu podpisom
záznamu o požiadavkách a potrebách klienta navrhovateľ potvrdil, že mu boli o jeho poistnom vzťahu
poskytnuté odborné informácie zo strany finančného agenta. Odporca tvrdil, že rozhodcovská doložka
bola individuálne dojednaná, napriek tomu odporca poskytol navrhovateľke možnosť od nej odstúpiťa to dodatkom č. 2 k všeobecným poistným podmienkam, teda dal navrhovateľke opätovnú možnosť
ovplyvniť už raz individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku a vylúčiť ju z toho vzťahu úplne bez
toho, aby tým bol dotknutý zvyšok poistného vzťahu. Tiež poukázal, že v tomto konkrétnom prípade

dodatkom č. 2 zo dňa 15.12.2008 (bod 7, časť XVII ods. 11b) ku všeobecným poistným podmienkam
poistníka bola daná dodatočná možnosť po uzavretí poistnej zmluvy ovplyvniť dohodu o rozhodcovskom
konaní tak, že rozhodcovské konanie bolo možné odmietnuť bez toho, aby takýmto výkonom práva
bol akokoľvek dotknutý zvyšok poistného vzťahu. Teda navrhovateľka mohla viazanosť dohodou o
rozhodcovskom konaní ovplyvniť dvojnásobne: 1. nepodpísaním osobitných zmluvných dojednaní, 2.

dodatočným odmietnutím rozhodcovského konania po uzavretí poistnej zmluvy v dodatočnej 30-dňovej
lehote aj keď predtým osobitné zmluvné dojednania podpísala. Ani skutočnosť, že obsah rozhodcovskej
doložky bol vopred pripravený odporcom, nemení nič na jej individuálnom dojednaní.
V ďalšom odporca vo svojom vyjadrení poukazuje na koncepciu priemerne vnímavého a obozretného
spotrebiteľa vypracovanú judikatúrou Súdneho dvora EÚ so záverom, že ochranu nepožíva v zmysle
smernice č. 93/13/EHS každý spotrebiteľ bez rozdielu, ale len ten spotrebiteľ, ktorý je aspoň priemerne

obozretný a vnímavý. Vo vyjadrení odporca opakovane zdôrazňuje skutočnosť, že rozhodcovská
doložka bola dojednaná individuálne, a preto nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku a to aj
v prípade, ak by zakladala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, čo nie je daný prípad, preto súd nie je oprávnený ju skúmať v zmysle § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Odporca vo svojom vyjadrení poprel tvrdenie navrhovateľky v tom, že tento

nemal právo voľby medzi jurisdikciou všeobecného súdu a rozhodcovského súdu. Tvrdil, že mala
možnosť rozhodcovskú doložku odmietnuť bez toho, aby tým bol dotknutý zvyšok poistného vzťahu.
Poukázal na ustanovenie § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, kedy môže súd rozhodcovský
rozsudokpreskúmavaťlenajedineztaxatívnezákonomvymedzenýchdôvodovuvedenýchv §40ods.1
zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré navrhovateľ včas namietne. Konanie o zrušení rozhodcovského

rozsudku nie je odvolacím konaním, ani konaním o mimoriadnom opravnom prostriedku, ale je
špecifickým spôsobom preskúmania zákonom stanoveným postupom.
Odporca dáva do pozornosti smernicu č. 93/13/EHS a to devätnáste odôvodnenie tejto smernice
poukazujúc na skutočnosť, že všeobecné súdy sú povinné vykladať vnútroštátne zákonodarstvo v
súlade s vnútroštátnou zmluvou a teda pri svojom rozhodovaní postupovať v súlade so zámerom

smernice vyjadrenom v devätnástom odôvodnení. Pre správne posúdenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok je podľa tohto potrebné zohľadniť hraničné kritériá, ktoré spod vecného obsahu smernice o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vynímajú poistné podmienky v poistných zmluvách.
Odporca predložil odborný výklad Národnej banky Slovenska opierajúci sa o devätnáste odôvodnenie
smernice č. 93/13/EHS tvrdiac, že tento odborný výklad je dôkazom relevantným pre rozhodnutie v

merite veci. Okrem odborného výkladu Národnej banky Slovenska predložil ďalšie vyjadrenia Národnej
banky Slovenska a to doplňujúce vyjadrenie zo dňa 22.11.2013 a vyjadrenie zo dňa 26.06.2014, ktoré
je odpoveďou na žiadosť Arbitrážneho súdu Košice. V zmysle devätnásteho odôvodnenia smernice
č. 93/13/EHS sú poistné zmluvy, v tomto prípade aj poistná zmluva uzavretá medzi navrhovateľkou a
odporcom výnimočné v tom, že niektoré zmluvné podmienky ovplyvňujú kalkuláciu poistného plateného

spotrebiteľom, pričom takéto ustanovenia sú potom spod predmetu smernice vylúčené. Medzi takéto
ustanovenia patrí aj dohoda o rozhodcovskom konaní a ustanovenia týkajúce sa provízie finančných
agentov. Odporca tvrdí, že dohoda o rozhodcovskom konaní nemôže byť neprijateľnou podmienkou, ak
je dohodnutá v poistnej zmluve. Tiež poukázal na skutočnosť, že poistné zmluvy sa výrazným spôsobom
odlišujú od iných typov spotrebiteľských zmlúv, uzatvárajú sa spravidla na dlhšiu dobu (v prípade

životného poistenia aj na desiatky rokov) a ich uzavretie nie je výsledkom náhleho rozhodnutia, potreby
či dokonca núdze spotrebiteľa (tak ako je to napr. pri spotrebiteľských úveroch), naopak spotrebiteľ pri
uzavretí poistnej zmluvy má dostatok času si svoj krok premyslieť, nie je v núdzi a z toho aj vyplýva
samotný dôvod, prečo smernica č. 93/13/EHS stanovila určitú výnimku pre posudzovanie nekalých
podmienok v poistných zmluvách.

Opakovane poukazoval na smernicu č. 93/13/EHS, podľa ktorej čl. 4 nekalosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, pričom rozoberá podrobne čl. 4 tejto smernice. Dáva do pozornosti súdu smernicu č. 2008/48
ES o spotrebiteľských úveroch, konkrétne článok 24, smernicu 2002/92 ES o sprostredkovaní poistenia

v článku 23, ustanovenia § 93a zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, § 828a Občianskeho zákonníka
pojednávajúce o prípustnosti rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách.
V ďalšom sa venoval návrhu navrhovateľky na povolenie odkladu vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku, ktorý žiadal zamietnuť. Tvrdil, že povolenie odkladu vykonateľnosti by sa malo opierať ovýnimočne v tomto prípade existujúce skutočnosti, ktoré musia byť riadne odôvodnené. Preto k odkladu
vykonateľnosti by malo dôjsť vo výnimočných a odôvodnených prípadoch po preskúmaní všetkých
okolností, na základe ktorých sa odklad povoľuje. Navrhovateľka však návrh na odklad vykonateľnosti

rozhodcovskéhorozsudkuneodôvodnila.Odporcatiežtvrdil,ženavrhovateľkaniejeosobneoslobodená
od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení, pretože nejde
o spotrebiteľský spor a navrhovateľka nie je v tomto konaní v postavení spotrebiteľa domáhajúceho sa
svojich práv podľa osobitných predpisov. Preto bolo potrebné, podľa tvrdenia odporcu, navrhovateľku
vyzvať na zaplatenie súdneho poplatku a pre nesplnenie povinnosti konanie zastaviť. Tiež namietal

neurčitosť návrhu na začatie konania, ktorý je nielen návrhom bezdôvodným, ale petit žalobného návrhu
jeneurčitýanezrozumiteľný,vdôsledkučohojepodanýnávrhnepreskúmateľný.Vpetitepodanejžaloby
podľa odporcu nie je presne uvedené, z ktorého právneho dôvodu žiada navrhovateľka rozsudok zrušiť,
čo môže podľa názoru odporcu mať za následok vznik právnej neistoty. Podľa tvrdenia odporcu žalobný
petit musí dať jednoznačne odpoveď na otázku, ktorý orgán bude ďalej po zrušení rozhodcovského
rozsudku konať vo veci samej. V ďalšom podrobne rozoberá devätnáste odôvodnenie smernice č. 93/13/

EHS, poukazuje na judikatúru súdov, vyjadrenia Národnej banky Slovenska s tým, že predložil publikáciu
Prof. Tomáša Cipru „Poistná matematika, teórie a praxe“, ktorej výňatok príkladmo rozberá inkasné
náklady kalkulované v každom životnom poistení s odkazom na vyjadrenia Národnej banky Slovenska,
ktoré má vplyv na rozhodnutie v spore. Tvrdí, že dohoda o rozhodcovskom konaní obsiahnutá v
poistnej zmluve vstupuje do výpočtu poistného nezávisle od druhu poistenia. V závere konania predložil

uznesenie Súdneho dvora zo dňa 03.04.2014 vo veci C 342/2013 tvrdiac, že toto rozhodnutie má vplyv
na rozhodnutie v súdenej veci a uznesenie Ústavného súdu SR č. ÚS 394/2012.

Súd vykonal dokazovanie, oboznámil listinné dôkazy a zistil tento skutkový stav:
Rozhodcovským rozsudkom sp.zn. 3C/226/2012 zo dňa 19.01.2012 vydaným Arbitrážnym súdom

Košice bola navrhovateľka zaviazaná zaplatiť odporcovi sumu 61,74 eur a nahradiť trovy konania
vo výške 276,-- eur. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia, rozhodcovský súd sa zaoberal svojou
právomocou vo veci rozhodnúť a dospel k záveru, že jeho právomoc je daná. V odôvodnení konštatuje,
že z písomného poverenia navrhovateľa (subjektu Rapid life životná poisťovňa a.s.) z 1.1.2009 resp.
z časti XV. predložených poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa určila na prejednanie všetkých

sporov uvedený súd. Z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným
podpisom odporkyne (v tomto konaní navrhovateľky), ktorá nebola povinná ju v rámci zmluvy ako
celku podpísať. Odporkyňa mala možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo
zvyšok poistného vzťahu, mala teda možnosť úpravu časti XV. poistných podmienok úplne vylúčiť.
Na základe toho posúdil rozhodcovský súd rozhodcovskú doložku ako platnú. Rozhodcovská doložka

neobsahujeustanovenia,ktorébymaližalobcu(vtomtokonanížalovaného)zvýhodňovaťatýmspôsobiť
nerovnováhu vo vzájomnom vzťahu v neprospech odporkyne.

Uvedený rozhodcovský rozsudok prevzala navrhovateľka do vlastných rúk dňa 18.06.2013, čo je zrejmé
z doručenky predloženej rozhodcovským súdom.

Dňa 28.07.2008 bola medzi navrhovateľkou a odporcom uzatvorená poistná zmluva č. XXXXXXXXXX
so začiatkom poistenia dňa 29.07.2008 a koncom poistenia dňa 29.07.2051. Zmluva v závere obsahuje
vyhlásenieosoby,ktorápoistnúzmluvuuzatvorila(navrhovateľky),žebolaoboznámenásovšeobecnými
poistnými podmienkami pre životné poistenie, ktoré sú súčasťou tejto poistnej zmluvy.

Všeobecné poistné podmienky odporcu, predložené navrhovateľkou spolu s poistnou zmluvou č.
XXXXXXXXXX, v časti XV. s názvom Rozhodcovské konanie obsahujú rozhodcovskú doložku, kde
podľa bodu 1 tohto článku, poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné
nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské

konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
doplnkov s výlukami a odchýlnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského
súdu a jeho rokovacím poriadkom. Podľa bodu 2 uvedeného článku, pokiaľ poisťovňa nepoverí
osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu
resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený od prípadu k prípadu troma

fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. S uvedeným vyjadruje poistník
súhlas svojim podpisom na týchto všeobecných poistných podmienkach.Za všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré boli podpísané navrhovateľkou dňa 28.07.2008 sú
uvedené osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, kde podľa bodu
2 poistník a poisťovňa vyjadrujú svojim podpisom vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi

zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok. Osobitné
zmluvné dojednania sú podpísané navrhovateľkou dňa 28.07.2008.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že ju navštívili dve sprostredkovateľky poistenia, ktoré ju

presviedčali o výhodách poistenia a po oboznámení sa s výhodami, ktoré môže dosiahnuť, poistnú
zmluvu podpísala. Zmluvu ani všeobecné poistné podmienky neprečítala, niečo čítala, ale nevie čo.
Zmluvu a všeobecné poistné podmienky podpísala bez toho, aby si niečo prečítala. Nečítala časť
osobitné zmluvné dojednanie. Prehlásila, že nevie, čo je rozhodcovský súd a nikto ju o takejto inštitúcii
neinformoval. Keď sudkyňa prečítala navrhovateľke bod 2 osobitných zmluvných dojednaní k poistnej
zmluve a pýtala sa, či rozumie týmto informáciám, navrhovateľka položila otázku, že čo vlastne tieto

dojednania znamenajú. Potvrdila však, že nikto ju k uzavretiu poistnej zmluvy nenútil.

Sprostredkovateľka poistenia P. D., ktorá bola vypočutá ako svedkyňa uviedla, že pred samotným
výkonom činnosti sprostredkovateľa sa zúčastnila jedného školenia u nadriadenej, na ktorom bol
vysvetlený zmluvný vzťah a samotný postup pri uzatváraní zmlúv. Na pobočke odporcu prebehlo

záverečné školenie - testy na spôsobilosť uzatvárania poistných zmlúv. Tvrdila, že keď uzatvárala
poistnézmluvy,nebolapodrobneoboznámenásovšetkýmičlánkamivšeobecnýchpoistnýchpodmienok
odporcu a nebola poučená ani o tom, že má osobám, ktorým sprostredkovala poistenie vysvetľovať,
kto bude rozhodovať spory medzi poisťovateľom a poisteným. Nemala vedomosť o tom, že súčasťou
všeobecných podmienok bola rozhodcovská doložka, ani sama táto sprostredkovateľka nevedela,

čo vlastne znamená a vyjadrila sa tak, že doposiaľ nepozná jej význam. Za predpokladu, že by
takúto vedomosť mala, že spory by sa rozhodovali pred rozhodcovským súdom a toto konanie
ju môže poškodiť, ani ona by nebola podpísala zmluvu ako klientka, pritom zmlúv uzavrela táto
sprostredkovateľka s odporcom niekoľko.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.r/ Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť

od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský
rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe
alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 28.07.2008, o nároku z ktorej rozhodoval
rozhodcovský súd, je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Z poistnej zmluvy je zrejme, že odporca ako poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti
podľa výpisu z Obchodného registra. Navrhovateľka je spotrebiteľom, keďže uzatvorila zmluvu ako
fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, ani rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejme, aby
navrhovateľka pri uzatváraní poistnej zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané

opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred
predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to
aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive,
do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa navrhovateľky.

Odporca v konaní namietal nesplnenie procesných podmienok na rozhodnutie v tejto veci tunajším
súdom s poukazom na nezaplatený súdny poplatok a neurčitosť a nezrozumiteľnosť petitu žalobného
návrhu. V súdenej veci ci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný
navrhovateľkou ako spotrebiteľom. Z toho dôvodu je podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Z.z.
o súdnych poplatkov navrhovateľka oslobodená od platenia súdnych poplatkov pre toto konanie, a teda

námietka nesplnenia poplatkovej povinnosti navrhovateľkou, uplatnená odporcom, nie je dôvodná. Tiež
nie je dôvodné tvrdenie odporcu, že petit žalobného návrhu je neurčitý a nezrozumiteľný a nespĺňa
náležitosti ustanovenia § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Predmetom tohto
konania je iba konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a teda preskúmavanie rozhodcovského
rozsudkuzhľadiskaformálneho.Pozrušenírozhodcovskéhorozsudkuvsúladesustanovením§43ods.

1 Zákona o rozhodcovskom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa konať o nároku odporcu proti
navrhovateľke, pričom tento následok nastáva priamo zo zákona, a preto nie je potrebné, aby osobitným
výrokom túto skutočnosť vyslovil súd konajúci o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Vzhľadom na uvedené má súd za to, že v konaní boli pre rozhodovanie vo veci tunajším súdom splnené

všetky procesné podmienky konania.

Navrhovateľka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku
z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Návrh na začatie konania bol podaný v zákonom stanovenej
lehote 30 dní, čo je zrejmé z toho, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľke doručený

dňa 18.06.2013 a návrh na začatie konania bol na tunajšom súde podaný dňa 17.07.2013.

Vykonaným dokazovaním má súd za to, že návrh na začatie konania bol podaný dôvodne. Dôvodom
zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 3C/226/2012 z 19.01.2012 je skutočnosť, že rozhodcovský
súd rozhodol vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou všeobecných
poistných podmienok. Konkrétne je uvedená v článku XV. všeobecných poistných podmienok s názvom
Rozhodcovské konanie a v osobitných dojednaniach. Je tak súčasťou dlhého neprehľadného textupísaného malými písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných
podmienkach. Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému -

spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných
nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým mu je ako spotrebiteľovi odobratá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Uvedeným rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Význam
rozhodcovskej doložky v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je totiž osobitý a to z dôvodu,

že táto rieši otázku kto v prípade sporu bude rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch
vyplývajúcich zo zmluvy. Cieľom rozhodcovskej doložky tak, ako je formulovaná v danom prípade je
dosiahnuť, aby všetky prípadné spory medzi zmluvnými stranami boli prejednané výlučne rozhodcom
a tým znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom. Súd v tejto
súvislosti poukazuje aj na smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky vo
svojej prílohe, kde podľa písm. q/ bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť

v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Podľa toho je teda neprijateľné,
aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z akejkoľvek

spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka je tak poukazujúc na citované ustanovenie § 54 ods. 4
písm. r/ Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou a teda je neplatná. Keďže rozhodcovská
doložka v danej veci núti spotrebiteľa podrobiť sa v prípade sporu výlučne rozhodcovskému konaniu je
aj v rozpore s dobrými mravmi a teda je neplatná aj podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.
Už len vzhľadom na uvedené skutočnosti je preto možné konštatovať, že rozhodcovský súd založil

svoju právomoc na neplatnej rozhodcovskej doložke, a preto bolo potrebné rozhodcovský rozsudok č.
3C/226/2012 zrušiť.

Súd má tiež za to, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná tak, ako
to tvrdil odporca. Odporca poukázal pritom na osobitné zmluvné dojednania, ktoré navrhovateľka

samostatne podpísala. V prvom rade súd poukazuje na to, že odporca nepreukázal skutočnosť, aby
bola navrhovateľka riadne oboznámená so všeobecnými poistnými podmienkami. To, že navrhovateľka
všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania podpísala ešte neznamená, že
navrhovateľka skutočne mala možnosť s týmito podmienkami sa aj oboznámiť. Všeobecné poistné
podmienky, ale aj osobitné zmluvné dojednania sú písané malými písmenami, obsahujú množstvo

právnickej terminológie. Je nemožné, aby navrhovateľka ako priemerný spotrebiteľ mala možnosť si
ich prečítať a aby pochopila ich text v krátkej dobe, bez možnosti sa s nimi vopred riadne oboznámiť.
Uvedené je zrejmé z toho, že všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania boli
navrhovateľkou podpísané v deň uzatvorenia poistnej zmluvy resp. spolu s poistnou zmluvou, keďže
je v nej výslovne uvedené, že jej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky. Na uvedenom nemení

nič skutočnosť, že navrhovateľka podpísala samostatne aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce
na rozhodcovskú doložku, ktoré sú len pokračovaním predtlačeného formulára poistných podmienok.
Zo strany odporcu nebolo preukázané jeho tvrdenie, že navrhovateľka ako spotrebiteľ mala možnosť
odmietnuť podpísať rozhodcovskú doložku bez toho, aby tým bol dotknutý zmluvný vzťah. Táto
skutočnosťnevyplývazozmluvy,anizovšeobecnýchpoistnýchpodmienokaanizosobitnýchzmluvných

dojednaní.

Rozhodcovská doložka tak, ako je uvedená vo všeobecných poistných podmienkach, je neplatnou aj z
dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní je oprávnený určiť výlučne odporca.
Uvedené taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov rozhodcovského konania v

neprospechspotrebiteľa.Vprípadetakéhovýberu,ktorýniejedohodouobochstrán,totižzvlášťvznikajú
pochybnosti o neobjektívnosti rozhodovania v rozhodcovskom konaní. V danej veci sa rozhodcovské
konanie uskutočnilo na rozhodcovskom súde podľa výberu odporcu bez toho, aby tento výber mala
navrhovateľka možnosť akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na Nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 499/2012,
ktorým bolo rozhodnuté o zrušení uznesenia Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci na základe
sťažnosti žalovaného účastníka pre porušenie ústavných práv. Predmetná vec sa dotýkala identickej
rozhodcovskej doložky ako v tomto prípade. Podľa názoru tunajšieho súdu uvedené rozhodnutienie je aplikovateľné v tomto konaní poukazujúc na to, že sa týka exekučnej veci, ako aj na to, že
rozhodnutie Ústavného súdu SR sa týka hlavne procesných pochybení a nezaoberá sa platnosťou resp.
neplatnosťou rozhodcovskej doložky vo všeobecných zmluvných podmienkach žalovaného účastníka.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že rozhodcovská doložka v článku XV.
všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaniach je neprijateľnou podmienkou
a teda absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami o
spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovský súd preto nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a
teda nemal právomoc vo veci konať.

Keďže odporca tvrdil, že poskytol navrhovateľke ďalšiu možnosť od rozhodcovskej doložky odstúpiť a
to dodatkom č. 2 k všeobecným poistným podmienkam, súd sa vyporiadava aj s touto skutočnosťou.
Dodatok č. 2 všeobecných poistných podmienok nie je navrhovateľkou podpísaný, nebol navrhovateľke

doručený a navrhovateľka sa s ním neoboznámila. Keďže súd dospel k záveru, že rozhodcovská
doložkanebolaindividuálnedojednanáasúčasnejetátorozhodcovskádoložkaneplatná,súdpoukazuje
na možnosť odstúpenia od doložky iba v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa
odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na
dodatočné zrušenie zmluvy. Tiež súd poukazuje opakovane na to, že za individuálne dohodnutú zmluvnú

podmienku sa nepovažuje podmienka, ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná v rámci typovej
zmluvy a je obvyklé, že spotrebiteľ jej obsah nemení. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej
zmluve sa nestáva individuálne dohodnutou podmienkou len tým, že spotrebiteľ od nej neodstúpi. V
opačnom prípade by šlo o popretie celej filozofie ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách. Súd má za to, že európsku judikatúru, konkrétne smernicu č. 93/13/EHS

vo svojom 19. odôvodnení, ktoré sa týka poistných zmlúv, možno aplikovať iba na poistné vzťahy a
nie na časť poistných zmlúv a všeobecných poistných podmienok obsahujúcich zmluvné dojednania
o rozhodcovskej doložke. V 19. odôvodnení cieľom smernice č. 93/13/EHS v súvislosti s poistnými
zmluvami, nie sú podriadené hodnoteniu nekalého charakteru podmienky, ktoré definujú alebo popisujú
poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa. Avšak len vtedy, ak sa tieto obmedzenia neberú do úvahy

pri výpočte poistného plateného spotrebiteľom (poisteným). Odporca tvrdil, že aj rozhodcovská doložka
bola braná do úvahy pri určení výšky poisteného plateného spotrebiteľom. Preto poistná zmluva týkajúca
sa aj podmienok rozhodcovskej doložky, podlieha preskúmaniu súdu v zmysle smernice č. 93/13/EHS,
ale aj v zmysle všeobecných ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Je potrebné
uviesť vzhľadom na účastnícky výsluch navrhovateľky a výsluch svedkyne P. D. - sprostredkovateľky

poistenia, že navrhovateľ nielenže nebol oboznámený s obsahom všeobecných poistných podmienok,
ale podrobne s nimi nebola oboznámená ani sprostredkovateľka, ktorá sama nemala vedomosť o
tom, čo je rozhodcovský súd. Súd preto návrhu navrhovateľky vyhovel a predmetný rozhodcovský
rozsudokzrušilzdôvoduneplatnostirozhodcovskejdoložky,pričomargumentáciažalovanéhoúčastníka
a predložené listinné dôkazy - vyjadrenie Národnej banky Slovenka s doplňujúcim vyjadrením, Poistná

matematika v teórii a praxi a odkaz na uznesenie Súdneho dvora vo veci C 342/2013 a uznesenie
Ústavného súdu SR č. IV ÚS 394/2012 nemajú vplyv na rozhodnutie v tejto súdenej veci.

Navrhovateľka v žalobnom návrhu žiadala o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sp. zn.
3C/226/2012 z 19.01.2012. O tomto návrhu rozhodla konajúca sudkyňa na pojednávaní dňa 19.03.2013.

V priebehu konania podala navrhovateľka návrh na prerušenie konania až do právoplatného ukončenia
veci vedenej Ústavným súdom SR pod sp.zn. II.ÚS 382/2013 Rvp 5052/2012. V návrhu poukázala na
uznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.6Cdo1/2012z21.3.2012,protiktorémupodalodporcasťažnosť
na Ústavný súd SR.

O návrhu na prerušenie konania súd rozhodol uznesením sp.zn. 6C/203/2013-109 zo dňa 20.11.2013,
ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co 580/2013-121 zo dňa 31.03.2014,
nadobudlo právoplatnosť dňa 03.06.2014.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia. Trovy boli priznané navrhovateľke, ktorá
bola v konaní úspešný. Súd priznal navrhovateľke trovy konania vo výške 547,12 eur a pozostávajúce z
trov právneho zastúpenia určených podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení vyhlášky č. 184/2013
Z.z. účinnej od 1.7.2013. Hodnota jedného úkonu právnej služby bola určená podľa § 11 ods. 1 uvedenej

vyhlášky za r. 2013 60,08 eur, za r. 2014 61,85 eur. Navrhovateľke bola priznaná náhrada trov za tieto
úkony právnej služby:
- príprava a prevzatie zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/) vo výške 60,08 eur,
- podanie žalobného návrhu 17.7.2014 (§13a ods. 1 písm. c/) vo výške 60,08 eur,
- vyjadrenie v merite veci 26.9.2013 (§ 13a ods. 1 písm. c) vo výške 60,08 eur
- účasť na pojednávaní dňa 24.10.2013 (§13a ods. 1 písm. d) vo výške 60,08 eur,

- vyjadrenieknávrhunaprerušeniekonaniazodňa28.10.2013(§13aods.1písm.c)vovýške60,08eur
- vyjadrenie k odvolaniu 30.12.2013 (§ 13a ods. 1 písm. c) vo výške 60,08 eur
- účasť na pojednávaní 8.9.2014 (§13a ods. 1 písm. d) vo výške 61,85 eur
- účasť na pojednávaní 27.11.2014 (§13a ods. 1 písm. d) vo výške 61,85 eur
t.j. spolu odmena vo výške 484,18 eur.

Trovy právneho zastúpenia ďalej pozostávajú z režijného paušálu (§ 15-§ 17) za šesť úkonov právnej
služby po 7,81 eur t.j. spolu režijný paušál vo výške 46,86 eur a 2 x 8,04 eur režijný paušál t.j. 16,08 eur,
spolu 62,94 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 547,12 eur (484,18 + 62,94).

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku
konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Navrhovateľka je pre toto konanie oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona
č. 71/1992 Z.z. a súd jej návrhu vyhovel. Z tohto dôvodu súd zaviazal odporcu zaplatiť súdny poplatok z

návrhu na začatie konania. Výška súdneho poplatku bola určená podľa položky 1 písm. b/ sadzobníka
súdnych poplatkov t.j. vo výške 99,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.