Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 9, 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/98/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212917
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6412212917.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, konajúci prostredníctvom
advokáta konateľa Doc. JUDr. Branislava Fridricha PhD., proti odporcovi Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal návrh, ktorým sa domáhal náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s poukazom na nesprávny úradný postup Okresného súdu v
Žiari nad Hronom v súvislosti s vykonávaním exekúcie. Právny zástupca navrhovateľa doručil súdu dňa
6.2.2015 mailové podanie, kde okrem iného ospravedlňuje neúčasť na pojednávaní s poukazom na
hospodárnosť konania, doručil vyjadrenie k vyjadreniu odporcu, odročiť pojednávanie nežiadal.

Na pojednávanie sa nedostavil ani odporca, doručenie mal riadne vykázané, súdu doručil mailové

podanie dňa 6.2.2015, ktorým ospravedlňuje neúčasť na pojednávaní, pojednávanie odročiť nežiadal.
Súd konal v neprítomnosti účastníkov konania.

Právny zástupca navrhovateľa poukázal na to, že navrhovateľ v súlade s pravidlami riadneho
hospodárenia ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka.
Exekúciu navrhovateľ navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku,

vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6340070 dlžníčkou S. F.. Súdny exekútor postupoval podľa
procesnej úpravy, obsiahnutej v Exekučnom poriadku, najmä podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, a
predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému
exekučnému súdu, pritom ho požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Navrhovateľ v
návrhu konštatoval, že exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu
poverenie. Navrhovateľ pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky, nútene vymáhanej súdnym
exekútorom, ktorému bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie spísal dňa 28.10.2009 a

podal postupom podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora.
Legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej
kvalite, a teda že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote.
Navrhovateľ poukázal na to, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútorav zákonom stanovenej lehote. Tvrdí, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že
by k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Zároveň uviedol, že

navrhovateľ sa dozvedel o všetkých okolnostiach v priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia
jeho práv a spôsobenej škody po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 10.2.2010 o zmene
súdneho exekútora. Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil
náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žiadal priznať majetkovú škodu vo
výške 175 €, ktorá predstavovala náhradu účelne vynaložených nákladov, spojených s jeho činnosťou,

uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Suma pozostáva z platby
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému vo výške 70 €, na udržiavanie a správu informačného systému sumou 40 € a na administráciu
listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom vo výške 50 €. Ďalej sumu tvorí suma 15 € na
administratívne spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje,

spojené s vyhotovením urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje, spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania. Navrhovateľ ďalej žiadal priznať aj náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie, porušenie práva na rozhodnutie o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase nie je

dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Z titulu
nemajetkovej ujmy si navrhovateľ uplatnil sumu 165,96 €. Navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku
alikvotným pomerom 55,32 € za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu, a to práve na
základe aplikácie doktrín Ústavného súdu, teda 663,88 € za rok. V danej veci bol exekučný súd podľa
názoru navrhovateľa nečinný viac ako 105 dní. Navrhovateľ žiadal rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom

o základe veci tak, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym
úradnýmpostupomOkresnéhosúduvŽiarinadHronom,pretožetentonerozhodolojejnávrhunazmenu
súdneho exekútora v exekučnom konaní, vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením
záväzku, vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6340070 v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote a
následne žiadal rozhodnúť rozsudkom, v zmysle ktorého žiadal zaviazať odporcu zaplatiť navrhovateľovi

z titulu majetkovej škody sumu 175 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 165,96 €.

Odporcasúdudoručilpísomnévyjadrenievdanejveci,zktoréhoobsahuokreminéhojezrejmé,ženávrh
žiada zamietnuť ako nedôvodný. Odporca poukázal na to, že v konkrétnej veci nie sú splnené procesné
podmienky, pričom konanie vykazuje nedostatky a za nedostatok sa považuje aj zmätočnosť konania.

Žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Odporca ďalej poukázal na
to, že mu nie je zrejmý ani titul nároku na náhradu škody. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že dňa
23.4.2012 boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody.
Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba, je

zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Odporca poukázal na to, že
pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti
súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote odkazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona č.
514/2003 Z. z., v znení Zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné
vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu, spočívajúceho v porušení povinnosti

urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, pričom žalobca doposiaľ dôkazy,
potrebné pre posúdenie tejto otázky, predpokladanej týmto ustanovením, nepredložil. Odporca pripustil,
že v niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhu oprávneného na
zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto
návrhu, avšak najmä v tých prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú

súčinnosť. Odporca poukázal na to, že pri konaní o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na
náhradu škody sa vychádzať len z existencie prieťahov v súdnom konaní s poukazom na ustanovenie
§ 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. Odporca v písomnom vyjadrení konštatoval aj tú skutočnosť,
že navrhovateľ nepreukázal vznik škody ani výšku škody. Zdôraznila aj nedostatok príčinnej súvislosti
ako ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu. Odporca v písomnom vyjadrení vzniesol aj

námietku premlčania, nakoľko lehota uplynula pred dňom 23.4.2009, teda tri roky pred dňom, kedy boli
žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.Podľa§3ods.1Zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškodu,spôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok, ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci:

a/ nezákonným rozhodnutím
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. toho istého zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona, účinného do 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu, spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti

orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 toho istého zákona právo na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§16ods.1tohoistéhozákona,účinnéhovčasevznikuškody,akpríslušnýorgánneuspokojínárok
na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 44 ods. 8 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia
dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora
do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 toho istého zákona súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa ods.8 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa

vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Prejednaniu žaloby o náhradu škody a nemajetkovej ujmy nebráni, že žaloba bola na súd doručená skôr
než uplynula lehote šesť mesiacov na predbežné prerokovanie nároku podľa § 16 Zákona č. 514/2003
Z. z. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť nepovažuje návrh navrhovateľa za návrh predčasne podaný.

Pri posudzovaní námietky premlčania, vznesenej odporcom, súd vychádzal z tej skutočnosti, že návrh
navrhovateľa na zmenu exekútora bol súdu doručený dňa 2.11.2009, pričom uznesenie tunajšieho súdu
sp. zn. 15Er 339/2006 zo dňa 10.2.2010 bolo doručené zástupcovi navrhovateľa dňa 26.2.2010. Teda
súd mal za to, že dňom 26.2.2010 sa navrhovateľ mohol dozvedieť o škode, ktorá mu mohla vzniknúť

s tým, že súd nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného
na zmenu exekútora. Súd v danej veci rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú. Návrh na
súd bol podaný dňa 27.9.2012, preto súd má za to, že návrh na začatie konania bol v predmetnej veci
podaný včas a námietka premlčania je nedôvodná. Zákon č. 514/2003 Z. z. nemá osobitné ustanovenia
o premlčaní vo vzťahu k nemajetkovej ujme, preto u tohto nároku treba aplikovať všeobecnú úpravu §

101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz, čiže od doby, kedy sa poškodený dozvedel o vzniku nemajetkovej ujmy.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 175 € a z titulu
nemajetkovej ujmy 165,96 € z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý

nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní v zákonom
stanovenej 30-dňovej lehote. Nesprávnym úradným postupom v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov konaní, najmä jeho nesprávne
vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je ajopomenutie urobiť úkon alebo opomenutie vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Rovnako
nesprávnym úradným postupom je aj nevydanie rozhodnutia.

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, a to z pripojeného spisu Okresného súdu v Žiari
nad Hronom sp. zn. 15Er 339/2006, že súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica doručil na tunajší súd dňa
22.2.2006 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.
Bratislava proti povinnej S. F., bytom Š., Q. S. XX/XX, na vymáhanie sumy 1.800,-Sk s prísl. Okresný
súd v Žiari nad Hronom vydal poverenie dňa 24.2.2006 a v danej veci na vymoženie uloženej povinnosti

poveril súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu. Oprávnený, v danej veci POHOTOVOSŤ, s.r.o., doručil
súdu dňa 2.11.2009 návrh na zmenu exekútora. Súd výzvou zo dňa 3.12.2009 vyzval súdneho exekútora
JUDr. Jozefa Ďuricu na predloženie exekučného spisu EX 505/2006 a v prípade, ak si uplatňuje trovy
exekúcie, aby zaslal vyčíslenie trov exekúcie s poukazom na to, že oprávnený v danej veci podal návrh
na zmenu exekútora. Exekútor súdu vyúčtovanie trov exekútora ani vyjadrenie spolu s exekučným
spisom nedoložil. Okresný súd v Žiari nad Hronom rozhodol uznesením dňa 10.2.2010 o návrhu na

zmenu exekútora tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú.

Súd zistil, že v danej veci o návrhu na zmenu súdneho exekútora nebolo síce rozhodnuté v 30-
dňovej lehote, avšak treba poukázať na názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán

dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (nález Ústavného súdu SR zo 7.5.2013, sp.
zn. IV US 471/2012-75). Ďalej je nutné zdôrazniť, že súd vo svojej rozhodovacej činnosti na zákonom
ustanovené lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automatiky nevyvoláva porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne
okolnosti posudzovanej veci. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle

citovaného článku ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne
nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (napr. nález I US 86/02). Ústavný súd už v tejto
súvislosti uviedol, že pojem „zbytočné prieťahy“, obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy (obdobne aj pojem v
„primeranej lehote“, obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať
a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho ktorého úkonu súdu,

alebo iného štátneho orgánu (I US 70/02). Všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora
je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením exekútora, ktorým žiada
nahradiť pôvodného exekútora. Exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží
žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov, pretože
súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora exekučný súd musí rozhodnúť v uznesení aj

o trovách doterajšieho exekútora, súd musí vyzvať exekútora na zaslanie príslušného exekučného
spisu, aby mohol realizovať postup v zmysle § 44 Exekučného poriadku. Súd v rámci rozhodnutia o
zmene exekútora poverí vykonaním exekúcie nového exekútora a následne vec mu postúpi spolu s
exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Z pripojeného
exekučného spisu tak, ako je vyššie konštatované, súd zistil, že návrh na zmenu exekútora bol podaný

2.11.2009, pričom súd vyzval exekútora na predloženie spisu, ako aj vyčíslenie trov konania. Exekútor
bol v konaní nečinný, uvedené skutočnosti súdu nedoložil. Súd sa oboznámil s notárskou zápisnicou,
vyhotovenou notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačkom N 4087/2005, Nz 40012/2005, súd sa oboznámil so
zmluvou o úvere, uzavretou medzi oprávneným a povinným zo dňa 19.12.2004, ako aj so Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru. Súd následne vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný

dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Zároveň konštatoval, že súd doposiaľ nerozhodol o návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora, nakoľko v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, zmena
súdneho exekútora by bola neúčelná, pričom po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia súd exekúciu
zastaví a zároveň rozhodne o trovách exekúcie. Súd rozhodol v danej veci dňa 10.2.2010. Z vyššie
uvedeného súd má za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti oprávneného o zmenu súdneho

exekútora konal bez zbytočných prieťahov na jeho strane, súd nevzhliadol žiadne prieťahy v postupe
súdu, ktoré by bolo možné posúdiť ako jeho nesprávny úradný postup. Navrhovateľ ako oprávnený
v exekučných veciach podával v rovnakom čase hromadne návrhy na zmenu exekútorov, pričom v
rovnakomčasezaťažilvšeobecnýsúdväčšímpočtompodaní,vzhľadomktomumuselpočítaťisurčitým
technicko-administratívnym zdržaním. V roku 2009 v agende Er napadlo na tunajší 6190 vecí a v roku

2010 6360 vecí, pričom tieto veci v uvedenom čase vybavovali len piati sudcovia, ktorí okrem toho
vybavovali aj inú súdnu agendu. Okrem toho boli doručované hromadné návrhy na zmenu exekútorov,
ako aj návrhy na iné procesné úkony. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd návrh navrhovateľa
zamietol. Vzhľadom na to, že súd dospel k názoru, že nárok navrhovateľa na náhradu škody a náhradunemajetkovej ujmy nie je dôvodný z dôvodu, že exekučný súd neporušil práva navrhovateľa, nie je
potrebné vyhodnocovať aj predpoklady na určenie výšky nemajetkovej ujmy, uvedené v § 17 ods. 3
Zákona č. 514/2003. Týmito predpokladmi by sa súd zaoberal iba v prípade, ak by náhradu nemajetkovej

ujmy priznal a odôvodňoval by jej výšku. Nakoľko navrhovateľ v konaní nepreukázal ani jeden z
kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu, spôsobenú pri výkone
verejnej moci (t. j. nesprávny úradný postup exekučného súdu) v súlade so zásadou hospodárnosti
konania nebolo potrebné sa v odôvodnení rozsudku osobitne zaoberať nepriznaním uplatnenej škody a
nemajetkovej ujmy (rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co 668/2014).

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, právo na ich náhradu nepriznal. Odporca, ktorý nebol zastúpený advokátom,
si náhradu trov konania uplatnil vo svojom vyjadrení k podanému návrhu, preto mal súd povinnosť
rozhodnúť o trovách konania. Odporca si trovy konania nevyčíslil, z obsahu spisu žiadne trovy konania
odporcu nevyplynuli, preto súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.