Uznesenie Judgement was issued on Monday, November 23, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/356/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115222665
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115222665.2

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: KARABUD s.r.o., Budovateľská 52/A, 080 01 Prešov,
IČO: 46 961 348, zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, Hlavná 89, 080 01 Prešov,
proti žalovanému: NATURCASING, s.r.o., T.G. Masaryka 955, 960 01 Zvolen, IČO: 31 645 038, o
podaní žalobcu označenom ako žaloba o umožnenie výkonu vecného bremena a návrh na vydanie
predbežného opatrenia zo dňa 28.8.2015, v spojení s jeho doplnením zo dňa 22.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Podanie v časti návrhu na vydanie rozsudku o d m i e t a .

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Písomným podaním zo dňa 28.8.2015 sa žalobca domáhal, aby súd vyniesol rozsudok, ktorým by
vyslovil, že žalovaný ako vlastník pozemku P. H..Č.. XXXX/XX, P..Ú.. H., W. F. A. Č.. XXXXX, P..K..
H., je povinný strpieť výkon vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu žalobcu ako vlastníka
pozemku P. H..Č.. XXXX/X, P..Ú.. H., W. F. A. Č.. XXXXX, P..Ú.. H., cez pozemok žalovaného P. H..Č..
XXXX/XX, P..Ú.. H., W. F. A. Č.. XXXXX, P..Ú.. H., k pozemku žalobcu P. H..Č.. XXXX/X, P..Ú.. H., W. F.
A. Č.. XXXXX. Návrh odôvodnil tým, že ako vlastník pozemku P. H..Č.. XXXX/X, P..Ú.. H., je oprávnený

z vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez pozemok KNC p.č. XXXX/XX, P..Ú.. H., vo
vlastníctve žalovaného ako povinného z vecného bremena. Žalovaný ako povinný z vecného bremena
je povinný strpieť výkon práva vecného bremena žalobcom. Žalovaný však postavil na svojom pozemku
prechodovú chodbu z jednej budovy do druhej budovy, čo prakticky predstavuje múr a prekážku pre
žalobcu vo výkone práva prechodu cez pozemok žalovaného. Žalovaný pritom tento prechodový spájací
chodbový systém postavil podľa informácií žalobcu bez platného územného rozhodnutia, stavebného

povolenia a nemá k tomu ani kolaudačné rozhodnutie. Tento chodbový systém bráni prechodu žalobcu
na svoj pozemok, nakoľko až za týmto sa nachádza vstupná brána na pozemok žalobcu, a teda prístup
k nej nie je možný.

Žalobca v tomto podaní zároveň navrhol, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by žalovanému
uložil, že je povinný umožniť žalobcovi ako vlastníkovi pozemku P. H..Č.. XXXX/X, P..Ú.. H. prechod peši

a motorovými vozidlami cez pozemok žalovaného P. H..Č.. XXXX/XX, P..Ú.. H. k pozemku žalobcu KNC
H..Č.. XXXX/X, P..Ú.. H., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Uviedol, že nemôže
vykonávať svoje právo prechodu, čím je konaním žalovaného poškodený na svojich vlastníckych
právach ako aj v podnikaní. S účinnosťou od 1.9.2015 má podpísanú zmluvu o nájme skladovacej haly
s nájomcom, avšak tým, že mu žalovaný fakticky zabránil v prechode na pozemok a znemožnil mu
výkon vecného bremena, tak žalobca ani jeho nájomca sa nemá ako dostať na svoj pozemok. Týmto

konaním vzniká žalobcovi škoda spočívajúca v nemožnosti využívať svoje budovy a stavby, ako aj tietoďalej prenajímať a mať z toho zisk vo forme nájomného. Ušlý zisk predstavuje u žalobcu aj niekoľko
tisíc Eur mesačne.

Keďže z odôvodnenia návrhu vyplýva, že žalovaný má na označenej slúžiacej nehnuteľnosti stavbu,
ktorá podľa žalobcu bráni vo výkone jeho práva z vecného bremena, nebolo zrejmé v čom má
povinnosť žalovaného (formulovaná všeobecne a neurčito) strpieť výkon vecného bremena, ako i
dočasná povinnosť žalovaného umožniť žalobcovi prechod peši a motorovými vozidlami, presne
spočívať. S poukazom na to súd žalobcu uznesením podľa ust. § 43 ods. 1 O.s.p. vyzval, aby toto

podanie doplnil o určité a zrozumiteľné doplnenie čoho presne sa domáha tak, aby bolo zrejmé v čom
má povinnosť žalovaného strpieť výkon vecného bremena, vrátane presného určenia tohto vecného
bremena, spočívať, ako aj o určité a zrozumiteľné doplnenie čoho presne sa návrhom na nariadenie
predbežnéhoopatreniadomáhatak,abybolozrejmévčommápovinnosťžalovanéhoumožniťžalobcovi
prechod peši a motorovými vozidlami spočívať.

Písomným podaním doručeným súdu 22.10.2015 žalobca doplnil, že sa musí domáhať výkonu práva
vecného bremena, nakoľko samotné vecné bremeno nie je exekučným titulom umožňujúcim mu podanie
návrhu na nútený výkon vecného bremena v prospech žalobcu. Povinnosť strpieť výkon vecného
bremena žalovaným má spočívať v tom, aby žalovaný umožnil prechod a prejazd peši cez pozemok
žalovaného k pozemku žalobcu, v praxi aby vytvoril reálne v prírode priestor na vjazd a prechod peši

a motorovými vozidlami k pozemku žalobcu, a doplnil žalobný petit tak, že žiada, aby súd vyniesol
rozsudok, že žalovaný je povinný reálne v teréne na pozemku P. H..Č.. XXXX/XX, P..Ú.. H. umožniť
prechod a prejazd peši a motorovými vozidlami žalobcovi ako vlastníkovi pozemku P. H..Č.. XXXX/X,
P..Ú.. H.. Vo vzťahu k predbežnému opatreniu zopakoval skutkové tvrdenia uvedené v predchádzajúcom
podaní a doplnil petit návrhu na predbežné opatrenie tak, že žiada, aby súd vydal predbežné opatrenie,

že žalovaný ako vlastník pozemku P. H..Č.. XXXX/XX, P..Ú.. H. je povinný zdržať sa zásahov do výkonu
práva žalobcu ako vlastníka pozemku KNC p.č. XXXX/X, P..Ú.. H. z vecného bremena spočívajúceho
v práve prechodu žalobcu cez pozemok žalovaného k pozemku žalobcu, a je povinný strpieť prechod
a prejazd peši a motorovými vozidlami žalobcu ako vlastníka pozemku P. H..Č.. XXXX/X, P..Ú.. H. cez
pozemok žalovaného k pozemku žalobcu, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Podľa § 42 ods. 3 veta prvá O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti,
musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované

Podľa § 79 ods. 1 veta druhá a tretia O.s.p. návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3)
obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov,
prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,
označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ
domáha.

Podľa§43ods.1vetaprváO.s.p.sudcaalebopoverenýzamestnanecsúduuznesenímvyzveúčastníka,
aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá
nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.

Podľa § 43 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre
uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa
svojho obsahu návrhom na začatie konania.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. veta prvá a posledná - ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery

účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len
s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz;
ustanovenia § 75 až 77 sa použijú primerane.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. - predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o

predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. - návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienokdôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme
maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou

osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu
žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať
návrhom vo veci samej.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. - predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby

niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

V zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. z návrhu na začatie konania musí byť zrejmé, čoho sa žalobca
domáha (tzv. žalobný petit). Vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností musí byť pritom urobené
dostatočne presne, jednoznačne a určite tak, aby bolo zrejmé čo má byť predmetom konania, teda o čom
a na akom základe má súd rozhodnúť, a aby po ich prevzatí do výroku súdneho rozhodnutia mohol byť

eventuálne nariadený a uskutočnený aj jeho výkon (teda aby bol po materiálnej stránke vykonateľný).
Súd totiž nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované, musí
svojim rozhodnutím žalobný petit vyčerpať a nesmie ho (s výnimkou prípadov podľa § 153 ods. 2 O.s.p.)
prekročiť. V žalobe musí byť preto presne a jednoznačne označená povinnosť, ktorá má byť súdnym
rozhodnutím žalovanému uložená, vrátane výšky resp. rozsahu judikovanej povinnosti, teda aby bola

určená kvalitatívne i kvantitatívne tak, aby o nej nevznikali žiadne pochybnosti, a bolo zrejmé ako má
byť vykonaná (napríklad v prípade peňažných plnení aj s uvedením čiastky, ktorú má žalovaný zaplatiť).

V danom prípade sa však žalobca domáha všeobecnej povinnosti žalovaného strpieť výkon vecného
bremena bez toho aby bolo zrejmé, v čom má táto povinnosť presne spočívať. Vecné bremená patria

medzi vecné práva, ktoré majú absolútnu povahu, a povinnosti z nich vyplývajúce preto smerujú voči
všetkým, ktorí sú tak povinní strpieť ich výkon. Je to obdobné ako povinnosť strpieť všeobecný výkon
vlastníckeho práva, ktoré smeruje proti všetkým, a vlastník (oprávnený z vecného práva) sa voči
porušovateľom môže domáhať zdržať sa jeho konkrétneho rušenia. Z predloženého návrhu však nie
zrejmé v čom presne má v tomto prípade povinnosť žalovaného spočívať, resp. akého konkrétneho

rušenia tohto vecného práva sa má zdržať. Konkrétne to napokon nevyplýva ani z doplnenia žalobcu,
podľa ktorého sa voči žalovanému domáha opätovne iba všeobecnej povinnosti žalovaného reálne v
teréne na pozemku umožniť prechod a prejazd peši a motorovými vozidlami žalobcu bez toho aby
bolo opätovne zrejmé, čo presne má žalovaný urobiť. Pojem umožniť je totiž, vzhľadom na okolnosti,
všeobecný a neurčitý, a nie je zrejmé čo presne sa ním má v danom prípade na mysli, a ako túto

povinnosť možno splniť. Ak by totiž, vzhľadom na tvrdené okolnosti, eventuálne malo ísť napr. konkrétne
o odstránenie alebo úpravu stavby alebo jej časti stojacej na slúžiacom pozemku, podľa § 90 ods. 1
zák. č. 50/1976 Zb. konanie o odstránenie stavby vykonáva stavebný úrad, a nie súd. V čom má teda
umožnenie prechodu a prejazdu spočívať preto nie je zrejmé. Vzhľadom na to z návrhu, a to ani po jeho
doplnení, nemožno jednoznačne a spoľahlivo individualizovať uplatnený nárok, teda čo presne chce

žalobca v tomto konaní dosiahnuť. A keďže žalobca tento nedostatok návrhu na výzvu súdu v určenej
lehote neopravil a nedoplnil, a bez vymedzenia jeho predmetu (a ustálenia právomoci súdu) v konaní
pokračovať nemožno, súd jeho podanie v časti návrhu na vydanie rozsudku (ktoré podľa obsahu mohlo
byť návrhom na začatie konania) v zmysle ust. § 43 ods. 3 O.s.p. odmietol.

Vo vzťahu k predbežnému opatreniu, vychádzajúc z citovaných ustanovení, súd pripomína, že
predbežné opatrenie predpokladá návrh na jeho vydanie a potrebu, aby ešte pred rozhodnutím vo veci
boli pomery účastníkov dočasne upravené. Táto potreba by mala vychádzať z povahy navrhovanej
úpravy, z toho, že navrhovateľ má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a že bez tejto
predbežnej ochrany mu pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci bezprostredne hrozí ujma, či

už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku
nenávratného stavu v právnych vzťahoch účastníkov. Navrhovateľ teda musí tvrdiť a osvedčiť aspoň
základné skutočnosti o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana (presný
opisprávnychvzťahov,vrátaneuvedeniakonkrétnychdôvodovsvojichnárokov,aosvedčiťich-predložiť
právne relevantné dokumenty, resp. dôkazy osvedčujúce tento stav), o potrebe dočasne upraviť pomery

účastníkov navrhovaným spôsobom, a o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy, teda aby neboli
vážnejšie pochybnosti o opodstatnenosti a potrebe predbežnej úpravy. Z uvedeného tiež vyplýva, keďže
predbežné opatrenie má upravovať právne vzťahy účastníkov len do času definitívnej súdnej (právnej)
ochrany, že z jeho návrhu, aj pre posúdenie primeranosti, musí byť tiež zrejmé, čoho presne a na základeakých skutočností sa navrhovateľ mieni domáhať (ak návrh na nariadenie predbežného opatrenia
podáva pred začatím konania) resp. domáha návrhom vo veci samej (dostatočne určitý návrh).

Konanie o vydanie predbežného opatrenia je návrhovým konaním, pričom opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy patrí medzi základné predpoklady pri rozhodovaní o jeho nariadení (§ 75 ods. 2 O.s.p.).

Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností tvrdených v návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia (prípadne dokladov k nim pripojeným), pri ktorom nie sú
vážnejšie pochybnosti o ich pravdivosti a je dôvodný predbežný skutkový záver, že tvrdené skutočnosti
sú pravdivé. Z hľadiska právneho je však, okrem nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy,
predpokladom úspešnosti návrhu aj to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových okolností

možno vyvodiť predbežný záver o pravdepodobnom úspešnom uplatnení alebo bránení práva toho,
kto vydanie predbežného opatrenia žiada, a jeho súvis s navrhovanou dočasnou úpravou (jej potrebu).
Znamenáto,žeužzoskutočnostíuvedenýchvnávrhu,prípadnedokladovknimpripojeným,sadáurobiť
záver o dostatočnej miere pravdepodobnosti, že výsledok konania vo veci samej bude pre navrhovateľa
predbežného opatrenia priaznivý, a dočasná úprava pomerov, s perspektívou zachovania tohto stavu aj

po rozhodnutí vo veci samej, je potrebná.

V tejto súvislosti súd poznamenáva, že návrh na vydanie predbežného opatrenia v tejto veci smeruje
v podstate k uloženiu obsahovo rovnakej povinnosti ako by mala byť uložená v rozhodnutí vo veci
samej, čo je však vzhľadom na jeho predbežnú povahu (keďže nemá nahrádzať konečné rozhodnutie)

a nariaďovanie iba v nevyhnutnom (potrebnom) rozsahu možné iba výnimočne, a zdôrazňuje potrebu
jeho riadneho odôvodnenia.

V danom prípade však navrhovateľ, napriek výzve na doplnenie podania, neuviedol určite a jednoznačne
čoho sa chce domáhať vo veci samej, v čom presne má dočasná povinnosť žalovaného spočívať,

a neodôvodnil ani nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy s naliehavou potrebou navrhovanej
dočasnejúpravypomerov,tedaakánenapraviteľnáresp.ťažkonahraditeľnáujmamubeznavrhovaného
predbežného opatrenia hrozí, a preto súd tento návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, keď žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, bolo

potrebné priznať náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva, keďže mu však žiadne
trovy nevznikli a neúspešný žalobca na ich náhradu nemá právo, súd náhradu trov konania nepriznal
žiadnemu z nich.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa §
42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.