Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 20C/41/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312222050
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Ľachová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2312222050.3

Rozhodnutie

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v právnej veci navrhovateľa:
RECLAIM, a.s., so sídlom Prievozská 2/A, Bratislava, zast. advokátkou: Mgr. Gabriela Hrbáňová, so
sídlom Malý trh 2/A, Bratislava, proti odporcovi: C. C., H. Š. XXX, zast. opatrovníčkou: I.. G. X.,
zamestnankyňa Okresného súdu S. G., o zaplatenie 6.004,22 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa na základe skutočností uvedených v návrhu zo dňa 6.9.2012 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.004,22 eur s
príslušenstvom a náhradu trov konania.

Súd návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 21Ro/1841/2012-34 zo dňa
8.10.2012, ktorý platobný rozkaz nebolo možné odporcovi doručiť do vlastných rúk, preto bol platobný
rozkaz v súlade s § 173 ods. 2 veta tretia O.s.p. zrušený.

Uznesením tunajšieho súdu č. k. 20C/41/2013-62 zo dňa 28.10.2013 bola odporcovi ako osobe

neznámeho pobytu v súlade s ust. § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovená opatrovníčka pre konanie, nakoľko sa
súdu vykonaným šetrením nepodarilo zistiť súčasný pobyt odporcu.

Podaním zo dňa 16.12.2013, doručeným súdu dňa 20.12.2013, navrhovateľ požiadal súd o pripustenie
zmeny návrhu na začatie konania zo dňa 6.9.2012. Uznesením č. k. 20C/41/2013-104 zo dňa 13.1.2014
súd pripustil zmenu návrhu tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.004,22 eur s

úrokom z omeškania vo výške 12,49% ročne zo sumy 4.217,25 eur od 1.4.2012 do zaplatenia do troch
dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením dlžníkov Dušana Makýša, nar. 7.7.1975 a Moniky
Makýšovej, nar. 15.1.1976, zaviazaných na plnenie zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu
Bratislava V č. k. 3Zm/87/2009 zo dňa 22.6.2009, zaniká v rozsahu plnenia povinnosť odporcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zvoleného zástupcu navrhovateľa, oboznámením sa

s návrhom, listinnými dôkazmi, ako aj s obsahom celého spisu, keď pojednával v neprítomnosti
opatrovníčky odporcu v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a zistil tento skutkový a právny stav veci:

Predmetom konania je zaplatenie sumy 6.004,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 12,49% ročne zo
sumy 4.217,25 eur od 1.4.2012 do zaplatenia.

V rámci skutkového stavu bolo v prejednávanej veci zistené, že právny predchodca navrhovateľa (Prvá
stavebná sporiteľňa, a.s.) ako veriteľ uzavrel dňa 31.10.2006 s Dušanom Makýšom, nar. 7.7.1975 aMonikou Makýšovovu, nar. 15.1.1976 ako dlžníkmi Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere a odporcom ako ručiteľom. Na základe tejto zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol
dlžníkom medziúver vo výške 130.000,- Sk (4.315,21 eur). Odporca urobil dňa 31.10.2006 písomné

ručiteľské vyhlásenie, v zmysle ktorého zobral na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak
ju neuspokojí dlžník. Nakoľko dlžník porušil zmluvné podmienky a medziúver prestal riadne a včas
splácať, a ani odporca neplnil svoju povinnosť z titulu ručenia, právny predchodca navrhovateľa listom
zo dňa 28.10.2008 od úverovej zmluvy odstúpil a zároveň požiadal o vrátenie poskytnutých úverových
prostriedkovvlehote7dníoddoručeniaodstúpeniaodzmluvy.Listomzodňa28.10.2008boliodporcovia

o odstúpení od zmluvy upovedomený s upozornením, že ak dlžník celý dlh v stanovenej lehote
neuhradí, pristúpi právny predchodca navrhovateľa k vymáhaniu svojej pohľadávky súdnou cestou aj
voči odporcovi ako ručiteľovi, ak nesplní pohľadávku v primeranej lehote po uplynutí doby poskytnutej
dlžníkovi na plnenie. Odstúpenie od zmluvy bolo odporcom doručené dňa 30.10.2008. Podľa tvrdení
navrhovateľa dlžník peňažné prostriedky v plnej výške nevrátil, pričom od roku 2009 je pohľadávka voči
dlžníkovi a spoludlžníkovi neúspešne vymáhaná v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom

I.. J. U., pod sp. zn. J. XXXX/XXXX na základe zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu
Bratislava V č. k. XZm/XX/XXXX zo dňa 22.6.2009. Dňa 1.4.2012 uzatvorili spoločnosť Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s., Bratislava ako postupca a navrhovateľ ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávok,
na základe ktorej zmluvy bola na navrhovateľa postúpená pohľadávka voči dlžníkom a všetkými právami
s ňou spojenými. Listom zo dňa 16.4.2012 oznámil postupca odporcovi postúpenie pohľadávky zo

zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere.

Opatrovníčka odporcu vzniesla v záujme efektívnej ochrany odporcu ako spotrebiteľa námietku
premlčania nároku navrhovateľa uplatňovaného v tomto konaní.

K vznesenej námietke premlčania sa navrhovateľ prostredníctvom zvoleného zástupcu vyjadril
tak, úverová zmluva patrí medzi tzv. absolútne obchody, pričom podľa ustanovení Obchodného
zákonníka sa týmto zákonom spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov
v obchodnozáväzkových vzťahoch. Úprava premlčania v Obchodnom zákonníku je komplexná a
kogentná, premlčacia doba je štyri roky, a preto nárok navrhovateľa nie je premlčaný. Podľa jeho názoru,

ak by sa na uvedený vzťah mala použiť premlčacia doba z Občianskeho zákonníka, znamenalo by to,
že jeden konkrétny vzťah, t. j. premlčanie v určitej pomerne úzkej skupiny práv, by bol upravený v dvoch
zákonoch. V konaní nie je sporným to, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo
dňa 31.10.2006 je spotrebiteľskou zmluvou.

Vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere právnym
predchodcom navrhovateľa a dlžníkmi - 31.10.2006, súd na vec aplikoval ustanovenia právnych
predpisov účinných k tomuto dátumu.

Podľa ust. § 2 ods. 1 z. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení stavebným sporením sa rozumie

a) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov,
b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom (ďalej len "stavebný úver").

Podľa ust. § 2 ods. 1 veta prvá z. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení stavebné sporenie môže
vykonávať len banka, ktorej predmetom činnosti je stavebné sporenie na základe bankového povolenia

udeleného podľa osobitného predpisu (ďalej len "stavebná sporiteľňa").

Podľa ust. § 8 ods. 1 z. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení stavebné sporenie vzniká uzatvorením
zmluvy o stavebnom sporení medzi stavebným sporiteľom a stavebnou sporiteľňou.

Podľa ust. § 8 ods. 3 z. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení po splnení zmluvne dohodnutých
podmienok má stavebný sporiteľ nárok na pridelenie stavebného úveru.

Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa ust. § 23a ods. 1 z. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorýchcharakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ust. § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa ust. § 548 ods. 2 Občianskeho zákonníka ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky,

ktoré by mal proti veriteľovi dlžník.

Podľa ust. § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľaust.§101Občianskehozákonníkapokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny názor, že
posudzovaný právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je od svojho vzniku právnym vzťahom
založeným spotrebiteľskou zmluvou (§ 23a ods. 1 z. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa), ktorá

skutočnosť nebola v konaní sporná. Právny predchodca navrhovateľa bol v čase uzavretia zmluvy
o mimoriadnom medziúvere a spotrebnom úvere v postavení veriteľa s poukazom na predmet
podnikania a dlžníci boli v postavení spotrebiteľov, pretože pri uzatváraní zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti. Vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj

vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť podstatným spôsobom
ovplyvniť obsah zmluvy, ani všeobecných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa.
Tieto ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na
spotrebiteľskú zmluvu. Podľa názoru súdu kogentné ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka nedovoľuje

účastníkom spotrebiteľskej zmluvy platne dojednať zmluvné podmienky, ktoré by sa odchyľovali od
uvedeného zákona v neprospech spotrebiteľa, preto neobstojí argumentácia navrhovateľa, že zmluva
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je tzv. absolútny obchod, na ktorý vzťah je potrebné
použiť ustanovenia Obchodného zákonníka. Súd považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťahmedzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typický
občianskoprávny vzťah. Ide o vzťah medzi podnikateľom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu
(úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy). Je náležité a plne

v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov
súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské
právo (rozsudok NS SR vo veci 5MCdo/20/2009). Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve
klauzuly, ktoré sú v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak sa dostáva do rozporu
so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka). Súd nepopiera argumenty

navrhovateľa, že úver je absolútny obchod a že na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka
bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Prejednávaná vec je však o spotrebiteľskej zmluve,
ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou (z. č. 634/1992 Zb. a ustanoveniami Občianskeho
zákonníka). Niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky vrátane
premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy zásadne
medzi podnikateľmi, keď Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu

má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. Súd ďalej poukazuje, že v bežných medziľudských vzťahoch
použitie podnikateľského práva na spotrebiteľský vzťah môže s nepochopením a v rozpore s princípom
právnej istoty a dôvery v objektívne právo narážať na predstavy spotrebiteľov, že na nich dopadá
občianske právo a nie Obchodný zákonník. Z uvedených dôvodov súd odmieta názor navrhovateľa,
podľa ktorého na predmetnú spotrebiteľskú vec nedopadá právna úprava občianskeho práva ale

obchodného práva. Niet dôvod nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľov vychádzajúcu z dôvery v
objektívne občianske právo a prehnane chrániť dodávateľa, resp. postupníka jeho pohľadávky, ktorý
sám zmluvu koncipoval a odsúval uplatnenie práva na súde. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a
spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú
(napr. rozsudok C-168/05 Mostaza Claro, bod 25, 26, 27).

Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. Použitie námietky premlčania má za následok zánik súdnej
vymáhateľnosti práva, v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Premlčaním
teda právo samo osebe nezaniká, iba sa oslabuje, a to práve tým, že dlžník sa po uplynutí premlčacej

doby s úspechom dovolá premlčania pred príslušným orgánom, čím privodí zánik vynútiteľnosti tohto
subjektívneho práva. Vznesením námietky premlčania zaniká nárok, t. j. vynútiteľnosť prostredníctvom
súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, avšak jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné
splnenie zo strany povinného subjektu. Splnený premlčaný dlh nemožno vymáhať späť z dôvodu
bezdôvodného obohatenia. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu

konania až do právoplatného skončenia veci. Súd však nie je oprávnený z úradnej povinnosti skúmať,
či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku dlžník nevzniesol.
Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu (má subsidiárny charakter a použije sa tam,
kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo iným právnym predpisom ustanovená
osobitná premlčacia doba) a osobitné premlčacie doby.

V prejednávanej veci navrhovateľ účinne odstúpil od predmetnej zmluvy dňa 30.10.2008, čím bola
zmluva od začiatku zrušená a každý z účastníkov bol povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal.
Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka odstúpením bola zmluva zrušená od začiatku (ex tunc) a
momentom odstúpenia zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy a vznikajú práva a povinnosti z porušenia

práva.Odstúpenímodzmluvynastúpilmedziúčastníkmiprávnyrežimbezdôvodnéhoobohatenia.Právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí v osobitnej dvojročnej premlčacej dobe podľa ust. §
107 Občianskeho zákonníka. Uplatnená pohľadávka bola splatná dňa 30.10.2008, pričom navrhovateľ
podal návrh dňa 11.9.2012, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Ručiteľ môže proti veriteľovi
uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník.

Na základe vyššie uvedeného súd návrh zamietol, keďže vznesenú námietku premlčania, na ktorú
bol povinný prihliadnuť, považoval za dôvodnú, pričom úspešné dovolanie sa premlčania pred súdom
má za následok zánik vynútiteľnosti subjektívneho práva, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno
oprávnenému súdne priznať.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože mu žiadne nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.