Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 25, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/239/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814208915
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814208915.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so
sídlom v Bratislave, na ulici Bajkalskej č. 30, proti žalovanej L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v V. Q.,
na ulici H. č. XXX, o zaplatenie sumy 3136,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou, zo dňa 04.03.2015 č.k. 7C/411/2014 - 35 takto jednohlasne:

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada n e p r
i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1579,73
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 23.07.2013 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci v júli v roku 2008 uzatvorili zmluvu o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. V dôsledku neplnenia si povinnosti zo strany žalovanej,

žalobca od zmluvy listom zo dňa 11.07.2013 odstúpil.

Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (§ 48 ods. 2 OZ) a tým zanikajú
práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia
práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už
vykonané plnenia (§ 457 OZ).

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho
postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa, vrátane platenia úrokov, napriek ich zrušeniu,
popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc, postavene spotrebiteľa
zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy dohodnuté medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie v
porovnaní s úpravou v Občianskom zákonníku.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami.
Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať, avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľskej,
teda typickej občianskoprávnej veci, má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzipodnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho-súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Na predmetnú spotrebiteľskú vec pri odstúpení od zmluvy dopadá teda právna úprava občianskeho
práva. Dodávateľ ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu sa dobrovoľne rozhodol využiť
ustanoveniezmluvyoodstúpení,ajkeďexistujúinéinštitútysúkromnéhopráva,ktorézmluvukomplexne
nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).

Hoci úver je absolútnym obchodom, pri posudzovaní tohto právneho vzťahu prednosť majú osobitné
ustanovenia právneho poriadku, tvoriace súčasť špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského
práva, vrátane ustanovení § 52 - 54 OZ. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu neboli žiadne pochybnosti
a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá i definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že prípade
dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije
obchodné právo, ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávnej úprave zhoršilo.

Ako to vyplýva z dojednania o odstúpení, táto zmluvná podmienka nie je vyvážená a naopak spôsobuje
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Najviac je nejasná a
nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje postavenie
žalovanej. Jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa a zachováva mu všetky jeho práva. Veriteľ pritom
nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil aj keď mal na výber iné inštitúty

súkromného práva. Dohoda o odstúpení zaväzuje žalovanú platiť úroky aj za obdobie, ktoré má
ešte len nastať v budúcnosti. Žalovanej v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len
povinnosť jednorazového plnenia vrátane úrokov a poplatkov, pričom celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje
netransparentným spôsobom do jednej istiny a túto ďalej úročí navýšenou sadzbou. Formulárové znenie
zachovania úrokov a dokonca ich navyšovanie po odstúpení od zmluvy, odporuje tiež kogentnému

ustanoveniu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. ktoré
predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania.

Na základe uzatvorenej zmluvy žalovanej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 3.186,61 Eur a
z tejto čiastky žalovaná uhradila sumu 1.606,88 Eur. Neuhradených tak zostalo iba 1.579,73 Eur. V tejto

časti sa žalobcom uplatnený nárok považoval za dôvodný.

Žalobcovi tiež vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa nasledujúceho
po uplynutí lehoty poskytnutej žalovanej v odstúpení od zmluvy, teda od 23.07.2013 do zaplatenia, avšak
len zo sumy 1.579,73 Eur. Čo do zvyšku súd prvého stupňa žalobu zamietol.

Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku
o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok v jeho

napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku sa viackrát uvádza, že
zmluvu so žalovanou uzatváral právny predchodca žalobcu. Zmluva bola uzatváraná priamo žalobcom
a nie jeho predchodcom. Okrem toho podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Je teda nepochybné, že pri posudzovaní podmienok je nevyhnutné skúmať, ktoré

podmienky je možno považovať za zmluvné a ktoré podmienky sú zákonnými podmienkami. V kontexte
ochrany spotrebiteľa má byť spotrebiteľ chránený pred takým konaním dodávateľa, na základe ktorého
dodávateľpredložíspotrebiteľovivoprednaformulovanúzmluvu,pričomvôľoudodávateľabolidozmluvy
poňaté podmienky, ktoré sa odchyľujú od Občianskeho zákonníka a vytvárajú prospešnejšie postavenie
dodávateľovi, pričom ale dodávateľ mohol obsah tejto podmienky ovplyvniť a ovplyvnil ju v neprospech

spotrebiteľa. V ustanovení § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka je jednoznačné uvedené,
že bez ohľadu na povahu účastníkov sa treťou časťou Obchodného zákonníka, nazvanou obchodné
záväzkové vzťahy, riadia okrem iného aj záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere. Z ustanovenia § 263
Obchodného zákonníka vyplýva, že právny predpis (Obchodný zákonník), prikazuje zmluvným stranám(bez ohľadu na ich povahu) aplikovať na právny vzťah medzi zmluvnými stranami úverovej zmluvy
ustanovenia Obchodného zákonníka, pričom zakazuje zmluvným stranám dojednať ustanovenie, ktoré
by pôsobnosť Obchodného zákonníka na právne vzťahy vzniknuté z úverovej zmluvy vylúčilo. Tieto

kogentné normy Obchodného zákonníka sú oproti zmluvným, zákonnými podmienkami, pričom z
citovaných ustanovení právneho predpisu vyplýva, že dodávateľ ani pri najlepšej vôli nemôže vylúčiť
aplikáciu Obchodného zákonníka na právne vzťahy vzniknuté z úverovej zmluvy, nakoľko je viazaný
zákonom. Aplikácia Občianskeho zákonníka na právny vzťah z úverovej zmluvy odporuje aj samotnému
Občianskemu zákonníku. Uvedené podporuje zákon č. 102/2014 Z.z., ktorým bol Občiansky zákonník v

§ 52 ods.2 doplnený o ustanovenie, na základe ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, majú vždy prednostne použiť ustanovenia OZ, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Teda v procese tvorby platnej legislatívy sa odlišne od súčasnej právnej úpravy
stanovuje, že sa do budúcnosti upravia právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ tak, že aj tam,
kde by sa inak mali použiť normy obchodného práva, použijú sa ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Právna norma pôsobí do budúcnosti a preto je možné ju aplikovať len od nadobudnutia jej účinnosti. Na

režim odstúpenia žalobcu od úverovej zmluvy, vykonanom pred 31.03.2015, je nevyhnutné aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluve o úvere, ako aj o odstúpení od zmluvy. Bez ohľadu
na vôľu žalobcu a žalovanej pri uzatváraní zmluvy, nie je iná možnosť než sa podriadiť kogentným
ustanoveniam právneho predpisu, ktoré sú záväzné pre všetkých a právne vzťahy vzniknuté z úverovej
zmluvy posudzovať podľa zákonom daných ustanovení Obchodného zákonníka. Dôsledná aplikácia

príkazu zákonodarcu v právnom predpise nemôže byť chápaná ako neprijateľná zmluvná podmienka,
nejde o zhoršenie postavenia niektorej zo zmluvných strán, ale o prepis právneho predpisu, teda
podmienky a následky boli stanovené pre všetkých rovnako a to legislatívou. Súd nemá oprávnenie
zmluvné podmienky modifikovať. Pre prípad, ak určí niektorú zo zmluvných podmienok za neprijateľnú,
je zmluva naďalej pre zmluvné strany záväzná za týchto podmienok, ak jej plnenie môže pokračovať

bez podmienky určenej za neprijateľnú. Ak by sa aj súd rozhodol niektorú zo zmluvných podmienok
vyhlásiť za neprijateľnú, nemôže meniť jej obsah, ale uvedená podmienka musí byť nahradená
zákonným ustanovením, čo vzhľadom na uvedené sú nutne ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže
právna úprava, ktorá dáva Občianskemu zákonníku pred Obchodným zákonníkom prednosť, môže byť
aplikovaná až na právne vzťahy vzniknuté po 31.03.2015.

Rozsudok je nesprávny i v časti, ktorou nebol žalobcovi priznaný nárok na príslušenstvo za obdobie od
17.07.2013 do 22.07.2013. Omeškanie dlžníka je kvalifikovaným znakom na odstúpenie od úverovej
zmluvy. Inak povedané, v prípade rozhodnutia žalobcu využiť zákonnú možnosť od zmluvy odstúpiť, už
žalovaná bola v omeškaní s plnením peňažného záväzku. V zmysle zákonných ustanovení je veriteľ

oprávnený požadovať úroky z omeškania v prípade omeškania dlžníka splnením peňažného dlhu.
Dodatočnálehotabolastanovenážalovanejakomožnosťvyriešiťsituáciusplnenímatedaneuplatnením
si práva žalobcu podaním žaloby. Táto lehota nemá vplyv na omeškanie žalovanej s plnením dlhu a teda
nie je dôvod za toto obdobie žalobcovi úrok z omeškania nepriznať.

Odvolacísúdvzmyslezásadustanovenia§212O.s.p.preskúmalrozsudokvjehonapadnutejčastispolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením
§ 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Na vecnú správnosť rozhodnutia nemá vplyv ani to, že na viacerých miestach odôvodnenia rozhodnutia

sa konštatuje uzatvorenie zmluvy s právnym predchodcom žalobcu. Z obsahu spisu, ako aj z ďalšej časti
odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že zmluvu žalovaná priamo uzatvárala so žalobcom.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť podľa
ktorej ochrana spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v Občianskom zákonníku.

Podľa ustanovenia § 52 tohto právneho predpisu účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného nielen ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských

zmluvách, ale aj všetky iné ustanovenia, t. j. i ustanovenia Občianskeho zákonníka o odstúpení od
zmluvy sa použijú vždy, ak je to na prospech spotrebiteľa.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzatvorená so žalobcom túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky, ktoré

spotrebiteľ ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

Čo sa týka právnej úpravy odstúpenia od zmluvy táto bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch
a to v Obchodnom zákonníku a Občianskom zákonníku. Podľa ustanovenia § 349 ods. 1 Obchodného
zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade so zákonom prejav vôle oprávnenej

strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Tento právny predpis v ustanovení § 351 ods. 1
umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu
trvať aj po ukončení zmluvy. Na rozdiel od uvedeného Občiansky zákonník s odstúpením od zmluvy
v ustanovení § 48 ods. 2 v zásade spájajú jej zrušenie a to s účinkami od začiatku. Zákonná úprava
odstúpenia od zmluvy v Občianskom zákonníku je teda pre žalovanú ako spotrebiteľa výhodnejšia a

tejto výhodnejšej úpravy sa žalovaná vzdať nemohla. Aj keď ustanovenie § 48 ods. 2 Občianskeho
zákonníka umožňuje účastníkom zmluvy dohodnúť sa na inom zrušení zmluvy než od jej začiatku, pri
spotrebiteľskomvzťahutátomožnosťjevýrazneobmedzenáustanovením§54Občianskehozákonníka.
Podľa tohto ustanovenia zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. Akákoľvek dohoda posúvajúca moment zrušenia zmluvy na iný termín než
od začiatku, vzhľadom na následky tohto jednostranného úkonu, bez akýchkoľvek pochybností zmluvné
postavenie žalovanej zhoršuje.

Ak zmluva alebo všeobecné obchodné podmienky upravovali následky odstúpenia odlišne od
občiansko-právnej úpravy, takéto dojednanie je neplatné pre jeho rozpor s ustanovením § 54
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.

Keďže ust. § 54 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§

40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu vyplývajúcu z ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka a pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej
povinnosti.

Možnosť použitia Obchodného zákonníka, ako aj Občianskeho zákonníka na právny vzťah vzniknutý

medzi zmluvnými stranami priamo vyplýva z čl. VIII. bod 1 zmluvy o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere. Ak samotný žalobca v zmluve umožnil použitie tak Obchodného zákonníka, ako
aj Občianskeho zákonníka, použitie pre spotrebiteľa nevýhodnejšej úpravy pri odstúpení od zmluvy
vyplývajúcej z Obchodného zákonníka je neprijateľné.

Okrem toho ustanovenia Obchodného zákonníka o odstúpení od zmluvy nemožno, ako to už bolo skôr
konštatované,aplikovaťnazmluvuoúvereuzatvorenúsícepodľaustanovenia§497anasl.Obchodného
zákonníka, ale majúcu charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Nebolo by totiž logické, aby pri spotrebiteľských zmluvách
uzatvorených podľa Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy sa odstúpenie od

zmluvy riadilo Občianskym zákonníkom a v iných spotrebiteľských zmluvách uzatvorených podľa § 497
a nasl. Obchodného zákonníka, Obchodným zákonníkom.Takýmto prístupom by došlo k znevýhodneniu veľkej skupiny spotrebiteľov v porovnaní so skupinou
druhou.

Keďže dôsledkom odstúpenia od zmluvy podľa ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo
zrušenie zmluvy s účinkami od začiatku, zo zrušenej zmluvy žalobcovi vzniklo právo iba domáhať
sa vydania bezdôvodného obohatenia podľa zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 451 Občianskeho
zákonníka. Pri zrušenej zmluve je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal
( § 457 Občianskeho zákonníka). Žalovaná na základe zrušenej zmluvy získala finančné prostriedky v

sume 3.186,61 Eur a z tejto čiastky žalobcovi vrátila sumu 1.606,88 Eur. Zostatok vo výške 1.579,73
Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej, ktoré je povinná vydať.

Správnym je i výrok rozsudku ukladajúci žalovanej povinnosť zaplatiť úrok z omeškania z istiny 1.579,73
Euražod23.7.2013.Samotnýžalobcavpodaníoznačenomakoodstúpenieodzmluvyzodňa11.7.2013
určil lehotu na zaplatenie dlžnej sumy do 7- dní od doručenia tohto podania. Až uplynutím tejto lehoty

sa žalovaná dostala do omeškania s plnením svojho dlhu vzniknutého zo zrušenej zmluvy.

V súvislosti s právnym posudzovaním uplatňovaného nároku je potrebné poukázať i na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.6.2013 sp. zn. I.ÚS 402/2013, ktorý sa zaoberal
sťažnosťou práve vo veci právneho posúdenia odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a

považoval ho za ústavne konformný a preto sťažnosť odmietol.

Taktiež Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 28.5.2015 vydaným vo veci 8
MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora skonštatoval,
že aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie

práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka je zrejmé, že
ak by Najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie musel by prvostupňový súd vziať zreteľ na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch so spotrebiteľskej zmluvy
bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by

tiež zohľadniť ustanovenie § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právne predpisy, ktorých súčasťou sú
obe tieto ustanovenia nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, že sa vzťahujú aj na právne vzťahy
založené pred účinnosťou týchto právnych predpisov. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v

prípade zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvého stupňa posudzoval
plynutie premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho by rozhodol tak
ako v rozsudku, ktorý generálny prokurátor navrhuje zrušiť. Ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka
upravujúce odstúpenie od zmluvy sa tak vzťahuje na právne vzťahy založené pred 1.4.2015, čo
nepochybne vyplýva z už skôr spomínaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaného

vo veci 8MCdo 13/2014.

Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. rozsudok v jeho
napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v
odvolacom konaní úspešná žalovaná náhradu trov nežiadala priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.