Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/398/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212207474
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7212207474.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa K.. T. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v V. na Y. ul. č.
XX (adresa pre doručovanie T..I..F. V. XX, XXX XX V.) proti odporkyni Y.. C. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúcej
v V. na G. ul. č. XX zastúpenej Advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o. so
sídlom v Košiciach na Kmeťovej ul. č. 26 v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela
o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 5.6.2012 č.k. 25P 72/2012-91 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia v r a c
i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie a o trovách konania rozhodol tak, že žiadny
z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti výroku o trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa s návrhom, aby ho
odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby ho zmenil tak, že
jej prizná náhradu trov konania v rozsahu 2.009,53 Eur, pretože boli splnené podmienky pre aplikáciu §
146 ods. 2 O.s.p., ktorý ukladá súdu povinnosť priznať náhradu trov konania proti tomu z účastníkov, kto
zavinil zastavenie konania. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.9.2011
sp.zn. 7 M Cdo 4/2010, podľa ktorého ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia

žaloby tak, ako v predmetnom prípade, je povinnosťou súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách
konania skúmať procesnú zodpovednosť za zastavenie konania u oboch procesných strán a definitívne
ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v § 146 ods. 2 O.s.p.. Namietala, že súd prvého stupňa
sa neriadil posúdením predmetnej veci podľa § 146 ods. 2 O.s.p. napriek tomu, že ho o to žiadala
už vo vyčíslení trov. V ďalšom vyčíslila svoje trovy a poznamenala, že všetky procesné úkony boli
vykonané účelne na ubránenie jej práv. Pri výpočte trov vychádzala z tarifnej hodnoty sporu 30.000 Eur

a uplatnila si nárok na náhradu 4 úkonov právnej služby, 3 v plnej výške a 1 v polovičnej za odvolanie
proti nemeritórnemu výroku.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý výrok
uznesenia ako vecne správny a nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania.
Vyjadril presvedčenie, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu prvej časti odseku č. 2 §-u 146

O.s.p., pretože zobral návrh späť v dôsledku správania odporkyne. V tejto súvislosti poukázal na
to, že odporkyňa mu po podaní návrhu bránila stýkať sa s mal. deťmi, ktoré jej boli zverené do
osobnej starostlivosti a žiadala o zvýšenie výživného napriek tomu, že mu psychiatri diagnostikovali
psychiatrickú diagnózu, pre ktorú by nemal byť vystavovaný stresu a nátlaku. Konštatoval, z akých
dôvodov došlo k rozvodu ich manželstva a prezentoval názor, že boli splnené podmienky pre aplikáciu
§ 150 ods. 1 O.s.p., pretože sa mu v čase späťvzatia návrhu zhoršili príznaky psychiatrickej diagnózy.

V prípade, ak by súd dospel k záveru, že by mal odporkyni nahradiť trovy konania namietal že jej
právna zástupkyňa vychádzala pri ich vyčíslení zo zlej hodnoty veci, pretože nezohľadnila, že príspevokna výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu 5 rokov odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode. Poznamenal, že rozvodový rozsudok nadobudol právoplatnosť ešte 21.7.2007,
čiže 5 rokov uplynulo 21.7.2012 a návrh podal 12.3.2012. Ako neúčelný označil odporkyňou vyčíslený

úkon vyjadrenie k návrhu, pretože ho podala 4 dni potom, ako súdu doručil späťvzatie návrhu.

Výrokuzneseniaozastaveníkonanianebolodvolanímnapadnutý,nadobudolprávoplatnosť,pretonebol
predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd na základe odvolania odporkyne preskúmal napadnutý výrok uznesenia o trovách konania
aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. h/ zrušil a podľa § 221 ods.
2 O.s.p. vec vrátil v tomto rozsahu na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec

právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do

právomoci ktorého vec patrí.

Z obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa nepostupoval
správne, ak pri rozhodovaní o trovách konania posudzoval vec len podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., aj
keď ju mal správne posudzovať podľa § 146 ods. 2 O.s.p. tak, ako na to správne poukazovala odporkyňa

v podanom odvolaní. Z ustálenej súdnej praxe totiž vyplýva, že pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového
konania v dôsledku späťvzatia žaloby, resp. návrhu, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o
trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách
(na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení
§ 146 ods. 2 O.s.p.. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne dospel k záveru, že sú splnené predpoklady

na aplikáciu § 150 O.s.p. (nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa).
O náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby (v sporovom konaní) súd preto vždy rozhoduje podľa
ustanovenia §146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 150 O.s.p. Pretože súd prvého stupňa takto nepostupoval,
nesprávne vec právne posúdil, v dôsledku čoho bolo potrebné zrušiť napadnutý výrok uznesenia podľa
§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho

povinnosťou posúdiť vec podľa § 146 ods. 2 O.s.p., v tejto súvislosti sa vysporiadať s obsahom oboch
podaní účastníkov konania, ktoré doručili v priebehu odvolacieho konania, a aj s možnosťou aplikácie §-
u 150 ods. 1 O.s.p. so zreteľom na obsah vyjadrenia navrhovateľa a po vyhodnotení veci opäť rozhodnúť
o trovách konania tak, aby rozhodnutie bolo spätne preskúmateľné, presvedčivé a logicky správne.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.