Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 3, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2To/107/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010392
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714010392.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Jozefa Mikluša a Mgr. Rudolfa Ďurtu, v trestnej veci obžalovaného C. Y., stíhaného pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1 Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 03. 12. 2015, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 2T/79/2014 zo dňa 18.09.2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného C. Y. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 2T/79/2014, zo dňa 18.09.2015 bol obž. C. Y.
uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr.zák., pretože

v presne nezistený deň v období odo dňa 02.07.2013 do 11.00 h dňa 20.07.2013 v obci G., okr.X.
vnikol s použitím pravého kľúča do spoločných priestorov bytového domu na ulici E. XXX/XX a prisvojil

si tam uložené 2 kusy bicyklov zn. Author A-Ray 1.0 modrostriebornej farby a Merida Extreme 900, žltej
farby majiteľa C.. I. D., nar. XX.XX.XXXX, ktoré následne odpredal R. K., nar. XX.XX.XXXX a I. O., nar.
XX.XX.XXXX, ktorí bicykle vydali príslušníkom OO PZ Krupina, čím C.. I. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom G., E. XXX/XX, spôsobili škodu vo výške 1 100,-€.

Za to súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 roky nepodmienečne, pričom pre výkon

trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. súd zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu
Zvolen, sp.zn. 5T/65/2013 zo dňa 08.11.2013, právoplatného dňa 28.12.2013, ako aj všetky rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušení, stratili podklad.

Súčasne podľa § 73 ods. 2 písm.d/ Tr.zák. súd obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické
liečenie a podľa § 74 ods. 1, 2 Tr.zák. ochranné liečenie vykoná ambulantnou formou a potrvá, kým to
vyžaduje jeho účel.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal obž. C. Y. odvolanie a to prostredníctvom svojej
obhajkyne. Z písomných dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že

toto smeruje proti výroku o treste a proti výroku o ochrannom opatrení, s ktorým obžalovaným nesúhlasil.
Trest odňatia slobody považuje za neprimerane prísny a na svoju prevýchovu považuje trest uložený
skorším rozhodnutím za dostatočný. Podľa názoru obhajoby nebolo dôvodné ani uloženie ochranného
opatrenia, pretože ochranné opatrenie uložené skorším rozhodnutím obžalovaný už vykonal a bolo
mu súdom ukončené. Ďalej obhajoba poukázala na to, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil
vyhlásenie o svojej vine a svoje konanie úprimne oľutoval. V záverečnej reči deklaroval svoju vôľu

prevziať zodpovednosť za svoje konanie z minulosti, ktorého dôvodom bol jeho mladý vek. V tejto
súvislosti poukázal na to, že v jeho prípade bolo dôvodné upustiť od uloženia súhrnného trestu práves poukazom na vek jeho osoby, keďže žalovaný skutok spáchal len niekoľko mesiacov po dovŕšení
21.rokuživota.Pretoknaplneniuúčelutrestu,najmäindividuálnejprevenciepostačujepodľajehonázoru
aj trest kratšieho trvania, resp. v danom prípade je namieste upustenie od uloženia súhrnného trestu.

Ďalej poukázal na uznesenie okresnej prokuratúry zo dňa 13.03.2013 , sp.zn. 1Pv 485/11, ktorým došlo
k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania so skúšobnou dobou v trvaní 24 mesiacov, do dňa
06.09.2015, pričom v súčasnosti sa v trestom stíhaní pokračuje, z ktorého stíhania vyplýva tiež hrozba
uloženia trestu. Na túto skutočnosť mal súd prihliadať pri ukladaní trestu. Súčasne okresný súd mal
zobrať do úvahy aj tú skutočnosť, že už obžalovaný vykonáva trest 10 mesiacov za inú trestnú činnosť.

Pokiaľ ide o jeho osobu, dal do pozornosti hodnotiacu správu z ÚVTOS pre mladistvých Martin, z ktorej
vyplýva len to, že si plní príkazy a nariadenia personálu bez pripomienok, konfliktné situácie nevyvolával
a nebol disciplinárne potrestaný.

Vo vzťahu k ochrannému opatreniu obhajoba poukázala na znalecký posudok C.. G. E. a C.. P. C. zo dňa
05.04.2014, kde namietala relevantnosť tohto dôkazu, pretože tento znalecký posudok bol vyhotovený

pred rokom a pol pred konaním hlavného pojednávania. Záver o nutnosti nariadenia ambulantného
liečenia podľa názoru obhajoby už nie je aktuálny. Znalci podľa posudku navrhli uloženie ochranného
liečenia ambulantnou formou, pričom prvostupňový súd sa riadil týmto záverom. S takýmto postupom
však obhajoba nesúhlasila, pretože skorším rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 08.11.2013
bolo uložené aj ochranné liečenie protitoxikologické ústavnou formou. Uvedené ochranné liečenie si

obžalovaný už vykonal a toto mu bolo následne súdom aj ukončené, preto vzhľadom na uloženie
protitoxikomanického liečenia skorším rozhodnutím súdu a tiež jeho absolvovanie už nie je možné
opätovne rozhodnúť o ochrannom opatrení.

Ďalej obhajoba poukázala na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, pričom konštatovala, že v prípade

aplikácie súdom § 41 ods. 2 Tr.zák. na túto okolnosť nemožno zároveň prihliadať aj ako na priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr.zák. Na záver odvolania obhajoba poukázal aj na to, že súd v rozpore so
zákonom pri ukladaní trestu prihliadol na odcudzenia, ktoré boli uskutočnené po spáchaní predmetného
skutku, na ktorom základe hodnotil, že uložený trest považuje za reálne opodstatnený. Z uvedených
dôvodov obhajoba navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a aby krajský súd vo veci rozhodol sám tak, že

upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr.zák., nakoľko trest uložený obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Zvolen zo dňa 08.11.2013, sp.zn. 5T/65/2013 pokladá na ochranu spoločnosti a
nápravu páchateľa za dostatočný a súčasne, aby rozhodol, že obžalovanému neuloží ochranné
opatrenie. Alternatívne pri ukladaní trestu odňatia slobody a jeho výmery výraznejšie zníži ukladaný
trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby v zmysle § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr.zák. a opäť neuloží

obžalovanému ochranné opatrenie, alternatívne zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí sa pridržiavala dôvodov odvolania, ktoré boli podrobne
zreferované na verejnom zasadnutí a napriek oboznámeniu nových dôkazov a tomu, že bol spisový

materiál doplnený vo vzťahu k rozhodnutiu o liečení, obhajoba trvá na tom, že v tomto konaní nebolo
možné rozhodnúť o uložení ochranného liečenia, keďže predošlé liečenie obžalovaný vykonal a bolo
riadne ukončené. Obhajoba ďalej trvá na tom, že uložený trest je prísny a z toho dôvodu navrhla, aby
krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené v petite ich odvolania.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje uložený trest obžalovanému v celom
rozsahu za zákonný a správny, ani jeden uložený trest obžalovanému v skorších trestných konaniach
neviedol k jeho náprave a poučeniu a preto považuje trest vo výmere 4 rokov za primeraný a z toho
dôvodu požiadal odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že si počas výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 10
mesiacov, ktoré v súčasnosti vykonáva, uvedomil závažnosť jeho situácie a to, že v mladom veku porušil
zákon a až teraz sa z toho poučil, preto navrhol vyhovieť ich odvolaniu, trest vo výmere 4 rokov považuje
za neprimerane prísny.

Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného C. Y. nie je dôvodné.Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový súd vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné dôkazy, pričom je nutné konštatovať, že obžalovaný sa k spáchaniu

trestnej činnosti priznal a v tomto smere na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, ktoré súd v zmysle
§ 257 ods. 7 Tr.por. prijal. Toto vyhlásenie obžalovaného bolo v súlade s ďalšími vykonanými dôkazmi.
Krajský súd potom preskúmal iba výrok o treste a výrok o uloženom ochrannom opatrení, keďže
odvolanie obžalovaného smerovalo proti týmto výrokom.

V tejto súvislosti sa odvolací súd nestotožnil s námietkami obžalovaného, že okresný súd mu uložil
neprimerane prísny trest, keďže pri ukladaní trestu súd prihliadol na všetky skutočnosti, na ktoré
je podľa zákona povinný prihliadnuť, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, ako aj možnosti jeho
nápravy a pomery páchateľa. V jeho prípade je nutné poukázať na samotnú osobu obžalovaného,
ktorá bola v minulosti viackrát súdne trestaná aj pre závažnú trestnú činnosť tak, ako na to správne
poukázal prvostupňový súd. V tejto súvislosti sa krajský súd nestotožnil s námietkou obhajoby, že

okresný súd prihliadol na odsúdenia, ktoré boli uskutočnené po spáchaní predmetného skutku. V tomto
smere okresný súd pri hodnotení osoby obžalovaného iba konštatoval jeho správanie aj po spáchaní
prejednávanej trestnej činnosti, čo u osoby obžalovaného poukazuje na sklony k páchaniu trestnej
činnosti.

Obhajobaďalejpoukázalanavyhlásenieobžalovanéhoovine,jehooľutovaniepáchaniatrestnejčinnosti
a v konečnom dôsledku aj na vek obžalovaného, na ktoré skutočnosti však prvostupňový súd pri
ukladaní trestu prihliadol a preto aplikoval ust. § 39 ods. 1 Tr.zák. a obžalovanému uložil trest pod dolnú
hranicu trestnej sadzby vo výmere 4 roky nepodmienečne, so zaradením pre výkon trestu do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia. V tejto súvislosti sa krajský súd ďalej nemohol stotožniť ani s výkladom

obhajoby pokiaľ ide o priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm.h/ Tr.zák. a aplikovanie § 41 ods. 2 Tr.zák.
(tzv. asperačnej zásady). V tomto konkrétnom prípade totiž je zrejmé, že prvostupňový súd ukladal
obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody okrem iného aj podľa § 188 ods. 2 Tr.zák., teda za zločin
lúpeže so zbraňou. Vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného, ktorý v tak mladom veku sa
dopustil závažnej trestnej činnosti, preto ust. § 38 ods. 7 Tr.zák. nebránilo vyššie uvedenému postupu

súdu pri ukladaní trestu, pretože podľa krajského súdu použitie týchto ustanovení súčasne nie je pre
obžalovaného neprimerane prísne. Obžalovaný si musí byť vedomý, že nestačí iba deklarovať, že chce
prevziať zodpovednosť za svoje správanie, ale súčasne by chcel uložiť nízky trest. Takýto postup sa v
jeho prípade v súčasnej dobe vylučuje.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením obhajoby, že obžalovanému už nebolo možné nariadiť
ochranné liečenie, keďže už ho mal nariadené skorším rozhodnutím súdu, absolvoval ho a táto liečba
bola ukončená súdom. K tomuto tvrdeniu obžalovaného a v konečnom dôsledku aj obhajoby krajský
súd poznamenáva, že je zavádzajúce, keďže okolnosti liečby a jej ukončenie boli odlišné od toho, čo
deklaroval obžalovaný a obhajoba. V tomto smere odvolací súd zadovážil spisový materiál Okresného

súdu v Žiari nad Hronom, sp.zn. 3Nt/37/2014, z ktorého vyplynulo, že obžalovaný počas liečby porušoval
režim liečby tým, že porušil abstinenciu a vzhľadom na jeho osobu ošetrujúca lekárka podala návrh
na zrušenie ústavnej liečby menovaného, ktorému Okresný súd v Žiari nad Hronom vyhovel a v tom
čase odsúdeného C. Y. prepustil z ústavnej ochrannej protitoxikologickej liečby, ktorá mu bola uložená
rozsudkom Okresného súdu Zvolen, č.k. 5T/65/2013-287 zo dňa 08.11.2013. Z uvedeného dôvodu

odvolací súd tvrdenie obhajoby o absolvovaní ochrannej liečby vyhodnotil ako účelové. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd v súlade s názorom okresného súdu a v konečnom dôsledku
aj so záverom krajského prokurátora považuje opätovné uloženie ochrannej liečby obžalovanému za
potrebné a v podmienkach výkonu trestu toto liečenie môže dosiahnuť svoj účel.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne ak zistí, že nie je dôvodné.

Za týchto okolností, keď krajský súd nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, odvolanie
obžalovaného C. Y. ako nedôvodné zamietol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.