Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 13, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/83/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112225847
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3112225847.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava,
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Trenčín č. k. 15C/142/2012-112 zo dňa 30. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody
a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v Trenčíne,
v konaní vedenom pod sp. zn. 61Er/2706/2011, pretože nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu v zákonom stanovenej lehote. Zisťoval existenciu
podmienok, ktoré v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu za vznik
škody, a ktoré musia byť splnené súčasne: 1/ nesprávny úradný postup pri rozhodovaní o návrhu na
udelenie poverenia súdnemu exekútorovi, 2/ vznik škody a 3/ príčinnú súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou. Rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny exekútor doručil
exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 12.09.2011. Exekučný

súd zistil rozpor exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 07767/10 zo dňa 21.9.2010, so
zákonom a uznesením zo dňa 21.03.2012
č. k. 61Er/2706/2011-11 a žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Dospel k záveru, že exekučný súd
nebol povinný o žiadosti súdneho exekútora písomne rozhodnúť do 15 dní od doručenia žiadosti o
udelenie poverenia. Konštatoval, že na predmetné exekučné konanie sa vzťahuje zákon č. 233/1995

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. S poukazom na § 44 ods. 2 a § 41 ods.
2 písm. d/ Ex. por. účinného v čase podania žiadosti o udelenie poverenia, sa 15 dňová lehota na
vydanie poverenia sa vzťahuje len na situáciu, kedy súd poverenie ne exekúciu vydá a nie aj na prípady,
kedy súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie
poverenia zamietne. Nevzťahuje sa ani na situáciu, keď rozhoduje o žiadosti súdneho exekútora o

udelenie poverenia na základe exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c /, d / Ex. por. . Takýmito
exekučnými titulmi sú v zmysle § 41 ods. 2 písm. d/ Ex. por. aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských
súdov a rozhodcovských komisií a zmiery nimi schválené. Z tohto pohľadu potom nemožno konštatovať
žiadne porušenie lehoty na rozhodnutie, keďže súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Uviedol, že existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní môže určiť len Ústavný súd SR,
ktorý má právomoc rozhodovať o porušení ústavných práv fyzických

a právnických osôb. Na skutkový stav aplikoval § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, § 3 ods.
1 písm. d), § 3 ods. 2, § 9 ods. 1, 2 a § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Keďže nezistil nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v predmetnom exekučnom konaní ), ani
vznik škody či existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a tvrdenou

škodou, uzavrel, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal vznik ani výšku majetkovej škody a,
že rozhodnutie v exekučnom konaní nezasiahlo do práv žalobcu v takej miere, aby bolo na mieste
priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pretože neboli splnené zákonom vyžadované podmienky
vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci
podľazákonač.514/2003Z.z.,návrhnanáhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmyvcelomrozsahu

ako nedôvodný zamietol. Rozhodnutie o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania náhradu trov nepriznal, lebo
mu preukázateľne žiadne nevznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., keď účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.),
rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.),
súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p.), pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na

základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že
súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti.
Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu

listiny spájané s označenými dôvodmi. Ak tak súd prvého stupňa spravil, odňal tým žalobcovi jeho
právo na konanie pred súdom. Sudcu, ktorý vydal napadnutý rozsudok nepovažoval za nestranného.
Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je základným predpokladom na naplnenie podmienok
spravodlivého procesu (IV. ÚS 345/09). Základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným
súdom podľa čl. 36 ods. 1 Listiny a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, je v občianskom

súdnom konaní zabezpečené vylúčením sudcu z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre jeho
zaujatosť (§ 12 - 16 O.s.p., I. ÚS 27/98). Nedostatok nestrannosti sudcu je súčasťou pojmu „zákonný
sudca“ (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, III. ÚS 16/2000). Neobstojí názor krajského
súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu
Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Žalobca podal ústavnú sťažnosť pre

porušovanie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského
súdu. Za týchto okolnosti nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom
vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. V konaní bolo možné uskutočniť len také úkony, ktoré
nepripúšťajú odklad. Za danej procesnej situácie ústne pojednávanie nebolo neodkladným úkonom.
Konečné rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy

aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie a toto odvolanie žalobca podáva.
V čase podania odvolania o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania. Správanie súdu prvého stupňa, kedy predbehol vydaním konečného rozhodnutia
účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti

sudcu, zakladá porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu a marí jeho možnosť konať pred súdom.
Žalobca taktiež poukázal na to, že nemal možnosť vyjadriť sa k tým tvrdeniam žalovaného, z ktorých
súd vychádzal v rozhodnutí a nemal možnosť vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a na ktorých
založil toto rozhodnutie. Tým došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na
súdnu ochranu ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Koncepcia spravodlivého súdneho

konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, v ktorom musia mať strany možnosť nielen predložiť
dôkazy nevyhnutné pre úspešnosť žaloby, ale aj možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými
dôkazmi alebo stanoviskami, k týmto sa vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Žalobca ako
strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť
a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Poukázal na to, že v danej veci

nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, jeho právo na kontradiktórny súdny proces tým
bolo porušené. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, ktorého rozsah a obsah si určil sám a vykonal
dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či
šlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz v danom konaní môžu slúžiť len listiny založenév exekučnom spise, pretože vec sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Dôvodil, že
pokiaľ žalovaný nereagoval na výzvu súdu prvého stupňa, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobe v
zmysle § 114 ods. 3 O.s.p., mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p. Žalobca súdu

prvého stupňa vytýkal, že úplne ignoroval všetky jeho tvrdenia o majetkovej škode, ktorá mu vznikla s
tituluudržiavaniaasprávyinformačnéhosystémuatitulomuplatnenýchvýdavkov.Vtejtočastipovažoval
žalobca rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, za prejav svojvôle a arbitrárnosti.
Súd prvého stupňa napriek tomu, že skutkový dej a skutkový základ je v tomto konaní jedinečný, svoje
negatívne rozhodnutie odôvodnil úplne rovnakými dôvodmi a vetami ako v iných svojich rozhodnutiach,

v ktorých vystupuje žalobca a žalovaný, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej a základ. Nemožno
ústavnoprávne akceptovať, že súd vytvára odôvodnenia rozsudkov formulárovým spôsobom. Žalobcovi
nebolo z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé akou úvahou súd prvého stupňa dospel k tomu, že
majetková škoda a nemajetková ujma nevznikla. Žalobca hodlal v konaní prostredníctvom vykonaného
pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku,
ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd prvého stupňa však dokazovanie skrátil len na dôkazy vykonávané

ex offo, žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie
vo veci samej tak, aby mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Podľa žalobcu súd prvého
stupňa vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj jeho práva na
prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Napadnuté rozhodnutie
považoval žalobca za vnútorne rozporné, nakoľko súd prvého stupňa nekonštatoval zistené porušenie
práva a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy navrhovateľovi. S
poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby žalobca navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1

O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

Preskúmavacia činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu ako aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto skúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež

zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Zároveň je viazaný dôvodmi vymedzenými
v odvolaní. Okrem nich musí odvolací súd z úradnej povinnosti prihliadať na vady konania, ktoré mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 212 ods. 3
O.s.p.). Takýto následok budú mať predovšetkým vady vzniknuté nesplnením niektorej z procesných
podmienok, účasťou vylúčeného sudcu pri rozhodovaní, odňatím možnosti niektorému z účastníkov

konať, porušením predpisu o spôsobe vykonania dôkazného prostriedku a pod..

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu žalobcom podaného odvolania, bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne
dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. z týchto dôvodov :

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberal, či v konaní pred súdom prvého stupňa
nedošlo postupom súdu k procesným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm.
a/ - g/ O.s.p. a tzv. iným vadám konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Odvolacie dôvody posudzoval odvolací súd podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vada konania

vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka
súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku
Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Dôvody podaného odvolania možno rozdeliť na dve skupiny a to na dôvody

odvolania týkajúce sa vád konania a dôvody odvolania týkajúce sa vád rozhodnutia. Odvolací súd sa
prioritne zameral na žalobcom tvrdené vady konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods.
1 písm. f/ a g/ O.s.p. spočívajúce v tvrdení žalobcu, že sa mu ako účastníkovi konania, postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom a že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.V ustanovení § 14 O.s.p. sú upravené podmienky, ktorých splnenie má za následok, že sudca je
vylúčený z prejednania a rozhodovania veci. Predmetný dôvod odvolania sa však výslovne obmedzuje

len na rozhodovanie vylúčeného sudcu. Námietka žalobcu, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňavydalvylúčenýsudca, predstavujeodvolacídôvodpodľa §205ods.2písm.a/vspojenís§221
ods. 1 písm. g/ O.s.p.. Jej dôvodnosť posudzuje odvolací súd vždy, bez toho, aby bol pritom viazaný tým,
čiprípadneotázkuzaujatostisudcuposúdileštepredvydanímnapadnutéhorozhodnutianadriadenýsúd
(§ 16 O.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, že prejednávaná vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie

sudcovi Okresného súdu Trenčín, JUDr. Denisovi Vékonymu. Krajský súd v Trenčíne ako nadriadený
súd uznesením č.k. 17NcC/106/2012-9 zo dňa 17.10.2012 rozhodol, že tento sudca nie je vylúčený z
prejednávania a rozhodovania veci. Pokynom predsedu Okresného súdu Trenčín č.62/2014-III bola
vec náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie veci
JUDr. Ivete Sopkovej.

Odvolacísúd skúmajúcdôvodnosťuplatnenéhoodvolaciehodôvoduzostranyžalobcudospelk záveru,
že na strane zákonného sudcu nie je existencia žiadnej okolnosti, ktorá by ho v zmysle § 14 a nasl. O.s.p.
vylučovala z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na pomer k veci a na pomer k účastníkom
konania. Z obsahu exekučného spisu vedeného na Okresnom súde Trenčín vyplýva, že v tejto veci
exekučnej veci nebola

JUDr. Iveta Sopková zákonným sudcom. Odvolací súd v konaní nezistil z hľadiska § 14 ods. 1
O.s.p. žiadne skutočnosti predstavujúce dôvod na jeho vylúčenie a takýto vzťah nie je možné odvodiť
ani z údajov žalobcu. Odvolací súd znova zdôrazňuje, že dôvodom na pochybnosti o nezaujatosti
namietaného sudcu nemôžu byť úvahy žalobcu založené na skutočnosti, že súd prvého stupňa svojim
nelegálnym konaním (nesprávnym úradným postupom) zapríčinil vznik škody na strane žalobcu, pretože

táto skutočnosť sama o sebe nevypovedá nič o vzťahu k účastníkom a k prejednávanej veci, ktorá by
bola spôsobilá ovplyvniť jej nestranné rozhodnutie. Ústavný súd SR uznesením I. ÚS 280/2014 zo dňa
04.06.2014 odmietol sťažnosť podanú žalobcom voči uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne
17NcC/106/2012-9 zo dňa 17.10.2012. Z týchto dôvodov odvolací súd vyhodnotil túto opätovne
uplatnenú odvolaciu námietku žalobcu ako nedôvodnú a účelovú, so snahou predlžovať konanie

námietkou, ktorej bezdôvodnosť bola v konaní posudzovaná nadriadeným a odvolacím súdom, ako aj
ústavným súdom.

Súd prvého stupňa v zmysle § 115 ods. 1 O.s.p. nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na
deň 30.09.2014, na ktorom vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov a právneho zástupcu

žalobcu.

Odvolací súd po preskúmaní postupu súdu prvého stupňa konštatuje, že postup tohto súdu
nezodpovedá všetkým stanoveným procesným podmienkam podľa § 114 ods. 2 O.s.p.. Ak súd prvého
stupňa neurobí opatrenie postupom podľa § 43 ods. 2 O.s.p., ktorým podanie navrhovateľa (žalobcu)

odmietne alebo konanie nezastaví podľa § 10 zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch, dochádza k tzv. príprave pojednávania. Procesnou povinnosťou súdu je pripraviť
pojednávanie tak, aby ochrana práv účastníka bola rýchla a účinná a aby sa rozhodlo spravidla na
jedinom pojednávaní. Súd musí procesné úkony vykonávať tak, aby nedochádzalo k porušovaniu práva
účastníka na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Prípravou pojednávania podľa § 114

O.s.p.trebarozumieťvšetkučinnosťsudcu(predsedusenátu)odzačiatkukonanianasúdeaždozačatia
pojednávania vo veci.
K procesným úkonom, ktoré je súd povinný vykonať podľa § 114 ods. 2 O.s.p. patrí doručenie návrhu
na začatie konania (žaloby) spolu s prílohami odporcovi (žalovanému) do vlastných rúk na vyjadrenie s
uvedením rozhodujúcich skutočností na svoju obranu

a označenie dôkazov, ktorých sa dovoláva, prípadne na predloženie listiny, v súdom určenej lehote (tzv.
sudcovská lehota). Súbežne s opatrením, ktorým súd zasiela žalobu žalovanému na vyjadrenie, vykoná
súd poučenie všetkých účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p., vrátane tých, ktorí sú zastúpení
v konaní právnym zástupcom. Ide o prejav koncentračnej zásady a zásady neúplnej apelácie civilného
procesu. Ak žalovaný splní povinnosť a k žalobe a k prílohám sa vyjadrí v lehote určenej súdom, súd

toto vyjadrenie bez zbytočného odkladu odošle žalobcovi.

Podľa § 123 O.s.p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré
sa vykonali.Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa okrem iného namietal, že nemal možnosť vyjadriť
sa k tým tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd vychádzal

v rozhodnutí a nemal možnosť vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a na ktorých založil toto
rozhodnutie, nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa
k nim vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Koncepcia
spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie,
v ktorom musia mať strany možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné pre úspešnosť žaloby, ale aj

možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a k týmto sa vyjadriť s
cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie.

Preskúmaním obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že vyjadrenie žalovaného ktoré došlo súdu
prvého stupňa dňa 30.9.2014, nemal právny zástupca žalobcu k dispozícii pred začiatkom pojednávania
vo veci samej dňa 30.9.2014 a toto vyjadrenie mu vôbec nebolo doručené. Odvolací súd konštatuje,

že súd prvého stupňa nedodržal postup podľa § 114 ods. 2 O.s.p., keď žalobcovi nedoručil vyjadrenie
žalovanéhoapretožalobcanemalobjektívnumožnosťvyjadriťsakuvšetkýmskutočnostiamadôkazom,
ktoré uviedol a navrhol žalovaný v tomto vyjadrení. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so
zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. K odňatiu práva na súdnu
ochranu preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana

tomuto právu nie je priznaná alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore
so zákonom. Koncept spravodlivého súdneho konania vnímaný v rozhodovacej činnosti Európskeho
súdu pre ľudské práva ako aj v judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky vyžaduje, aby každej
procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju
nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako je pozícia protistrany. Okrem tejto požiadavky

koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie. Nedoručenie
vyjadrenia žalovaného žalobcovi vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom (I. ÚS 4/94,
I. ÚS 26/94, III. ÚS 7/08, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.12.2011, sp.zn.
5Svzn/1/2011).

Za situácie, kedy súd prvého stupňa nedoručil vyjadrenie žalovaného žalobcovi, pričom z odôvodnenia
rozsudku súdu prvého stupňa nepochybne vyplýva, že súd prvého stupňa sa vyjadrením žalovaného
zaoberal, na pojednávaní toto vyjadrenie prečítal a toto uviedol aj v odôvodnení svojho rozhodnutia,
nemožno konanie súdu prvého stupňa považovať za správne. V danej veci súd prvého stupňa na
prejednanie veci nariadil pojednávanie podľa § 115 ods. 1 O.s.p. pri zachovaní lehoty podľa § 115 ods.

2 O.s.p.. Pre nariadenie pojednávania za účelom verejného prejednania veci samej na pojednávaní dňa
26.09.2014 neboli splnené podmienky zákonného postupu a spravodlivého konania. Súd prvého stupňa
porušil kontradiktórnosť súdneho procesu a jeho postupom nesúladným s O.s.p. došlo
k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Právo účastníka konania vyjadriť sa
k vykonávaným dôkazom je obsahom čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v súdnom konaní

má svoje vyjadrenie v § 123 O.s.p.. Doručenie žaloby a vyjadrenia k nej predstavujú dôležité a
neopomenuteľné úkony súdu v procese riadnej prípravy súdneho pojednávania
s cieľom zabezpečiť účastníkom konania účinnú a efektívnu realizáciu procesných práv priznaných
zákonom s možnosťou vyvrátiť dôvodnosť žaloby i jej dodatočnú obranu (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 29.10.2010, sp. zn. 5Cdo/66/2010).

Konaním súdu prvého stupňa došlo k porušeniu základného práva žalobcu na súdnu ochranu, v
dôsledku čoho bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..
Táto procesná vada je dôvodom, pre ktorý odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil,
pretože rozsudok vydaný v konaní postihnutý závažnou procesnou vadou nemôže byť považovaný za

správny.

V právnej veci považuje odvolací súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že
v rozsahu obligatórneho preskúmania zistil, že ostatné procesné podmienky podľa § 114 ods. 2 O.s.p.
týkajúce sa doručenia žaloby a jej príloh žalovanému do vlastných rúk

a poučenia účastníkov podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa vykonal.

Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa sa odvolací súd
ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní nezaoberal.Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p., doručí vyjadrenie
žalovaného žalobcovi, nariadi na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a ich

právnych zástupcov. V konaní bude postupovať v súlade
s procesnými predpismi upravujúcimi postup súdu prvého stupňa, najmä § 114 ods. 2, § 117 ods. 1, § 118
O.s.p. a tých, ktoré sa týkajú vedenia konania a pojednávania, vykoná dokazovanie a vo veci rozhodne
rozsudkom s náležitosťami podľa § 157 O.s.p.. Súd prvého stupňa svojím procesným postupom
poskytne účastníkom konania možnosť realizovať procesné práva zaručené Ústavou Slovenskej

republiky a Občianskym súdnym poriadkom
(§ 123), pričom sa bude zaoberať aj prípadnými námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi
účastníkov konania a vo veci opätovne rozhodne.

V novom konaní rozhodne súd prvého stupňa o trovách konania vrátane trov odvolacieho konania podľa
§ 224 ods. 3 O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.