Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 2, 2016

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 6P/111/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115231097
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Šedivec

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2016:4115231097.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa:

R. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Nitra
a Revúca, dieťa rodičov matky: X. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX L. E. L. Ž. X, zastúpená
JUDr. Petrom Križanom, advokátom so sídlom Koceľova 2, 949 01 Nitra, a otca: B. T., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom XXX XX C. B. XX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, a v právnej
veci navrhovateľky: X. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX L. E. L. Ž. X, zastúpená JUDr. Petrom
Križanom, advokátom so sídlom Koceľova 2, 949 01 Nitra, proti odporcovi: B. T., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom XXX XX C. B. XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému

dieťaťu na čas po rozvode manželstva, takto

r o z h o d o l :

Manželstvo navrhovateľky X. T., rod. X., nar. XX.XX.XXXX a odporcu B. T., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté
dňa XX.XX.XXXX v O., zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu O. vo zväzku 9, ročník XXXX,
na strane 31, poradové číslo 39, r o z v á d z a.

Maloleté dieťa R. T., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej
starostlivosti navrhovateľky.

Odporca je povinný na čas po rozvode manželstva prispievať na výživu maloletej R. T., nar.
XX.XX.XXXX, mesačne sumou vo výške 80,- Eur, pričom výživné je odporca povinný zaplatiť
navrhovateľke vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje.

Odporca je oprávnený stretávať sa s maloletou R. T., nar. XX.XX.XXXX, každý párny víkend v mesiaci
v čase od piatka od 13.00 hod. do nedele do 16.00 hod., a to v dobe do 30.04.2016 v mieste bydliska
navrhovateľky bez prítomnosti navrhovateľky a v dobe od 01.05.2016 mimo bydliska navrhovateľky bez

prítomnosti navrhovateľky.

Odporca je povinný počnúc od 20.10.2015 prispievať na výživu maloletej R. T., nar. XX.XX.XXXX,
mesačne sumou vo výške 80,- Eur, pričom zročné výživné za dobu od 20.10.2015 do konca mesiaca
február 2016 vo výške 43,87 Eur je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do troch dní od doručenia
rozsudku a výživné za ďalšie nasledujúce mesiace počnúc od mesiaca marec 2016 je odporca povinný
platiť navrhovateľke vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje.

Konanie o návrhu navrhovateľky v časti o úpravu styku odporcu s maloletým dieťaťom na dobu do
rozvodu manželstva, z a s t a v u j e.

Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 66,- Eur na účet Okresného súdu Revúca
v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala na Okresnom súde Nitra dňa 20.10.2015 návrh na úpravu práv a povinností
rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, vec bola postúpená Okresnému súdu

Revúca, ktorý vedie konanie pod sp. zn. 6P/111/2015. Navrhovateľka podala na Okresnom súde Revúca
dňa 23.10.2015 návrh rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na
čas po rozvode manželstva, o ktorom viedol konanie Okresný súd Revúca pod sp. zn. 7P/79/2015.
Uznesením č.k. 6P/111/2015-63 zo dňa 27.01.2016, súd konanie o návrhu navrhovateľky o úpravu práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva vedené Okresným súdom
Revúca pod sp. zn. 6P/111/2015 a konanie o návrhu navrhovateľky o rozvod manželstva a úpravu

práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva vedené Okresným
súdom Revúca pod sp. zn. 7P/79/2015 spojil na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn.
6P/111/2015.

V oboch podaných návrhoch navrhovateľka uviedla, že s odporcom sa zoznámili v roku 2005 a v júni

2006 spoločne so synom navrhovateľky z prvého manželstva začali žiť v dvojizbovom byte v Revúcej.
Odporca bol zamestnaný v SMZ, a.s., navrhovateľka najskôr podnikala s kozmetikou a neskôr si otvorila
malé potraviny, s prevádzkou ktorých jej však odporca nijako nepomáhal, a tak po roku a pol pre
zdravotné problémy obchod predala a živnosť ukončila. Odporca v tom čase kúpil rodinný dom v C.
B. a v roku 2008 účastníci konania uzatvorili manželstvo. Odporca túžil po dieťati, dohodli sa však, že

počkajú kým si navrhovateľka nájde prácu a opravia dom. Navrhovateľke začala chýbať jej rodina a
známi, preto sa chcela presťahovať späť do L.. Postupne sa navrhovateľka a odporca začali hádať kvôli
presťahovaniu sa, kvôli synovi navrhovateľky aj kvôli míňaniu peňazí. V roku 2009 sa navrhovateľka
zamestnala v spoločnosti Tesco ako manažér úseku, hádky s odporcom sa stupňovali, odporca na
navrhovateľku začal žiarliť pre kolegu. Navrhovateľka si nerozumela s priateľmi odporcu. Kvôli častým

hádkam sa navrhovateľka v roku 2012 odsťahovala do L. aj so svojím synom, ktorý si však medzičasom
zvykol v C. B., kde mal aj priateľov, a preto sa navrhovateľka po dohode s odporcom vrátila späť do C. B..
Navrhovateľkaotehotnela,maloletáR.savšaknarodilapredčasne,bolapotrebnášpeciálnastarostlivosť
o ňu, cvičenie a kontroly u lekárov. Pri cvičení maloletá R. veľmi plakala, čo odporca ťažko znášal, so
starostlivosťouodieťanavrhovateľkenepomáhal.Znovusavšakzačalisodporcomhádať,ajkvôlisynovi

K., ktorý si s účastníkmi postupne úplne prestal rozumieť a prestal tráviť čas s rodinou. Pre problémy so
synom a nezhody v jeho výchove, pre hádky s manželom, nezhody vo výchove maloletej R. a nedostatok
pomoci s deťmi zo strany manžela, navrhovateľka dňa 03.10.2015 opustila spoločnú domácnosť a aj
s dcérou R. sa odsťahovala k rodičom. Preto navrhovateľka navrhla manželstvo účastníkov konania
rozviesť,maloletúEmuzveriťdojejosobnejstarostlivosti,upraviťprávoodporcustretávaťsasmaloletou

R. a určiť vyživovaciu povinnosť odporcu k maloletej R. za dobu do rozvodu manželstva vo výške 100,-
Eur mesačne, a za dobu po rozvode manželstva vo výške 150,- Eur mesačne.

Navrhovateľka pred začatím pojednávania vo veci dňa 02.02.2015, vzala späť podaný návrh v časti o
úpravu styku odporcu s maloletým dieťaťom na dobu do rozvodu manželstva, preto súd v tejto časti

podľa § 96 O. s. p. konanie vo veci zastavil.

Odporca sa k obom návrhom navrhovateľky vyjadril tak, že s navrhovateľkou sa zoznámili v roku 2005, v
roku 2006 sa navrhovateľka nasťahovala k nemu do O., odporca pomáhal navrhovateľke s prevádzkou
potravín, ako mohol, odporca takisto ako aj jeho rodičia pomáhal navrhovateľke so starostlivosťou o jej

syna K. z prvého manželstva. Krátko po svadbe a kúpe domu sa správanie navrhovateľky voči odporcovi
zmenilo, chcela sa presťahovať späť do L., našla si však prácu v Tescu, čo na krátky čas problémy
oddialilo, ale prinieslo aj nové v podobe práce nadčas, takže navrhovateľka začala zanedbávať aj svojho
syna K.. V roku 2012 sa navrhovateľka odsťahovala do L. aj so synom, po čase sa však kvôli synovi
vrátila navrhovateľka k odporcovi do C. B., otehotnela a narodila sa maloletá R., so starostlivosťou o

ktorú odporca navrhovateľke pomáhal ako vedel. Po opätovnom zhoršení vzťahu počas neprítomnosti
odporcu sa navrhovateľka aj s maloletou R. odsťahovali zo spoločnej domácnosti. Odporca súhlasil
s rozvodom manželstva účastníkov, svoju vyživovaciu povinnosť navrhoval určiť vo výške 70,- Eur
mesačne a upraviť jeho právo stretávať sa s maloletou R. každý druhý víkend po dobu dvoch dní bez
prítomnosti matky.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (zaradenými v spise sp. zn. 7P/79/2015): sobášny
list č. l. 7, rodný list č. l. 8, potvrdenie úradu práce č. l. 10-11, doklady o výdavkoch otca č. l. 64 - 66,
potvrdenie zamestnávateľa otca o príjme č. l. 74, správa Úradu práce Revúca č. l. 78, prehľad výdavkov

matky č. l. 81, faktúra za spotrebu elektrickej energie č. l. 100, doklady o nákupe tovarov č. l. 103 a
106, správa Úradu práce Nitra č. l. 113, a výsluchom navrhovateľky a odporcu, na základe čoho mal
preukázaný nasledovný skutkový stav:

Manželstvo účastníkov konania bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX E. O. a je zapísané v Knihe

manželstiev Matričného úradu O. vo zväzku 9, ročník XXXX, na strane 31, poradové číslo 39. U
navrhovateľky ide o v poradí druhé manželstvo, u odporcu je to manželstvo prvé. Z manželstva
účastníkov konania pochádza jedno maloleté dieťa R. T., nar. XX.XX.XXXX, navrhovateľka má jedno
ďalšie dieťa z predchádzajúceho manželstva, plnoletého K. C., nar. XX.XX.XXXX.

Z výsluchu oboch účastníkov konania vyplynulo, že dôvodom rozvodu ich manželstva sú postupne

vznikajúce vzájomné nedorozumenia a často opakujúce sa hádky ako aj dlhodobo plánovaný odchod
navrhovateľky zo spoločnej domácnosti, pričom navrhovateľka od mesiaca október 2015 žije aj s dcérou
v rodičovskom dome u svojej matky.

Maloletá R. by od mesiaca septembra 2016 mala nastúpiť do škôlky. Výdavky na maloletú predstavujú

mesačne plienky 15,- Eur, Nutrilon 21,- Eur, strava 170,- Eur až 200,- Eur, ortopedické topánky 20,-
Eur, krém na ekzém 15,- Eur, prostriedok na pranie pre citlivú pokožku 3,- Eur a iná drogéria 50,- Eur,
a okrem toho ešte nepravidelné výdavky, napr. na zdravotnú starostlivosť v prípade ochorení alebo na
rehabilitáciu v Martine.

Navrhovateľka je v súčasnosti na materskej dovolenke, jej príjmom je rodičovský príspevok a prídavok
na dve deti spolu vo výške 250,24 Eur mesačne. Navrhovateľka aj s dcérou býva spolu s jej mamou v
rodičovskom dome, príjmom matky navrhovateľky je dôchodok vo výške 303,- Eur mesačne. Náklady
na kúrenie drevom predstavujú 800,- Eur ročne, mesačná platba za elektrinu 40,06 Eur. V dome býva
aj starší brat navrhovateľky, ktorý je slobodný, má jednu vyživovaciu povinnosť k svojej dcére a je

zamestnaný ako vodič kamiónu. Na domácnosť navrhovateľka prispievala sumou 20,- Eur a robila
nákupy do domácnosti, v súčasnosti už v podstate do domácnosti neprispieva. Každý druhý týždeň
navrhovateľka posiela synovi K. sumu 20,- Eur ako výživné. Po nástupe maloletej R. do škôlky sa
navrhovateľka zamestná, má možnosť vrátiť sa do Tesca alebo nájsť si inú vhodnejšiu prácu.

Otec platí na maloletú R. pravidelne výživné vo výške 70,- Eur mesačne, ku dňu rozhodnutia súdu z
takto určeného výživného by otec nemal žiadny dlh.

Odporca je zamestnaný v SMZ, a.s., s priemerným čistým zárobkom za dobu od decembra 2014
do novembra 2015 vo výške 762,30 Eur mesačne vrátane daňového bonusu 42,82 Eur mesačne a

daňového zvýhodnenia za navrhovateľku vo výške približne 800,- Eur ročne, ktoré si však po rozvode
manželstva a odchode dcéry zo spoločnej domácnosti nebude môcť uplatňovať. Okrem toho odporca
mal príjem z brigády v Taliansku vo výške 1.000,- Eur. Celkový čistý príjem odporcu za posledných
12 kalendárnych mesiacov tak dosiahol 845,63 Eur mesačne. Výdavky odporcu predstavujú 6,- Eur
internet, 50,- Eur sporenie na nepravidelné výdavky, 23,90 Eur poistenie maloletej R., 28,71 Eur splátky

pôžičkyodQuatra,43,75Eursplátkystavebnéhoúveru,27,70Eurpoistenieodporcu,154,45Eursplátky
hypotéky, telefón 40,- Eur, inkasné poplatky (voda, elektrina, RTVS, satelit) 85,- Eur a okrem toho už len
bežné výdavky a výdavky na cestovné do práce. Odporca v súčasnosti žije v rodinnom dome, na ktorý
okrem inkasných poplatkov má náklady na palivové drevo vo výške 900,- Eur ročne. Spolu s odporcom
žije aj plnoletý syn navrhovateľky z prvého manželstva, ktorý študuje na vysokej škole v Košiciach; jeho

otec si plní vyživovaciu povinnosť k nemu riadne.

Odporca požadoval upraviť svoje právo stretávať sa s maloletou R. každé dva týždne po dobu od piatka
od 13:00 hod. do nedele do 16:00 hod., s tým, že si dieťa prevezme v mieste bydliska matky a v nedeľu
o 16:00 hod. vráti dieťa matke v mieste jej bydliska. Navrhovateľka s takouto úpravou práva odporcu

stretávať sa s dieťaťom súhlasila avšak až po určitej dobe, s účinnosťou od nástupu dieťaťa do škôlky,
dovtedy trvala na svojej osobnej účasti pri stretnutí otca s dieťaťom, resp. súhlasila s tým, aby sa otec
stretával s dieťaťom tak, že by si otec našiel ubytovanie v penzióne v blízkosti matky, a za takýchto
podmienok by matka súhlasila aby otec s dieťaťom strávil aj celý víkend.Kolíznyopatrovníknavrhovalpreprípadrozvodumanželstvaúčastníkovmaloletédieťazveriťdoosobnej

starostlivosti matky s tým, že otca navrhoval zaviazať platením výživného vo výške 70,- Eur mesačne s
prihliadnutím na to, že otec bude mať zvýšené výdavky na cestovanie za maloletým dieťaťom. Úpravu
práv otca stretávať sa s dieťaťom navrhoval uskutočniť tak, aby sa otec s dieťaťom stretával dvakrát do
mesiaca od piatka od 13:00 hod. do nedele do 16:00 hod s tým, aby to bolo aj bez prítomnosti matky
a aby si otec dieťa mohol odviezť, napr. so sebou do C. B., alebo kde to sám uzná za vhodné. Toto

prostredie nie je pre dieťa cudzie, dieťa pozná svojho otca, aj starých rodičov, takže vzhľadom aj k veku
dieťaťa, toto nie je nevhodná úprava styku otca s dieťaťom.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak

sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne

na záujem maloletých detí.

Podľa§23ods.3Zákonaorodine,súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané naplnenie zákonných podmienok pre rozvod
manželstva účastníkov, ktorých vzťahy sú už dlhšiu dobu rozvrátené v dôsledku postupne vznikajúcichvzájomných nedorozumení a často opakujúcich sa hádok. V dôsledku dlhodobo plánovaného odchodu
navrhovateľky zo spoločnej domácnosti tak účastníci konania porušujú svoje základné manželské
povinnosti, najmä povinnosti žiť spolu a vytvárať zdravé rodinné prostredie, čím manželstvo účastníkov

prestalo spĺňať svoj účel, obnovenie ich manželského spolužitia možné nie je. Preto súd manželstvo
účastníkov konania rozviedol.

Vzhľadom k tomu, že maloletá R. žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, kde má aj vytvorené
vhodné podmienky, na základe zhodného návrhu matky, otca a kolízneho opatrovníka, súd maloletú R.

na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

Priurčenívýškyvyživovacejpovinnostiodporcusúdvychádzalzvýškypríjmuodporcuzaminuléobdobie
12 mesiacov, kedy odporca dosiahol priemerný zárobok 845,63 Eur mesačne. Pravidelné mesačné
výdavky odporcu predstavujú približne sumu 400,- Eur (6,- Eur internet, 23,90 Eur poistenie maloletej
R., 28,71 Eur splátky pôžičky od Quatra, 43,75 Eur splátky stavebného úveru, 27,70 Eur poistenie

odporcu, 154,45 Eur splátky hypotéky, telefón 40,- Eur, inkasné poplatky 85,- Eur, 1/12 ročnej platby
za drevo 75,- Eur). Z príjmu odporcovi teda po uhradení pravidelných mesačných platieb zostávala
suma približne 450,- Eur. Po rozvode manželstva už odporca zrejme nebude mať nárok na daňové
zvýhodnenie na navrhovateľku a na dieťa, s prihliadnutím ku skutočnosti, že v minulom období dvoch
rokov odporca opakovane mal aj ďalší príjem z brigády v Taliansku, súd aj pre dobu po rozvode

manželstva účastníkov konania vychádzal z mesačného príjmu odporcu v sume približne 800,- Eur
mesačne, takto by odporcovi po uhradení pravidelných platieb zostávala suma približne 400,- Eur.
Vzhľadom k výške príjmu odporcu, preto s prihliadnutím k vyššie uvedeným zisteným bežným osobným
výdavkom odporcu, ako aj výdavkom maloletého dieťaťa je potom dôvodné, aby odporca platil výživné
na maloletú vo výške 80,- Eur mesačne, ktoré predstavuje a aj v budúcnosti bude predstavovať približne

10 % čistého celkového príjmu odporcu, resp. 20 % disponibilného príjmu odporcu po uhradení jeho
bežných výdavkov, a je tak aj vyjadrením miery podielu maloletej na majetkových pomeroch odporcu
a súčasne zodpovedá aj veku maloletého dieťaťa s predpokladanou možnosťou zvýšenia určeného
výživného v budúcnosti v prípade zmeny pomerov. Vzhľadom na približne rovnaké osobné a majetkové
pomery odporcu a maloletej za dobu pred rozvodom manželstva aj za dobu po rozvode manželstva súd

v oboch obdobiach určil vyživovaciu povinnosť odporcu v rovnakej výške. V dobe po rozvode manželstva
zároveň je predpoklad, že maloletej sa postupne znížia výdavky na plienky a mlieko Nutrilon a zároveň
pribudnú výdavky na škôlku; navrhovateľka sa však zamestná, takže okrem osobnej starostlivosti o dieťa
bude schopná prispievať viac aj na finančné potreby dieťaťa.

Určené výživné je podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine splatné vždy mesačne vopred, t.j. vždy do konca
mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje.

V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti odporcu za dobu od podania návrhu navrhovateľky dňa
20.10.2015 do konca mesiaca február 2016, súd zaviazal odporcu zaplatiť zročné výživné vo výške

43,87 Eur (10 x 12/31 = 3,87 Eur za mesiac október 2015 + 4 x 10,- Eur za mesiace november 2015
- február 2016) vychádzajúc zo skutočnosti, že odporca zaplatil v tejto dobe mesačne výživné v sume
70,- Eur. Zročné výživné je otec v súlade s § 162 a s § 160 O. s. p., povinný zaplatiť matke maloletého
dieťaťa do troch dní od doručenia rozsudku. Výživné za ďalšie nasledujúce mesiace počnúc od mesiaca
marec 2016 je odporca povinný platiť navrhovateľke vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu,

na ktorý sa výživné poskytuje.

Úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom za prítomnosti druhého rodiča, ktorému bolo dieťa zverené
do osobnej starostlivosti (prípadne aj tretej osoby), je nariaďovaná najmä u detí útleho veku. V takýchto
prípadoch je v praxi realizácia práva rodiča stretnúť sa s dieťaťom obmedzená na niekoľko hodín

spoločného pobytu s dieťaťom, najčastejšie formou prechádzok a pod., ktoré neumožňujú naviazanie
bližšieho a intenzívneho kontaktu rodiča s dieťaťom, preto k takejto úprave styku možno pristúpiť iba
výnimočne a len po určitú dobu (rozsudok Krajského soudu v Ústí nad Labem sp. zn. 10Co/158/2004,
Hrušáková a kol., Zákon o rodině, 4. vydání. Praha 2009, s. 108 a s. 114). Maloletá R. už nie je práve v
najútlejšom veku, kedy by potrebovala výlučnú starostlivosť matky, keď v pomerne krátkej dobe nastúpi

doškôlky.Zároveňzákladnýmštandardnýmrozsahomprávarodičastretávaťsasmaloletýmdieťaťomje
doba jedného víkendu počas dvoch týždňov. Preto, a s prihliadnutím tiež k tomu, že odporca a maloletá
Ema boli až do októbra 2015 spolu v dennom kontakte, súd považoval za vhodné, aby stretnutia odporcu
s maloletou R. prebiehali aj bez prítomnosti navrhovateľky a počas celého víkendu.S prihliadnutím k obavám navrhovateľky a jej záujmu, aby bola aspoň spočiatku v blízkosti maloletej
R., súd právo odporcu stretávať sa s maloletou R. upravil tak, že odporca je oprávnený stretávať sa

s maloletou R. každý párny víkend v mesiaci v čase od piatka od 13.00 hod. (čas kedy si otec dieťa
prevezme) do nedele do 16.00 hod. (čas kedy otec dieťa vráti matke), a to v dobe do 30.04.2016 v
mieste bydliska navrhovateľky bez prítomnosti navrhovateľky a v dobe od 01.05.2016 mimo bydliska
navrhovateľky bez prítomnosti navrhovateľky. V dobe do 30.04.2016 odporca a maloletá R. absolvujú
spolu šesť pravidelných stretnutí, čo je počet dostatočný na to, aby si otec vo vzťahu k dieťaťu ako

aj matka vo vzťahu k otcovi znovu vytvorili, resp. upevnili vzájomný vzťah dôvery, aby navrhovateľka
nemala obavy o starostlivosť otca o dieťa a zároveň aby odporcovi bol poskytnutý dostatočný priestor
pre stretnutie s dieťaťom, ku ktorému v prípade problémov (plač a pod.) matka môže v krátkej dobe prísť
a po upokojení dieťaťa môže nerušene prebiehať stretnutie odporcu s dcérou. S prihliadnutím k tomu,
že spôsob stretávania otca s dieťaťom v mieste bydliska matky, napr. v priestoroch penziónu a podobne,
bude pre otca značne finančne nákladný, nie je dôvodné, aby táto doba bola stanovená až do nástupu

dieťaťa do škôlky, čo by predstavovalo viac ako pol roka. Preto právo odporcu stretávať sa s maloletou
R. mimo bydliska navrhovateľky bez prítomnosti navrhovateľky súd stanovil od 01.05.2016.

Navrhovateľke bol priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc podľa zákona č. 327/2005 Z. z.,
navrhovateľka je preto osobne oslobodená od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 3 zákona č.

71/1992 Zb. ako aj podľa § 138 ods. 4 O. s. p. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch preto súd zaviazal odporcu k zaplateniu súdneho poplatku za návrh vo výške 66,- Eur podľa
položky č. 7 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov na účet Okresného súdu Revúca v lehote troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie vo veci starostlivosti o maloleté deti možno začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 O. s. p.), o trovách
konania preto súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu a tiež podľa
§ 144 veta prvá O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, pretože skutočnosti odôvodňujúce

výnimočné priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov v konaní zistené neboli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v troch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 205 ods. 1 O. s. p. a podľa § 42 ods. 3 O. s. p. Z odvolania musí

byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané
a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa má uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k nasledovným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok); ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.