Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, November 30, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/100/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111226639
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5111226639.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa Stredoslovenská
energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom Žilina, Pri Rajčianke 2927/8, IČO: 36 442 151, proti odporcovi M.
V., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX, právne zastúpenému advokátom JUDr. Milošom Gerom, so sídlom F.,
U. XXX, o zaplatenie 1.143,10 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 18C 279/2011-419 zo dňa 4. decembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že
odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 185,85 eur spolu s úrokom z omeškania 9 %

ročne zo sumy 160,65 eur od 20.7.2010 až do zaplatenia;
vo zvyšku návrh navrhovateľa o zaplatenie 1.143,10 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo
sumy 1.143,10 eur od 20.7.2010 až do zaplatenia z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý titulom náhrady trov konania, predstavujúcich trovy právneho zastúpenia,
zaplatiť odporcovi sumu 300 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Miloša Gera.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol vo zvyšnej časti (o zaplatenie 1.143,10 eur s
príslušenstvom) návrh navrhovateľa. Vychádzal z toho, že navrhovateľ svoj nárok jednoznačne

kvalifikovalpodľa§39ods.1písm.b/zák.č.656/2004Z.z.,čomuzodpovedalovymedzenienasúvisiacej
faktúre, aj na prvých pojednávaniach; neskôr zmenil - „bez relevantného zdôvodnenia kvalifikáciu
pôvodne ním tvrdenú“ - na nárok podľa § 39 ods. 1 písm. c/ označeného zákona. Podľa okresného súdu
bol však v doterajšom priebehu konania (vrátane konania pred odvolacím súdom) opomenutý oznam
na faktúre, kde navrhovateľ kvalifikoval neoprávnený odber (práve) prostredníctvom § 39 ods. 1 písm.
b/ zák. č. 656/2004 Z.z. V zmysle dotknutého zákonného ustanovenia ide o subjektívnu zodpovednosť,
pričom zavinenie odporcu, resp. vykonanie neoprávneného zásahu odporcom do určeného meradla

preukázaný nebol. V danej spojitosti okresný súd uviedol, že v obdobnom prípade bolo odvolacím
súdom (sp. zn. 10Co/155/2012) konštatované, že vymedzenie vykonané dodávateľom (navrhovateľom)
je nemenné.
Okresný súd zdôraznil, že na meradle odberného miesta odporcu bola nulová spotreba vykazovaná
už od 11.6.2009 a navrhovateľ „nelogicky“ až 30.6.2010 vykonal kontrolu predmetného odberného
miesta. Z uvedeného vyplýva, že nulovú spotrebu v predchádzajúcom období akceptoval. Okresný súd
konštatoval, že navrhovateľ ku kontrole odberného miesta, resp. určeného meradlá neprizval odporcu

a ani policajtov; v danej súvislosti zároveň uviedol, že prítomnosť policajtov „sa nevyžaduje v zmysle
právnych predpisov“. Svedka navrhnutého navrhovateľom - pána F. - vyhodnotil ako nehodnoverného,
lebo sa na výpoveď vopred pripravil a „určité skutočnosti si podozrivo pamätal a k niektorým savôbec nevedel vyjadriť“. Ďalších „svedkov navrhovateľa“ okresný súd nevypočul, lebo nepovažoval ich
výpovede za dôvodné a ani navrhovateľ netrval na ich výsluchu.
Po vymedzení všeobecných súvislostí sporového konania, bremena tvrdenia, dôkazného bremena

a dokazovania (vrátane východiska, podľa ktorého sa neobjasnená skutková okolnosť považuje za
nedokázanú) okresný súd uzavrel, že v súdenej veci k žiadnej skutočnej škode nedošlo. Zdôraznil, že
nulová spotreba automaticky neznamená neoprávnený odber, pričom odpočty vykonané pred 30.6.2010
skutočne nulovú spotrebu i potvrdili. Dokonca podľa znaleckého posudku z roku 2006 bol prívod
elektrickej energie na danom mieste nefunkčný, elektroskriňa v havarijnom stave - nepoužiteľná bez

kompletnej repasie. Z vykonaného dokazovania zároveň vyplynulo, že v rozhodnom období dotknutá
čistička odpadových vôd (odberné miesto odporcu - ďalej len ČOV) nebola ani v prevádzke, a teda
nedošlo k žiadnemu odberu elektrickej energie. Okresný súd doplnil, že aj v prípade, keď sa postupuje
podľa vyhlášky č. 154/2005 Z.z. (pretože sa nedá zistiť skutočná potreba), je rozhodujúce, či skutočne
došlo k odberu, k čomu v prejednávanom prípade „preukázateľne nedošlo“.
O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p.

tak, že uložil navrhovateľovi povinnosť titulom ich náhrady zaplatiť odporcovi 1.508,70 eur, ktorú
výšku trov podrobne zdôvodnil, vrátane vysvetlenia neakceptovania niektorých úkonov právnej služby
uplatňovaných odporcom, resp. jeho právnym zástupcom.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho

zmeny tak, že návrhu (v aktuálne uplatňovanom rozsahu) bude v plnej miere vyhovené. Poukazoval
na to, že kontrolou na predmetnom odbernom mieste bol dňa 30.6.2010 zistený neoprávnený odber
elektrickej energie podľa § 39 ods. 1 písm. c/ zák. č. 656/2004 Z.z., t.j. išlo o odber meraný zariadením,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Ohľadne zmenenej kvalifikácie
uplatňovaného nároku odvolateľ uviedol, že zmena skutkových okolností v priebehu konania nemôže

byť na jeho škodu, t.j. nemôže spôsobiť „stratu nároku“. Zdôrazňoval, že nie je podstatné, kto meracie
zariadenie poškodil; relevanciu má iba to, že odporca porušil povinnosť udržiavať odberné miesto
v zodpovedajúcom technickom stave. V tejto spojitosti dodal, že subjektom, ktorý mal prospech z
poškodeného meracieho zariadenia, bol odporca.
Argumentáciu znaleckým posudkom z roku 2006 považoval navrhovateľ za neprimeranú, keďže od roku

2008 bola na predmetnom odbernom mieste zaznamenávaná spotreba elektriny. Rovnako bola táto
zaznamená po výmene (práve v dôsledku kontroly z 30.6.2010) poškodeného zariadenia v období po
30.6.2010. Odvolateľ mal za to, že len z vyjadrení vlastníkov chát, že neboli napojení na ČOV, nevyplýva,
že reálne nedochádzalo k odberu energie na odbernom mieste odporcu. Súčasne za nepresné označil
stotožňovanie vykonávania odpočtov elektrickej energie s kontrolou konkrétneho odberného miesta.

Navrhovateľ uzavrel, že ak v dôsledku poškodenia meracieho zariadenia toto nezaznamenávalo odber,
boli naplnené znaky neoprávneného odberu, pričom výška škody sa odvíja od „platnej vyhlášky“.

Odporca žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Trval na tom, že navrhovateľ sa
snaží posudzovaným návrhom získať od neho bezdôvodné obohatenie. Zdôrazňoval údaje uvedené na

faktúre v časti „Oznamy zákazníkom“, z ktorých je zrejmé, že si navrhovateľ uplatňoval svoj nárok z
titulu neoprávneného zásadu odberateľa (odporcu) do určeného meradla, t.j. podľa § 39 ods. 1 písm.
b/ zák. č. 656/2004 Z.z.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1

O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) zmenil
podľa § 220 O.s.p. rozsudok okresného súdu tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozhodnutia.

Odvolací súd zhodne s názorom vysloveným už v prvom (zrušujúcom) rozhodnutí - uznesenie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/125/2012 z 20.3.2013 - konštatuje, že navrhovateľ svoj nárok

z titulu neoprávneného odberu elektrickej energie v zásade v priebehu celého konania vymedzuje
prostredníctvom skutkovej podstaty v zmysle § 39 ods. 1 písm. c/ zák. č. 656/2004 Z.z. Hoci zodpovedá
skutočnosti, že na faktúre uvádza neoprávnený zásah odberateľa do určeného meradla, t.j. skutkovú
podstatu podľa § 39 ods. 1 písm. b/ označeného zákona a tiež na úvodnom pojednávaní (3.2.2012)
právne argumentoval týmto zákonným ustanovením, následne jednoznačne a výslovne definoval svoj

nárok ako nárok z neoprávneného odberu meracím zariadením, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii. Dôležitým je, že skutkovo po celý čas navrhovateľ tvrdil neoprávnenosť
odberu na odbernom mieste odporcu v dôsledku porušenia zabezpečenia určeného meradla.Faktúraniejetitulomuplatňovaniahmotnoprávnehonárokutakvovšeobecnosti,akoanivprejednávanej
veci.Taktiežprávnakvalifikácianepredstavujeobligatórnunáležitosťnávrhunazačatiekonania;navyše,
na spomínanom pojednávaní dňa 3.2.2012 síce navrhovateľ argumentoval § 39 ods. 1 písm. b/ zák.

č. 656/2014 Z.z., ale skutkovo uvádzal neregistrovanie spotreby v dôsledku poškodenia elektromeru.
V tejto spojitosti je nutné dodať, že poukazovanie na bezdôvodnú zmenu právnej kvalifikácie, či už
okresným súdom alebo odporcom, je irelevantné. Účastníkovi konania nič nebráni v jeho priebehu
modifikovať vlastnú právnu argumentáciu; dokonca zákonom predpísaným postupom môže meniť
aj skutkové tvrdenia (čo však nie je prípad súdenej veci). Pokiaľ okresný súd dával do pozornosti

rozhodnutie v inej súdnej veci (sp. zn. Krajského súdu v Žiline 10Co/155/2012), išlo o skutkovo
odlišný prípad, kedy bolo plnené zo strany odberateľa na základe konkrétneho skutkového i právneho
vymedzenia,pričomodberateľsaneskôrdomáhalvočidodávateľovivydaniabezdôvodnéhoobohatenia.
Záver o nemožnosti zmeny nielen právnej, ale i skutkovej, kvalifikácie sa tak viazal k záväzku, ktorý už
medzičasom zanikol splnením.

Následne je možné uzavrieť, že predmetom posúdenia v prejednávanom prípade bol neoprávnený
odber elektrickej energie, ktorého základom bol odber meraný meracím zariadením, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - § 39 ods. 1 písm. c/ zák. č. 656/2004 Z.z.
Už v predchádzajúcom rozhodnutí odvolací súd konštatoval (tiež) objektívny charakter zodpovednosti
odberateľa za to, že na „jeho“ odbernom mieste nedôjde k nedovolenej manipulácii s meracím

zariadením; rovnako tak neexistenciu povinnosti dodávateľa (resp. subjektu vykonávajúceho pre neho
kontrolnú činnosť) prizývať ku kontrole meracieho zariadenia či už samotného odberateľa alebo
príslušníkov polície, prípadne iné nezainteresované osoby. Predmetné stanovisko o tom, že nevyplnenie
všetkých „koloniek“ na tlačive týkajúcom sa vykonania kontroly (eventuálne na tlačive týkajúcom sa
pripojenia k odberu elektrickej energie) neznamená neúčinnosť/neplatnosť kontroly (zmluvy o dodávke

energie) sa viaže aj k tvrdeniam odporcu ohľadne chýbajúcich čísel plombovacích klieští.

Na základe uvedeného je namieste vysloviť, že na strane odporcu došlo k neoprávnenému odberu
elektrickej energie, za ktorý odber i zodpovedá. Rozhodujúcim dôkazom je protokol o kontrole, vrátane
pripojenej fotodokumentácie; samotné vykonávanie kontroly dňa 30.6.2010 napokon potvrdzoval

samotný odporca. Je neprijateľné požadovať od dodávateľov energií, aby vykonávanie priebežných
kontrol možných neoprávnených odberov zaznamenávali vysoko sofistikovaným spôsobom, ktorý vylúči
akékoľvek (hoci i vyložene účelovo teoretické) námietky odberateľov. Predmetná kontrola teda prebehla
v súlade so všetkými požadovanými štandardmi.
Hoci okresný súd viac-menej nerešpektoval právne závery odvolacieho súdu z predošlého rozhodnutia,

vykonaldokazovanieaustálilskutkovéokolnosti,ktorésúprimeranýmzákladomprerozhodnutieovýške
povinnosti, ktorá zaťažuje odporcu v súvislosti s neoprávneným odberom elektrickej energie v rámci
ČOV. Predmetný nárok navrhovateľa má dve relatívne samostatné zložky - tzv. zisťovací poplatok a
úhradu za (samotný) neoprávnený odber elektrickej energie v čase porušenia zabezpečenia meracieho
zariadenia.

Právnym základom pre uplatňovanie tzv. zisťovacieho poplatku v prejednávanom prípade bol/je § 1 ods.
5 vyhlášky č. 154/2005 Z.z. Pre posudzovanie dôvodnosti dotknutého nároku je významným (práve) jeho
výslovné vymedzenie, resp. označenie v predmetnej právnej norme - „ náklady spojené so zisťovaním
neoprávneného odberu“. To znamená, že sa nejedná o žiaden paušál, resp. poplatok, ako sa uvedené

snaží vykladať (a v bežnej praxi i používať) navrhovateľ, ale o (skutočné) náklady viažuce sa k zisteniu
konkrétneho neoprávneného odberu. Bezprostredné úkony v rámci zistenia neoprávneného odberu pre
navrhovateľa zabezpečuje na zmluvnom základe spoločnosť SSE - Metrológia, a.s., ktorej navrhovateľ
uhrádza súvisiace výdavky. Tieto okolnosti v súdenej veci ani neboli sporné, vrátane výšky nákladov
pripadajúcich na zisťovanie neoprávneného odberu na odbernom mieste odporcu - 160,65 eur.

Navrhovateľ si však okrem tejto čiastky uplatňuje v súvislosti so zisťovaním neoprávneného odberu i
údajné vlastné náklady, ktoré ale v priebehu celého konania nielenže nijako nepreukázal, ale ani náležite
skutkovo nevymedzil. Rozhodne v tomto smere neobstojí odkaz na metodický pokyn, resp. jeho dodatok
č. 2 (č.l. 156-158), t.j. na písomnosti vytvorené výlučne samotným navrhovateľom, ktoré neobsahujú

žiadnu špecifikáciu reálnych nákladov, ale len paušálne uvedenie sumy 550 eur (zahrňujúce i náklady
uhradené spoločnosti SSE - Metrológia, a.s.). Absencii akýchkoľvek konkrétnych tvrdení ohľadne
výšky nákladov (priamo) navrhovateľa zodpovedá i jeho prednes na pojednávaní dňa 15.11.2013 (č.l.
183). Vyjadrenie: „mzdové náklady, náklady na materiálové technické vybavenie, softvérové vybavenie,personálne náklady (v čom sú odlišné od mzdových nákladov je veľmi otázne - pozn. odvolacieho
súdu), prevádzku a údržbu technických zariadení, osobných motorových vozidiel, PHM“ (kontrolu na
mieste samom pritom vykonáva iný subjekt) totiž neobsahuje ani elementárnu mieru konkrétnosti.

Naopak, celkový prístup navrhovateľa k vymedzeniu jeho vlastných nákladov spojených so zisťovaním
neoprávneného odberu evokuje dojem, že snahou navrhovateľa je neprijateľne navyšovať svoj zisk, bez
špecifikácie a preukázania reálnych nákladov.

Na základe neunesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena ohľadne nákladov spojených so

zisťovaním neoprávneného odberu, ktoré prevyšujú sumu uhradenú navrhovateľom spoločnosti SSE -
Metrológia, a.s., krajský súd nárok navrhovateľa v dotknutej časti tzv. zisťovacieho poplatku zamietol;
zamietnutie sa vzťahuje i na súvisiace príslušenstvo. Odporca je tak v danej spojitosti povinný zaplatiť
navrhovateľovi sumu 160,65 eur spoločne s úrokom z omeškania (v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v
spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z.) 9% ročne od 20.7.2010, t.j. po splatnosti faktúry, na ktorej
boli náklady na zistenie neoprávneného odberu vyčíslené a zadefinované, do zaplatenia.

Množstvo skutočne neoprávnene odobratej elektriny nie je presne možné zistiť prakticky žiadnym
spôsobom. Napríklad nie je v schopnostiach akéhokoľvek znalca spätne ustáliť, aké spotrebiče (resp.
prístroje, či strojné zariadenia) a akým spôsobom boli používané v dobe neoprávneného odberu.
Zásadným problémom stanovenia rozsahu neoprávneného odberu sa tak stáva správne nastavenie

mechanizmu výpočtu fiktívnej spotreby počas neoprávneného odberu. To znamená takým spôsobom,
aby nedochádzalo k nadužívaniu náhradného (fiktívneho) stanovenia výšky škody a aby sa takto určená
výška škody, čo najviac približovala k realite. Uvedené východisko rešpektuje i zákonnú právnu úpravu,
ktorá preferuje určenie škody „na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov“ a až subsidiárne
odkazuje na použitie výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny prostredníctvom

všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo - § 39 ods. 2, veta druhá zákona č.
656/2004 Z.z.

Výpočet fiktívnej škody uplatňovaný navrhovateľom (§ 1 ods. 4 písm. b/ vyhlášky č. 154/2005 Z.z.)
vychádza z hodnoty hlavného ističa, t.j. fakticky z maximálneho množstva elektriny, ktoré by v danom

mieste bolo možné odobrať. Takýto spôsob výpočtu, ktorý nemá žiaden vzťah ku skutočnej spotrebe,
ale je výlučne právnym mechanizmom jej stanovenia, je nepochybne vo svojich dôsledkoch zásahom do
základného práva vlastniť majetok. Predmetný zásah je dovolený, pokiaľ sleduje legitímny cieľ a zároveň
vo vzťahu k nemu je i primeraný. Legitímnosť cieľu je určite splnená, keďže nemožno akceptovať stav,
že by neoprávnení odberatelia elektrickej energie neboli fakticky zodpovední/postihnuteľní z toho titulu,

že dodávateľ by nebol spôsobilý z titulu dôkaznej núdze preukázať množstvo skutočne neoprávnene
odobratej energie.
Pri posudzovaní zásady primeranosti je nutné zohľadniť charakter občianskoprávneho inštitútu náhrady
škody, ktorý definujú prioritne funkcie kompenzačná a preventívna; náhrada škoda nemá pôsobiť ako
akýsi občianskoprávny trest alebo sankcia. Nadväzne je nutné dosiahnuť stav, aby určená výška

škody (neoprávneného odberu) zodpovedala okolnostiam zisteným vo vzťahu k obdobiu, kedy došlo
k neoprávnenému odberu a aby neprimerane paušálne používanie výpočtu fiktívneho odberu nebolo
absolútne neprimerané; napr. i z pohľadu predchádzajúcej spotreby. Samozrejme, nie je vylúčené ani
skokové zvýšenie spotreby v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, ale uvedené si vyžaduje určité
vysvetlenie/konkrétne skutkové tvrdenie a jeho preukázanie.

Doterajšieúvahyodvolaciehosúdumožnozhrnúťtak,žeprioritnevzmysle§1ods.4písm.b/vyhláškyč.
154/2005 Z.z. je namieste vychádzať z konkrétnych skutkových okolností („objektívnych a spoľahlivých
podkladov“) obdobia neoprávnenej spotreby; osobitne ak použitie výpočtu fiktívnej spotreby prináša
disproporcionálne výsledky vzhľadom k predchádzajúcej, či následnej spotrebe.

V posudzovanej veci je rozhodným obdobím - obdobím posudzovaného neoprávneného odberu - veľmi
krátky časový úsek od 8.6.2010 do 30.6.2010, t.j. iba 23 dní. K dotknutému obdobiu sa navrhovateľovi
nepodarilo preukázať (a v podstate ani konkrétne tvrdiť) žiadne bližšie okolnosti viažuce sa ku skutočnej
spotrebe elektrickej energie odporcom. Jedinou konkrétnejšie namietanou okolnosťou bol údajný odber
energie za účelom prevádzky ČOV. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že v rozhodnom období

nedošlo k spracovávaniu odpadových vôd ani zo zariadenia Žilinskej univerzity, ktoré ako jediné bolo na
ČOVnapojené.Navyše,nebolorelevantnespochybnenéodporcovotvrdenie,žeajvprípadevyužívania/
napojenia daného zariadenia na ČOV, táto nebola funkčná v užšom slova zmysle (nepoužíval sa motor),
ale po naplnení príslušnej nádoby by sa jej obsah vyviezol.Na druhej strane neobstojí obrana navrhovateľa, že z hľadiska odberu elektrickej energie bol objekt
ČOV nefunkčný, čo má dosvedčovať znalecký posudok z roku 2006. Jeho obsahu síce zodpovedá

záver o značnom poškodení „elektroskrine“, ale z histórie spotreby je nepochybné, že v neskoršom
období bol na danom odbernom mieste zaznamenávaný odber; osobitne v rokoch 2008 až 2009.
Z hľadiska preukázania odberu elektrickej energie po roku 2006 je nepodstatné, či odporca opravil,
resp. dal opraviť zariadenie zabezpečujúce odber elektrickej energie, eventuálne energiu odoberal
prostredníctvom technicky nevyhovujúceho zariadenia.

Z histórie spotreby na dotknutom odbernom mieste zároveň vyplýva, že po vykonaní kontroly dňa
30.6.2010 a súvisiacich nevyhnutných technicko-montážnych úkonov opätovne odberné miesto odporcu
vykazovalo spotrebu/odber elektrickej energie. Z daného titulu nie je možné sa stotožniť so záverom
okresného súdu, že nakoľko nedochádzalo k žiadnemu odberu, neprichádza do úvahy uloženie
povinnosti odporcovi platiť za neoprávnený odber ani z hľadiska jeho (hypotetickej) objektívnej
zodpovednosti. Inými slovami, bolo dostatočne preukázané, že k odberu elektrickej energie dochádzalo

aj v rozhodnom období - od 8.6. do 30.6.2010, t.j. v období, keď poškodené, resp. znefunkčnené meracie
zariadenie na odbernom mieste odporcu vykazovalo nulovú spotrebu/odber.

Vzhľadom na vyššie uvedené všeobecné východiská krajský súd nepovažoval za primerané a
zodpovedajúce okolnostiam súdenej veci použitie výpočtu fiktívnej spotreby v zmysle dotknutej

vyhlášky, ale stanovenie rozsahu neoprávneného odberu „na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov“. Prioritne prihliadol na históriu spotreby v období tak pred vykonaním kontroly (zahrňujúcom
i bezprostredne predchádzajúci časový úsek od 1.1. do 7.6.2010, kedy bola taktiež vykazovaná nulová
spotreba), ako i po vykonaní kontroly. Najväčšie množstvo odobratej elektrickej energie za jednotlivé
odpočtové obdobia - cca polročné - činilo 671 kWh.

Z daného hľadiska by bolo značne neadekvátnym rešpektovanie rozsahu neoprávneného odberu za 23
dnívovýške4.703kWh(akobyvyplývalozvýpočtufiktívnehoodberu),t.j.zapolrokcca36.800kWh.Išlo
by takmer o 55 násobok najväčšieho množstva reálne odobratej elektrickej energie v predchádzajúcom,
resp. neskoršom období. Aj pri zohľadnení hypotetickej úvahy, že práve v čase neoprávneného odberu
dotknutý odberateľ maximálne využíval elektrickú energiu, je fiktívne stanovené množstvo elektrickej

energie absolútne neprimerané. Osobitne, ak na zmluve o dohode o dodávke elektrickej energie
(prílohová obálka č.l. 108) priamo zamestnanec navrhovateľa poznamenal, že „odber bude slúžiť ako
chata. ČOV sa nepoužíva“.

Nadväzne krajský súd na základe voľnej úvahy (§ 136 O.s.p.) považoval za primerané vyššie uvedeným

skutkovým okolnostiam stanovenie posudzovaného neoprávneného odberu v období 23 dní mesiaca jún
2010 v rozsahu 200 kWh. Takéto vymedzenie prihliada na rámec daný históriou spotreby a dostatočne
reaguje aj na legitímny cieľ zásahu do práva vlastniť majetok pri znášaní dôsledkov (objektívnej)
zodpovednosti za škodu v súvislosti s neoprávneným odberom. Je potrebné dodať, že i takto stanovený
rozsah neoprávneného odberu predstavuje cca 5-6 násobok najväčšieho nameraného (reálneho)

odberu na predmetnom odbernom mieste. Z daného titulu odvolací súd dospel k záveru, že predmetný
postup plne rešpektuje reparačnú a preventívnu funkciu inštitútu zodpovednosti za škodu. Vo finančnom
vyjadrení ide o sumu 25,20 eur; cena kWh v predmetnom období a v danej tarife (D2) činila 0,126 eur.
Vo zvyšnej časti krajský súd návrh navrhovateľa na uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť za samotný
neoprávnený odber (t.j. mimo tzv. zisťovacieho poplatku) zamietol. Zamietnutie sa týka v plnej miere

tiež uplatňovaného príslušenstva - úroku z omeškania. V otázke nároku na úrok z omeškania bolo
podstatným nielen to, že dotknutú sumu určil až odvolací súd na základe voľnej úvahy, ale predovšetkým
fakt, že navrhovateľ odporcovi zaslal iba prvotnú faktúru/vyúčtovanie, ktorá znela na sumu 4.761,13
eur a (najmä) vychádzala z absolútne odlišného rozhodného obdobia. „Prepracovanú“ faktúru (č.l.
57), ktorá súvisela i s čiastočným späťvzatím návrhu v priebehu konania, navrhovateľ zaslal už iba

svojmu vtedajšiemu právnemu zástupcovi Mgr. Karmanovi; navrhovateľ sa tak v súvislosti s úhradou za
neoprávnene odobratú elektrickú energiu nedostal do omeškania.

V dôsledku zmeny rozsudku okresného súdu krajský súd rozhodoval o náhrade trov celého konania - §
224 ods. 2 O.s.p. V otázke tohto procesného nároku je nepochybné, že navrhovateľ zavinil zastavenie

konania v časti o zaplatenie 3.618,03 eur s príslušenstvom. V tejto časti totiž vzal návrh na začatie
konania späť bez toho, aby zo strany odporcu došlo k plneniu/uspokojeniu jeho pôvodne uplatňovaného
nároku. Nadväzne je navrhovateľ v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. povinný nahradiť protistrane súvisiace
trovy (bližšie napr. rozhodnutie publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod R 49/1993).Pre úplnosť je potrebné dodať, že pôvodne uplatňovaného nároku/istiny vo výške 4.761,13 eur sa týkalo
iba prvých 5 úkonov právnej služby, z celkovo nárokovaných 18 úkonov, pričom zároveň ich súčasťou
boli i argumenty viažuce sa ku zvyšnej časti návrhu.

Vo zvyšnej časti nároku - o zaplatenie 1.143,10 eur s príslušenstvom - bol navrhovateľ v konečnom
dôsledku taktiež (v prevažnej miere) neúspešný. Úspech dosiahol len v časti o zaplatenie 185,85
eur, čomu zároveň zodpovedá neúspech v časti o 957,25 eur; následne v percentuálnom vyjadrení
tzv. čistý neúspech navrhovateľa (a súčasne čistý úspech odporcu) predstavuje 67,5% . Odvolací

súd však zohľadnil, že obrana odporcu obsiahnutá v úkonoch právnej služby nebola (v rozhodujúcej
miere)dôvodná.Zásadnáargumentáciaodporcuoneexistenciijehozodpovednostizaškoduspôsobenú
neoprávneným odberom nebola vyhodnotená ako vecne správna, a teda z hľadiska náhrady trov
konania ako účelná. Naopak, krajský súd konštatoval danosť (objektívnej) zodpovednosti odporcu za
neoprávnený odber elektrickej energie v období od 8.6. do 30.6.2010.

Za popísanej situácie je namieste aplikovať prístup využívaný v otázke rozhodovanie o trovách
konania Európskym súdom pre ľudské práva a zohľadniť inštitút spravodlivého usporiadania veci medzi
účastníkmi. V rozoberaných konkrétnostiach prejednávanej veci krajský súd považoval za primerané
uloženie povinnosti navrhovateľovi zaplatiť titulom náhrady trov konania odporcovi sumu 300 eur, ktorá
predstavuje trovy právneho zastúpenia (§ 151 ods. 8 O.s.p.) a ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť na

účet právneho zástupcu odporcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.