Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 2, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/709/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7202899467
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7202899467.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Slávky Zborovjanovej, v právnej veci žalobcu O. I., D. C. J., A. XX,
zastúpeného JUDr. Silviou Sovovou, bytom v Košiciach, Diamantová č. 10, proti žalovanej Univerzitnej
nemocnici L.Pasteura, Košice, so sídlom v Košiciach, Rastislavova č. 43, zastúpenej JUDr. Alenou
Zadákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Kováčska č. 32, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 16.4.202014 č.k. 15C 798/2002-590 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu titulom náhrady škody na
zdraví spočívajúcej v bolestnom.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalobca sa narodil dńa 14.6.2000 vo
Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Košiciach na Terase SNP č. 1 a v čase od 14.6. do 15.6.2000
bol umiestnený na novorodeneckom oddelení tejto fakultnej nemocnice. Dňa 16.6.2000 sa u žalobcu

vyskytli príznaky novorodeneckej žltačky a z tohto dôvodu bol opakovane až do 18.6.2000 žiarený
UV žiarením. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalobca bol dňa 15.1.2002 prijatý na Kliniku plastickej
chirurgie vo Fakultnej nemocnice s poliklinikou L.Pasteura v Košiciach, kde mu bola 16.1.2002 v
celkovej anestéze operačne vyňatá vnútorná časť útvaru na líci za účelom histologickej expertízy a
záverom tejto expertízy bolo, že sa jedná o vrodené znamienko. Vzhľadom na to, že toto znamienko
nebolo možné odstrániť laserom, bola žalobcovi dňa 17.5.2002 v celkovej anestéze vyoperovaná aj
zostávajúca časť znamienka, pričom žalobca má na líci jazvu cca 2,5 cm. Súd ďalej pri rozhodovaní

vychádzal zo znaleckých posudkov vypracovaných v konaní a to znalcom MUDr.I. B., N.. K.. I.V.
A.K. P.., O. K.. U. H.. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd
k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný. Pri právnom posúdení veci bol súd toho názoru, že
zodpovednosť žalovanej nie je možné posúdiť podľa ust. § 421a Obč. zákonníka, pretože žalobca
netvrdil žiadnu konkrétnu resp. akúkoľvek vadu lampy - prístroja použitého na fototerapiu a neuvádzal
ani žiadne okolností, ktoré by mali svoj pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa použili pri
plnení zdravotnej starostlivosti a mali by za následok vznik škody žalobcu, ale tvrdil, že škoda bola

spôsobená nesprávnou prácou zdravotníckych pracovníkov novorodeneckého oddelenia žalovanej tým,
že silne zapálenú časť kože na tvári jej syna mu pred žiarením vysokou dávkou ÚV žiarenia neprekryli.
Je preto podľa názoru súdu vylúčené, aby podľa ust. § 421a Obč. zákonníka posúdil zodpovednosť
zdravotníckej organizácie za škodu, ktorá nemala príčinu v povahe konkrétneho použitého prístrojaalebo inej veci ale v samostatnom zdravotníckom zákroku resp. spôsobe jeho výkonu. Z uvedeného
dôvodu preto nárok žalobcu posúdil ako nárok na náhradu škody podľa ust. § 420 Obč. zákonníka. Z
vykonaného dokazovania súd vyvodil, že žalobca nepreukázal, aby žalovaná porušila nejakú povinnosť

pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti o neho po narodení resp. aby protiprávne konali jej zamestnanci
tým, že mu neprekryli pred fototerapiou jeho silne zapálenú časť kože na tvári. Nepreukázaným v
konaní zostalo tvrdenie žalobcu, že v dôsledku ožiarenia zapáleného miesta na koži vznikol žalobcovi
névus (materinské znamienko), ktorý by bez vplyvu žiarenia jednoducho nevznikol a teda že znamienko
žalobcu nie je vrodené ale získané vplyvom fototerapie na pracovisku žalovanej . Podľa názoru súdu

z vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť záver, aby škoda na zdraví žalobcovi vznikla zavinením
žalovanej. Pri tomto závere súd vychádzal z odborných medicínskych hodnotení znalcov a ich zhodných
záverov v znaleckých posudkoch podľa ktorých z hľadiska diagnostických a terapeutických postupov
na novorodeneckom oddelení u žalovanej nie je možné dokázať pochybenie. Znalci sa stotožnili s
posúdením, že névus žalobcu vznikol počas vnútromaternicového vývinu a nie tak ako tvrdil žalobca, že
vznikol z vonkajších príčin. Jednoznačne sa všetci traja znalci zhodli na tom, že znamienko mal žalobca

vrodené, čo aj medicínsky adekvátne zdôvodnili. Fototerapiou podľa znalcov v žiadnej kombinácii
nemôže navodiť vznik, či aktiváciu rastu pigmentových névov. Fototerapia novorodeneckej žltačky
všeobecne nie je ÚV žiarením, fototerapia - použitie modrého svetla žiadnym spôsobom neovplyvňuje
kožné névusy a ani melanóm. Prístroje na fototerapiu sú na celom svete konštruované jednotným
spôsobom,tedaajnapracoviskužalovanejbezrelevantnostiznačky.Liečbumodrýmsvetlompovažovali

znalci za rutinne používanú metódu na liečbu novorodeneckej žltačky. Névus žalobcu bol vrodený a nie
spôsobený zdravotníckou starostlivosťou - teda všetky výkony zdravotníckych pracovníkov žalovanej
vo vzťahu k žalobcovi boli urobené lége artis. Rovnako znalci zhodne posúdili, že nie je daná príčinná
súvislosť medzi fototerapiou novorodeneckého obdobia, neskorším vznikom vrodeného znamienka
na koži tváre žalobcu. Vývoj névusu považovali za nezávislý na fototerapii. Fototerapia poskytnutá

žalobcovi zamestnancami žalovanej nemala preukázateľne za následok vznik materského znamienka
u žalobca. Podľa názoru súdu žalobca teda v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal
žiadnym hodnoverným spôsobom predpoklady zodpovednosti žalovanej za škodu na jeho zdraví.
Podľa znalcov nie je hodnoverne preukázaná ani tvrdená škoda na strane žalobcu v podobe 2,5
cm jazvy na líci. Prostriedky ktoré použili lekári a personál žalovanej k liečbe žalobcu boli v súlade

s vtedy aktuálnymi poznatkami lekárskej vedy a priznanie nároku žalobcovi bránilo aj to, že nebolo
možné konštatovať, aby lekári resp. sestry v danom prípade jednali contra lége artis. Ich postup bol
správny. Fototerapia bola potrebná a operácia névusu bola len z kozmetického hľadiska po rozhodnutí
rodičov. Na základe vykonaného dokazovania teda podľa názoru súdu neboli splnené zákonné
predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej ako poskytovateľa zdravotných služieb za škodu na zdraví

žalobcu. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu zamietol a nepovažoval za potrebné účelne doplňovať
dokazovanie smerom naznačeným žalobcom - prekladom rôznym článkov z jazyka anglického do
slovenského, berúc do úvahy aj zásady účelnosti a hospodárnosti konania.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odvolaní uviedol, že súd sa v podstate prikláňa k tvrdeniu lekárov a svedkov za žalovanú a to aj napriek
tomu, že tieto sú v rozpore so základmi fyziky a elementárnej logiky. Ohradil sa proti tomu, ako bola
v rozsudku prekrútená C. K.. B., ktorý vypovedal na pojednávaní dňa 16.4.2014. Z výsluchu svedka K..

B. vyplynulo, že kryt sa pri žiarení novorodencov používa na odfiltrovanie nežiaducich účinkov žiarenia,
ale videl aj na iných novorodeneckých oddeleniach, že ho fakticky nepoužívajú. V žiadnom prípade
nevypovedal v tom zmysle, že kryt ktorý sa podľa bezpečnostných postupov mal používať, mal akože
odfiltrovať účinnosť liečby. I. K.. B.J. potvrdil, že „modré svetlo“ je ÚV žiarením, čo uviedol už v samotnom
žalobnom návrhu. Potvrdil, že každá žiarivka a žiarovka v sebe obsahuje nebezpečné ÚV a žiarenie.

Podľa jeho názoru, čím je žiarovka resp. žiarivka staršia a znižuje sa podiel „dobrej“ časti žiarenia, o
to viac sa zvyšuje podiel nebezpečných zložiek - napr. ÚV a žiarenie, ktoré je pre novorodencov fatálne
škodlivé s prihliadnutím na riziko neskoršieho vzniku rakoviny kože. Novorodenci boli podľa neho žiarení
bez krytu čo potvrdila aj svedkyňa K.. X.. Súd nevykonal žiadne dokazovanie vzťahujúce sa na to, či
žalovaná skutočne vykonávala riadnu údržbu prístroja, ktorým bol ožarovaný - absolútne nedostatočne

sa uspokojil s tvrdením, že údržbári nemocnice údajne chodili. Ďalej je toho názoru, že ani znalec K.. B.
sa nevyhol produkcii úplných logických nezmyslov, založených alebo na neznalosti alebo snahe klamať
a zavádzať. Podľa jeho názoru je totálnym nezmyslom 24-hodinová lehota kedy je jasné, že niečo bolo
vrodené, alebo sa to vyskytlo práve v tejto lehote, hoci údaj pri narodení v zdravotnej dokumentácii včase svedčí o niečom úplne inom. Poukazuje na zápis v zdravotnej dokumentácii, ktoré popisujú kožu
žalobcu v čase narodenia ako čistú (čo v celom rozsahu potvrdzuje). Zo zdravotnej dokumentácie
nie je za celú dobu pobytu (5 dní) žiadna zmienka o vrodenom névuse. Nie je daný žiaden dôkaz o

existencii znamienka v čase narodenia. V tomto prípade teda absolútne nie je možné hovoriť o vrodenom
znamienku iba o tzv. oneskorenom kongenitálnom névuse, ktorý sa vyskytuje u detí do 2 rokov. V tejto
súvislosti poukazuje na priložený úradný preklad odborného článku z odborného časopisu , ktorého
odborné závery priamo spochybňujú to, na čom všetci znalci založili v tomto prípade svoje špekulácie
a domnienky o existencii znamienka pri narodení. Článok popisuje výskyt jednotlivých mutácii u

jednotlivýchtypovznamienok.Záverjejasný.Névusy,ktorévyznieliinutero(počasvnútromaternicového
vývoja) sú geneticky odlišné od tých, ktoré sa vyvinuli neskôr a samotné histopatologické kritéria nie
sú schopné spoľahlivo odlíšiť tieto dve skupiny. Má za to, že posledné výskumy jasne preukázali, že
ožarovanie novorodencov tzv. modrým svetlom je faktorom vyvolávajúcim vznik névusov a potvrdili
mnohé tvrdenia žalobcu prezentované počas celého konania. Počas konania nikdy nehovoril o „zmene
vyrážky na znamienko“. V tomto konkrétnom prípade sa pri spôsobení vzniku znamienka zjavne stretlo

viacero faktorov - zápal kože spôsobujúci zníženie ochranných funkcii kože, pravdepodobné žiarenie
vykonávané žiarivkou v čase, kedy už mala nižší účinok, ale zato vyšší podiel ÚVa žiarenia, porušenie
bezpečnostných postupov pri žiarení nepoužitím ochranného krytu a spálením ľavej polovice tváre pri
nepolohovaní pri ožarovaní (o čom svedčí oveľa vyšší výskyt znamienok aj na jednej polovici tváre v
neskoršom období). Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci žalobca uvádza, že zodpovednosť žalovanej

v tomto prípade je zodpovednosťou objektívnou v zmysle § 421a Obč.zákonníka. Nevyžaduje sa teda
ani úmysel ani preukazovanie porušenia povinnosti na jej strane. Postačí, ak sa jedná o škodu, ktorá
má pôvod v povahe prístroja. Nestotožňuje sa s názorom súdu, že o okolnosti zodpovednosti ide najmä
vtedy, keď škoda vznikla v dôsledku vady použitého prístroja. Na účely zodpovednosti žalovanej je
bezpredmetné, či konkrétnu škodu spôsobila samotná funkcia prístroja, porucha prístroja - t.j. odchýlka

od riadnej funkcie vzniknutá z nejakého dôvodu, pochybenie obsluhujúceho personálu či už z lenivosti,
arogancie, pocitu božstva s vedomím nepostihnuteľnosti či z dôvodu nevzdelanosti, zaostalosti či
arogancie obsluhujúceho personálu porušujúceho pravidlá bezpečnej prevádzky prístroja. U žalobcu
pripadá do úvahy len mutácia spôsobená vonkajším vplyvom - konkrétne vysokou dávkou ÚV žiarenia
s preukázaným mutagénnym účinkom, ktorému bol excesívne bez skutočnej potreby podrobený v

dôsledku svojvoľného rozhodnutia personálu žalovanej bez súhlasu jeho zákonného zástupcu a bez
vysvetlenia negatívnych dôsledkov takéhoto postupu. Konštatoval, že závery súdu prvého stupňa
sú neodôvodnené a nezrozumiteľné, čím bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu a spravodlivý
súdny proces. V závere odvolania žalobca uviedol, že má za nepochybné, že v tomto prípade súd
totálne pochybil, pritom ako boli dôkazy vykonávané a ako boli vyhodnocované, súd pochybil aj v

tom, že nekriticky prevzal za pravdivé tvrdenia niektorých znalcov, súd sa nikdy nezaoberal povahou
prístroja, ktorého prevádzkou mala vzniknúť škoda, nenariadil odborné preskúmanie prístroja, nenechal
odborne potvrdiť postupy na bezpečnú prevádzku, nepreskúmal, či porušovanie bezpečnostných
postupov personálom prispelo k vzniku následkov u neho a teda nezaoberal sa vôbec zodpovedaním
najzákladnejších otázok ktorých sa týkajú predmetu konania. Má teda za to, že skutkové a právne

závery súdu prvého stupňa sú založené na chabom zdôvodnení subjektívnych názorov a špekuláciách
nemajúcich základ v odborných poznatkoch. Súd nenariadil ním navrhované znalecké dokazovanie,
ani neumožnil predloženie dôkazu po tom, čo sa ukázalo, že ani posledný znalec K.. B. nemieni
priznaťmedicínskypreverenéskutočnostiadôkazbolpotrebnýnakonfrontáciunaprevereniesprávnosti
záverov, ktoré menovaný vyprodukoval.

Odvolacísúdjevprejednávanejvecitohonázoru,žesúdprvéhostupňa správnezistilskutkovýstavveci,
ak dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť záver, že prípadná škoda na zdraví
žalobcuvzniklazavinenímžalovanej,ktorýnásledneajsprávnepodľaust.§420Obč.zákonníkaposúdil,
ak žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu,

preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa poukazuje
a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru,
že zodpovednosť žalovanej bolo potrebné posúdiť podľa ust. § 421a Obč. zákonníka.

Podľa § 421a ods. 1 Obč. zákonníka každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú
pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa
nemôže zbaviť.Podľa § 421a ods. 2 Obč. zákonníka zodpovednosť podľa ods. 1 sa vzťahuje aj na poskytovanie
zdravotníckych, sociálnych, veterinárnych a iných biologických služieb.

Ust. § 421a Obč. zákonníka obsahuje skutkovú podstatu osobitnej objektívnej zodpovednosti za škodu.
Ide o zodpovednosť toho, kto plní záväzok (poskytuje zdravotnícke služby), za nebezpečenstvo či riziko
spôsobenia škody, ktoré je dané povahou použitého prístroja, či inej veci, avšak za predpokladu, že
okolnosti, ktoré škodu spôsobili, mali svoj pôvod práve v konkrétnej použitej veci, či prístroji.

Zodpovednosť podľa citovaného ust. § 421a je za splnenie ostatných predpokladov daná vtedy, ak
bola škoda spôsobená v dôsledku kvalifikovaného pôsobenia, vplyvom okolnosti priamo vyplývajúcich
z povahy použitého prístroja či veci. Ak škoda vznikne v príčinnej súvislosti s takouto okolnosťou,
nastupuje objektívna zodpovednosť, ktorej sa na rozdiel od všeobecnej úpravy zodpovednosti nemožno
zbaviť.Skutkovápodstataobjektívnejzodpovednostipodľa§421aObč.zákonníkapredpokladápríčinnú

súvislosť medzi pôsobením okolností, ktoré majú pôvod v povahe použitej veci, a škodlivým následkom.
Toto ustanovenie však nedopadá na zodpovednosť za vadu z chybného zákroku lekára, v takom prípade
je daná všeobecná zodpovednosť podľa § 420 Obč. zákonníka.

Podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej

povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Obč. zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 je porušenie právnej

povinnosti (protiprávny úkon) t.j. jednanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom (právnym
poriadkom) ďalej vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom
škody a prezumované zavinenie. Porušením právnej povinnosti je myslený objektívne vzniknutý rozpor
medzi tým, ako fyzická (či právnická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať), a tým, ako
konať mala, aby dostala svojím povinnostiam. Ak by boli tieto predpoklady zodpovednosti za škodu

preukázané, predpokladá sa zavinenie. Škodca za tohto stavu musí preukázať, že vzniknutú škodu
nezavinil a to ani z tzv. nevedomej nedbanlivosti; nestačí, že preukáže, že urobil všetko podľa svojich
subjektívnych schopnosti a znalosti. Kritérium tohto hodnotenia musí byť objektívnym, teda rozhodujúca
musí byť miera úsilia, ktorú je možné požadovať od každého občana. Toto meritko pritom musí byť
aplikované konkrétne, teda s prihliadnutím k určitej situácii, a diferencovane.

Žalobcovi je treba prisvedčiť v tom, že ust. § 421a Obč. zákonníka upravuje tzv. absolútnu objektívnu
zodpovednosť (t.j. bez ohľadu na zavinenie a bez možnosti zbaviť sa zodpovednosti, ak je daná). I v
tomto prípade však predpoklady zodpovednosti za škodu musia byť splnené a je na žalobcovi, aby ich
preukázal. Objektívna zodpovednosť totiž neznamená zodpovednosť neobmedzenú, či snáď rozšírenú

na prípady, kedy predpoklady jej vzniku nie sú splnené, ale zodpovednosť zdravotníckeho zariadenia
za škodu vzniknutú pri poskytovaní služby je daná iba vtedy, ak je preukázané, že škoda mala príčinu
v povahe konkrétne použitej veci. Okolnosti, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, môžu
spočívať v nedostatočnej sterilnosti, či inej chýbajúcej vlastnosti, ktorú by inak prístroj či vec mala mať,
a ak je zistené, že chýbajúca vlastnosť bola príčinou vzniku škody, potom škoda bola spôsobená

okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, a sú splnené predpoklady vzniku
objektívnej zodpovednosti. V prejednávanej veci však tomu tak nebolo.

Ako vyplýva zo žalobného návrhu žalobca vznik škody odôvodňoval tým, že dva dni po narodení sa uňho
vyskytli príznaky novorodeneckej žltačky, preto sa opakovane podrobil konvenčnej fototerapii - liečbe

tvz. „modrým svetlom“. Ďalej tvrdil, že na druhý deň po narodení sa mu na pravom líci objavila hnisavá
vyrážka veľkých rozmerov, pričom vznik znamienka mu spôsobili zdravotnícki pracovníci žalovanej, keď
silne zapálenú časť kože na jeho tvári mu pred žiarením pri fototerapii neprekryli. Má teda za to, že
nedbanlivosťou zamestnancov žalovanej došlo u neho na líci k vzniku materského znamienka (névu),
čomu bolo možné predísť veľmi jednoduchým úkonom a to prelepením postihnutého miesta zapálenej

kože. Žalobca teda ako príčinu poškodeniu svojho zdravia označil nesprávnu prácu obsluhujúceho
personálu pri fototerapii, ak mu pred fototerapiou neprelepili postihnuté miesto zapálenej kože. Ak teda
príčinou poškodenia jeho zdravia bola nedostatočná práca obsluhujúceho personálu, potom z tohto
nemožno vyvodiť, že prípadná škoda na zdraví žalobcovi bola spôsobená okolnosťami, ktoré majúpôvod v povahe použitého prístroja, v danom prípade prístroja vykonávacieho fototerapiu, ale správne
postupoval súd prvého stupňa ak zodpovednosť žalovanej za žalobcom tvrdený chybný zákrok posúdil
podľa ust. § 420 Obč. zákonníka, keďže práve chybný spôsob vykonania tohto zákroku zamestnancami

žalovanej mal byť vyvolávajúcim činiteľom poškodenia zdravia žalobcu. Bolo preto potrebné posúdiť,
či boli splnené predpoklady vzniku všeobecnej zodpovednosti žalovanej za prípadnú škodu vzniknutú
žalobcovi.

Z vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa nevyplynulo, aby žalovaná porušila

právnu povinnosť spočívajúcu v tom, že jej zamestnanci pred výkonom fototerapie žalobcovi neprelepili
postihnuté miesto zapálenej kože na pravom líci. Žalobca totiž v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že
nadruhýdeňponarodenísamunapravomlíciobjavilahnisavávyrážkaveľkýchrozmerov,lebouvedené
tvrdenie nebolo preukázané svedeckými výpoveďami, ale ani záznamom v zdravotnej dokumentácii.
Nebola tak splnená jedna z podmienok nároku na náhradu škody a to prípadné porušenie právnej
povinností zamestnancami žalovanej, preto nárok žalobcu z hľadiska § 420 Obč. zákonníka nemožno

považovať za dôvodný.

Právnynázorsúduprvéhostupňa,ženebolovkonanípreukázané,abyškodanazdravížalobcovivznikla
zavinením žalovanou pri liečbe žalobcu tzv. „modrým svetlom“, teda že práve okolností majúce pôvod
v povahe uvedenej liečby - fototerapiou boli vyvolávajúcim činiteľom poškodenia zdravia je správny a

plne súladný s hmotným právom a doterajšou judikatúrou. Nie je naisto postavená existencia príčinnej
súvislosti medzi okolnosťami majúcimi pôvod v liečbe tzv. „modrým svetlom“, teda prístroja použitého pri
zdravotníckej službe a prípadným poškodením zdravia žalobcu a teda nie je daný ani základ nároku na
odškodnenie podľa §421a Obč. zákonníka. V tejto súvislosti odkazuje odvolací súd na výstižné dôvody
uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa.

Vo vzťahu k žalobcom predloženému prekladu článku v odvolacom konaní je potrebné uviesť, že sa
jedná o nový dôkaz, ktorý nebol predložený v konaní pred súdom prvého stupňa, preto odvolací súd na
uvedený dôkaz neprihliadal (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobcom uvádzané odvolacie dôvody, preto
odvolací napadnutý rozsudok podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa nerozhodol o trovách konania, rozhodne o trovách tohto
odvolacieho konania súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.