Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113239002
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113239002.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: F. A., rod. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q., C. T. X, právne zastúpená JUDr. Adrianou Hrdinovou, advokátkou so sídlom Q., H. F. XXX/
XX, proti odporcovi: Ing. R. A., nar. X.XX.XXXX, bytom Q., C. T. X, o rozvod manželstva a úpravu práv a
povinností rodičov k maloletým deťom: E. A., nar. XX.XX.XXXX a M. A., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom Q.,
C. T. X, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolíznym opatrovníkom,

na základe odvolania navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 15P/337/2013-148 zo
dňa 6. novembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e vo výroku o výživnom a vo výroku o trovách konania a v tomto
rozsahu vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Rozsudok okresného súdu p o n e c h á v a vo zvyšnej časti n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým „čiastkovým“ rozsudkom okresný súd rozviedol (§ 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o
rodine) manželstvo navrhovateľky a odporcu. Vychádzal zo zistenia, že medzi účastníkmi konania sú
dlhodobo vážne narušené partnerské vzťahy a nie je predpoklad obnovenia ich vzájomného spolužitia.
NadväzneprvostupňovýsúdupravilrodičovsképrávaapovinnostikmaloletýmdeťomA.tak,žeichzveril
do osobnej starostlivosti matky a to s poukazom na (medzi rodičmi) nespornú okolnosť výkonu osobnej

starostlivosti o deti zo strany matky. Vo vzťahu k úprave styku otca s mal deťmi (len) poznamenal, že na
pojednávaní konanom dňa 6.11.2015 uznesením vylúčil predmetnú úpravu na samostatné konanie.
V súvislosti s určením/stanovením vyživovacej povinnosti odporcu súd I. stupňa poukázal na skutočnosť,
že maloletý M. je v súčasnej dobe v prvom ročníku základnej školy, s čím sú spojené bežné výdavky
(ZRPŠ, strava, klub detí). Maloletý začal chodiť na karate, kde platí 18 eur mesačne, navštevuje tiež
kultúrne podujatia. Maloletý E. je aktuálne žiakom 9. ročníka základnej školy, okrem klasických výdavkov

má vyučovanie ruského a anglického jazyka, kde sa kupujú pracovné zošity v cene 8 až 10 eur. Raz za
tri mesiace chodí matka s maloletým do Ružomberku, s čím sú spojené výdavky na cestovnom. Pokiaľ
ide o situáciu rodičov, navrhovateľka disponovala príjmom vo forme provízie z predaja od spoločnosti
MetLife Amslico, v auguste 2013 išlo o 69,70 eur, v septembri 2013 obdržala 72,38 eur. Zároveň
bola poberateľkou dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi. Do augusta 2015 bola navrhovateľka
evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná, v súčasnej dobe je v pracovnom pomere v spoločnosti

ARNB SK s.r.o., kde jej mesačný príjem predstavoval za obdobie 08-09/2015 sumu 629 eur v čistom.
Príjmy odporcu z podnikania, v zmysle potvrdenia Daňového úradu Žilina, za rok 2012 predstavovali
35.057,50 eur, výdavky 16.064,24 eur, základ dane tvoril 18.993,26 eur. Za rok 2013 odporca daňové
priznanie nepodal. V roku 2014 odporca vykázal príjmy z podnikania vo výške 16.020 eur, výdavky
5.562,80 eur a základ dane pred znížením predstavoval sumu 10.457,20 eur. Na základe uvedeného
považoval okresný súd sumu 160 eur v prípade maloletého E. a 110 eur v prípade M. za zodpovedajúcu

odôvodneným potrebám detí a možnostiam a schopnostiam otca.Proti tomuto rozsudku, v časti určenia vyživovacej povinnosti, podala odvolanie matka a žiadala jeho
zmenu v podobe stanovenia výživného v sume 250 eur na maloletého E. a 200 eur na maloletého M..
Súdom stanovené výživné považovala za neprimerane nízke vzhľadom na potreby maloletých detí a

finančné pomery otca. Zároveň takto určené výživné nezohľadňuje záujmy maloletých detí ani ich právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Zdôraznila, že sa o maloleté deti stará sama, pričom s nimi žije
v nájomnom mestskom byte, kde platí nájom v sume 275 eur mesačne, elektriku 24 eur, plyn 14 eur,
internet 12,50 eur, smeti 90 eur ročne, mesačné náklady na bývanie teda predstavujú 333 eur. Okrem
príjmu zo zamestnania (cca 630 eur) iný príjem nemá, finančne jej pomáha matka. Z tohto príjmu a

prídavkov na deti v sume cca 50 eur musí zabezpečiť chod domácnosti a potreby maloletých detí, ktoré
v konaní pred prvostupňovým súdom vyčíslila čiastkou 430 eur mesačne na staršieho E., ktorý má i
zdravotné problémy a sumou 370 eur na mladšieho M..
V danej spojitosti odvolateľka vytýkala okresnému súdu, že ponechal na nej nepomerne väčšiu ťarchu
vyživovacej povinnosti. Poukázala na skutočnosť, že odporca býva sám v byte, za ktorý podľa svojho
tvrdenia platí nájom 300 eur mesačne. Jeho finančné majetkové pomery sú na veľmi dobrej úrovni, čomu

zodpovedáajjehoživotnýštandard.VlastníosobnémotorovévozidloToyotaAuris,ktorémánaleasinga
ktorédennepoužívaachodínadovolenky.Tvrdenieotcadetí,žejevpodstatenezamestnanýsúúčelové
a zavádzajúce. Otec detí je naďalej samostatne zárobkovou činnou osobou, podniká v stavebníctve. Z
daňového priznania za rok 2014 vyplýva, že čistý mesačný príjem predstavuje sumu cca 870 eur, pričom
nižší príjem v roku 2015 nepreukázal.

Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok v odvolaním napadnutej časti potvrdiť.
Stanovené výživné podľa neho zodpovedá odôvodneným potrebám detí a taktiež jeho schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerom. Tvrdenia matky prezentované v odvolaní označil za nepravdivé.
Nie je totiž pravdou, že by jeho finančné a majetkové pomery boli na veľmi dobrej úrovni. Motorové

vozidlo nevlastní, má ho na leasing, za čo platí 171,66 eur mesačne. Matka taktiež nezohľadnila fakt, že
on spláca pôžičky, ktoré si zobrali počas manželstva, konkrétne pôžičku z VÚB, a.s. spláca v mesačnej
výške 150 eur, pôžičku z Tatra banky, a.s. v mesačnej výške 461 eur a pôžičku zo Slovenskej sporiteľne,
a.s. mesačne po 300 eur. Už teraz si musí na pokrytie všetkých finančných výdavkov požičiavať, pričom
vyššia suma výživného by ho vystavila do hrozby exekúcie.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu (len) uviedol, že súhlasí s rozhodnutím
odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201

prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 212 ods. 2 písm. a/, b/ O.s.p. (z tohto titulu nedotknutým ponechal rozsudok v
nenapadnutých a samostatných výrokoch o rozvode manželstva a o zverení detí do starostlivosti matky)
a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) vec podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v
spojení s § 221 ods. 2 O.s.p. rozsudok zrušil v napadnutom výroku o výživnom (ako i v závislom výroku

o trovách konania) a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je neoddeliteľnou súčasťou základného práva na
spravodlivý proces, resp. ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Pokiaľ súd svoje rozhodnutie,
osobitne meritórne (t.j. vo veci samej), riadne neodôvodní, v konečnom dôsledku takýmto postupom

odníme účastníkom právo konať pred súdom. Predovšetkým znemožní účastníkom (proti)argumentovať
a konkrétne napádať jednotlivé východiská, úvahy, či závery súdu.
Obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z vyššie
vymedzeného základného práva, postráda nevyhnutnú (a žiaducu) mieru presvedčivosti a neumožňuje
vytvoriť ucelený obraz/podklad pre kvalifikované posúdenie predmetu veci. Okresný súd totiž (síce)

formálne konštatoval, že stanovená suma výživného zohľadňuje odôvodnené potreby detí a schopnosti/
možnosti otca, žiadnym z týchto (dvoch) zásadných kritérií pre určenie výšky vyživovacej povinnosti sa
však náležite/dostatočne nezaoberal.
Pokiaľ ide o odôvodnené potreby detí, okresný súd absolútne nereflektoval (a logicky ani žiadnym
spôsobom nevyhodnotil) matkou predložený (č.l. 14 a 15 spisu) konkrétny rozpis/výpočet výdavkov na

maloletédeti(ktorýsajavívdanomštádiuzamiernenadnesený,resp.duplicitnývovzťahukuplatneným
výdavkom na bývanie) a v odôvodnení svojho rozhodnutia si bez bližšieho vysvetlenia vybral len niektoré
čiastkové výdavky (napr. v podobných pracovných zošitov), zväčša bez konkrétnej špecifikácie - ...je to
potom ďalšia položka...klasické výdavky...v tomto smere sú výdavky na cestovnom...Obdobne vo vzťahu ku kritériu/hľadisku pomerov výživou povinnej osoby absentuje preskúmateľná
úvaha a nadväzne záver ohľadne tvrdení (medzi účastníkmi sporných) odporcu (č.l. 116, zápisnica z
pojednávania konaného dňa 23.9.2014) o aktuálnom (výživné je určované na čas po rozvode) ne/výkone

jeho podnikateľskej činnosti.
Okrem toho, v dôsledku nedostatočne vykonaného dokazovania až v odvolacom konaní vyšli najavo
ďalšie zásadné skutočnosti, na ktoré však súd musí (§ 205a ods. 2 O.s.p.) v prípade nesporového
charakteru konania prihliadať a to výška mesačných výdavkov otca, ktorá nasvedčuje skutočne
tvrdeniam matky o priaznivých majetkových pomeroch na strane odporcu. Zároveň však platí, že

v i v prípade takýchto majetkových pomerov na strane výživou povinnej osoby, je možné výživné
určiť len v rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa. Vyhodnotenie všetkých týchto okolností je však
úlohou prvostupňového súdu v ďalšom postupe, v rámci ktorého okresný súd po náležitom doplnení
dokazovania preskúmateľným spôsobom vyhodnotí všetky z pohľadu stanovenia vyživovacej povinnosti
relevantné okolnosti a v nadväznosti na to stanoví výšku vyživovacej povinnosti.

Žiada sa zároveň uviesť, že minimálne v prípade maloletého M. obsah spisu nedáva podklad pre
nerozhodnutie o úprave styku otca s dieťaťom súčasne s úpravou ostatných rodičovských práv a
povinností na čas po rozvode. Pokiaľ ide o maloletého E. nie je zrejmé, čo bránilo okresnému
súdu od 19.11.2013 (dátum podania návrhu na rozvod, kde už sú obsiahnuté skutkové tvrdenia o
vyhýbaní sa maloletého styku s otcom z dôvodu agresívneho prístupu otca nezlučiteľného s diagnózou

dieťaťa) nariadiť v tomto smere znalecké dokazovanie (možno len dedukovať, že potreba znaleckého
dokazovania je dôvodom vylúčenia úpravy styku na samostatné konanie). Napokon, pokiaľ úpravu styku
okresný súd vylúčil na samostatné konanie (hoci z obsahu spisu nevyplýva, že by uznesenie o vylúčení
veci bolo vypracované a na jeho podklade začalo iné konanie), je nesprávne/zmätočne zvolená forma
rozhodnutia „čiastkovým„ rozsudkom, nakoľko zjavne už k rozhodnutiu o „zvyšku“ veci v danom konaní

nedôjde (bol totiž vylúčený na iné/samostatné konanie).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné