Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 15, 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 14C/144/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612216039
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Račko

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6612216039.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Miroslavom Račkom v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073 v konaní o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto:

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu o zaplatenie škody z titulu majetkovej škody vo výške 125,- Eur a nemajetkovej
ujmy vo výške 275,- Eur z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal prisúdenia sumy 125,- Eur z titulu majetkovej škody a sumy
275,- Eur z titulu nemajetkovej ujmy proti žalovanému na tom skutkovom základe, že žalobca ako
oprávnený subjekt navrhol písomným podaním zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre
svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX
dlžníka Y. V., pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciu
exekučnej veci pod sp.zn. EX XXXX/XXXX. Súdny exekútor požiadal miestne a vecne príslušný Okresný
súd v Lučenci o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že ním

prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu
s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný
k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
11.09.2009, a to rozhodnutím o poverení a k rozhodnutiu o udelení poverenia tak došlo po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty v omeškaní viac ako o 5 mesiacov. Je založená povinnosť exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní
od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.

V súvislosti s tým poukázal na príslušné ustanovenia Exekučného poriadku platného v čase začatia
exekúcie. Keďže exekučný súd pristúpil k vydaniu rozhodnutia o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až po veľmi dlhej dobe, poškodenému vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a rozhodnutiu o nej. Poškodený vynaložil v tomto období na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca formou informačného systému sumu 70,- Eur, na

udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- Eur a na administratívne spracovanie textov,
urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu 15,- Eur, čo spolu predstavuje sumu 125,- Eur.
Zároveň si poškodený uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože došlo k porušeniu
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právana prejednanie veci v primeranom čase zaručeného v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania
poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k

vyvolaniu rizík neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného, neskorým
ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným
a neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného. Pri určovaní primeranej
náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej Ústavným súdom SR, podľa ktorej pokiaľ ide o
zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje

satisfakcia vo výške 20 000,- Sk, t.j. cca 660,- Eur. V súvislosti s tým poukázal na platnú judikatúru
Ústavného súdu SR a za 5 mesiacov žiada priznať sumu 275,- Eur ako nemajetkovú ujmu. Upozornil,
že v danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 167 dní.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o
predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný do podania tejto žaloby na žiadosť

pozitívne nereagoval. Trval preto na žalobnom návrhu.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 17.03.2014. Poukázal na zmätočnosť návrhu a navrhol
aplikovať ustanovenie § 43 ods. 1 O.s.p. . Poukázal na to, že nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnymúradnýmpostupomjepotrebnévopredpredbežneprerokovaťnazáklade písomnejžiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku. Poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri
výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti, a
preto ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Poukázal na to, že žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť
na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Poukázal na predpoklady úspešného

uplatnenia nároku na náhradu škody, ktorými sú po a/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný
postup, po b/ vznik škody, po c/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou. Čo sa týka existencie prieťahov v konaní, mal za to, že nie
je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Ďalej uviedol, že žalobca
nepreukázal jednak vznik a ani výšku majetkovej škody. Taktiež nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy,

ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Z tých dôvodov tu nie je ani predpoklad
príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Žiadal preto žalobu
zamietnuť.

Účastníci konania sa na pojednávanie nedostavili, preto bolo pojednávané v ich neprítomnosti.

Žalobca podal návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady
nestrannosti súdu a sudcu, pričom už predtým bolo o námietke zaujatosti rozhodované, a to tak, že
konajúci sudca nebol z prejednávanej veci vylúčený. Preto na námietku zaujatosti súd neprihliadal.
Žalovaný sa na pojednávanie ospravedlnil, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinným dôkazovým materiálom obsiahnutým
v spise, priloženým spisom sp.zn. 14Er/439/2009, najmä písomnými podaniami účastníkov konania,
na základe čoho zistil, že žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená na tunajší súd dňa 03.06.2009 a tunajší súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie
dňa 11.09.2009. Účastníkmi exekučného konania boli oprávnený POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinný Y. V.,

pričom vec je vedená pod sp. zn.12Er/439/2009.

Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žalobca si uplatnil predbežné prerokovanie nároku u žalovaného,
pričom nárok žalobcu nebol uspokojený, preto si žalobca uplatnil tento svoj nárok na súde.

Súd posúdil vec v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. a zákona č. 233/1995 Z.z. .

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Súd zistil,
že na posudzovanú vec je potrebné aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku od 01.02.2002 do
31.05.2010, nakoľko exekučná vec začala za účinnosti tohoto znenia Exekučného poriadku.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vtedy platného, súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, aleboexekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné

odvolanie.

Súd zistil, že oprávnený navrhol vykonať exekúciu spísaním zápisnice pred súdnym exekútorom
dňa 06.05.2009 a ďalej zistil, že žiadosť exekútora o udelenie poverenia došla tunajšiemu súdu
dňa 03.06.2009, 04.06.2009 súd vyzval súdneho exekútora, aby súdu predložil úverovú zmluvu č.

6560999 zo dňa 07.06.2009 za účelom rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ktorú výzvu zaslal aj stálemu rozhodcovského súdu dňa 20.07.2009, ktorý
požadovaný listinný dôkazový materiál zaslal dňa 30.07.2009 a dňa 18.08.2009 súd požiadal súdneho
exekútora, aby vyzval oprávneného na opravu návrhu ohľadom výšky vymáhanej istiny, na základe čoho
súdny exekútor zaslal súdu opravnú zápisnicu dňa 11.09.2009 a v ten istý deň súd vydal poverenie.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zis, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, v
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na po a/ osobu

poškodeného,jehodoterajšíživotaprostredie,vktoromžijeapracuje,pob/závažnosťvzniknutejujmya
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, po c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, po d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Keďže súd vo veci nezistil vydanie nezákonného rozhodnutia, ani nesprávny úradný postup, naopak

oprávnený spôsobil tú skutočnosť, že nebolo možné vydať poverenie v zákonom stanovenej lehote tým,
že nezaslal súdu požadovaný dôkazový materiál, predložil chybnú zápisnicu o návrhu na vykonanie
exekúcie a súd vydal poverenie v ten istý deň ako mu bol doručený právne perfektný návrh na vykonanie
exekúcie, neboli naplnené predpoklady uplatnenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
a súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Vzhľadom na to súd sa nezaoberal uplatnenou náhradou majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
nakoľko neboli naplnené predpoklady priznania nároku vyplývajúceho zo zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone moci.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. . Úspešná žalovaná si pri podaní
vyjadrenia uplatnila právo na náhradu trov konania, avšak trovy konania nevyčíslila. Zo spisu jej žiadne
trovy konania nevyplývajú, preto súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu

(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do

rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať
návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.