Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 27, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/323/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112234343
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112234343.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

členov senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
7C/297/2012-63 zo dňa 24. februára 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal
uloženia odporcovi povinnosti zaplatiť mu majetkovú škodu, ako aj nemajetkovú ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Žilina. Nesprávnosť postupu
mala spočívať v okolnosti, že v exekučnej veci (navrhovateľa ako oprávneného) vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn. Ex 7651/10 exekučný súd nerozhodol o žiadosti
oprávneného o udelenie poverenia v zákonnej 15-dňovej lehote, ale s omeškaním viac než 328 dní.

Za preukázanú okresný súd považoval okolnosť podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody pred príslušným orgánom. Nadväzne, v čase jeho rozhodovania už uplynula zákonná
lehota na vybavenie predmetnej žiadosti.
V súvislosti s meritórnym posúdením veci vychádzal zo skutočnosti, že v exekučnej veci tamojšieho
súdu vedenej pod sp. zn. 18Er/3224/2010 na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku -
bola dňa 5.8.2010 exekučnému súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd za účelom skúmania podmienok v súvislosti s výkonom rozhodcovského rozsudku (§ 44

ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 zákona č. 244/2002 Z.z.) dňa 6.8.2011 (správne 6.8.2010 - pozn.
odvolacieho súdu) vyzval rozhodcovský súd na predloženie listinných dôkazov, k čomu došlo 17.9.2010.
Následne uznesením zo dňa 29.3.2011 predmetnú žiadosť zamietol s poukazom na nekalý charakter
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve.
Okresný súd konštatoval, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá pre zistený rozpor so
zákonom, pričom v takom prípade neplatí zákonná lehota 15 dní, ktorá je určená pre pozitívne
rozhodnutie, t.j. pre udelenia poverenia. Taktiež v zmysle právnej úpravy v rozhodnej dobe (účinnej od

1.6.2010) je predmetná lehota aplikovateľná len v prípadoch, ak pri exekučnom titule nejde o výnimku
podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku, t.j. rozhodcovský rozsudok (ako je tomu v
posudzovanom prípade). Zároveň za významnú považoval aj povinnosť exekučného súdu preskúmať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, pričom spotrebiteľské spory vykazujú vzhľadom naosobitnú pozornosť venovanú ochrane spotrebiteľov zvýšenú náročnosť v rovine právnej i časovej.
Pokiaľ teda exekučný súd zhromažďoval podklady pre svoje rozhodnutie, tieto hodnotil a právne ich
posudzoval, išlo o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a takúto činnosť nie je možné

považovať za nesprávny úradný postup, nakoľko svoje vyjadrenie našiel (opísaný postup) v súdnom
rozhodnutí. Vzhľadom na tieto okolnosti dĺžku konania v trvaní 8 mesiacov nepovažoval okresný súd
za neprimeranú.
Nadväzne uzavrel, že navrhovateľ nepreukázal prvú podmienku zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom, t.j. samotný nesprávny úradný postup exekučného súdu. S poukazom

na potrebu kumulatívneho naplnenia (všetkých) podmienok zákonnej zodpovednosti štátu za škodu pri
výkone verejnej moci považoval za nehospodárne dokazovanie ohľadne splnenia ďalších podmienok.
O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak,
že procesne neúspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko tento si daný procesný nárok
neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na nové prejednanie. Poukázal na koncepciu spravodlivého súdneho konania
zahŕňajúceho právo na kontradiktórne konanie a v danej spojitosti okresnému súdu vytýkal, že nebol
oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto vyjadriť a ani navrhnúť
dôkazy na podporu svojich tvrdení. Za takejto situácie došlo podľa odvolateľa k degradácii zásady

kontradiktórnosti konania.
Namietal,žeokresnýsúdsanedostatočneoboznámilspodmienkami,zaktorýchjemožnéviesťkonanie,
keď ignoroval ním predloženú žiadosť o odročenie pojednávania, v dôsledku čoho v neprítomnosti
navrhovateľa meritórne rozhodol. V žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že navrhovateľ trvá na osobnej
účasti právneho zástupcu na pojednávaní. Zároveň však odvolateľ prvostupňovému súdu vytýkal, že

nemohol rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Tvrdil, že pokiaľ vnútroštátny súd dospel (na základe
dokazovania,ktoréhoobsah,rozsahsibezakéhokoľvekdôvoduurčilsám)kzáveru,žeexistujeokolnosť
brániacavydaťprenavrhovateľapozitívnerozhodnutie,malotominformovaťúčastníkovaumožniťimsa
k tomu kontradiktórne vyjadriť. Upozornil, že okresný súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod
nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom

spise. Osobitne zdôraznil, že pokiaľ odporca nepredložil písomné vyjadrenie k návrhu, mal okresný súd
rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Taktiež označil rozsudok za predčasný z dôvodu, že konajúci
súd nevyčkal na právoplatnosť rozhodnutia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, proti ktorému
podáva odvolanie.
Navrhovateľ (opakovane) poukázal na svoje tvrdenia o tom, že konajúceho sudcu, bolo potrebné z

rozhodovania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na
vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v jeho očiach a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto
sudcu považovať za nestranného. Uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo podľa odvolateľa vydané
v rozpore s ustálenou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach; zároveň je
v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, či Európskeho súdu pre ľudské práva.

Vo vzťahu k vecnému posúdeniu uplatneného nároku odvolateľ vytýkal súdu prvého stupňa viacero
omylov,zktorýchuviedolkonštatovanie,ženavrhovateľomnamietanélehotynavydanierozhodnutiaboli
dodržané, hoci v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Za významné považoval
nielen skúmanie okamihu, kedy exekučný súd o vydaní poverenia rozhodol, ale i momentu, kedy
poverenie súdnemu exekútorovi doručil.

Podľa navrhovateľa okresný súd ignoroval všetky tvrdenia o vzniku uplatnenej majetkovej škody. V tejto
časti považuje rozhodnutie súdu za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nie je totiž zrejmé, akou
úvahou súd dospel k jednoznačnému presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. Nakoľko je
skutkový základ danej veci jedinečný, považoval navrhovateľ za neakceptovateľný stav, keď okresný
súd svoje rozhodnutie odôvodní úplne rovnakými vetami ako v iných rozhodnutiach, v rámci ktorých

vystupuje identický navrhovateľ a odporca.
Odvolateľ tiež nesúhlasil s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti zapríčinil dlžník
- povinný. Pravým právnym titulom v danej veci je nesprávny úradný postup exekučného súdu a za
ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Zopakoval, že nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné
doklady z dôvodov nutnosti ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií.

Navrhovateľ však hodlal prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil,
predložiť dôkaz o výške majetkovej škody. Okresný súd ale dokazovanie neprípustne skrátil; navyše
množstvo dôkazov vzniklo po podaní návrhu, pretože škoda ďalej narastá.V spojitosti s nemajetkovou ujmou podľa odvolateľa okresný súd vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval,
že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Rozhodnutie
prvostupňového súdu považoval za vnútorne rozporné, nakoľko súd na jednej strane zistil, že o návrhu

nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote, pričom pre túto nečinnosť nenašiel žiadny objektívny
dôvod, na druhej strane však porušenie práva nekonštatoval a svoje rozhodnutie nevysvetlil.

Odporca ostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením§ 212 ods. 1,2
písm. b/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.)
napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Len vo všeobecnosti je akceptovateľná úvaha odvolateľa, že súčasťou kontradiktórneho konania je
právo byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásada

kontradiktórnosti totiž pojmovo predvída procesnú aktivitu účastníkov konania. Ťažiskom realizácie
procesných práv účastníkov súdneho konania je pritom práve pojednávanie, na ktoré bol navrhovateľ
riadne a včas predvolaný, avšak svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou - sa o ich bezprostredné
naplnenie sám obral. V prípade účasti na pojednávaní by sa navrhovateľ zúčastnil vykonávania
dokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie, resp. sa k vykonanému dokazovaniu sa vyjadriť a bol

by poučený (aj) o predbežnom právnom posúdení - § 118 ods. 2 O.s.p. V tejto súvislosti sú potom ďalšie
tvrdenia i námietky navrhovateľa dotýkajúce sa odňatia práva konať pred súdom a porušenia zásady
kontradiktórnosti bezvýznamné.

Z obsahu spisu vyplýva, že spolu s predvolaním na termín pojednávania (24.2.2014) bolo právnemu

zástupcovi navrhovateľa doručené (27.1.2014) aj vyjadrenie odporcu k veci. Tým je vyvrátená zásadná
odvolacia námietka navrhovateľa, že sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam protistrany. Žiadna iná
argumentácia (než vyplývajúca z uvedeného písomného vyjadrenia) totiž zo strany odporcu v konaní
predložená nebola.
Navrhovateľ svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil, nežiadal o odročenie

pojednávania, okresný súd preto v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti
účastníkov konania (odporca svoju neúčasť ospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania).
Nie je možné stotožniť sa ani s tvrdením navrhovateľa o predčasnosti meritórneho rozhodnutia z dôvodu,
že konajúci súd nevyčkal na právoplatnosť rozhodnutia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. V
súdenej veci totiž nebol podaný takýto návrh, preto neexistuje žiadne (neprávoplatné) rozhodnutie o

jeho zamietnutí, na právoplatnosť ktorého by bolo možné/nutné vyčkať.

Bezpredmetnou je námietka odvolateľa o (neprípustnom) prejednávaní a rozhodovaní veci vylúčeným
sudcom. Zodpovedá totiž doterajšiemu priebehu a stavu konania, že zákonná sudkyňa (správne)
postupovala v intenciách záväzného rozhodnutia nadriadeného súdu o jej nevylúčení (doručené

navrhovateľovi 19.4.2014 - č.l. 26 spisu). Odvolateľ v posudzovanom odvolaní neuviedol žiadne iné/
ďalšie okolnosti, ktoré by mali zakladať jej vylúčenie, než tie, ktoré už boli predmetom posúdenia
nadriadeného súdu. Zároveň dotknutý záver o nevylúčení rešpektuje aktuálnu rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenia sp. zn. 3 Nc 14/2010 z 31.5.2010; 6 Cdo 201/2013 z 19.6.2013,či
4 Cdo 228/2013 z 28.4.2014) v otázkach posudzovania inštitútu sudcovskej nestrannosti.

Neopodstatnenými sú tvrdenia odvolateľa, že okresný súd si určil sám okruh a rozsah dokazovania,
resp. že z odôvodnenia nie je poznateľné, či išlo o listiny (ktorými bolo vykonané dokazovanie)
založené v exekučnom spise. Zo zápisnice o súdnom pojednávaní je nepochybné, že dokazovanie bolo
vykonané predovšetkým oboznámením podstatného obsahu exekučného spisu sp. zn. 18Er/3224/2010,

ktorý dôkaz výslovne (č.l. 2 spisu - označením povinného a spisovej značky exekútora) požadoval
navrhovateľ. Inú skutočnosť nie je možné vyvodiť ani zo (str. 5) odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
(č.l. 67 spisu).
Nenáležitou je tiež požiadavka odvolateľa, že v prípade, ak sa odporca k návrhu nevyjadril, mal okresný
súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Je výlučne vecou procesnej autonómie odporcu, či sa k

podanému návrhu vyjadrí a nadväzne je vecou posúdenia listinných dôkazov konajúcim súdom, či
predstavujú podklad pre pozitívne rozhodnutie o uplatnenom nároku. Samotné nevyjadrenie
sa odporcu (odhliadnuc od okolnosti, že v súdenej veci sa odporca vyjadril) nepochybne bez ďalšieho
neznamená povinnosť súdu rozhodnúť pre zmeškanie.Ohľadne samotného meritórneho posúdenie prípadu odvolací súd poukazuje na zodpovednosť
navrhovateľa za obsahové vymedzenie odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi

(§ 212 ods. 1 O.s.p.). Z tohto aspektu je zjavné, že (nepochybne z dôvodu predkladania enormného
množstva typových podaní navrhovateľom na súdy) v odvolaní absentuje akákoľvek konkrétna
úvaha/protiargumentácia vo vzťahu ku konkrétnym dôvodom, ktorý okresný súd viedli k zamietnutiu
návrhu. Inými slovami, odvolateľ rezignoval na relevantnú reakciu na ktorýkoľvek z nosných dôvodov
(chronológia a zmysel úkonov v exekučnej veci založenej na rozhodcovskom rozsudku ako exekučnom

titule z pohľadu potreby aplikácie spotrebiteľskej ochrany; dôvody, pre ktoré v dotknutej exekučnej veci
„neplatí“ 15 dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti na vydanie poverenia), na ktorých okresný súd založil
svoje meritórne zamietajúce rozhodnutie.
Vo svetle týchto skutočností je úplne nenáležitým tvrdenie navrhovateľa o neakceptovateľnosti
takého postupu okresného súdu, ktorý vytvára odôvodnenie rozsudku formulárovým spôsobom,
nerešpektujúcim jedinečné skutkové okolnosti. Naopak, práve navrhovateľom predložené odvolanie je

svojou zmätočnosťou (namieta zároveň okolnosť, že súd nevykonal pojednávanie, ako aj okolnosť,
že pojednávanie vykonané bolo), ako aj odôvodneniu rozsudku nekorešpondujúcim obsahom (napr.
zásadný nesúhlas odvolateľa s tvrdením súdu, že náklady na správu pohľadávku zapríčinil dlžník, resp.
so záverom o dodržaní namietaných lehôt - takéto tvrdenia však okresný súd nevyslovil) ilustráciou
nesprávneho šablónovitého podávania odvolaní.

V protiklade s odvolaním navrhovateľa odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu ako celok
spĺňa všetky parametre zákonného odôvodnenia. Okresný súd náležite zodpovedal relevantné právne
otázky súvisiace s uplatneným nárokom, pri výklade a aplikácii právnych predpisov sa neodchýlil od
znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel a podstatu; rozhodnutie je preto ústavne konformné a

nevykazuje znaky (tvrdenej) vnútornej rozpornosti. Zároveň platí, že odvolací súd nemôže v sporovom/
kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka/odvolateľa a formulovať
namiesto neho odvolacie dôvody. Takisto je však neprípustné/nemožné konfrontovať okresný súd so
závermi, ktoré nevyslovil.

Nakoľko odvolacie dôvody navrhovateľa boli neopodstatnené (v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. je krajský
súd viazaný konkrétnymi dôvodmi odvolania) a neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu,
na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.), potvrdil napadnutý rozsudok
ako vecne správny.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci
samej závislý, výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu
v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ -

navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Naproti tomu odporca si náhradu trov
aktuálnehoodvolaciehokonanianeuplatnil(§151ods.1O.s.p.)afaktickymuanižiadnetrovyvsúvislosti
s odvolacím konaním nevznikli.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.