Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, November 19, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/232/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013201027
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3013201027.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr.

Evy Vaškovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu GIBALEX, s.r.o., so sídlom Slovenskej
armády 48, Nemšová, IČO: 31 408 401, práv. zast. Advokátskou kanceláriou MOJŽIŠ a Partneri s.r.o. so
sídlom Sasinkova 10, Bratislava, IČO: 35 892 994, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej
republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
zo dňa 16. októbra 2013, č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného
rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask zo dňa 12. júla 2013, ktorým podľa §
68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie január 2009 vo výške 145 114,60 euro, keď správca dane s poukazom na ust. § 49
ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH v celkovej výške 145 114,60
euro z dodávateľských faktúr od dodávateľa Ostwerke, s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 14, Banská

Bystrica, IČO: 36 743 950, za nákup bravčového mäsa - polovičky, droby a prasiatka, a to:

- faktúra číslo XXXXX zo dňa 1. januára 2009, základ dane 8596,72 euro, DPH vo výške 1633,40 euro,
celková suma 10 230,12 euro,

- faktúra číslo XXXXX zo dňa 4. januára 2009, základ dane 8377,63 euro, DPH vo výške 1591,70 euro,
celkovo v sume 9969,33 euro,

- faktúra číslo XXXXX zo dňa 4. januára 2009, základ ani 12 172,28 euro, DPH vo výške 2312,70 euro,
celková suma 14 483,98 euro,
- faktúra číslo XXXXXX zo dňa 5. januára 2009, základ dane 8952,44 euro, DPH vo výške 1701 euro,
celková suma 10 655,44 euro,

- faktúra číslo XXXXXX zo dňa 6. januára 2009, základ dane 16 880,98 euro, DPH vo výške 3207,40

euro, celková suma 20 088,38 euro,

- faktúra číslo XXXXXX zo dňa 7. januára 2009, základ dane 9566,17 euro, DPH vo výške 1817,60 euro,
celková suma 11 383,77 euro,- faktúra číslo XXXXXX zo dňa 8. januára 2009, základ dane 8816,19 eura, DPH vo výške 1675,10
eura, celková suma 10 491,29 euro,

- faktúra číslo XXXXXX zo dňa 8. januára 2009, základ dane 15 574,64 euro, DPH vo výške 2959,20
euro, celková suma 18 533,84 euro,

- faktúra číslo XXXXXX zo dňa 9. januára 2009, základ ani 9041,42 euro, DPH vo výške 1717,90 euro,

celková suma 10 759,32 euro,

- faktúra číslo XXXXXX zo dňa 11. januára 2009, základ dane 14 013,86 euro, DPH vo výške 2662,60
euro, celková suma 16 676,46 euro,

- faktúra číslo XXXXXX zo dňa 12. januára 2009, základ dane 34 943,86 euro, DPH vo výške 6639,30

euro, celková suma 41 583,16 euro,

- faktúra číslo XXXXXX zo dňa 9. januára 2009, základ dane 34 164,38 euro, DPH vo výške 6491,20
euro, celková suma 40 655,58 euro,

- faktúra číslo XXXXXX zo dňa 12. januára 2009, zakladanie 9471,81 euro, DPH vo výške 1799,60
euro, celková suma 11 271,41 euro,

- faktúra číslo XXXXXX zo dňa 13. januára 2009, základ dane 8224,55 euro, DPH vo výške 1562,70
euro, celková suma 9787,25 euro,

- faktúra číslo XXXXXX zo dňa 12. januára 2009, základ dane 7890,94 euro, DPH vo výške 1499,30
euro, celková suma 9390,24 euro,

- faktúra číslo XXXXXX zo dňa 13. januára 2009, základ dane 18 33,43 euro, DPH vo výške 3426,40

euro, celková suma 21 459,83 euro,

- faktúra číslo XXXXXX zo dňa 13. januára 2009, základ dane 13 950,95 euro, DPH vo výške 2650,70
euro, celková suma 16 601,63 euro,

- faktúra číslo XXXXXX zo dňa 14. januára 2009, základ dane 8805,33 euro, DPH vo výške 1673 euro,
celková suma 10 478,33 euro,

- faktúra číslo XXXXXX zo dňa 15. januára 2009, základ dane 9617,23 euro, DPH vo výške 1827,30
euro, celková suma 11 444,53 euro,

- faktúra číslo XXXXXX zo dňa 15. januára 2009, zakladanie 14 808,18 euro, DPH vo výške 2813,60
euro, celková suma 17 621,78 euro,

- faktúra číslo XXXXXX zo dňa 15. januára 2009, základ dane 36 926,26 euro, DPH vo výške 7016

euro, celková suma 43 942,26 euro,

- faktúra číslo XXXXXX zo dňa 15. januára 2009, základ dane 12 866,43 euro, DPH vo výške 2444,60
eura, celková suma 15 311,03 euro,

- faktúra číslo XXXXXX zo dňa 16. januára 2009, základ dane 8189,29 M 2, DPH vo výške 1556 euro,
celkovo v sume 9745,29 euro,

- faktúra číslo XXXXXX zo dňa 18. januára 2009, základ ani 10 514,96 euro, DPH vo výške 1997,80
euro, celková suma 12 512,76 euro,

- faktúra číslo XXXXXX zo dňa 18. januára 2009, základ dane 7218,72 euro, DPH vo výške 1371,60
euro, celková suma 8590,32 euro,- faktúra číslo XXXXXX zo dňa 19. januára 2009, základ dane 8313 28 euro, DPH vo výške 1579,10
eura, celková suma 9890,38 euro,

- faktúra číslo XXXXXX zo dňa 20. januára 2009, základ dane 4270,24 euro, DPH vo výške 811,30 euro,
celková suma 5081,54 euro,

- faktúra číslo XXXXXX zo dňa 20. januára 2009, základ dane 13 098,99 eura, DPH vo výške 2488,80
euro, celková suma 15 587,79 euro,

- faktúra číslo XXXXXX zo dňa 21. januára 2009, základ dane 28 589,34 euro, DPH vo výške 5432 euro,
celková suma 34 021,34 euro,

- faktúra číslo XXXXXX zo dňa 21. januára 2009, základ dane 1085,42 eura, DPH vo výške 586,20
euro, celková suma 3671,62 euro,

- faktúra číslo XXXXXX zo dňa 21. januára 2009, základ dane 7398,64 eura, DPH vo výške 1405,70
euro, celková suma 8804,34 euro,

- faktúra číslo XXXXXX zo dňa 22. januára 2009, základ dane 22 449,58 euro, DPH vo výške 4265,40

euro, celková suma 26 714,98 euro,

- faktúra číslo XXXXXX zo dňa 22. januára 2009, základ dane 35 376 euro, DPH vo výške 6740,40 eura,
celková suma 42 216,40 euro,

- faktúra číslo XXXXXX zo dňa 22. januára 2009, základ dane 13 750,92 euro, DPH vo výške 2612,70
euro, celková suma 16 363,62 euro,

- faktúra číslo XXXXXX zo dňa 22. januára 2009, základ dane 8343,45 euro, DPH vo výške 1585,30
euro, celková suma 9928,73 euro,

- faktúra číslo XXXXXX zo dňa 23. januára 2009, základ dane 8562,89 euro, DPH vo výške 1626,90
euro, celková suma 10 089,79 euro,

- faktúra číslo XXXXXX zo dňa 25. januára 2009, základ dane 17 751,56 euro, DPH vo výške 3372,80

euro, celková suma 21 124,36 euro,

- faktúra číslo XXXXXX zo dňa 25. januára 2009, základ dane 35 210,65 euro, DPH vo výške 6690 euro,
celková suma 41 965 euro,

- faktúra číslo XXXXXX zo dňa 16. januára 2009, základ dane 7258,52 euro, DPH vo výške 1379,10
euro, celková suma 8637,62 euro,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 19. januára 2009, základ dane 8951,35 euro, DPH vo výške 1700,80
euro, celková suma 10 652,15 euro,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 20. januára 2009, základ dane 8206,95 euro, DPH vo výške 1559,30
euro, celková suma 9766,25 euro,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 22. januára 2009, základ dane 9195,02 euro, DPH vo výške 1747,10

eura, celková suma 10 942,12 euro,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 26. januára 2009, základ dane 7672,72 euro, DPH vo výške 1457,80
euro, celková suma 9130,52 euro,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 27. januára 2009, základ ani 7949,41 euro, DPH vo výške 1510,40
euro, celková suma 9459,81 euro,- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 28. januára 2009, základ dane 8646,18 euro, DPH vo výške 1642,80
euro, celková suma 10 288,98 euro,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 29. januára 2009, základ dane 3371,77 euro, DPH vo výške 640,60
euro, celková suma 4012,37 euro,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 26. januára 2009, základ dane 8426,89 euro, DPH vo výške 1601,10
eura, celkovo v sume 10 027,99 euro,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 26. januára 2009, základ dane 4771,52 euro, DPH vo výške 906,60
euro, celková suma 5678,12 euro,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 27. januára 2009, základ dane 13 103,76 euro, DPH vo
výške 2489,70 euro, celková suma 15 593,46 euro,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 27. januára 2009, základ dane 9997,18 eura, DPH vo výške 1766,50
euro, celková suma 11 063,68 euro,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 28. januára 2009, základ ani 14 406,42 euro, DPH vo výške 2737,20

euro, celková suma 17 143,62 euro,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 28. januára 2009, základnú dane 8096,77 euro, DPH vo
výške 1538,40 euro, celková suma 9635,17 euro,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 29. januára 2009, základ dane 8290,01 euro, DPH vo výške 1575,10
euro, celkovo v sume 9865,11 euro,
- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 29. januára 2009, základ dane 13 513,79 eura, DPH vo
výške 2510,60 euro, celková suma 15 724,39 euro,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 29. januára 2009, základ dane 1573,21 euro, DPH vo výške 298,90
euro, celkovo v sume 1872,11 euro,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 29. januára 2009, základ dane 15 008,82 euro, DPH vo
výške 2870,70 euro, celková suma 17 979,52 euro,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 30. januára 2009, základ dane 6795,07 eura, DPH vo výške 1291,10
eura, celková suma 8086,17 euro,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 30. januára 2009, základ dane 8852,91 euro, DPH vo výške 1682,10

euro, celková suma 10 535,01 euro,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 29. januára 2009, základ dane 36 654,89 euro, DPH vo
výške 6964,40 euro, celková suma 43 619,29 euro.

Žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného správcom dane. Zopakoval,
že žalobca si uplatnil odpočítanie DPH zo sporných faktúr od dodávateľa Ostwerke, s.r.o., pričom tovar
uvedený v týchto sporných faktúrach spoločnosť Ostwerke, s.r.o. žalobcovi reálne nedodala. Vyššie
uvedený dodávateľ žalobcu - spoločnosť Ostwerke, s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 14, Banská
Bystrica, IČO: 36 743 950 podľa výpisu z obchodného registra sídlila do 20. apríla 2009 na adrese Pod

kaštieľom 627/10, Dubnica nad Váhom, od 21. apríla 2009 do 15. augusta 2011 na adrese
Školská 768/25 Bánovce nad Bebravou a od 16. augusta 2011 na adrese Zvolenská
cesta 14, Banská Bystrica. Od 17. októbra 2008 je jediným spoločníkom spoločnosť Kovošrot s.r.o.,
Kukučínova 504/6, Trenčín. V mene spoločnosti Ostwerke, s.r.o. konal od 7. marca 2008 do 28. júna
2010 C. G., od 28. júna 2010 do 29. júla 2010 V. Y., I. republika a od 29. júla 2010 W. E.. Polícia šetrením

realizovanýchobchodovsbravčovýmmäsomzistila,žetentotovar(bravčovémäso)nadobudlislovenskí
predajcovia z iných členských štátov Európskej únie. Všetky slovenské subjekty boli zaregistrované ako
platitelia DPH, pričom sa jedná o nastrčené spoločnosti, ktoré v skutočnosti nevykonávali žiadnu reálnu
činnosť, sídla spoločností boli len formálne, konatelia spoločností boli alebo sú bezdomovci, osoby vpátraní s bohatou kriminálnou minulosťou, resp. subjekty boli prevedené na občanov I.. Zodpovedné
osoby za tieto subjekty nepodávali daňové priznania, nekomunikovali s príslušnými daňovými úradmi.
V intrakomunitárnych dodaniach tovaru od dodávateľov z Európskej únie na Slovensko pochybnosti

nie sú, za to závažné pochybnosti sú v deklarovaných nadobúdateľoch tovaru z Česka. Na základe
faktúr, ktoré mali vystaviť nadobúdatelia (Ostwerke, s.r.o., HK trade, s.r.o., PARADISSE, s.r.o., ...) si
uplatnili odpočítanie dane viaceré daňové subjekty na Slovensku a v súvislosti s takto
deklarovanými dodávkami mäsa z členských štátov Európskej únie došlo a dochádza ku kráteniu
štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo veľkom rozsahu. Miestnym zisťovaním na adrese sídla

spoločnosti Ostwerke, s.r.o. bolo preverené, že spoločnosť sa nenachádza na adrese sídla uvedenej
v obchodnom registri, a ani na žiadnej z budov nachádzajúcich sa na Zvolenskej ceste 14, Banská
Bystrica nemá označené sídlo. Na žiadosť správcu dane o zapožičanie účtovných dokladov (ktorá
žiadosť bola doručená splnomocnenému zástupcovi spoločnosti M. M. dňa 13.11.2012) spoločnosť
Ostwerke, s.r.o. a ani jej splnomocnený zástupca nereagovali, požadované doklady správcovi dane
nepredložili, a to ani na opakovanú žiadosť. Príslušný správca dane (Daňový úrad

Bánovce nad Bebravou) určoval u spoločnosti Ostwerke, s.r.o. daň podľa pomôcok na Dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobia január - marec 2009, september 2009 a február 2010
a taktiež i na Dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009, nakoľko
spoločnosť Ostwerke, s.r.o. nepredložila doklady pri výkone daňových kontrol. Spoločnosť Ostwerke,
s.r.o. podala posledné daňové priznanie k Dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011,

pričom v daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia január - apríl 2011
spoločnosť Ostwerke, s.r.o. uviedla, že jej v uvedených obdobiach nevznikla daňová povinnosť ani nárok
na odpočítanie dane. Spoločnosť Ostwerke, s.r.o. si neplní svoje povinnosti tak ako ukladá § 3 ods. 8
daňového poriadku, podľa ktorého právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4
ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Správca dane predvolával

opakovane na výsluch splnomocneného zástupcu spoločnosti Ostwerke, s.r.o. M. M., ktoré zásielky si
menovaný prevzal dňa 4. februára 2013, a dňa 8. marca 2013, na výsluch sa však nedostavil.
Správca dane predvolával opakovane na výsluch i bývalého konateľa spoločnosti Ostwerke, s.r.o. C. G.,
ktoré zásielky sa vrátili správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy“. Dňa 19. marca 2013 sa
splnomocnený zástupca spoločnosti Ostwerke, s.r.o. M. M. telefonicky skontaktoval so správcom dane,

pričom uviedol, že dňa 8. apríla 2013 sa nemôže dostaviť na Daňový úrad Trenčín, nakoľko je dlhodobo
odcestovaný v zahraničí, prisľúbil však, že koncom mája telefonicky potvrdí správcovi dane návrat a
zároveň dohodne so zamestnancom správcu dane termín. M. M. v telefonickom rozhovore
ďalej správcovi dane oznámil, že doklady spoločnosti Ostwerke, s.r.o. nemá a že konateľ spoločnosti
Ostwerke, s.r.o. zomrel. M. M. sa už viac so správcom dane neskontaktoval. V zmysle ustanovenia §

20 ods. 2 a 3 daňového poriadku využil správca dane inštitút predvedenia útvarom Policajného zboru
a bývalý konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. C. G. bol dňa 14. marca 2013 predvedený na Daňový
úrad Trenčín, kde pred správcom dane C. G. uviedol, že má k dispozícii protokol o odovzdaní dokladov
novému konateľovi spoločnosti Ostwerke, s.r.o. a predloží ho správcovi dane do 22. marca 2013, čo
však C. G. neučinil. Bývalý konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. C. G. pred správcom dane potvrdil, že

žalobcovi ako odberateľovi vystavil faktúry v zdaňovacom období január 2009, avšak nie všetky sporné
faktúry (ako sú uvedené v úvode tohto rozsudku), ale len časť z nich, a to konkrétne faktúru
číslo XXXXX zo dňa 1. januára 2009 v sume 10 230,12 euro, faktúru číslo XXXXX zo dňa 4. januára
2009 v sume 9969,33 euro, faktúru číslo XXXXX zo dňa 4. januára 2009 v sume 14 484,98 euro, faktúru
číslo XXXXXXX zo dňa 26. januára 2009 v sume 9130,52 euro, faktúru číslo XXXXXXX zo dňa 27.

januára 2009 v sume 9459,81 euro, faktúru číslo XXXXXXX zo dňa 28. januára 2009 v sume
10 288,98 euro a faktúru číslo XXXXXXX zo dňa 29. januára 2009 v sume 4012,37 euro. Zmluvy na
dodávky tovaru - mäsa medzi spoločnosťou Ostwerke, s.r.o. a žalobcom uzatváral C. G. s
konateľom žalobcu, s pánom K.. Faktúry za dodaný tovar spoločnosťou Ostwerke, s.r.o. boli doručené
žalobcovi poštou, k ukončeniu spolupráce so žalobcom, ktorá bola ukončená v septembri 2010, sa C. G.

nevyjadril. Tovarom deklarovaným na faktúrach bolo mäso, ktoré spoločnosť Ostwerke, s.r.o. kupovala
od dodávateľov z Q. republiky. Dodávateľmi boli Mäsokombinát Makovec, Mäsokombinát Kostelec na
Hané, bitúnok Bučovice. Podľa vyjadrení C. G. dodávky mäsa sa vozili v chladiacich kamiónoch od
českého dodávateľa, prepravcov však osobne nevybavoval, osobne nevybavoval ani tieto dodávky,
nevedel ani uviesť, kto ich vybavoval, ani kde sa presne vykladalo, dokonca nevedel, kto objednal

prepravu a kto dodávky mäsa prepravoval, a ani kde skončila preprava tovaru. C. G. nevedel, ako
prebiehala manipulácia s tovarom - mäsom, kto tovar - mäso zo strany spoločnosti Ostwerke, s.r.o.
odovzdával a kto zo strany platiteľa tovar preberal. C. G. však tvrdil, že bol pri nakládke a vykládke,
ale nepamätá si, kde sa presne vykladalo, pričom spoločnosť Ostwerke, s.r.o. neznášala náklady naprepravu. Faktúry boli uhrádzané prevodom na účet, C. G. osobne robil úhrady dodávateľských faktúr.
Skutkový stav žalovaný právne posúdil podľa § 49 ods. 1, 2, § 51 ods. 1 zákona o DPH, rovnako ako
správca dane v prvostupňovom rozhodnutí. S odkazom na to, že záver, ktorý správca dane zo zistených

skutkových okolnosti urobil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade
s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH, žalovaný rozhodol vo veci tak, ako je uvedené
vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu. Žalobca vytýka žalovanému, že správca dane

v daňovom konaní porušil základné zásady daňového konania. Správca dane sa neriadil dôsledne
ustanovením § 3 ods. 2 daňového poriadku, keď neoboznámil žalobcu s pochybnosťami
počas konania, čím bola žalobcovi odňatá možnosť odstránenie nedostatkov v daňovom konaní.

Taktiež správca dane porušil § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, keď uzatvoril daňovú kontrolu
rozhodnutím, bez vykonania ústneho pojednávania s oznámením pochybností. Správca dane v

rozhodnutí neuviedol, v akej skutočnosti konkrétne bol porušený zákon zo strany žalobcu a taktiež
neuviedolnaústnompojednávaníkonkrétnenávrhy,akobymalžalobcaakoplatiteľodstrániťnedostatky
v procese daňovej kontroly.

Žalobca vytýka žalovanému, že na objasnenie skutkového stavu nevyužil správca dane inštitút

predvedenia vo vzťahu k svedkovi M. M., hoci vo vzťahu k svedkovi C. G. tak učinil. Správca dane tak
svoj záver opiera hlavne o výpoveď C. G., bývalého konateľa spoločnosti Ostwerke, s.r.o..

Ako zdôraznil žalobca v žalobe, C. G. ako bývalý konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. vo svojej výpovedi
uviedol, že sa nepamätá, kto vybavoval dodávky tovaru, kde sa tovar nakladal a vykladal a kto tovar za

žalobcu preberal. Avšak vo svojej výpovedi C. G. uviedol, že tovar bol vozený v chladiacich kamiónoch,
že sa osobne zúčastnil nakládky a vykládky tovaru. Vzhľadom na čas, ktorý ubehol
medzi predmetnými udalosťami a výpoveďou svedka nie je ničím nezvyčajným, že si svedok nevie
vybaviť detaily, ako napr., kde sa tovar nakladal a kde sa tovar vykladal, meno vodiča, značku auta
a pod.. Žalobca pokladá za dôležité to, čo si svedok pamätal a čomu správca dane pripísal len malú

dôležitosť a síce, že tovar nakladaný, vozený a vykladaný bol. Z výpovede predmetného svedka C. G.
je jednoznačné, že tovar existoval a teda, že plnenie prebehlo riadne a nielen fiktívne. Žalobca tvrdí, že
správca dane nesprávne vyhodnotil dôkaz menovaného svedka C. G..

Žalobca ďalej v správnej žalobe poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

dňa 7. decembra 2010, sp. zn. 3Sžf 25/2010, podľa ktorého právny záver vo veci, t.j. právne posúdenie
veci, musí urobiť daňový orgán so všetkých skutkových zistení a nielen právnych tvrdení zástupcov
obchodných spoločností zúčastnených na transakciách. Vo vyššie uvedenom rozsudku Najvyšší súd
Slovenskej republiky taktiež uviedol, že z daňového hľadiska je hospodárska kauza významnejšia ako
samotný typ právneho úkonu. Žalobca taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 17. mája 2007, sp. zn. 4 SžoKS 90/2006, podľa ktorého zisťovanie ekonomického
dôvodu daňovej transakcie je súčasťou zásady skutočného obsahu právneho úkonu alebo inej
skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Žalobca tvrdí, že správca dane bezprostredný
hospodársky cieľ pri svojom rozhodovaní nijak nebral v úvahu, a tým dospel k nesprávnemu rozhodnutiu
o neexistencii plnenia.

Žalovaný podľa žalobcu taktiež pochybil pri uplatňovaní § 74 ods. 2 daňového poriadku aj tým,
že rozhodnutie správcu dane, ktoré obsahovalo odôvodnenie, ale neobsahovalo povinné náležitosti
rozhodnutia, nezrušil. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku sa v odôvodnení okrem iného uvedie tiež,
ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia a aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov.

Žalobca zdôraznil, že disponuje niekoľkými nákladnými listami CMR, tieto však správcovi dane
nepredložil, nakoľko z dikcie zákona o DPH, a to konkrétne z § 49 mal žalobca za to, že faktúry a daňové
priznania sú dostatočným dôkazom na uplatnenie práva na odpočet DPH.

Taktiež žalobca v správnej žalobe zdôraznil, že pre účely uplatnenia DPH nie je podstatná skutočnosť,
od koho dodávateľ žalobcu tovar nadobudol. Celý priebeh obchodu od prvého dodávateľa
až k poslednému odberateľovi je reťazovým obchodom, pričom sa nejednalo o podvodný reťazový
obchod, nakoľko tovar, s ktorým sa obchodovalo aj reálne existoval. Účastník reťazového obchoduprávo disponovať s tovarom ako vlastník vôbec nemusí získať a získanie tohto práva nie je podmienkou
uznania platnosti obchodného vzťahu medzi jednotlivými účastníkmi reťazového obchodu. Opačný
názor žalovaného je v rozpore so všeobecne platným výkladom Ministerstva financií

Slovenskej republiky, ktorým je usmerňovaná podnikateľská verejnosť. Keďže žalovaný uznáva, že sa
jednalo o reťazový obchod, uznáva aj reálny tok tovaru, nemôže bezdôvodne z obchodného reťazca
vylúčiť žalobcu, ktorý bol v tomto obchode legálne zapojený.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom

rozsahu zamietnuť.

K námietke žalobcu o porušení základných zásad daňového konania, keď správca dane neoboznámil
žalobcu s pochybnosťami počas konania, čím mala byť žalobcovi odňatá možnosť odstránenia
nedostatkov v daňovom konaní, žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že správca dane
postupoval v súlade s ust. § 45 ods. 1 písm. f), § 46 ods. 5, § 68 ods. 1 až 3 daňového poriadku. Dňa

13. mája 2013 správca dane doručil žalobcovi Oboznámenie sa so skutočnosťami zistenými
v rámci výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január -
december 2009, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask zo dňa 9. mája 2013, pričom žalobca
využil svoje právo a v stanovenej lehote sa písomne vyjadril k zisteným skutočnostiam správcu
dane. Dňa 11. júna 2013 bol žalobcovi doručený Protokol z daňovej kontroly č. XXXXXXX/

X/XXXXXXX/XXXX/Vask a Výzva č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole, pričom žalobca sa listom zo dňa 24.06.2013 vyjadril k zisteniam uvedeným v
protokole a pripomienky žalobcu k protokolu boli so žalobcom prerokované dňa 11.07.2013, o čom bola
spísanázápisnicaoústnompojednávaní č.XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask.Vzápisnici
je uvedené, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy ani doklady, ktoré by vyžadovali ďalšie dokazovanie a

ktoré by menili záver správcu dane. Žalobca bol so všetkými zisteniami riadne oboznámený, predkladať
dôkazy mohol a mal počas daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a mohol ich predložiť aj spolu s
odvolaním. Vyrubovacie a odvolacie konania prebiehali po oboznámení žalobcu so všetkými zisteniami
správcu dane. Žalobca mal teda dostatočný priestor na odstránenie nedostatkov v daňovom konaní.

K námietkam žalobcu, že 1. správca dane nevyužil vo vzťahu k svedkovi M. M. inštitút predvedenia, že 2.
správca dane sa dopustil nesprávneho voľného hodnotenia dôkazov, že 3. právne posúdenie veci musí
urobiť daňový orgán zo všetkých skutkových zistení, že 4. z daňového hľadiska je hospodárska kauza
významnejšia ako samotný typ právneho úkonu, a teda, že zisťovanie ekonomického dôvodu daňovej
transakcie je súčasťou zásady skutočného obsahu právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej

pre určenie alebo vybratie dane, žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že správca dane je
ten, ktorý určuje procesný postup v daňovom konaní, keď je povinný postupovať v medziach zákona.
Správca dane je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému
a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré
dôkazy a v akom rozsahu vykoná a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie

vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť
má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či si treba obstarať ešte iné podklady
pre rozhodnutie. Dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno preukázať
svoje tvrdenia však spočíva na žalobcovi (§ 24 ods. 1, 2 daňového poriadku). V rámci dokazovania
posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a je tiež v jeho právomoci

posúdiť vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhodnúť o ich preukaznosti. Finančné
orgány preverili viacerých účastníkov obchodov a na základe kompletných zistení si správca dane
urobil úsudok. Takéto konanie správcu dane je postupom v súlade s ustanoveniami § 44, § 45, § 46,
§ 47 daňového poriadku, v nadväznosti na § 24 ods. 2 daňového poriadku, keď viedol dokazovanie
a použil všetky dostupné prostriedky, ktorými bolo možné zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce

pre správne určenie dane (§ 24 ods. 4 daňového poriadku). Správca dane dodržal zásady uvedené
v § 3 daňového poriadku, postupoval podľa všeobecne záväzných predpisov, chránil záujmy štátu a
obcí a dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb
(§ 3 ods. 1 daňového poriadku), pri správe dane postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom
a inými osobami, ktoré boli poučené o procesných právach a povinnostiach (§ 3 ods. 2 daňového

poriadku). Správca dane vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods.
3 daňového poriadku) a v neposlednom rade vykonal úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu ako
napríklad zaslané dožiadanie alebo predvolania a vypočutia svedkov (§ 3 ods. 1 v poriadku). Podľa§ 3 ods. 8 daňového poriadku právom a povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4
ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Zákonný postup správcu
dane, ktorý prihliadal na všetky dôkazy zistené v daňových konaniach, nie je možné vyhodnotiť ako

postup v neprospech daňového subjektu. Vo vzťahu k predvedeniu M. M., žalovaný vo vyjadrení
k žalobe uviedol, že správca dane neúspešne predvolával menovaného M. M. - splnomocneného
zástupcuspoločnostiOstwerke,s.r.o.,tentosadňa19.marca2013telefonickyskontaktovalsosprávcom
dane, pričom uviedol, že dňa 8. apríla 2013 sa nemôže dostaviť na Daňový úrad Trenčín, nakoľko
je dlhodobo odcestovaný v zahraničí. M. M. uviedol, že koncom mája telefonicky potvrdí návrat a

zároveň dohodne so zamestnancom správcu dane termín. M. M. zamestnancovi správcu dane v
telefonickom rozhovore oznámil, že doklady nemá a konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. zomrel. M.
M. sa do dňa spracovanie protokolu neskontaktoval so správcom dane. Správca dane nepostupoval v
rozpore so zákonom, keď nepožiadal políciu o predvedenie svedka, pokiaľ sa M. M. zdržuje v zahraničí.
Správca dane vykonával daňové kontroly u obchodných partnerov žalobcu, pričom zistil, že spoločnosť
Ostwerke, s.r.o. deklarovala faktúrami obchody s mäsom a mäsovými výrobkami, v skutočnosti však

tovar v deklarovanom množstve nenakupovala ani nepredávala, pričom spoločnosť Ostwerke, s.r.o. ku
kontrole nepredložila žiadne doklady a kontrola bola vykonaná na základe pomôcok. Správca dane pri
uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní bral do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (§ 3 ods. 6 daňového poriadku)
a zistil, že celá obchodná transakcia je obchodom založeným len na vystavovaní faktúr, nezakladá sa

na priamom vlastníctve tovaru a jeho dodaní. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 7. decembra 2010, sp. zn. 3Sžf/25/2010 žalovaný uviedol, že v prípade citovaného rozsudku ide
o diametrálne odlišný prípad. Správca dane postupoval v súlade s názorom vysloveným v citovanom
rozsudku, keď posúdil skutočnosť, že spoločnosť Ostwerke, s.r.o. vystavovala faktúry bez skutočného
dodania tovarov so záverom uplatnenie odpočítania DPH bez jej odvedenia do štátneho rozpočtu na

predchádzajúcom stupni. Ekonomickým dôvodom obchodnej transakcii nemôže byť odpočítanie dane z
faktúr, ktoré nezodpovedajú skutočnému dodaniu tovaru.

K námietke žalobcu, že žalovaný pochybil pri uplatňovaní § 74 ods. 2 daňového poriadku, keď nezrušil
prvostupňové rozhodnutie správcu dane žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že podrobne preskúmal

rozhodnutie prvostupňového orgánu, spisový materiál žalobcu a zistil, že rozhodnutie správcu dane
vychádzalo z podrobne zisteného skutkového stavu, ktorý bol v rozhodnutí zaznamenaný. Odôvodnenie
rozhodnutia prvostupňového orgánu má všetky náležitosti podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, správca
dane dobre vystihol podstatu veci, odôvodnenie je zrozumiteľné a presvedčivé.

K námietke žalobcu, že disponuje niekoľkými nákladnými listami CMR, ktoré preukazujú existenciu
prepravovaného tovaru nad všetky pochybnosti žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že dokazovanie
v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od
priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje
dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení (uznesenie Ústavného súdu SR, sp.

zn. III. ÚS 401/09-17, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. mája 2000, sp. zn. 4Sž/136/1999).
Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenie dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené
daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré
je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady

podľa zákona č. 431/2002 Z.z.. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,
teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov,
hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť
dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju
dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na daňovom

subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní
kpresúvaniudôkaznéhobremenamedzisprávcomdaneadaňovýmsubjektom,čopredstavujepraktické
vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. Žalobca
je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných

partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady preto, aby riadne
preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. To, že v súčasnosti
dodávateľ nepodáva daňové priznanie a je fakticky nezastihnuteľný, nemôže byť podkladom pre
poskytnutie úľav žalobcovi spočívajúcich v obmedzení povinnosti riadne preukázať všetky podklady preoverenie správnosti uplatneného odpočtu dane. V zmysle § 74 ods. 2 daňového poriadku, odvolací
orgán preskúma odvolanie vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Odvolací orgán preskúmaval
odvolaním napadnuté rozhodnutie a posudzoval jeho správnosť v nadväznosti na námietky uvedené

v odvolaní a predložené dôkazy. Ak žalobca disponoval CMR už počas daňovej kontroly, bol povinný
ich predložiť už počas daňovej kontroly, následne mal možnosť ich predložiť vo vyrubovacom konaní a
najneskôr v odvolacom konaní. Ani jedno z CMR žalobcom najneskôr v odvolacom konaní predložené
nebolo. Predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie námietky proti prvostupňovému rozhodnutiu
správcu dane, s ktorými sa musel žalovaný ako odvolací orgán vysporiadať vo svojom druhostupňovom

rozhodnutí napadnutom žalobou. Inak by potom preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút
odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného súdom podľa II. hlavy piatej časti O.s.p.. V daňovom konaní platí
nielen zásada voľného hodnotenia dôkazov vykonaných v tomto konaní kompetentným orgánom, ale i
zásada prejednávacia. Tým sa daňové konanie líši od všeobecného správneho konania, v ktorom platí
zásada vyhľadávacia.

K námietke žalobcu, že v súdenej veci sa jedná o reťazový obchod, a teda, že účastník reťazového
obchodu nemusí disponovať s tovarom ako vlastník žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca
v odvolaní vyhlasoval, že nikdy nebol členom žiadneho obchodného reťazca a nezúčastnil sa vedome
nikdy na žiadnom reťazovom obchode, v žalobe však žalobca zaujal presne opačný postoj keď vyhlásil,

že obchod bol správne posúdený ako reťazový obchod. Pri reťazovom obchode je pre
správne uplatnenie dane dôležité určiť pohyblivú dodávku, t. j. dodávku s prepravou, ostatné
dodávky sú nepohyblivé. Podnikateľ, účastník reťazového obchodu, môže previesť na iného podnikateľa
právo disponovať s tovarom ako vlastník, len, ak toto právo predtým získal od svojho dodávateľa. Toto
vyjadrenie nie je možné vykladať tak, že počas reťazového obchodu je nepodstatné právo nakladať

s tovarom ako vlastník. Práve naopak, počas reťazového obchodu každý zmluvný vzťah je potrebné
posudzovať samostatne a správne identifikovať dodávku. Intrakomunitárny nadobúdateľ tovaru musí
z neho priznať daň a odviesť ju do štátneho rozpočtu, nakoľko daňová povinnosť vzniká v krajine
dodania tovaru. Formálne vystavenie dokladov a vloženie peňažných prostriedkov na účet preukazuje
lenzapojenieobidvochúčastníkovdotransakcií,bezďalšíchdôkazovnepreukazujereálneuskutočnenie

zdaniteľného obchodu. Reťazový obchod nie je problém, pokiaľ pohyblivá dodávka tovaru skutočne
ide od dodávateľa ku konečnému odberateľovi a všetci účastníci si splnia svoje daňové povinnosti.
Spoločnosť Ostwerke, s.r.o. podľa zistení správcu dane je problémový, resp. nekontaktný
subjekt, svedkovia, ktorí boli predvolávaní (bývalý konateľ spoločnosti C. G., splnomocnený zástupca
spoločnosti M. M.) nepreukázali objektívne a dôveryhodným spôsobom, že tovar

naozaj vlastnili, manipulovali s ním a následne ho dodávali odberateľom. Podľa výpovede M. M. on
doklady nemá a konateľ spoločnosti nežije. Spoločnosť Ostwerke, s.r.o. nepreukázala zaplatenie dane
z nadobudnutého tovaru. Na uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 v
nadväznosti na § 51 zákona o DPH nepostačuje skutočnosť, že žalobca, ktorý si nárokuje odpočítanie
dane z predložených dokladov, formálne preukáže správcovi dane, že došlo k obchodným transakciám.

V prípade žalobcu sa nepreukázalo, že daň bola reálne do štátneho rozpočtu odvedená. Keď spoločnosť
Ostwerke, s.r.o. daň do štátneho rozpočtu neodviedla a v tejto spoločnosti daň je nevymožiteľná, tak
uplatnením odpočítania dane žalobcom došlo k narušeniu princípu neutrality dane. Žalobca si uplatnil
odpočítanie dane z tovarov, z ktorých daň nebola odvedená, čím bol narušený princíp neutrality dane.
Žalovaný postupoval objektívne, keď do štátneho rozpočtu neodvedenú daň nepriznal žalobcovi.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe ďalej správne poukázal na rozporuplnosť správnej žaloby v
bodoch II., III. a údajov na prvej a poslednej strane žaloby, keď z takto podanej správnej žaloby nie je
zrejmé, voči ktorému rozhodnutiu žalovaného žaloba vôbec smeruje. V tejto súvislosti Krajský súd v
Trenčíne dopĺňa, že na výzvu súdu žalobca podaním došlým na Krajský súd v Trenčíne dňa 20.01.2014

uviedol, že žaloba smeruje proti v záhlaví tohto rozsudku označenému rozhodnutiu žalovaného, t.j.
rozhodnutiu zo dňa 16. októbra 2013, č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX.

Žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu Krajský súd v Trenčíne
nevyhovel, o čom bol žalobca prostredníctvom svojho advokáta písomne upovedomený listom zo dňa

21.02.2014, č.k. 13S/232/2013-71, ktorý prevzal jeho advokát dňa 27.02.2014.
Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného
rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p.,
§ 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutéhorozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa
§ 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a
dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po

zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.), v zákonnej
lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa
druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský súd v Trenčíne rozhodol o žalobe bez
pojednávania, pretože to nie je v rozpore s verejným záujmom (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení
sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v

Trenčíne jednohlasne k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v
súlade so zákonom (keď Krajský súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú
vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia podľa ust. § 250j
ods. 3 O.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a preto rozsudkom vyslovil, že sa žaloba
zamieta (§ 250j ods. 1 O.s.p.).

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. októbra
2013, č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009
Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXX/X/
XXXXXXX/XXXX/Vask zo dňa 12. júla 2013, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009
Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2009 vo výške 145

114,60 euro, keď správca dane s poukazom na ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.
neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH v celkovej výške 145 114,60 euro z dodávateľských faktúr od
dodávateľa Ostwerke, s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 14, Banská Bystrica, IČO: 36 743 950, za nákup
bravčového mäsa - polovičky, droby a prasiatka, a to faktúr podrobne popísaných v úvode odôvodnenia
tohto rozsudku.

Krajský súd v Trenčíne vyhodnotil žalobné námietky žalobcu obsiahnuté v správnej žalobe ako
neopodstatnené.

K žalobnej námietke žalobcu, že správca dane v daňovom konaní porušil základné zásady daňového

konania, a to konkrétne § 3 ods. 2 a § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku Krajský súd v Trenčíne
uvádza, že z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva, a to konkrétne
vo vzťahu k námietke žalobcu o nedostatočnej súčinnosti správcu dane so žalobcom (§ 3 ods. 2
daňového poriadku), že 1. správca dane dňa 13. mája 2013 doručil žalobcovi Oboznámenie sa so
skutočnosťami zistenými v rámci výkonu daňovej kontroly (na ktoré zistenia nakoniec

žalobca aj reagoval podaním zo dňa 27. mája 2013), že 2. správca dane dňa 11. júna 2013 doručil
žalobcovi Protokol z daňovej kontroly s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole
(na ktoré zistenia žalobca taktiež reagoval podaním zo dňa 24. júna 2013), že 3. správca dane dňa
11. júla 2013 prerokoval so žalobcom pripomienky a dôkazy, z čoho bola
spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, t.j. žalobca bol zo strany správcu dane priebežne informovaný

o skutočnostiach zistených v rámci výkonu daňovej kontroly, pričom z takto zistených a žalobcovi
oznámených skutočností jednoznačne vyplynulo, že správca dane mal od počiatku pochybnosti o
reálnom uskutočnení zdaniteľného plnenia, a teda záver správcu dane vyslovený v prvostupňovom
rozhodnutí nemohol mať pre žalobcu povahu prekvapivého a neočakávaného rozhodnutia (v úplnej
zhode s tým, že žalobca očakával prvostupňové rozhodnutie v znení, ako bolo vydané je i tá skutočnosť,

že žalobca priebežne podával námietky voči všetkým zisteniam správcu dane, ktoré mu boli oznámené).
Námietka nedostatočnej súčinnosti správcu dane so žalobcom nie je absolútne namieste. Obsahom § 24
ods.1písm.b)daňovéhoporiadkujepovinnosťdaňovéhosubjektu(vsúdenejvecižalobcu)preukazovať
skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania. Odsek 1 písm. b) citovaného zákona však nemožno interpretovať izolovane a

to tak, že daňový subjekt preukazuje len tie skutočnosti, na ktoré ho vyzve správca dane. Správna
interpretácia citovaného ustanovenia musí byť učinená ako celok, t. j. že daňový subjekt preukazuje
- okrem skutočností, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly
alebo daňového konania (§ 24 ods. 1 písm. b/ cit. zákona) - i tie skutočnosti, na ktoré
nebol zo strany správcu dane vyzvaný, ale ktoré majú vplyv na správne určenie dane, alebo, ktoré je

povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných
predpisov (§ 24 ods. 1 písm. a/ cit. zákona). Pokiaľ bol teda žalobca s poukazom na
znenie ust. § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku toho právneho názoru, že správca dane bol povinný
uviesť - označiť daňovému subjektu (v súdenej veci žalobcovi) konkrétne návrhy - doklady, ktoré mádaňový subjekt (žalobca) predložiť správcovi dane na odstránenie pochybností o reálnosti zdaniteľného
plnenia, takýto názor žalobcu nie je správny.

K námietke žalobcu, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, Krajský súd v Trenčíne
uvádza, že z pripojeného administratívneho spisu je zrejmé, že vo vzťahu k dodávateľovi
žalobcu - spoločnosti Ostwerke, s.r.o. bolo miestnym zisťovaním preukázané, že spoločnosť Ostwerke,
s.r.o. sa na adrese uvedenej v obchodnom registri nenachádza, a ani na žiadnej z budov
nachádzajúcich sa na Zvolenskej ceste č. 14 v Banskej Bystrici nemá označené sídlo. Splnomocnený

zástupca spoločnosti Ostwerke, s.r.o. M. M., ani bývalý konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. C. G.
na žiadosť správcu dane o zapožičanie dokladov spoločnosti Ostwerke, s.r.o. nereagovali a doklady
správcovi dane nepredložili. M. M., hoci ho správca dane opakovane predvolával na výsluch, sa k
správcovi dane neustanovil, do telefónu sa správcovi dane vyjadril, že doklady spoločnosti Ostwerke,
s.r.o.nemáakonateľspoločnostiOstwerke,s.r.o.zomrel.C.G.muselbyťpredsprávcudanepredvedený
orgánmi polície, nakoľko zásielka s predvolaním sa opakovane vrátila správcovi dane s poznámkou

„adresát neznámy“. Pred správcom dane nevedel C. G. (ktorý bol v rozhodnom období január 2009
konateľom spoločnosti Ostwerke, s.r.o.) uviesť žiadne podrobnosti zdaniteľných plnení, 1. nevedel
uviesť kto vybavoval prepravu mäsa, 2. nevedel, kde sa tovar vykladal, hoci tvrdil, že bol prítomný pri
nakládke a vykládke, 3. nevedel, ako prebiehala manipulácia s mäsom, kto mäso zo strany spoločnosti
Ostwerke, s.r.o. odovzdával a kto zo strany žalobcu mäso preberal, 4. nevedel s kým uzatváral za

spoločnosť Ostwerke, s.r.o. zmluvy, na nikoho si nepamätal, hoci tvrdil, že osobne uzatváral zmluvy
k dodávke mäsa, 5. nevedel kto prepravu objednal, kto ju realizoval, ani kde
skončila preprava tovaru. Správcovi dane neboli predložené doklady spoločnosti Ostwerke, s.r.o., táto
spoločnosť je problematickou spoločnosťou, ktorá sa na adrese sídla nenachádza, so správcom dane
nekomunikuje, preto s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou možno ustáliť, že spoločnosť Ostwerke,

s.r.o. neodviedla do štátneho rozpočtu DPH na výstupe z faktúr, ktoré vystavila v období mesiaca január
2009 žalobcovi, a ktoré sú predmetom tohto konania. V úplnej zhode s týmto záverom je i výpoveď
bývalého konateľa spoločnosti Ostwerke, s.r.o., ktorý sa absolútne nevedel vyjadriť k podrobnostiam
zdaniteľného plnenia. Z týchto skutočností je podľa názoru Krajského súdu v Trenčíne
jediný logický záver, že k reálnemu zdaniteľnému plneniu uvedenému na sporných faktúrach medzi

spoločnosťou Ostwerke, s.r.o. a žalobcom nedošlo. K predloženým CMR Krajský súd len v stručnosti
uvádza, že v súdenej veci sú predmetom dodávky mäsa od spoločnosti Ostwerke, s.r.o. v období
mesiacajanuár2009.PreKrajskýsúdvTrenčínejenepochopiteľné,prečosažalobcaodvolávanaCMR,
kde dátum dodania tovaru pre spoločnosť Ostwerke, s.r.o. je 26.02.2009, resp. sa odvoláva na CMR, kde
subjektom dodania tovaru je spoločnosť PARADISSE. Námietka žalobcu, že vo veci nebol dostatočne

zistený skutkový stav nie je dôvodná. Na tento záver súdu priamo nadväzuje námietka žalobcu, že
správca dane nezisťoval ekonomický dôvod daňovej transakcie. Krajský súd v Trenčíne v tejto súvislosti
poukazuje na to, že pokiaľ medzi odberateľom a dodávateľom nedôjde k reálnemu zdaniteľnému plneniu
(tak ako je tomu práve v súdenej veci), a napriek tomu dodávateľ vystaví odberateľovi faktúru, jediným
ekonomickým dôvodom takéhoto konania je získanie nenáležitej daňovej výhody, ktorá vo vzťahu k

štátnemu rozpočtu predstavuje daňový únik (neodvedená DPH na výstupe zo strany dodávateľa pri
jej uplatnení na vstupe odberateľom zakladá tento daňový únik). Charakteristickým typom takýchto
fiktívnych obchodov, sú práve nelegálne reťazové obchody, o ktorý prípad ide aj v súdenej veci. Ani táto
námietka žalobcu nie je dôvodná.

K námietke žalobcu, že správca dane nevyužil voči svedkovi M. M. inštitút predvedenia Krajský súd v
Trenčíne uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zdôvodnil,
prečo správca dane nepristúpil k predvedeniu M. M. (správca dane nepožiadal políciu o predvedenie
menovaného svedka, pokiaľ sa zdržiaval v zahraničí). Z administratívneho spisu je zrejmé, že M. M.
sa dňa 19. marca 2013 telefonicky skontaktoval so správcom dane, pričom uviedol, že dňa 8. apríla

2013 sa nemôže dostaviť na Daňový úrad Trenčín, nakoľko je dlhodobo odcestovaný v zahraničí,
pričom prisľúbil správcovi dane, že koncom mája telefonicky potvrdí návrat a zároveň dohodne so
zamestnancom správcu dane termín. M. M. sa však už správcovi dane viac neozval. Krajský súd
v Trenčíne je toho názoru, že skutočnosť, že sa svedok zdržiava v zahraničí je takou okolnosťou,
ktorá bráni jeho predvedeniu. Pokiaľ správca dane z tohto dôvodu nepožiadal o predvedenie M. M.,

nepostupoval správca dane v rozpore so zákonom.

Ani námietku žalobcu, že žalovaný pochybil pri uplatňovaní § 74 ods. 2 daňového poriadku tým, že
nezrušil rozhodnutie správcu dane, ktoré neobsahovalo skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutiaa ani úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov, nevyhodnotil Krajský súd v Trenčíne ako námietku
dôvodnú. Krajský súd v Trenčíne po posúdení prvostupňového rozhodnutia, ktoré vydal správca dane
musí konštatovať, že z uvedeného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, ktoré skutočnosti boli pre správcu

dane podkladom rozhodnutia, a taktiež z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, akými úvahami sa
správca dane uberal pri hodnotení dôkazov.

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej
povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné

odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za
dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý
nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať
jednak to, že 1. zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre, a

jednak, že 2. prijaté služby a tovary ďalej použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.

V súdenej veci správne orgány oboch stupňov dôvodne ustálili, že zdaniteľné plnenia neboli reálne
uskutočnené, preto žalobcovi nemohlo byť priznané právo na odpočet DPH na vstupe podľa ust. § 49
ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z..

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správnehoorgánuvmedziachžalobysúvsúladesozákonom,vyslovírozsudkom,žesažalobazamieta.

Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že žaloba sa
zamieta.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou
tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie

náležitostimusíbyťzpodaniazjavné,ktorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorejvecisatýkaačosleduje,
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.