Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 5, 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 6C/352/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614210111
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mikuláš Géczi
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6614210111.6

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Mikulášom Géczim v právnej veci žalobcu Home Credit
Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária
Korytár s.r.o., so sídlom Trnava, Sladovnícka 13, IČO: 47 243 279, proti žalovanému K. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom P. X, F. X, štátnemu občanovi SR, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom,
so sídlom advokátskej kancelárie Lučenec, J. Kráľa 5/A, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na

ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, zast,
JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Lučenec, J. Kráľa 5/A v konaní
o zaplatenie 3.957,75 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo sume 367,98 Eur v

lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti toho rozsudku k rukám právneho zástupcu žalovaného.

Vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov právneho zastúpenia n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 3.957,75 Eur spolu s príslušenstvom na tom skutkovom
základe, že so žalovaným uzavrel dňa 10.09.2003 úverovú zmluvu č. 4307108254 (ďalej len "zmluva"),

ktorej predmetom bolo poskytnutie úverového rámca vo výške 2.323,57 Eur za účelom kúpy veci alebo
úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť
dohodnuté úroky. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú úverové zmluvné podmienky žalobcu.
Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote
nevrátil, čím porušil dohodnuté úverové podmienky.
Dňa 28.12.2011 žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy vo výške 2.516,50 Eur spolu s

upozornením na jej vymáhanie súdnou cestou v prípade jej neuhradenia do požadovaného termínu. Dlh
žalovaného ku dňu vyhotovenia žaloby predstavoval sumu 3.957,75 Eur. Žalovaný do podania žaloby na
súd dlžnú sumu žalobcovi neuhradil, preto si žalobca v konaní uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej sumy
3.957,75 Eur spolu s riadnym úrokom vo výške 26,50 % ročne zo sumy 2.221,29 Eur od 26.06.2014
do zaplatenia.
V dôsledku omeškania žalovaného s úhradou dlžnej sumy si žalobca okrem zaplatenia sumy 3.957,75

Eur spolu s riadnymi úrokmi uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 a 2
O.s.p. v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo výške platnej v čase omeškania žalovaného
s úhradou dlžnej sumy.
Súd vydal dňa 13.10.2014 platobný rozkaz č. k. 7Ro/225/2014-49, ktorým žalobcovi v plnom
rozsahu vyhovel. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, v ktorom poukázal
predovšetkým na prvotný právny titul, a to na zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 5307108254 zo dňa

08.09.2003 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
úverový rámec vo výške 30.000,-SK (995,82 Eur). Úver mal žalovaný splatiť mesačnými splátkami po1.200,-Sk (39,83 Eur). Podľa žalovaného v danom prípade došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorá musí obsahovať obligatórne náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 z. z. o
spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Konkrétne podľa §

4 ods. 2 zákona č. 258/2001 z. z. v zmluve absentuje údaj o sume, počte a termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. Ďalej žalovaný poukázal na ustanovenie § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z.,
v zmysle ktorého veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v
zmluve o spotrebiteľskom úvere. Preto je žalovaný toho názoru, že žalobca nemá nárok na zaplatenie
úrokov a iných poplatkov, ktoré nedojednal so spotrebiteľom priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

V zmysle úverových zmluvných podmienok žalobcu, konkrétne podľa hlavy 8 § 2 mala žalovanému
vzniknúť povinnosť splatiť celý čerpaný úver, na základe čoho žalobca vyzval žalovaného dňa
28.12.2011 na zaplatenie zostávajúcej časti úveru v celkovej sume 2.516,50 Eur, a to do 15 dní odo dňa
spísania uvedenej výzvy. V zmysle predloženého splátkového kalendára mal žalovaný za to, že úver
vyčerpal v sume 6.864,-Eur, pričom pri vzniku povinnosti žalovaného vrátiť úver predčasne, mal žalobca
(vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti) právo len na zaplatenie čerpanej istiny úveru, pričom nemá

nárok na zaplatenie úroku z úveru ani na zmluvnú pokutu, do ktorej bol podľa žalovaného úrok fakticky
pretavený.
Na základe predloženého splátkového kalendára, žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu 8.290,63
Eur. Nakoľko žalovaný už žalobcovi uhradil sumu reálne čerpaného úveru vo výške 6,864,-Eur (debetné
operácie pod položkou "istina"), má žalovaný za to, že žalobca od neho požaduje sumu 3.957,75 Eur bez

právneho titulu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu
zamietnuť a priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia.
Žalobca vo vyjadrení zo dňa 04.03.2015 uviedol, že vzhľadom na charakter revolvingového úveru nie je
možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru, nakoľko pri tomto type úveru sa zásadne definuje len
výška úverového rámca, ktorá pri predmetnej zmluve bola dohodnutá vo výške 955,82 Eur (30.000,-Sk)

s pravidelnou mesačnou splátkou vo výške 39,83 Eur (1.200,-Sk). Pokiaľ ide o počet splátok, ani tento
údaj nie je možné podľa žalobcu v zmluve vopred dohodnúť, nakoľko ide o automaticky sa obnovujúci
úver. Celkový počet splátok, ktorými mal byť poskytnutý úver splatený, je rovný počtu mesiacov,
potrebných pre splatenie čerpaného úveru spolu s poplatkami a úrokmi a je závislý na celkovej výške
dlžnej čiastky a na výške jednotlivých splátok, ktoré sú ovplyvniteľné žalovaným. Podľa žalobcu nie je

možné pri revolvingovom úvere určiť ani výšku RPMN, nakoľko sa úver čerpá a následne dopĺňa, čím sa
menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. K údaju o výške úrokovej sadzby a špecifikácii jednotlivých
poplatkov žalobca uviedol, že tieto boli stanovené v sadzobníku poplatkov a odmien. Žalobca má za to,
že požadované poplatky a úrok z úveru boli so žalovaným dohodnuté písomne, nakoľko boli uvedené v
sadzobníku poplatkov a odmien, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Keďže žalovaný

sa dostal do omeškania so splácaním dohodnutých splátok poskytnutého úveru, stal sa splatným celý
zostatok čerpaného úveru, pričom splatnosť úveru nastala ku dňu 28.12.2011 (viď výzva na zaplatenie
dlžnej sumy). Žalobca si v konaní uplatnil sumu 3.957,75 Eur, ktorá pozostáva z istiny 2.221,29 Eur,
riadneho úroku vo výške 1.695,11 Eur (pri úrokovej sadzbe 26,52 % ročne), zmluvnej pokuty vo výške
29,76 Eur (v zmysle hlavy 9 § 2 úverových podmienok), úroku z omeškania vo výške 5,63 Eur a poplatku

za výpis v sume 5,96 Eur. Zároveň si uplatnil aj riadny úrok vo výške 26,52 % ročne z dlžnej istiny od
26.06.2014 do zaplatenia.
Žalobca na pojednávaní dňa 05.11.2015 nebol prítomný, doručenie predvolania mal vykázané
23.10.2015. Svoju neprítomnosť ospravedlnil listom zo dňa 30.10.2015, v ktorom zároveň súhlasil a
prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Preto súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. nariadil

pojednávanie v neprítomnosti žalobcu.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalovaného, oboznámením sa
s obsahom spisového materiálu, prečítaním žaloby zo dňa 25.06.2014, plnomocenstva zo dňa
25.07.2013, splátkového kalendára, úverovej zmluvy č. 5307108254 zo dňa 08.09.2003, žiadosti o
zmenuvýškyúverovéhorámca,výzvyksplateniuceléhoúveruzodňa28.12.2011,poštovéhopodacieho

hárku, výpisu z účtu, návrhu na vstup vedľajšieho účastníka zo dňa 18.08.2014, všeobecnej plnej moci
zo dňa 01.03.2013, odporu zo dňa 31.10.2014, všeobecnej plnej moci zo dňa 31.10.2014, odpovede
žalobcu na výzvu súdu zo dňa 04.03.2015, ospravedlnenia zo dňa 30.10.2015.
Základná charakteristika "spotrebiteľských zmlúv" bola v čase uzavretia zmluvy o úvere obsiahnutá v
zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (účinný do 30.06.2007), ktorý v § 23a ods. 1 uvádzal, že

typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch,
ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Táto zmluva nesmie
obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán alebo podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.Podľa § 3 ods. 1, 2, 6 a 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení účinnom ku dňu 09.08.2003 (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"), veriteľom

je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;
v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania. Pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný
účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu

mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia
zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej
percentuálnej miery nákladov. Ak veriteľ ponúka spotrebiteľské úvery tomu istému spotrebiteľovi za
rôznych podmienok, ročná percentuálna miera nákladov musí byť uvedená na výpočte podľa prílohy

tohto zákona.
V zmysle § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Na základe § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
V § 488 Občianskeho zákonníka je upravené, že záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Z ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka vyplýva, že záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo
zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených
v zákone.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá veta, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
TýmjeNariadenievládySRč.87/1995Z.z.vzneníúčinnomkudňu29.12.2011(ďalejlen"NVč.87/1995
Z. z."). Podľa § 3 ods. 1 NV č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
V zmysle § 10c NV č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

Súd vykonaným dokazovaním a uplatnením vyššie citovaných ustanovení zákonov zistil nasledovný
skutkový stav:
Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 08.09.2003 úverovú zmluvu č. 5307108254 (ďalej len "zmluva"), na
základe ktorej bol žalovanému poskytnutý revolvingový úver vo výške 995,81 Eur (30.000,-Sk). Žalovanýsa zaviazal splatiť poskytnutý úver v mesačných splátkach po 39,83 Eur (1.200,-Sk), ročná úroková
sadzba ani RPMN v zmluve uvedená nie je.
V zmysle zmluvy sú jej neoddeliteľnou súčasťou úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit

Slovakia, a.s. (ďalej len "úverové podmienky").
Žalovaný v podanom odpore namietal, že predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v
§ 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy, konkrétne absentuje
v nej údaj o sume, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj výška úrokovej
sadzby úveru. Zároveň poukázal na ustanovenie § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle

ktorého veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve
o spotrebiteľskom úvere.
Súd na základe kontroly jednotlivých náležitostí zmluvy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy zistil, že predložená zmluva iba sumu splátok úveru vo výške 39,85
Eur (1.200,-Sk), ktorá však nie je rozčlenená na splátku istiny, úroku a iných poplatkov. Termín splatnosti
mesačnej splátky bol dojednaný na 20-ty deň v mesiaci. V zmysle zmluvy bol žalovanému poskytnutý

revolvingový úver vo výške úverového rámca 995,81 Eur (30.000,-Sk). Ďalšie údaje v zmluve uvedené
nie sú.
Pokiaľ ide o chýbajúci údaj o RPMN, súd konštatuje, že revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho
dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále
dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na

odplatu. Úver je odplatný právny úkon. Na začiatku revolvingového vzťahu sa údaj o RPMN síce určiť
dá, pretože výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok
sú zistiteľné. To však už možné nie je v priebehu revolvingu, pretože sa úver čerpá a dopĺňa a tak
sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Zákon o spotrebiteľských úveroch preto aj výslovne
počíta s nemožnosťou určenia RPMN. Podľa § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch pri úveroch

formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným
spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov,
musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ak
je stanovený, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a
podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia

zmluvy. Keďže predmetná vec sa týka revolvingového úveru a RPMN nie je možné dobre stanoviť,
nebolo možné určiť úver v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný
a bez poplatkov.
Zároveň súd preverením jednotlivých podstatných náležitostí zmluvy zistil, že v nej absentuje údaj o
výške úrokovej sadzby a iných poplatkov (zmluva obsahuje len výšku úverového limitu a mesačnú

splátku). Keďže veriteľ v zmysle § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch nemôže požadovať od
spotrebiteľaúrokalebopoplatky,ktoréniesúuvedenévzmluveospotrebiteľskomúvere,súdsastotožnil
s názorom žalovaného, že žalobca má nárok len na zaplatenie sumy čerpaného úveru, bez riadneho
úroku a poplatkov, nakoľko si ich so spotrebiteľom v zmluve nedojednal.
Žalobca vo vyjadrení zo dňa 04.03.2015 uviedol, že výška úrokovej sadzby a ostatné poplatky boli

stanovené v sadzobníku poplatkov a odmien a má za to, že požadované poplatky a úrok z úveru boli
so žalovaným dohodnuté písomne, nakoľko boli uvedené v tomto sadzobníku, ktorý bol neoddeliteľnou
súčasťouúverovejzmluvy.Súdkontroloupredloženejúverovejzmluvyzistil,ženazákladeinkorporačnej
doložky nachádzajúcej sa v zmluve, jej neoddeliteľnou súčasťou boli len úverové zmluvné podmienky.
Predmetnázmluvaodkaznasadzobníkpoplatkovaodmienneobsahuje,pretosanemoholstaťsúčasťou

úverovej zmluvy.
Na základe uvedených skutočností mal súd za to, že žalobca nemá voči žalovanému nárok na úrok z
úveru, ani na poplatok za výpis vo výške 5,96 Eur, nakoľko predmetné úroky a poplatky neboli v zmluve
zmluvnými stranami dojednané, ani sa nestali jej súčasťou na základe odkazu v zmluve (inkorporačnej
doložky). Pokiaľ ide o uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 29,76 Eur, upravenú v hlave 9 § 2 úverových

zmluvných podmienok, súd nevie určiť, z akej sumy bola predmetná zmluvná pokuta počítaná a či do nej
nebol zahrnutý aj úrok z úveru, na zaplatenie ktorého žalobca mená právo. Z uvedeného preto vyplýva,
že žalobca má právo len na vrátenie istiny čerpaného úveru.
Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalovaný vyčerpal úverový rámec vo výške
6.494,07 Eur. Do podania návrhu na začatie konania uhradil žalobcovi sumu 8.197,61 Eur (viď splátkový

kalendár žalovaného č. l. 6-21 spisu), t. j. žalobcovi uhradil viac ako na základe zmluvy od neho obdržal.

Z dôvodu absencie zmluvných dojednaní upravujúcich výšku úrokovej sadzby úveru a iných poplatkov
mal súd za to, že s poukazom na § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch žalobca na tieto úrokya poplatky nemá nárok, a teda mu vznikol nárok len na zaplatenie sumy reálne vyplatenej žalovanému.
Nakoľko mal súd v konaní dostatočne preukázané, že žalovaný žalobcovi zaplatil o 1.703,54 Eur viac
ako mal, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len "O.s.p."), účastníkovi, ktorý mal v konaní plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

V danom prípade mal žalovaný vo veci plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trovách právneho
zastúpenia vo výške 367,98 Eur za dva úkony právnej služby /prevzatie veci a príprava zastúpenia,
písomné podanie na súd - odpor/ 2 x 141,09 Eur spolu s 2 x režijným paušálom 8,04 a 1 x režijným

paušálom 8,39 Eur za jeden úkon podľa §13, §16 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení +
20 % DPH.

Súd má za to, že žalovanému prislúcha v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. plná náhrada trov konania, nakoľko
mal plný úspech v spore. Keďže žalovanému nevzniklo právo na náhradu trov konania, právo na ich

náhradu vzniklo aj vedľajšiemu účastníkovi, vystupujúcemu v konaní na jeho starne. Nakoľko si vedľajší
účastník trovy právneho zastúpenia v zákonnej lehote nevyčíslil, súd mu právo na ich náhradu nepriznal.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.