Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 11, 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/414/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112230141
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8112230141.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Z. samosudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci navrhovateľa Z., S..X..F.., U.:

XX XXX XXX, I., Z. Q.. Č.. XX, Y. W. D. L. Z., S..X..F.., U.: XX XXX XXX, I., M. X, proti odporcovi S. X.,
A. S. S., I., Ž. E.. XX, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným dňa 27.9.2012 sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy. Podaný návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Z.F. nerozhodol o návrhu na zmenu
exekútora.

Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril a uviedol, že návrh je zmätočný, keď navrhovateľ
síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy však sám nepredložil.
Nešpecifikoval ani jasný titul nároku na náhrady škody a v namietaných exekučných konaniach
nepodnikol žiadne kroky pre odstránenie neželaného stavu. Odporca konštatoval, že návrh je podaný
predčasne, nakoľko neuplynula 6 mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej
navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho odporca nepovažoval nárok za predbežne

prerokovaný.

K samotnému postupu súdu odporca konštatoval, že lehota na zmenu exekútora je objektívne
nedodržateľná vzhľadom na úkony súdu spojené s týmto návrhom ako je doručenie návrhu pôvodnému
exekútorovi, vyčíslenie trov pôvodného exekútora či zaslanie spisu. Po dobu rozhodovania o návrhu
nemôže k škode dôjsť, nakoľko pôvodný exekútor je stále oprávnený vykonávať všetky úkony s výkonom
exekúcie súvisiace. Navrhovateľ splnenie predpokladov pre posúdenia existencie zbytočných prieťahov

nepreukázal, nevyužil prostriedky pre nápravu. Odporca ďalej namietal vyčíslenie materiálnej škody a
namietal účelovosť nároku.
K nemajetkovej ujme odporca uviedol, že prieťahy v konaní môže posudzovať len Ústavný súd
Slovenskej republiky a všeobecný súd nemôže hodnotiť, či iný všeobecný súd, resp. jeho nadriadený
súd konal bez zbytočných prieťahov.
Nakoľko sa jednalo o spotrebiteľský vzťah, vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie
práva spotrebiteľa bolo potrebné jednotlivé exekučné tituly podrobne skúmať. Odporca považuje návrh

navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi a namieta, že nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda
postupom okresného súdu.Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a to: Súd
oboznamuje obsah podania splnomocnenej zástupkyne odporcu zo dňa 12.8.2013. Splnomocnená
zástupkyňa odporcu, neprítomná. Odporca predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 23.1.2014, svoju

neúčasť neospravedlnil. Navrhovateľ predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 23.1.2014 a právny
zástupca navrhovateľa prevzal predvolania na pojednávanie dňa 23.1.2014.
Súd oboznamuje obsah podania právneho zástupcu navrhovateľa doručeného súdu dňa 11.3.2014
prostredníctvom emailu, v ktorom žiada o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie termínu pojednávaní
s pojednávaniami na OS v J. senát 8C a 19C a klient trvá na osobnej účasti splnomocneného advokáta

a vylučuje substitúciu a zároveň žiada aby súd nekonal v jeho neprítomnosti. Súd konštatuje, že žiadosť
o odročenie pojednávania nespĺňa náležitosti v § 119 O.s.p., súd zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude odporcovi uložená
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu, pričom ujma mala byť
navrhovateľovi spôsobená tým, že Okresný súd Z. nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v zákonnej

lehote.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil a uviedol, že návrh je zmätočný, nie je jasný titul nároku,
navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť, a že prieťahy v konaní môže posudzovať len Ústavný súd
Slovenskej republiky a všeobecný súd nemôže hodnotiť, či iný všeobecný súd, resp. jeho nadriadený

súd konal bez zbytočných prieťahov.

Pojednávania dňa 11.3.2014 sa žiaden z účastníkov ani právny zástupca navrhovateľa nezúčastnil s
tým, že podaním doručeným mailom dňa 11.3.2014 žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu účasti na
pojednávaní na Okresnom súde J. v senáte 8C a 19C, Okresný súd J. v senáte 4C s tým, že navrhovateľ

trvá na osobnej účasti zvoleného právneho zástupcu na pojednávaní a vylučuje substitúciu. Termín
pojednávania bol vytýčený na deň 11.3.2014 o 11.00 hod a súdu bol doručený mail - ospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní dňa 10.3.2014.

V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. preto súd pojednával v neprítomnosti účastníkov a právneho zástupcu

navrhovateľa.

Právny zástupca navrhovateľa v návrhu uvádzal, že nie je dôvod pre postup podľa § 43 O.s.p. v rámci
uplatnenia nároku priamo u odporcu, na prípisy odporcu navrhovateľ reagoval a odpovedal. Čo sa
týka nákladov, tieto chce navrhovateľ špecifikovať na základe ZP, ktorý si chce dať vyhotoviť, keď

konkrétna náhrada škody z majetkovej ujmy vyplýva z toho, že pre nekonanie súdu v zákonnej lehote,
mal navrhovateľ s týmto spojené náklady, ktoré by mali byť predmetnom znaleckého posudku. Nie je
pri tom podstatné ako bolo o návrhu na zmenu exekútora rozhodnuté. Navrhovateľ, ktorého predmetom
činnosti je o.i. vymáhanie pohľadávok mal zvýšené náklady s dĺžkou rozhodovania súdu. Má za to, že
nešlo o zložité rozhodovanie.

Navrhoval doplniť dokazovanie vypracovaním znaleckého posudku ohľadne určenia majetkovej ujmy
navrhovateľa. V prípade, že by bol dôvod pre postup podľa § 136 O.s.p. navrhoval, aby túto ujmu určil
súd.

Navrhovateľ sa tiež domáhal nemajetkovej ujmy, keď márnym uplynutím času boli reálne ohrozené
legitímne očakávania navrhovateľa na vymoženie pohľadávky, keď mohlo dôjsť k zániku povinného, k
strate kontaktu s povinným, k insolventnosti povinného. Nemajetková ujma má predstavovať satisfakciu
za konkrétne porušenie zákona. Pri výške nemajetkovej ujmy navrhovateľ vychádzal z priemernej sumy
priznávanej Ústavným súdom SR a navrhovateľ sa domáhal náhrady za nečinnosť súdu.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhoval návrh zamietnuť. V prvom rade mal za to, že návrh je
zmätočný, keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne
dôkazy však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Navrhovateľ nepodnikol
žiadne kroky pre odstránenie neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Mal za to, že návrh je podaný

predčasne, keď neuplynula 6 mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej
navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho odporca nepovažoval nárok za predbežne
prerokovaný.Ksamotnémupostupusúduodporcauvádzal,žezpraktickéhohľadiskajelehotanazmenu
exekútoraobjektívnenedodržateľnávzhľadomnaúkonysúduspojenéstýmtonávrhomakojedoručenienávrhu pôvodnému exekútorovi, vyčíslenie trov pôvodného exekútora či zaslanie spisu. Po dobu
rozhodovania o návrhu nemôže k škode dôjsť, nakoľko pôvodný exekútor je stále oprávnený vykonávať
všetky úkony s výkonom exekúcie súvisiace. Podľa odporcu navrhovateľ splnenie predpokladov pre

posúdeniaexistenciezbytočnýchprieťahovvzmyslezákonasvojetvrdenienepreukázal,nevyužilvšetky
prostriedky pre nápravu práva na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu.

Odporca namietal vyčíslenie materiálnej škody a mal za to, že požiadavka na úhradu paušálnej sumy
je nesprávna a účelová. Je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi, čo navrhovateľ

nepreukázal.
K nemajetkovej ujme odporca uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické
a podlieha podrobnému skúmaniu. Pokiaľ mal navrhovateľ za to, že v jednotlivých konaniach existujú
prieťahy, tieto môže posudzovať len Ústavný súd Slovenskej republiky a všeobecný súd nemôže
hodnotiť, či iný všeobecný súd, resp. jeho nadriadený súd konal bez zbytočných prieťahov.

Taktiež je potrebné brať do úvahy, či ide o vznik nemajetkovej ujmy u fyzických, či právnických osôb, keď
treba prihliadať aj na dobré mravy u poškodenej osoby. Odporca poukázal na nie vždy legitímne postupy
navrhovateľa vo vzťahu k spotrebiteľom. Nakoľko sa jednalo o spotrebiteľský vzťah, bolo na mieste
podrobné skúmanie, a to vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa.
Z tohto pohľadu odporca považuje návrh navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi, keď si nárokuje

od štátu náhradu škody, ktorá mala vzniknúť pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite
navrhovateľa.
Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu
príčiny a následku podľa odporcu nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného
súdu.Odporcamalzato,ženavrhovateľnepreukázal,žebyvnamietanomkonaní,došloknesprávnemu

úradnému postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma, či majetková škoda.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone

jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať

len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenejnesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento
orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky
podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada,
ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu
škodu spôsobil.

Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá
náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil
nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa
tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.

Podľa § 16 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., ak žiadosť už bola prerokovaná, príslušný orgán túto
skutočnosť oznámi žiadateľovi s odôvodnením, že žiadosť už bola prerokovaná a na opakovanú žiadosť
príslušný orgán ďalej neprihliada.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj

úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku

2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo

rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak
tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti
alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

a) rozhodnutí orgánov Európskej únie,
b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených,
e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,
f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu

nezaplatenú na mieste,
g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,
h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia,

i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,
j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide
o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.

Podľa § 41 ods. 3 Exekučného poriadku ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol

z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia
týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok
v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa

vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Vzmyslecitovanýchzákonnýchustanovení,vzhľadomnaďalejuvedenéskutočnostisúdnávrhzamietol.
Napriek tomu, že návrh navrhovateľa bol na prejednanie veci dostatočne špecifikovaný, navrhovateľ vpetite návrhu uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu, na preukázanie svojich tvrdení
však súdu nepredložil žiadne dôkazy, pričom nepredloženie dôkazov je dôvod na zamietnutie návrhu.
Súd ďalej konštatuje, že navrhovateľ návrh vo veci samej podal pred uplynutím zákonnej šesťmesačnej

lehoty na predbežné prerokovanie nároku.

Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatňoval podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa
neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne

prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sťažnosť na prieťahy v konaní,
nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z.z. v súčasnom znení by len takéto podklady by boli relevantné pre priznanie
náhrady škody. Citované ustanovenie je platné od 01.01.2013. Návrh bol podaný v roku 2012 súd však
mal za to, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy ako výklad pôvodného ustanovenia pri
skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platného v čase podania návrhu na vydanie

poverenia a začatia tohto konania.

Súd má za to, že účastníkom exekučného konania nerozhodnutím v zákonnej lehote nevznikol
stav právnej neistoty. Navrhovateľom tvrdená majetková škoda nebola nijako preukázaná, pričom na
navrhovateľovi je preukázať svoje tvrdenia. Navrhovateľ svoje tvrdenia o škode v návrhu všeobecne

popísané nijako nedokladoval. Určenie výšky škody v návrhu nie je dôkaz o vzniknutej škode.
Navrhovateľ navrhoval v tomto smere znalecké dokazovanie, alebo postup podľa § 136 O.s.p., avšak k
takémuto postupu je potrebné, aby účastník predložil podklady - dôkazy, bez nich nie je možné posudok
vypracovať, či rozhodnúť podľa § 136 O.s.p.

Znalecký posudok je na preskúmanie správnosti preukázaných tvrdení účastníkov konania, z tohto
dôvodu súd návrh na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom ako nehospodárne zamietol, i s
poukazom na ďalšie dôvody pre zamietnutie návrhu. Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom
kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností.

Ukladať súdu zákonodárcom zákonnú lehotu je riešenie, ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať
okolnosti toho ktorého prípadu. Pre spravodlivé rozhodnutie je akákoľvek lehota irelevantná. Správne
a zákonné je, aby bolo vydané spravodlivé rozhodnutie prípadne i po lehote, ako nespravodlivé v
zákonnej lehote, k čomu sa navrhovateľ prikláňal. Ideálne je spravodlivé rozhodnutie v zákonnej lehote.
K rozhodnutiu sú potrebné podklady a bez potrebných podkladov nie je možné včas rozhodnúť.

Pre rozhodnutie vo veci je rozhodujúce posúdenie otázky, či navrhovateľovi vznikla škoda a v prípade
ak áno, či táto škoda vznikla v dôsledku toho, že došlo k nedodržaniu lehoty na rozhodnutie vo veci, či
takúto škodu je možné považovať za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. ako dôsledok nesprávneho
úradného postupu.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu je zrejmé, že predpokladom
zodpovednosti štátu za škodu je 1. vznik škody, 2. existencia nesprávneho úradného postupu a 3.
príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Zákon č. 514/2003 Z.z. je vo
vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa

uplatnia vtedy, ak zákon nemá vlastnú úpravu. Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci pojem škody nedefinuje. Z toho dôvodu tento pojem treba vykladať
v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala
v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). Skutočnou škodou je v zásade ujma, ktorá znamená zmenšenie, zničenie, stratu, zníženie
či iné znehodnotenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá
predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie

je vylúčené). Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo budúce
rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti
prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti (v prejednávanej veci v dôsledku nesprávneho
úradného postupu).Súd sa nestotožňuje ani s názorom navrhovateľa, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za
nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom SR za

prieťahy v konaní. Súd však nevidel dôvod, aby sa nejakou výškou škody vôbec zaoberal, keďže mal
za to že k vzniku škody ani nedošlo.

Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zákon
o zodpovednosti za škodu nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov

(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah
príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku.
To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy,
ak by škoda pri absencii nesprávneho úradného postupu nevznikla. Otázka príčinnej súvislosti nie je
otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri
zisťovaní

príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala.
Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku.

Pre naplnenie týchto predpokladov zodpovednosti za škodu je potrebné preukázať, či nedodržanie
zákonnej lehoty malo za následok zníženie či zánik možnosti navrhovateľa získať z titulu vedenej

exekúcie plnenie. Toto navrhovateľ nepreukázal a nepreukazoval. Uviedol len, že mal zvýšené náklady s
dĺžkou rozhodovania súdu, a že boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa na vymoženie
pohľadávky, keď mohlo dôjsť k zániku povinného, k strate kontaktu s povinným, k insolventnosti
povinného. V tomto smere má súd tiež za to, že navrhovateľ na podporu svojich tvrdení nepredložil
ani neoznačil žiaden dôkaz, v tomto smere teda neuniesol dôkazné bremeno tak, ako to vyžaduje ust.

§ 101 O.s.p., podľa ktorého sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Vzhľadom na uvedené súd pri posudzovaní splnenia predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle

zákona č. 514/2003 Z.z., z hľadiska príčinnej súvislosti medzi škodou, ktorá mala navrhovateľovi
vzniknúť a postupom príslušného súdu, ktorý navrhovateľ považuje za nesprávny, nemožno ustáliť, že
následkom takého postupu súdu vznikla navrhovateľovi škoda, spočívajúca v rozdiele medzi reálne
a hypoteticky vymoženou sumou. Príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou
nemožno len predpokladať, ale táto musí byť jednoznačne preukázaná.

Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú
stanovené kumulatívne, v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je táto zodpovednosť daná.

Súd konštatuje, že skúmať nedodržanie lehoty bez ohľadu na okolnosti veci nemožno. Konštatované
okolnosti veci ako sú reálne nepreukázanie škody, neexistencia konštatovania prieťahov v konaní, či

porušenia povinnosti, prístup oprávneného, chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody, prípadne exekučný titul v rozpore so zákonom, viedli samostatne i vo
vzájomnom kontexte súd k zamietnutiu návrhu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,

nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval a žiadne mu nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Z. na Krajský súd v Z. v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doterazneboliuplatnené(§205a),f)rozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávneho
posúdenia veci.