Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 25, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 25C/482/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115230964
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomír Mrva

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5115230964.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Drahomírom Mrvom, v právnej veci navrhovateľa:

Friendly Finance Slovakia, s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne
zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom: Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO
40887481, proti odporcovi: N. F., W.. XX.XX. XXXX, M. F. T. XXX, XXX XX Ž., štátny občan SR, o
zaplatenie 115,84 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 45 €, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne
zo sumy 45€ od 19.11.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhal súdneho výroku, ktorým by súd zaviazal
odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 115,84 eur spolu s príslušenstvom.
Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru a zároveň zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo

výške 45 €.

Predpokladom uzatvorenia zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia odporcu na adrese internetového
sídla navrhovateľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú môže
požiadať len spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom.

Rámcová zmluva a zmluva a prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma
zmluvnýmistranamisichtextom.Navrhovateľvyjadrilsúhlaszaslanímpredzmluvnéhoformuláraformou
elektronickej pošty. Odporca vyjadril súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný navrhovateľom
cez elektronickú poštu.
Odporca sa zaviazal vrátiť úver vo výške 45,00 eur s odplatou vo výške 5,84 eur do dohodnutej doby.

Odporca však uvedenú sumu nezaplatil, navrhovateľ preto podľa čl. IV. bodu 5 rámcovej zmluvy si

uplatňuje aj náhradu skutočne vynaložených nákladov vo výške 65,- eur.
Nakoľko odporca navrhovateľovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, navrhovateľ si v zmysle ust. §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 uplatňuje aj nárok na úroky
z omeškania.Odporca sa k predmetu veci nevyjadril.

Dňa 25.11. 2015 súd pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom
spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci uzavreli dňa 11.11. 2013 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie rámcovú zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb.

Podľa čl. IV. bodu 1 tejto rámcovej zmluvy sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so
spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby
splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením

žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.
Podľa čl. IV bodu 5 v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi
skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne
náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné
výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta.

Tieto náklady sú:

Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - celkové
náklady 15 eur.

Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky - celkové
náklady vo výške 10 eur, to isté je uvedené aj pri vypracovaní tretej upomienky.

Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a

prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti - celkové náklady vo výške 30 eur.
Celkové náklady predstavujú sumu 65€.

Účastníci zároveň v ten istý deň uzavreli aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona
č.129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a

Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľ poskytol odporcovi bezúročný úver 45,- eur prevodom z účtu v jeho banke na bankový
účet odporcu.

Odporcasazaviazalvrátiťúver45,00eursindividuálnedohodnutouodplatouzaposkytnutieúveru,spolu

sumu 50,84 eur do 18.11. 2013.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí

splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 2 písm. a/ a c/ zákona, na účely tohto zákona sa rozumiea) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, c)
iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo
poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.

c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a
finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou
Slovenska,

Podľa § 24 ods. 1 zákona, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia
§ 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Navrhovateľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti

je okrem iného poskytovanie spotrebiteľských úverov a poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre
spotrebiteľov.
Súd konštatuje, že v zmysle cit. § 2 písm. c/ zákona, na neho treba hľadieť ako na tzv. iného veriteľa,
pretože ide o právnickú osobu, ktorá v rámci svojho podnikania poskytuje

úvery spĺňajúce aspoň jednu z podmienok podľa § 1 ods. 3 c/, f/ a l/ (navrhovateľom poskytnutý úver
spĺňa podmienku podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona - ide o úver splatný v lehote do 3 mesiacov). Zároveň
však ním poskytnutý úver nespĺňa žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až

k) a m) až r) a zároveň nejde o banku, pobočku zahraničnej banky a finančnú inštitúciu podľa osobitného
predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska. Dlžník zmluvu uzatvára
ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v
rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania.

Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 OZ pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak
odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 OZ). V spornej zmluve sa však výslovne uvádza,
že úver (správne pôžička) je bezúročný.

Účastníci zmluvného vzťahu si nedohodli úroky, ale inú formu odplaty, ktorú Občiansky zákonník

neumožňuje.
Dohodaopoplatkuzaposkytnutiepôžičky,ktorýmábyťodplatouzaposkytnutiefinančnýchprostriedkov,
je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ. Z absolútne neplatného právneho
úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže
takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle § 41 OZ sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje

len na časť právneho úkonu a to len na spomínaný poplatok, a preto neplatnou je len táto časť právneho
úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy.

Okrem toho súd už len pre úplnosť konštatuje, že dohoda o poplatku za poskytnutie úveru (správne
pôžičky) fakticky aj obchádza prípadnú dohodu o úrokoch za poskytnutie pôžičky a navrhovateľ tým, že

v zmluve výslovne uvádza, že poskytovaná pôžička je bezúročná, navodzuje dojem výhodnosti pôžičky
a vzbudzuje u dlžníka dojem, akoby skutočne mal dlžník vrátiť iba to, čo si požičal (bez ďalších nákladov
naviac). V skutočnosti pod zámienkou „poplatku za poskytnutie úveru“ navrhovateľ od odporcu získa aj
ďalšie finančné prostriedky nad rámec poskytnutej istiny a takto ďalšie poskytnuté finančné prostriedky
fakticky predstavujú formu odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov, ktorá odplata však môže mať

pri pôžičke výlučne podobu úrokov (ako už bolo uvedené). Uvedené súd hodnotí ako praktiku, ktorá
spotrebiteľa zavádza a navodzuje dojem výhodnosti pôžičky bez nutnosti poskytnutia ďalšej odmeny
veriteľovi (hoci to tak nie je a odmena existuje, ibaže je skrytá nie v úroku, ale v poplatku za poskytnutie
pôžičky) a podľa názoru súdu preto nemôže požívať právnu ochranu.

Navrhovateľ podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých
podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov odporcovi ako
dlžníkovi (ktorý ani nerozporoval výšku a poskytnutie prostriedkov), dočasnosť zmluvného vzťahu, akoaj povinnosť odporcu vrátiť peniaze. Poskytnutie peňažných prostriedkov odporcovi v sume 200,- eur
vyplýva z predloženého výpisu z účtu.

Keďže navrhovateľ preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol
odporcovi peňažné prostriedky vo výške 200,- eur, pričom odporcovi vznikla povinnosť navrhovateľovi
vrátiť požičanú sumu do 18.11. 2013.

Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že odporca si svoju povinnosť nesplnil, bolo
právne dôvodné žalobe o zaplatenie istiny t.j. o zaplatenie sumy 45,00 € vyhovieť.

Nakoľko súd z vyššie uvedených dôvodov považoval dohodu o odplate za poskytnutie pôžičky za

neplatnú, súd návrh v časti o zaplatenie sumy 5,84 eur zamietol.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Žalobca

na jednej strane uvádza skutočne vynaložené náklady a na druhej strane ich stanovil paušálne v
neprimeranej výške. Táto zmluvná podmienka je teda výrazne v neprospech spotrebiteľa (žalovanej) a
nepochybne nebola individuálne vyjednaná, keďže žalovaná nemohla ovplyvniť obsah rámcovej zmluvy.

Navrhovateľ si uplatnil aj náhradu nákladov, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s výzvami odporcovi na

úhradu jeho dlhu, a to vo výške 65,- eur.
Podľa rámcovej zmluvy má ísť o skutočne vynaložené náklady.
Navrhovateľ predložil súdu 4 ks výziev na úhradu, pričom jednak nepreukázal ani ich skutočné odoslanie
(či vôbec a akým spôsobom ich odporcovi zasielal, či ich posielal poštou, emailom, resp. inou formou).
Navrhovateľ súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu v súvislosti so zasielaním týchto výziev

vznikli vyčíslené finančné náklady.
Pokiaľ by aj navrhovateľ tieto skutočnosti preukázal, súd by zmluvu v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto
tzv. skutočných nákladov podľa druhu upomienky považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa
§ 53 ods. 1 OZ.

Podľa názoru súdu uvedené „skutočné náklady“ vo vyčíslenej výške nie sú ničím iným, len ďalším
duplicitným prostriedkom sankcionovania odporcu za porušenie jeho peňažných záväzkov ( popri
zákonnom práve veriteľa/navrhovateľa na úroky z omeškania ).

Inak povedané neprimeraným prostriedkom obchádzania kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 OZ o

najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch.
Uvádzané sumy 10, 15 alebo 30,- eur nie sú adekvátnou náhradou za domnelé výdavky
navrhovateľa spojené so zaslaním upomienky, ktoré zaslanie upomienky je automaticky vykonané
prostredníctvom elektronických prostriedkov navrhovateľa bez reálneho podielu ľudského faktora a
neprináša navrhovateľovi takmer žiadnu škodu vo forme s týmto spojených vynaložených výdavkov.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd aj žalobu v časti prevyšujúcej istinu vo výške 45,00- eur
nedôvodnú zamietol.

Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ.Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania

je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

S poukazom na omeškanie odporcu súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne
zo sumy 45 € od 19.11. 2013 ( deň po dni splatnosti ) až do zaplatenia priznanej sumy.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., a keďže bol odporca v majoritnej
časti úspešnejší, súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, aka) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.