Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/115/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513206519
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8513206519.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.RomanaTóthaačlenovsenátuJUDr.

Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 42, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 3.6.2014 pod č. k. 4C/62/2013-49,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom č. k. 4C/62/2013-49 žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov
konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal náhrady škody
125,- eur a nemajetkovej ujmy 275,- eur titulom porušenia povinnosti podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku č. 233/1995 Z.z. a nevydania rozhodnutia v zákonnej 15-dňovej lehote o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu si žalobca
uplatňuje náhradu majetkovej škody 125,- eur pozostávajúcej zo sumy 70,- eur za výkon zamestnancov

pomocou informačného systému, sumy 40,- eur za udržiavanie a správu informačného systému, ako aj
15,- eur za urgencie adresované exekučnému súdu vrátane poplatkov na poštovné a telekomunikačné
výdaje. Čo sa týka nemajetkovej ujmy tu žiada 660,- eur, pretože konštatovanie nečinnosti a prieťahov v
súdnom konaní nie je dostatočným ospravedlnením. Za jeden mesiac omeškania s vydaním rozhodnutia
požaduje55,-eur,čozodpovedározhodnutiuÚstavnéhosúdu,ktorýpriprieťahochprisudzujevpriemere
55,- eur za jeden mesiac omeškania.

Žalovaná so žiadosťou nesúhlasila. Samotné podanie žalobcu je zmätočné, pričom ako dôkaz sa
odvoláva na exekučný spis, a tak prenáša dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné
bremeno je na žalobcovi. Nie je jasný titul na náhradu škody, či je to nárok z nesprávneho úradného
postupu a prieťahov alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Dňa 23.4.2012 boli
doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, s tým, že už 27.9.2012 pre
uplynutím 6-mesačne lehoty na predbežné prerokovanie nároku, žalobca už podával žalobu na súd. Ide
o predčasne uplatnenie nároku na súde. Naviac, žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť pri predbežnom

prerokovanípodanýchžiadostíatýmzmarilakúkoľvekmožnosťpredbežneprerokovaťnároknanáhradu
škody na príslušnom orgáne.Žalovaný poukazuje na to, že lehota na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi je výrazne krátka. V
prípade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, z úradnej moci
vzniká povinnosť súdom preskúmavať titul vedenia exekúcie, takže 15-dňová lehota na zamietnutie

návrhu na udelenie poverenia neplatí.

Žalobca nepreukázal vznik ani výšku škody. Akákoľvek výška nákladov na správu informačného
systému a udržiavanie systému vznikla žalobcovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy. Ich uplatnenie
považuje žalovaná za účelové, keďže žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými

úvermi, nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad o poskytnutých
úveroch. Skutočnú škodu je potrebné preukázať listinnými skutočnosťami. Poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha preskúmaniu prípadu zo strany súdu. Žalobca nesprávne
vychádzal z paušálnej sumy 660,- eur za prieťahy v konaní s poukazom na viaceré Nálezy Ústavného
súdu, ale podľa § 17 ods. 3 zákona č. 517/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, kde žalobca si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy ako spoločnosť - právnická osoba,

žiadnym spôsobom nepreukázal zánik podnikateľských a plánov, resp. nedoložil ako táto situácia
ovplyvnila jeho podnikateľské aktivity.

Súd v konaní mal preukázané, že žalobca uplatňuje nárok z porušenia povinnosti v exekučnom konaní
Okresným súdom Vranov nad Topľou vo veci sp. zn. 3Er/11/2010, kde žalobca ako oprávnený viedol

exekúciu proti povinnému D. Y. titulom rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská,a.s..Uznesenímz5.3.2010č.k.3Er/11/2010-9súdzamietolžiadosťoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie v časti uplatneného úroku z omeškania. Ďalším uznesením z 12.4.2010 bolo
udelené súdnemu exekútorovi poverenie.

Súd nárok žalobcu posudzoval podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., a to že štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom súdu. Nesprávny úradný postup je definovaný v § 9 ods. 1 a 2 zákona

č. 514, t.j. porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v
konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto
postupom spôsobená škoda. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Žalobca vidí nesprávny úradný postup v tom, že súd bol bezdôvodne nečinný päť mesiacov pri podaní

žiadosti o udelenie poverenia. V danom prípade exekučný súd zistil rozpor exekučného titulu so
zákonom, pretože uznesením z 5.3.2010 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.
Súd tak nebol povinný v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) o žiadosti o
udelenie poverenia rozhodnúť do 15 dní, lebo táto lehota platí len vtedy, ak súd nezistí rozpor žiadosti
a návrhu so zákonom.

Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovanej, že nedošlo k preukázaniu existenciu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy. Žalobca v konaní nedoložil žiaden dôkaz preukazujúci vznik majetkovej škody.
Škodu vyčíslil paušálne za pracovné výkony zamestnancov udržiavajúcich a spravujúcich informačný
systém, pričom paušálne vyčíslené administratívne výdavky nie sú skutočnou škodou. Jedná sa iba o

jednostranné tvrdenie žalobcu. Súd nemohol prihliadnuť ani na znalecký posudok č. 1/2014, ktorým bola
vyčíslená majetková škoda žalobcovi z dôvodu nesprávneho úradného postupu. Znalec vychádzal len z
podkladov poskytnutých zadávateľom, pričom podklady boli kontrolované len formálne. Vecná stránkaje garantovaná len poskytovateľom informácií, ale nebolo kontrolované, či žalobcovi skutočne vznikla
škoda, majetková aj nemajetková ujma. Preto súd na znalecký posudok nemohol prihliadnuť.

Nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na nemajetkovú ujmu. A tu je povinnosť
preukázať nemajetkovú ujmu pri nedodržaní zákonnej lehoty. Podľa žalobcu došlo k nezákonnému
zásahu do podnikateľských postupov žalobcu, čo spôsobilo neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí,
ktoré mohol prijať. Žalobca svoje tvrdenie nijakým spôsobom nekonkretizoval a ničím nepreukázal.
Nemajetková ujma nezávisí automaticky len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ale aj od

okolností jednotlivého prípadu. Žalobca v konaní nepreukázal ani výšku materiálnej škody ani výšku
nemateriálnej ujmy, preto súd návrh zamietol. Nie je možné opomenúť ani rozhodnutie v exekučnej veci
sp. zn. 3Er/11/2010, kde uznesením z 5.3.2010 bola zamietnutá časť nároku žalobcu.

Keď nebola preukázaná zodpovednosť štátu za škodu, nepreukázala sa ani existencia priamej príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a uplatňovanou majetkovou a nemajetkovou škodou,

preto súd návrh zamietol.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa §142 ods. 1 O.s.p. a neúspešnému žalobcovi
nepriznaná náhrada trov prvostupňového konania. Žalovaná si náhradu trov konania nežiadala, preto
úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov prvostupňového konania.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Súd rozhodol o merite veci na základe inšpirácie
novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.. Nie je možné, aby súd
interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku

právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd svojím
rozhodnutím de jure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo nie je prípustné.

Súd poprel tvrdenia žalobcu, že u neho vznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy
do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie

trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na
čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska
ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Odvolateľ ďalej poukázal na
rozhodnutie štrasburgského súdu, že zodpovednosť štátu vzniká aj v konaní, keď súdy konajú náležite,
ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory napríklad nárast ekonomickej trestnej činnosti, rozsah

nevybavenej súdnej agendy a pod..

Žalobca doložil znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v
Bratislave. Tam je preukázané, ako nesprávny úradný postup mal negatívny dopad a objektívne spôsobil
zníženie majetku žalobcu v určenej výške. Súd ale nevykonal dokazovanie znaleckým posudkom.

Odvolateľ navrhol prerušenie konania z dôvodov podania ústavnej sťažnosti na Ústavný súd SR. Na
základe vyššie uvedeného navrhuje zrušiť rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa a vec mu vrátiť na
ďalšie prejednanie.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správny. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a

k tomu dodáva:

Žalobca v konaní uplatňuje právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, keď
exekučný súd v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 nevydal v zákonnej 15-
dňovej lehote rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

§ 44 Exekučného poriadku dáva povinnosť súdu skúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora vykonaním exekúcie. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného tituluso zákonom, žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Exekučný poriadok dáva úradnú povinnosť súdom
skúmať žiadosť o udelenie poverenia z úradnej moci a limituje 15-dňovú lehotu na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie pri bezchybnom návrhu. Exekučný poriadok neuvádza žiadnu lehotu na vydanie

rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Žalobca ako oprávnený viedol exekučné konanie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu, kde bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá v
časti výšky úroku z omeškania. 15-dňová lehota platí pri bezchybnom návrhu. Exekučný poriadok

neuvádza žiadnu lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Keď uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 7.4.2010, tak 12.4.2010 bolo
udelené poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému.

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje 15-dňovú lehotu na udelenie poverenia súdnemu
exekútorovi, ale táto 15-dňová lehota nie je stanovená pre prípady, keď súd nevyhovie návrhu na

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, aj keď sa žalobca domnieva, že aj v takomto prípade by
mala platiť 15-dňová lehota na vydanie rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia súdnemu
exekútorovi. Z Exekučného poriadku takáto povinnosť nevyplýva pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti na udelenie poverenia. Preto nemôže dôjsť k porušeniu práva žalobcu na vydanie rozhodnutia
- urobenia úkonu v zákonom stanovenej lehote. Nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup

podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z..

Štát má zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom len v prípade, keď
takýto nesprávny úradný postup sa preukáže. Ak Exekučný poriadok nedáva lehotu na vydanie
rozhodnutia o neudelení poverenia súdnemu exekútorovi, nemôže sa žalobca domáhať náhrady škody

za nedodržanie neexistujúcej zákonnej lehoty. Keď nedošlo k porušeniu právnej povinnosti súdom,
rozhodnutie okresného súdu je správne, pokiaľ nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Žalobca v konaní uplatňuje právo na náhradu škody v dôsledku nevyhnutných administratívnych
úkonov súvisiacich so správou pohľadávky, tak ako aj nemajetkovú ujmu. Žalobca nepreukázal, že

čiastka 125,- eur ako škoda mu vznikla v súvislosti s nevydaním rozhodnutia v zákonnej lehote.
Ak by súd prijal úvahu žalobcu o administratívnych nákladoch za 176 dní bezdôvodnej nečinnosti
súdom, tak jeho administratívne náklady za správu pohľadávku od vydania rozhodnutia rozhodcovským
súdom 30.10.2009 do podania návrhu na vykonanie exekúcie 11.1.2010 by boli takými nákladmi, ktoré
by sa rovnali aj hodnote vymáhanej pohľadávky. Z hľadiska toho, že dňa 27.9.2012 bola podaná

žaloba na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, za dobu 3 rokov by správa pohľadávky
výrazne prekračovala hodnotu pohľadávky žalobcu z úverového vzťahu, výkon ktorého bol predmetom
rozhodcovského konania, resp. súdnej exekúcie.

Čo sa týka nemajetkovej ujmy žalobca vychádza z rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorý za prieťahy

v súdnom konaní v trvaní 1 rok a 1 mesiac priznal zadosťučinenie 15.000,- Sk. Za mesiac to vychádza
v priemere 55,32 eur za omeškanie s vydaním rozhodnutia. Prieťahy v súdnom konaní 1 rok a viac v
inej veci nemôže byť podkladom pre obdobný postup pri uplatnenom nároku žalobcu. Žalobca ničím
nezdôvodnil, že práve táto nemajetková ujma mu vznikla v súvislosti s porušením práva a že samotné
konštatovanie porušenia práva nebude dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím.

V súvislosti s uplatnenou náhradou nemateriálnej škody je potrebné vychádzať aj z toho, či ujma u
žalobcu v dôsledku nevydania rozhodnutia o udelenie súdneho poverenia je takého charakteru, že
konštatovanie porušenia povinnosti nie je dostatočným zadosťučinením a je potrebné ju priznať. Je

osvedčené, že žalobca je spoločnosťou, ktorá je známa svojím vymáhaním pohľadávok založených
na poskytovaní spotrebiteľských úverov, kde v mnohých prípadoch je preukázaná nekalá obchodná
praktika žalobcu, o čom svedčí aj list generálneho riaditeľa pre spravodlivosť európskej komisie
adresovaný predstaviteľovi Slovenskej republiky pre EÚ V. Y. priamo v súvislosti s činnosťou
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., pri vymáhaní pohľadávok zo spotrebiteľských zmlúv prostredníctvom

rozhodcovských orgánov. V rozhodcovských konaniach boli spotrebitelia pozbavení ochrany, ktorú im
poskytujú kogentné ustanovenia právnych predpisov štátu, na území ktorého takýto orgán sídli. Okresný
súd konštatuje nepreukázanie ohrozenia legitímnych očakávaní žalobcu v dôsledku nesprávneho
úradného postupu. Žalobca hovorí o strate dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci, tak práve zostrany žalobcu sú často porušované práva spotrebiteľov, o čom svedčí list Generálneho riaditeľstva
pre spravodlivosť Európskej komisie. Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa
ako vecne správne, keď žalobca nepreukázal vznik majetkovej škody v súvislosti s nevydaním

poverenia a nepreukázal ani nemajetkovú ujmu. Z hľadiska morálnych aspektov pri tvrdenom porušení
práva žalobcu, sám žalobca často vymaháva pohľadávky, ktoré sú pochybné, a nárok na náhradu
nemateriálnej ujmy v peniazoch je tiež pochybný. O tom svedčí aj rozhodnutie exekučného súdu,
pokiaľ nevydal poverenie v časti úrokov z omeškania do 0,15 % denne. Preto odvolací súd potvrdzuje
rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne v celom rozsahu.

Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne v časti trov konania.
Okresný súd mohol rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa úspechu v súdnom konaní. Neúspešný
žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Úspešnej žalovanej pred súdom prvého stupňa trovy
konanianevznikli,resp.siichnežiadala,pretoúspešnejžalovanejnebolapriznanánáhradatrovkonania.
Naviac, rozhodovanie o trovách konania je návrhovým konaním (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
podľa úspechu v súdnom konaní. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovanej v odvolacom konaní trovy nevznikli, preto úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov
odvolacieho konania.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.