Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/129/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113232890
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113232890.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci navrhovateľka: L. J.,

nar. XX.X.XXXX, bytom Z. Š., B. X, proti odporcovi: L. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. Š., C.. G. X, o
určenie výživného manželky, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý platiť navrhovateľke výživné vo výške 50 € mesačne vopred, splatné vždy do
25. dňa toho-ktorého kalendárneho mesiaca, počnúc dňom 1.9.2014.

Zameškané výživné za mesiac september 2014 sa p o v o ľ u j e odporcovi splácať v mesačných
splátkach vo výške 10 €, splatných vždy spolu s bežným výživným a to tak, že pri omeškaní čo len jednej

splátky stáva sa zročným celé dlžné plnenie.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.11.2013 sa žalobkyňa domáhala na svojom manželovi
platenia výživného vo výške 50 € mesačne. V priebehu konania upresnila dátum, od ktorého požaduje
tento nárok na 1.9.2014. Vo svojom návrhu ďalej uviedla, že s manželom nežijú v spoločnej domácnosti,
vyživuje 3 deti, z ktorých 2 sú maloleté a jej príjem nestačí na úhradu všetkých potrebných nákladov.
Zároveň má za to, že napriek tomu, že v čase podania návrhu poberá odporca dávky nemocenského
poistenia, jeho životná úroveň je vyššia, pričom v rámci rozhodovania treba prihliadať aj na to, že z domu
neodišla dobrovoľne, ale bola vyhnaná vyhrážkami a vulgárnym správaním sa odporcu voči nej a voči

deťom a zároveň, že odporca sám využíva celý rodinný dom, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve
a má aj auto.

Odporca s návrhom vyslovil písomný nesúhlas podaním zo dňa 28.01.2014, kde uviedol, že on je
osobou, ktorá v čase podania vyjadrenia poberá dávky v hmotnej núdzi, čiže je práceneschopný, a preto
je paradoxné, že po ňom výživné požaduje manželka, keďže by to malo byť opačne.

Odporca sa na pojednávaní vyjadril tak, že už je nezamestnaný, nepoberá zatiaľ žiadne dávky ani
podporu v nezamestnanosti, a teda nie je schopný žiadnou sumou prispievať na výživu svojej manželky.

Súd vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis a s prihliadnutím na tvrdenia účastníkov
konania zistil nasledujúce:

Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 1.6.1985 v Užhorode vo

vtedajšom Sovietskom zväze. Z manželstva pochádzajú 3 deti, a to J. L., nar. XX.X.XXXX, Q. L., nar.
X.XX.XXXX a Š. L., nar. XX.X.XXXX.Navrhovateľka na základe výzvy súdu vyčíslila priemerné mesačné náklady na živobytie (čl. 19) a to v
sume 430 €, zložené z nasledujúcich položiek: nájom - 96 €, plyn - 50 €, elektrina - 50 €, cestovné - 19
€, deti - 2x12 €, stravné pre dcéru Š. - 20 €, základné potraviny - 20 €, hygienické potreby - 15 €,

čistiace potreby - 10 €, ostatné potraviny - 100 €.
Zpotvrdeniaopríjmepredloženéhonavrhovateľkousúdzistil,žetentopríjemzaobdobieroka2013spolu
s daňovým bonusom predstavoval sumu 4.529,57 €, čo mesačne predstavuje príjem 377 €. Zároveň v
roku 2013 navrhovateľka poberala nemocenské dávky v celkovej výške 198,70 €.

Listinnými dokladmi navrhovateľka preukázala, že
- platí zálohovo elektrinu vo výške 46 €,
- mesačný predpis nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu predstavuje sumu 96,57
€,
- platí plyn vo výške 50 € mesačne,
- platí Š. L. ako svojej dcére stravné vo výške 21,09 € mesačne

a zároveň z predložených pokladničných bločkov vyplynulo, že skutočne kupuje iba základné potraviny
bez nejakého nadštandardu.

Z potvrdenia o príjme odporcu (čl. 31) vyplynulo, že tento mal

- v mesiaci január 2013 čistý príjem 585,99 €,
- v mesiaci február 2013 čistý príjem 620,95 €,
- v mesiaci marec 2013 čistý príjem 563,83 €,
- v mesiaci apríl 2013 čistý príjem 747,96 €,
- v mesiaci máj 2013 čistý príjem 810,96 €,

- v mesiaci jún 2013 čistý príjem 967,17 €,
- v mesiaci júl 2013 čistý príjem 402,74 €.

Zároveň odporca potvrdením vydaným sociálnou poisťovňou preukázal, že za obdobie od júla 2013
do júla 2014 poberal nemocenské dávky vo výške cca 500 €, spolu za uvedené obdobie obdržal

5.515,50 €. Zároveň odporca predložil potvrdenie, že od 9.8.2014 je zaradený do evidencie uchádzačov
o zamestnanie.

Pre ďalšie konanie, ako to bude ďalej rozvedené, súd považuje za potrebné, po tom, ako sa oboznámil
aj so mzdovými listami odporcu, uviesť že čistý príjem odporcu pri odpracovaní celého mesiaca sa

pohyboval na úrovni cca 800 € mesačne.

V rámci písomného vyčíslenia výdavkov na živobytie odporca uviedol, že mesačne platí na dom
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov 140 €, ďalej uhrádza synovi Q. školné vo výške 35 €
mesačne, poistenie celej rodine v sume 65 €, mobilné telefóny v sume 120 € a na stravu minie denne

asi 10 €.

V súčasnosti odporca platí inkaso cca 118 € mesačne a stravuje sa konzervami a sáčkovými polievkami.

Z výsluchu odporcu súd zistil, že tento je v súčasnej dobe nezamestnaný, k čomu došlo tak, že

uzatvoril so zamestnávateľom dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorej pravým dôvodom bolo
to, že spôsobil nehodu po požití alkoholických nápojov, bol mu odobratý vodičský preukaz a keďže u
zamestnávateľa pracoval ako vodič, tento na ďalšom zamestnávaní nemal záujem.

Zároveň predložil doklady SIPO, z ktorých vyplýva, že v súčasnosti za užívanie bytu platí sumu 118,64

€, pozostávajúcu zo zálohy na elektrinu, na plyn a z koncesionárskych poplatkov.

Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 28P/15/2014, právoplatného dňa 26.5.2014 vyplynulo, že odporca
bol zaviazaný platiť na výživu svojej maloletej dcéry Š. sumu 60 € mesačne a maloletého syna Q. sumu
40 € mesačne a to počnúc dňom 1.11.2013. Zároveň zameškané výživné sa mu povolilo splácať v 20

€ mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Toto zameškané výživné predstavuje u Š. 420 € a
u Q. 35 €.

Vyššie zistené skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:Podľa § 19 ods.1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. - O uspokojovanie potrieb rodiny založenej
manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa§71ods.1zákonaorodine-Manželiamajúvzájomnúvyživovaciupovinnosť.Akjedenzmanželov
túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch
manželovbolavzásaderovnaká.Prirozhodovaníourčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadne

na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine - Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods.1 zákona o rodine - Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva (nevyžaduje sa rozhodnutie súdu).
Je viazaná na právnu existenciu manželstva (pri rozvode ani vyhlásení manželstva za neplatné nie je
nárok na vrátenie poskytnutého plnenia) a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov.

Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti,

ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými
príbuznými. Prostredníctvom tohto inštitútu sa teda okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje
aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska.
Uplatňovanievýživnéhomedzimanželmijepretomožnéajvprípadoch,keďsúnapríkladobajamanželia
zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však

vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni.

Rozsah vyživovacej povinnosti je spolu s výživným dieťaťa najväčší. Týka sa tak ako iné druhy
vyživovacích povinností všetkých potrebných osobných potrieb, t.j. predovšetkým stravy, ošatenia,
bývania, kultúrneho vyžitia. Východiskom je teda rovnaká životná úroveň manželov. Pojem "v zásade"

rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej
oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných,
pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých manželov. Zhodnotiť treba
namáhavosť práce vykonávanej manželom, od ktorého sa výživné požaduje, v prípade niektorých
povolaní sú nevyhnutné náklady na reprezentáciu, vytvorenie a udržanie klientely, u iných takéto

výdavky neprichádzajú do úvahy. So zabezpečením vyššieho príjmu na základe značne náročného
vypätia síl, resp. sťažených okolností, môže byť spojená aj potreba vynaloženia vyšších prostriedkov
napríklad na regeneráciu. Rozdielne potreby a náklady preto môžu vyplývať aj zo zdravotného stavu,
stravovania, ošatenia, spôsobu života a pod. Uvedené ustanovenie bude naplnené, pokiaľ manželia
budú mať približne rovnakú možnosť zabezpečovať si svoje základné potreby s prihliadnutím na

uvedené osobitosti.

Zákon súdu ukladá povinnosť obligatórne prihliadať na starostlivosť o domácnosť, pričom už nehovorí
o spoločnej domácnosti, na základe čoho možno hodnotiť aj prípady oddeleného žitia v prípade
starostlivosti o dieťa. Domácnosť podľa Občianskeho zákonníka tvoria fyzické osoby, ktoré spolu

trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. V súvislosti s ustanovením § 71 ide o
širokú definíciu, podstatná je predovšetkým starostlivosť o potomkov manželov. Výkon starostlivosti o
domácnosť je naplnením zmyslu zákona o rodine, vytvára priaznivé prostredie pre rast detí, druhému
manželovi umožňuje venovať sa svojmu osobnostnému rastu a povolaniu. Zákon tejto činnosti správne
priznáva finančné ohodnotenie, resp. ho posudzuje ako materiálny ekvivalent peňažného plnenia zo

strany druhého manžela; až po jeho posúdení možno porovnávať životnú úroveň manželov. Súčasne je
vyjadrením záverov aplikačnej praxe o možnosti plnenia vyživovacej povinnosti aj formou naturálneho
plnenia. Aj takýmto spôsobom sa manžel podieľa na majetkovom postavení rodiny, a to podľa svojich
schopností a možností, bez ohľadu na to, či sú rozdielne v porovnaní s druhým manželom (napr. vprípade choroby, nemožnosti nájsť pracovné uplatnenie). Tým nie je dotknutá požiadavka v zásade
rovnakej životnej úrovne.

V prejednávanej veci ide o prípad, kedy manželka požadujúca výživné je zamestnaná a povinný manžel
v čase rozhodovania súd už zamestnaný nie je. Je však nevyhnutné brať zreteľ na to, že povinný manžel
si nezamestnanosť zavinil sám, čím sa vzdal bez dôležitého dôvodu zamestnania. Táto skutočnosť
nemôže byť na neprospech navrhovateľky, nakoľko by tým povinný manžel ťažil zo svojho deliktného
správania. Ako súd uviedol vyššie z potvrdenia o príjme odporcu ako aj z jeho mzdových listov vyplýva,

že v prípade riadneho odpracovania kalendárneho mesiaca bol jeho čistý príjem za 04/2013 - 747,96 €,
za 05/2013 - 810,96 €, za 06/2013 - 967,17 €, teda v priemere 842,03 €.

Príjem odporcu, ktorý žije sám, je tak oproti príjmu navrhovateľky, ktorá sa stará o 2 mal. deti a 1 pl.
dieťa, dvojnásobný. Z konania nevyplynuli žiadne okolnosti, ktoré by svedčili tomu, že napriek rozdielu
v príjmoch má odporca také oprávnené výdavky, ktoré by znamenali, že napriek vyššiemu príjmu, je

životná úroveň manželov v zásade rovnaká. Len pre zaujímavosť súd uvádza, že odporca náklady na
výživu vyčíslil na 10 € denne, teda 300 € mesačne. Pri príjme na navrhovateľky cca 400 € mesačne,
ak by táto celý svoj príjem použila na výživu seba a svojich detí (bez zaplatenia inkasa a ostatných
nákladov), išlo by len o sumu 100 € na jednu osobu, teda 3,30 € na deň. Aj to ukazuje na priepastný
rozdiel medzi životnou úrovňou odporcu a zvyškom jeho rodiny.

Ak súd potom zohľadní vyživovaciu povinnosť odporcu voči trom deťom, má za to, že tento môže platiť
na výživu svojej manželky sumu 50 € mesačne.
Vzhľadom na to, že súd rozhodoval v čase, keď už malo byť zaplatené výživné za mesiac september,
rozhodol aj o zaplatení nedoplatku v splátkach.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať
náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.