Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 18, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714200436
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bálintová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714200436.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou v právnej veci žalobcu W.. X. V.,

L.. XX. XX. XXXX, J. L. XX, XXX XX X., právne zastúpeného JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so
sídlom Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, proti žalovaným W..) S. N., L.. XX. XX. XXXX, P. J. XXX
XX Y. P. Č.. XXX, W..) S. N., L.. XX. XX. XXXX, O.. S., P. J. XXX XX Y. P. Č.. XXX, právne zastúpených
JUDr. Pavlom Kollárom, advokátom, Advokátska kancelária Lehotského 4, 811 06 Bratislava, o určenie
vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a to stavby - garáže so súpisným
číslom XXXX, postavenej na pozemku parcele registra „. Č. XXX/X vedenej katastrálnym odborom

Okresného úradu X. nachádzajúcej sa v katastrálnom území X., obci X., okres X., zapísanej na Liste
vlastníctva číslo XXXX.

Žalovaní I.) a II.) sú p o v i n n nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške
XXX,XX €., všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca vo svojej žalobe žiadal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti garáže, ktorú
kúpil na základe kúpnej zmluvy z XX. XX. XXXX.

Právny zástupca žalovaných žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko podľa jeho názoru neboli splnené
podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním a okrem toho podľa judikatúry Najvyššieho
súdu SR výkon práv v rozpore s dobrými mravmi, takémuto právnu sa podľa § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka odpiera právna ochrana.

Súdvykonaldokazovanie výsluchomúčastníkov,svedkov,listinnýmidôkazmiazistiltentoskutkovýstav:

Z kúpnopredajnej zmluvy spísanej XX. XX. XXXX súd zistil, že bola uzavretá medzi predávajúcimi S.
N. a manželkou S. N., bytom Y. P. XXXX a kupujúcim W.. X. V., J. Y., J. XX. V zmluve sa uvádza, že
dnes XX. XX. XXXX bola prevedená kúpa garáže, popisné číslo XXXX v katastri obce X., časť X.-
Y., ktorej majiteľom bol S. N.. Kupujúci W.. V. X. po vyplatení dohodnutej kúpnej ceny 21.650,- Kčs sa
týmto dňom stáva právoplatným majiteľom uvedenej nehnuteľnosti. Zároveň predávajúci prehlasuje, že
sa zrieka akéhokoľvek nároku na predmetnú nehnuteľnosť. Platnosť tejto dohody potvrdzujú partneri
svojimi podpismi. Na strane predávajúcich je v zmluve podpísaný S. N. a priezvisko N. a kupujúci V..

Ako svedok je uvedený Š. G..

Z potvrdenia zo dňa XX. XX. XXXX súd zistil, že na základe kúpnopredajnej dohody potvrdil S. N., že
dňa XX. XX. XXXX prevzal od W.. V. X. zálohu vo výške 2.000,- Kčs za odpredaj garáže číslo XXXX vkatastri obce X., zbytok dohodnutej sumy mu bude vyplatená po realizácii kúpnej garáže a po prevedení
majetkoprávneho vysporiadania dňa XX. XX. XXXX.
.

Z výpisu z Listu vlastníctva Č.. XXXX Úradu geodézie a kartografie katastra SR pre okres X., obec X.,
katastrálne územie X. súd zistil, že parcelné číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX C.,
stavba garáž sú vo vlastníctve S. N. a S. N. rod. S. v pomere 1/1.

Z výpovede žalobcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní súd zistil, že žalobca kúpil od žalovaných

predmetnú garáž, pričom vždy sa cítil ako jej majiteľ a garáž tak užíval. Po celý čas užívania platil
dobrovoľnedaňzagaráž,leboikeďnebolzapísanýakovlastníkgaráže,považovalzapovinnosťprihlásiť
sa na meste a na základe jeho prihlásenia mu bola vyrubená daň, ktorú si riadne plnil. Predložil súdu
doklady za posledných 8 rokov, pretože za toto obdobie mal doklady odložené. Nesúhlasil s tým., že
by garáž bola v dezolátnom stave, o garáž sa staral a riadne ju užíval. Kúpnu cenu prevzali žalovaní
pri podpise kúpnej zmluvy tak, že najprv prevzala zálohu druhá žalovaná, zvyšok kúpnej ceny prevzali

obidvaja žalovaní pri podpise zmluvy.

Právny zástupca žalobcu trval na tom, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva a boli splnené všetky zákonné podmienky potrebné pre vydržanie nehnuteľnosti. Predmet prevodu
užíval nepretržite od uzavretia zmluvy až do augusta 2013, kedy mu zabránili žalovaní prostredníctvom

inej osoby vystupujúcej ako rodinný príbuzný, aby predmet prevodu užíval. Následne mu bol zamedzený
prístup ku garáži a bola mu odňatá možnosť ju užívať. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení,
že je vlastníkom nehnuteľnosti, nakoľko vyhovujúca žaloba môže privodiť zosúladenie evidovaného a
právneho stavu. Pokiaľ vznikol rozpor medzi súpisným číslom v garážach poukázal na to, že pôvodne
mala táto garáž súpisné číslo XXXX, dnes je zapísaná v katastri nehnuteľnosti pod súpisným číslom

XXXX, je však nesporné, že ide o jednu a tú istú garáž. Až do roku 2013 sa žalovaní nezaujímali o
garáž, neplatili dane a teda len žalobca užíval predmetnú garáž ako vlastník. Žalovaní nepopreli, že
by im nebola vyplatená kúpna cena a teda aj týmto spôsobom považovali žalobcu za vlastníka garáže.
Pokiaľsavytýkaložalobcovi,žesinedalzapísaťgarážvkatastrinehnuteľnostipoukázalprávnyzástupca
žalobcu na tú skutočnosť, že ani žalovaní sami za celé roky, po ktoré garáž neužívali, nevyvinuli žiadne

úsilie k tomu, aby si dali garáž zapísať do listu vlastníctva. Keďže žalobca splnil držbu garáže po dobu
minimálne desať rokov, jednalo sa o držbu nerušenú, bol dobromyseľný, nadobudol garáž do svojho
vlastníctva.

Právny zástupca žalovaných a žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Podľa právneho zástupcu žalovaných

sa kúpna zmluva zo dňa XX. XX. XXXX, resp. je kúpna zmluva absolútne neplatným právnym úkonom
z toho dôvodu, že na strane kupujúceho nie je uvedená manželka žalobcu. Žalobca musel vedieť, že
účastníkom právneho úkonu kúpy nehnuteľnosti musí byť aj jeho manželka, namietali tiež, že pokiaľ v
dohode o vysporiadaní BSM X. XX. XX. XXXX medzi žalobcom a jeho bývalou manželkou je uvádzaná
garáž s rokom jej nadobudnutia 1983, toto tvrdenie je v základnom rozpore s kúpnou zmluvou X. XX.

XX. XXXX. Trvali na tom, že žalobca počas celej doby až do roku 2005 sa nesprával ako vlastník tejto
nehnuteľnosti, nebol dobromyseľný, pretože sa snažil nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti len
sám, čo bolo v rozpore s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Taktiež nenakladal s nehnuteľnosťou
ako s vlastnou, pretože neplatil za ňu daň z nehnuteľnosti. Toto konanie, je to neplatenie dane z
nehnuteľnosti, je nutné považovať za protizákonné konanie, nakoľko žalobca sa prihlásil k nehnuteľnosti

až v roku 2005. Teda nespĺňa žalobca zvolené predpoklady na vydržanie, nakoľko nebola splnená
podmienka desaťročnej lehoty na vydržanie. Okrem toho výkon práv a povinností nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi a poukázal na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého by mal súd odmietnuť
právnu ochranu takémuto výkonu.

Žalovaní na pojednávaní potvrdili, že zmluvu o predaji garáže so žalobcom uzavreli a žalobca im vyplatil
za kúpu garáže asi 22.000,- Kčs. Garáž neužívali odvtedy, ako sa odsťahovali. Podľa ich názoru garáž
je znehodnotená, zničená, do garáže zateká, strecha je deravá, sú vytrhané káble a elektrika. Potvrdili,
že za celé obdobie, ako sa odsťahovali, neplatili daň z nehnuteľnosti za garáž, lebo nevedeli, či prepísal
garáž žalobca na seba, alebo čo sa s ňou stalo.

Svedok W.. G. Š. potvrdil, že žalobcu pozná, požiadal ho, či by nemohol byť prítomný, lebo kupuje garáž
a bude odovzdávať určitú sumu peňazí a chcel, aby mu robil svedka. Je to zhruba XX rokov, ak sa dobre
pamätá, bol prítomný pri odovzdaní peňazí vlastník garáže, žalobca a on. Či bola prítomná aj manželkavlastníka garáže, sa nevedel vyjadriť. Podpísala aj doklad o odovzdaní peňazí. Nepamätal sa presne,
koľko peňazí bolo odovzdaných, nakoľko ich neprerátaval. Zrejme došlo k obojstrannej spokojnosti
pri uzavretí zmluvy, keď obidvaja účastníci doklady podpísali, peniaze prevzali a žiadny spor v jeho

prítomnosti z toho nevznikol. Garáž podľa jeho vedomostí užíval žalobca minimálne X-XX rokov.

Svedok Š. V. potvrdil, že nebol pri uzavretí zmluvy, ale asi po pár mesiacoch od uzavretia zmluvy ho
zaviezol žalobca pozrieť garáž. Čudoval sa mu, že bude mať garáž tak ďaleko. Trval na tom, že garáž
žalobcaužíval,asipreddvomirokmiprišielzaním,abymuprišielpomôcťsťahovaťgaráž,žesaprihlásila

nejaká pani, ktorá je krstná pani N., mala o garáž záujem a povedala mu, že ju musí vypratať. Keď sa
pýtal žalobcu, prečo by ju mal vypratávať, povedal mu, že garáž nemá prepísanú. Pomáhal mu vynášať
vecí z garáže a môže potvrdiť, že garáž bola v dobrom stave, nebolo to perfektné, ale dalo sa v nej
garážovať. Nie je pravdou, že by tam boli také nedostatky, ako tvrdil žalovaný, veď v garáži mal žalobca
auto. Potvrdil tiež, že dovtedy, kým nevyzvali žalobcu, aby garáž vysťahoval garáž žalobca užíval, nemal
s jej užívaním žiadny problém.

Svedkyňa O. T. uviedla, že žalobcu pozná, je to jej sused, nebola prítomná pri uzatváraní zmluvy medzi
žalobcom a žalovanými. Môže však potvrdiť, že vídala žalobcu, keď chodieval do garáže a v tejto garáži
mal auto a motorku. Pokiaľ ide o starostlivosť o garáž tvrdila, že každý sa stará o svoje veci tak, ako vie,
ona sa bližšie nezaujímala o tom, akým spôsobom sa žalobca o garáž stará. Vedela o tom, že žalobca

užíval garáž strašne dlho odvtedy, ako oni kúpili garáž, čo bolo pred XX-XX rokmi, odvtedy ho videli, že
tam chodil a garáž užíval. Nevie o tom, že by si niekto iný na tuto garáž robil nárok, kým jej nepovedal
teraz pán V. o týchto iných nárokoch.

Svedok G. G. uviedol, že jeho priateľka má garáž tam, kde užíval garáž žalobca. Do tejto garáže chodili

asi dvakrát od týždňa. Jeho vzťah s priateľkou trvá 6-8 rokov. Potvrdil, že garáž užíval pán V., podľa
toho, ako ju videl, XX rokov sa v garáži nič nerobilo, bolo cítiť potuchlinou, kyselinou, bola popraskaná,
mala popraskané garážové dvere a nebolo pred garážou pokosené. On sám potom vykonával rôzne
práce na garáži, ktorými ho poverila pani Ž..

Svedok C.. I. Č. uviedol, že má garáž tam, kde mal garáž aj žalobca. Vídaval chodiť žalobcu do garáže
jedenkrát, alebo dvakrát za mesiac. Nepamätá sa presne, akú dobu sem chodil, môže to byť viac ako
desať rokov. Nezaujímal sa o to, či žalobca vykonával nejaké opravy v garáži, ani v akom stave mal
garáž, vie len toľko, že dvere na garáži sú stále tie isté, ako boli.

Svedkyňa C. V., bývalá manželka žalobcu uviedla, že so žalobcom bývali v Y., chceli sa presťahovať
do X. a preto sa spoločne dohodli na tom, že si zadovážia garáž. Má vedomosť o tom, že kúpili garáž
od pána N., ona sa bližšie o okolnosti uzavretia zmluvy nezaujímala, všetky záležitosti ohľadom garáže
vybavoval jej manžel. V tom čase, keď sa vybavovala kúpa garáže, bývala ešte v Y.. Nebola teda pri
uzavretí písomnej kúpnej zmluvy, ale vedela o tom, že sa takáto garáž kupuje, aj s tým súhlasila. Mali

len túto jednu garáž. Užívali ju odvtedy, ako sa nasťahovali do Zvolena asi od roku XXXX. V rámci
vyporiadania BSM pripadla táto garáž žalobcovi. Pokiaľ v dohode o vyporiadaní BSM je uvedený iný rok
nadobudnutia garáže, trvala na tom, že ide o túto garáž, ktorá je predmetom sporu, nakoľko inú nemali
a v dohode uviedla iné roky preto, lebo si nepamätala rok, kedy sa garáž nadobudla.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatnil, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou,
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkov veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o nehnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré
nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu, alebo
zákonom určených právnických osôb (§ 125).V zmysle uvedených ustanoví súd v prvom rade skúmal, či je daný naliehavý právny záujem žalobcu na
určení vlastníckeho práva. Naliehavý právny záujem je daný vtedy a určovacia žaloba je odôvodnená,

ak rozsudok, ktorým súd žalobe vyhovie môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho vzťahu. V
danom prípade môže privodiť rozsudok, ktorým súd žalobe vyhovie privodenie takéhoto stavu vzhľadom
na to, že na základe kúpnej zmluvy odkúpil žalobca predmetnú nehnuteľnosť - garáž, po celú dobu
ju nerušene užíval, čo nepopreli ani samotní žalovaní a napriek tomu, že nehnuteľnosť kúpil, zaplatil
kúpnu cenu a užíval ju, žalovaní sú zapísaní v katastri nehnuteľnosti ako vlastníci. V prípade kladného

rozhodnutia by mohlo dôjsť k zosúladeniu evidovaného a právneho vzťahu tak, že žalobca by mohol byť
zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník. Súd mal tak preukázané, že je daný naliehavý právny
záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva.

Žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva, ktoré nadobudol vydržaním. V zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka vydržanie je osobitný, originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo

zákona pri splnení zákonom požadovaných predpokladov:
a/ musí ísť o spôsobilý predmet vydržania;
b/ držba musí byť oprávnená;
c/ musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby.
Subjektom vydržania môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba, prípadne štát, pokiaľ je účastníkom

občianskoprávnych vzťahov. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý
vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je
podľa platnej úpravy daná so zreteľom na všetky okolnosti. Ako bolo už uvedené, účelom vydržania je
uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Súd preto skúmal, či na strane žalobcu
boli splnené predpoklady pre vydržanie.

Predmetom vydržania môže byť v zmysle zákona každá vec v právnom zmysle, ktorá môže byť
predmetomvlastníctvasvýnimkouvecí,ktorémôžubyťpredmetomvlastníctvaibaštátu,alebourčených
právnických osôb. Z tohto hľadiska je garáž spôsobilým predmetom vydržania. Druhým predpokladom
je, že musí byť držba oprávnená a kto je oprávneným držiteľom, ustanovuje § 130 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu veci,
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Pri oprávnenej držbe musia byť splnené náležitosti a to faktické ovládanie veci, alebo vykonávanie
práva, ďalej vôľa nakladať s vecou, alebo s právom, ako so svojim a dobrá viera, že mu veci, alebo
vykonávanie práva patria. Oprávnený držiteľ, ktorý má pozemok v držbe nepretržite po dobu 10 rokov,

môže sa stať jeho vlastníkom vydržaním a to i v prípade, že sa stal oprávneným držiteľom pred XX. I.
XXXX a podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním boli zavŕšené potom, čo nadobudol
účinnosť zákon číslo 509/1991 Zbierky. Takýto názor vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v
konaní 3MCdo 21/2007, možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním bola opätovne zavedená
do nášho právneho poriadku novelou zákonom 131/1982 Zbierky účinnou od 01. 04. 1983. Rozsah

subjektov vydržania bol však obmedzený na občanov a rovnako bol obmedzený aj v rozsahu predmetov
vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom. Novelou Občianskeho
zákonníka vykonanou zákonom číslo 509/1991 Zbierky účinnosťou od 01. januára 1992 boli tieto
obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná novela
umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 01. januárom 1992. Ak teda držiteľ

pozemku, teda ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným, spĺňal k 01. januáru 1992 podmienku
nepretržitej držby trvajúcej podobu 10 rokov a zároveň bol držiteľom oprávneným, nadobudol k tomuto
dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním.

Súd mal preukázané, že na základe písomne uzavretej kúpnej zmluvy žalobca užíval garáž od roku

XXXX nerušene, bol pri jeho užívaní dobromyseľný. Užíval ju až do S. XXXX nepretržite, nemal žiadne
pochybnosti o svojom vlastníckom práve k predmetu prevodu. Žalovaní síce kúpnu zmluvu podpísali
a prevzali kúpnu cenu, ale o predmet prevodu sa od predaja garáže nezaujímali, ako sami uviedli na
pojednávaní, neplatí ani daň z nehnuteľnosti. Až do augusta XXXX, kedy bol žalobcovi zamedzený
prístup ku garáži a bola mu odňatá možnosť garáž užívať ju tak žalobca užíval nerušene. Je nesporné,

že po prevode garáže nedošlo k zápisu predmetu prevodu do katastra nehnuteľnosti a z toho, že po celú
dobu až do augusta 2013 žalovaní boli nečinní je možné vyvodiť záver, že s obsahom kúpnej zmluvy
súhlasili, boli si vedomí toho, že garáž žalobcovi predali a že im už vlastnícky nepatrí.Pokiaľ žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu namietali, že ide o absolútne neplatný právny úkon
- kúpnu zmluvu, nakoľko v nej nie je uvedená manželka žalobcu je pravdou, že táto skutočnosť v zmluve
uvedená nebola, ale vtedajšia manželka žalobcu nepoprela, že garáž bola kupovaná s jej súhlasom,

o kúpe garáže vedela, došlo k nej po dohode s ňou. Teda samotná tá skutočnosť že nebola uvedená
v kúpnej zmluve, keď nedošlo k zápisu do katastra nehnuteľnosti, nemôže byť dôvodom pre určenie
absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy a z toho titulu k zamietnutiu žaloby.

Právny zástupca žalovaných namietal tiež dohodu o vyporiadaní BSM, kde nie je garáž presne

identifikovaná, resp. je identifikovaná v rozpore s kúpnou zmluvou. Súd výsluchom svedkyne, bývalej
manželky žalobcu mal preukázané, že garáž, hoci je inak uvedená v kúpnej zmluve je garáž, ktorá je
predmetom sporu, pretože nebolo preukázané, že by si účastníci, teda žalobca s bývalou manželkou za
trvania manželstva nadobudli inú garáž. Nebolo tiež preukázané, že by sa žalobca nesprával ku garáži
po celú dobu ako vlastník, dokonca, že by neplatil daň z nehnuteľnosti. Žalobca trval na tom, že daň
z nehnuteľnosti platil, lebo i keď nebol zapísaný ako vlastník garáže, považoval to za svoju povinnosť

a na základe jeho prihlásenia na meste mu bola daň vyrubená. Predložil doklady len za posledných 8
rokov, nakoľko len za toto obdobie mal doklady odložené. Podľa správy Mesta Zvolen bol daňovníkom
predmetnej nehnuteľnosti do roku XXXX, čo svedčí o tom, že žalobca hovoril pravdu a správal sa ako
vlastník ku garáži. Bol evidovaný ma Meste Zvolen ako daňový poplatník. Na druhej strane, ak žalovaní
tvrdili, že oni boli vlastníci garáže, súdu nepreukázali, že sa tak správali ako vlastníci, nakoľko sami

potvrdili, že si neplnili daňové povinnosti poplatníkov. Okrem toho na pojednávaní sami potvrdili, že po
celú dobu odvtedy, ako predali garáž žalobcovi ju neužíval, neplatili daň, ani sa o garáž nezaujímali.

V konaní ďalej nebolo preukázané, že by sa žalobca o garáž nestaral, nepotvrdili to vypočutí svedkovia.
Súd tiež zohľadnil tú skutočnosť, že žalovaní prevzali kúpnu cenu, žalobcovi ju nevrátili a to, že im

žalobca vyplatil kúpnu cenu, potvrdili aj obaja žalovaní a tiež svedkovia W.. G. Š., Š. V., O.Á. T. a
čiastočne aj G. G. a svedok C.. I. Č..

Súd mal tak preukázané, že žalobca užíval garáž minimálne 10 rokov, čo potvrdil svedok W.. Š., Š.
V. a svedčí o tom aj vyjadrenie žalovaných, ktorí uviedli, že odvtedy, ako garáž predali sa o ňu viac

nezaujímali, ani ju neužívali. Nebolo preukázané, že by konanie žalobcu bolo konaní v rozpore s dobrými
mravmi, alebo že by ním chcel obísť zákon, ani nebol preukázaný zo strany žalobcu špekulatívny
úmysel obísť, aby predmetná nehnuteľnosť nebola predmetom BSM. Z dohody o vyporiadani BSM,
medzi žalobcom a bývalou manželkou vyplýva, že garáž, aj keď presne nie je špecifikovaná ako v kúpnej
zmluve bola predmetom vyporiadania BSM a účastníci mali len túto jednu garáž, ktorú užívali asi od

roku 1978.

Takto mal súd preukázané, že boli splnené všetky podmienky potrebné pre vydržanie vlastníckeho práva
a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech.
SúdpretopriznalžalobcovináhradutrovprávnehozastúpeniapodľavyhláškyMinisterstvaspravodlivosti
SR č. 655/2004 Zbierky zákonov v platnom znení a to za prípravu a prevzatie zastúpenia, tarifnú odmenu
60,07 € + režijný paušál 7,81 €, podanie žaloby jeden úkon po61,87 € + paušál 8,04 € a zastupovanie
na pojednávaní dňa 31. 03. 2014, 10. 09. 2014 po 61,87 € + 8,04 € režijný paušál, zastupovanie na

pojednávaní dňa 09. 02. 2015 a 18. 03. 2015 po 64,54 € a paušál po 8.39 €. Keďže právny zástupca
žalobcu je platiteľom DPH? K tomu súd pripočítal 20 % DPH. Trovy právneho zastúpenia predstavujú
spolu 506,96 €. Žalovaní nemali v konaní úspech, preto ich súd zaviazal, aby takto vzniknuté trovy
zaplatili na účet právneho zástupcu žalobcu. K týmto trovám súd priznal náhradu 132,50 € z titulu
súdneho poplatku za podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia. Spolu potom trovy konaní

predstavujú 639,46 €.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatnil, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou,

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkov veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o nehnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré
nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu, alebo
zákonom určených právnických osôb (§ 125).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).