Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/323/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212999
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6412212999.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Pribinova25,IČO:35807598,zast.spoločnosťouFridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti odporcovi: Slovenská
republika, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,

Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa zo dňa 16. 01.
2014 proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10C/108/2012-69 zo dňa 27. 11. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa (výrok I.) a odporcovi právo na
náhradu trov konania nepriznal ( výrok II.).

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „ Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh na začatie konania,
ktorým sa domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy vo výške 7.039,00 € z titulu majetkovej škody
a z titulu nemajetkovej ujmy sumy 1.407,85 €. Tento návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že mu bola
spôsobená škodu, resp. nemajetková ujma z titulu nesprávneho úradného postupu v zmysle zák. č.
514 / 2003 Z. z. Navrhovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že Okresný súd v Žiari nad Hronom v

exekučnomkonanívedenompodsp.zn.5Er1173/2010,EX14931/2010,ktorésaviedloprotipovinnému
D. H., bytom G. O. č. XX, navrhovateľ ako oprávnený podal súdnemu exekútorovi písomným podaním
návrh na vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku. Táto pohľadávka vznikla na základe zmluvného
vzťahu - zmluvy o úvere uzavretou medzi účastníkmi konania. Následne súdny exekútor požiadal
Okresný súd Žiar nad Hronom o vydanie poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu a to rozhodcovského rozsudku Stály rozhodcovský súd, Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.

s., Bratislava č. k. SR 06518/10. Navrhovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že povinnosť exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a
vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Exekučný titul na
podklade ktorého bolo začaté exekučné konanie bol rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským
súdom a je potrebné odlíšiť ho od rozhodnutia rozhodcovskej komisie, resp. zmier schválený takouto
komisiou nakoľko pri rozhodnutiach rozhodcovskej komisie resp. jej zmierov ide o rozhodnutia vydané

v pracovných sporoch vydaných podľa zákonníka práca ako aj vyhlášky č. 42/1975 Zb. Exekučný
titul ktorým disponuje navrhovateľ je tak exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného
poriadku a exekučný súd mal tak rozhodnúť o žiadosti na udelenie poverenia v lehote 15 dní od jej
doručenia súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla svojou komplexnosťou podstatne
ovplyvniť časť potrebný k posúdeniu na rozhodnutie, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie až dňa 4.3.2011 a to tak, že návrh na udelenie poverenia zamietol. Exekučný súd
teda nedodržal zákonnú lehotu na udelenie poverenie a to 15 dní, ktorá je upravená v exekučnomporiadku. Okresný súd v Žiari nad Hronom tak pochybil a rozhodol o žiadosti na vydanie poverenia
až po uplynutí zákonom stanovenej dobe a bol v omeškaní viac ako 161 dní. Exekučný súd tak
postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v rozpore so zákonom opätovne preskúmal exekučný

titul bez splnenia zákonných podmienok. Exekučný súd bez toho, aby bol poverený zákonom vec
meritórne preskúmal hoci na to nebol všeobecný súd legitimovaný. Všeobecný súd mohol preskúmavať
rozhodcovský rozsudok len v za podmienok § 40 a 41 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. Z hľadiska princípu právnej istoty, ktorá existuje v právnom štáte nemôže všeobecný súd
dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku

na právne postavenie odporcu tam kde neexistujú. Ochrana práva, ktorá bola vymedzená v § 40
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktorá umožňovala súdnu nápravu rozhodnutí
rozhodcovskýchsúdovniejemožnévyužiťdodatočnepotom,čotakýtoprostriedokužtakýtoprostriedok
nie je možné uplatniť a to cestou kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom, ktorej účel
je odlišný. Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovne posúdenie práva
navrhovateľa na zaplatenie dlhu bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup formálne vyvolal

stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi navrhovateľom ako oprávneným
a dlžníkom. Na jednej strane tak existuje exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie
je možné zrušiť po uplynutí lehoty uvedenej v § 41 zákona o rozhodcovskom konaní , pričom podľa
názoru exekučného súdu je takýto titul nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany
navrhovateľa iniciovať občianske súdne konania a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie

istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci
právoplatne rozhodnutej. Exekučný súd tak svojím postupom spôsobil v konaní zbytočné prieťahy a k
vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia pristúpil až po veľmi dlhej dobe a zároveň svojím
rozhodnutím navodil taký právny stav, ktorý založil reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva
založením prekážky veci rozhodnutej. Vzhľadom na tieto skutočnosti a právnu úpravu, ktorá tu

existovala v čase žiadosti o udelenie poverenia, mal navrhovateľ za preukázané, že v dôsledku takéhoto
nesprávneho úradného postupu došlo k porušeniu jeho práv, v dôsledku čoho mu vznikla škoda vo
výške 7.039,25 € a nemajetková ujma vo výške 1.407,85 €. Suma 7.039,25 € tak predstavuje náhradu
istiny s príslušenstvom, ktorá už viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného
súdu. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu vo výške 1.407,85 € tak vzhľadom na skutočnosť, že postupom

exekučného súdu, ktorým bola zmarená nútená vymožiteľnosť majetkového práva navrhovateľa a teda
bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu nie je konštatovanie takéhoto porušenia dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na charakter ujmy. V dôsledku oneskoreného rozhodnutia exekučného súdu
si zároveň navrhovateľ nemohol urobiť efektívne kroky smerujúce k zvýšeniu úspechu mimosúdneho
zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky. Navrhovateľ si tak uplatňuje ako primeranú náhradu

nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a zamedzenie vymoženia pohľadávky cestou exekúcie.
Výška nemajetkovej ujmy tak predstavuje 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Keďže napriek
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2013

odporca pozitívne nereagoval bol nútený domáhať sa ochrany svojho práva podaním návrhu na začatie
konania.
Odporca s uvedeným návrhom nesúhlasil, žiadal takýto návrh v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu,
že tento návrh je neodôvodnený. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že celý návrh je zmätočný s
tým, že navrhovateľ prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že takéto dôkazné bremeno

by mal znášať sám. Zároveň uviedol, že prieťahy v konaní pred všeobecným súdom o náhradu škody
nie je oprávnený posudzovať súd ale túto právomoc má ústavný súd, resp. predseda súdu. Odporca
tiež poukazoval na skutočnosť, že mu boli doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody a to dňa 23.04.2012. Dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu doručená predmetná
žaloba, je tak zrejmé, že navrhovateľ ju nepodal pred uplynutím 6-mesačnej lehoty, ale skôr a z tohto

dôvodu ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Okrem toho navrhovateľ pri predbežnom prerokovaní
takéhoto návrhu neposkytol potrebnú súčinnosť a preto nepovažuje odporca takýto nárok za predbežne
prerokovaný. Odporca ďalej poukazoval na skutočnosť, že pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle
zák. č. 514/2003, ku ktorej došlo pri pôsobení orgánov verejnej moci pri výkone funkcie verejnej moci
je potrebné splniť určité predpoklady, a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,

vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne. Okrem toho prax ukázala, že
lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť
exekúcie ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, pričom poukázalna rozsudok Súdneho dvora EÚ C-40/08 Asturcom, ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky v
exekučnom konaní. Samotný navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
účinného od 1.6.2011 z ktorého vyplýva, že lehota 15 dní na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi

od doručenia žiadosti neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Z uvedeného tak
vyplýva, že lehota 15 dní na vydanie poverenia sa netýka prípadov, kedy je podkladom na vykonanie
exekúcie vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že podkladom na
vydanie poverenia bol rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, pričom žiadosť o udelenie poverenia
bola doručená exekučnému súdu po 1.6.2011 tak nedodržanie 15 dňovej lehoty nie je v rozpore so

zákonom a nárok je tak neopodstatnený. Tak pred 1.6.2011 ako aj po 1.6.2011 tak zákonná lehota
15 na vydanie poverenia na základe žiadosti sa nevzťahovala na exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok čo okrem iného vyplývalo aj z dôvodovej správy Zákonná lehota na vydanie poverenia sa
nevzťahuje tiež na prípady, kedy bol návrh na vydanie poverenia zamietnutý, pretože ide o zložitý
proces pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zamietnutie žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účely

zákona č. 514/2003 Z. z., pretože nesprávny úradný postup možno definovať ako porušenie právnou
normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho
orgánu, ktorý nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Preto je zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vylúčená. Naopak exekučný poriadok umožňuje,
aby súd žiadosť o vydanie poverenia zamietol v prípade ak je v rozpore so zákonom. Podľa názoru

odporcu bol exekučný súd povinný aj podľa judikatúry Ústavného súdu SR ako aj Najvyššieho súdu
SR ex offo skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej
doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie
prebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy. Pokiaľideoexistenciuprieťahov,takpodľanázoru
odporcu sa musí vychádzať z existencie prieťahov ak boli tieto konštatované vo výsledkoch vybavenia

sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní alebo v rozhodnutí Ústavného súdu. Navrhovateľ však existenciu
ako aj výšku škody spočívajúcej v rozsahu istiny ako aj príslušenstva, ktoré si vymáhal žiadnym
spôsobom nepreukázal. Odporca tiež poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal existenciu
právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti ako aj skutočnosť, že pohľadávka je nevymožiteľná.

Okrem toho zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi neznamená, že si
navrhovateľ nemohol uplatniť nárok pred všeobecným súdom napriek tomu, že mu bol priznaný
v rozhodcovskom konaní, pretože zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia a následné zastavenie
exekúcie prelamuje materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku, pričom zaniká prekážka
rozsúdenej veci. Navrhovateľ tak mohol uplatniť si opätovne svoje právo pred všeobecným súdom

podaním návrhu na začatie konania. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu tak jej vznik ako aj výške
neboli žiadnym spôsobom riadne preukázaná a navrhovateľ len uviedol všeobecné tvrdenia o jej
vzniku. Navrhovateľ tak nepreukázal jej vznik a ani to, že by sa mala poskytovať v peniazoch. Pri
rozhodovaní o uplatnenom nároku by mal súd zobrať na zreteľ aj aspekt dobrých mravov, pretože
navrhovateľ svojím správaním a to porušovaním práv spotrebiteľov pri uplatňovaní svojich nárokov zo

svojej podnikateľskej činnosti vyvolal rozsiahle množstvo súdnych konaní v dôsledku čoho nadmerne
zaťažil súdny systém nakoľko súdy aby zabezpečili ochranu práv spotrebiteľom museli preskúmavať
rozhodnutiarozhodcovskýchsúdovresp.notárskezápisnice.Odporcanazáverpoukázalnaskutočnosť,
že navrhovateľ nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ ako aj právny zástupca navrhovateľa mali predvolanie na
pojednávanie zo dňa 27.11.2013 riadne doručené súd v zmysle § 101 ods. 2 Osp prejednal predmetnú
vec v neprítomnosti účastníkov konania, pretože odporca súhlasil s tým, aby súd prejednal vec v jeho
neprítomnosti a navrhovateľ aj keď požiadal o odročenie pojednávania a prerušenie konania v zmysle

§ 109 Osp z dôvodu, že na Ústavnom súde SR prebieha konanie o porušení jeho ústavného práva /
namieta, že rozhoduje zaujatý súd resp. sudca/ tak nebol to podľa názoru súdu taký dôvod, ktorý by
odôvodňoval o odročenie pojednávania, pričom o zaujatosti sudcov tunajšieho súdu bolo právoplatne
rozhodnuté nadriadeným súdom a neboli tak splnené podmienky ani pre prerušenie konania. Dôvody,
pre ktoré súd neprerušil konania tak ako navrhoval navrhovateľ sú uvedené v samostatnom uznesení

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to návrhom na začatie konania;
vyjadrením odporcu; spisom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Er 1173/2010 /EX 14931/2010/;
ako aj ostatným spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

Zo spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Er 1173/2010 má za preukázané, že žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor na Okresný súd v Žiari nad Hronom
dňa 09.12.2010, k čomu pripojil návrh na vykonanie exekúcie spísaný dňa 24.09.2010 ako aj exekučný
titul a to rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený zriaďovateľom Slovenská

rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 06518/10 zo dňa 2.8.2010. Okresný
súd Žiar nad Hronom rozhodol o žiadosti súdneho exekútora vydaním uznesenia zo dňa 15.02.2011,
ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonania exekúcie a to
z dôvodu, že exekučný titul obsahoval neprijateľnú podmienku. Následne proti takémuto rozhodnutiu
podal navrhovateľ odvolanie na základe ktorého odvolací súd uznesením č. k. 2CoE/199/2011 zo dňa
31.5.2011 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a to z dôvodu, že medzi navrhovateľ a

dlžníkom nebol spotrebiteľský právny vzťah, pretože dlžník podpísal zmluvu o úvere svojim obchodným
menom a identifikačným číslom, pričom vyhlásil, že účelom poskytnutia finančných prostriedkov je výkon
jeho zamestnania. Následne tunajší súd vydal poverenie zo dňa 12.9.2011, ktorým poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie. Táto exekúcia nebola doposiaľ ukončená.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zák č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky ak škoda vznikla v dôsledku

rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa
článku 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej

republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
ozmeneniektorýchzákonovúčinnéhodo31.12.2012,nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením slobody, rozhodnutím o
treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako je nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežnom prerokovaní nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu

škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenia časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk

ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, v prípade ak iba samotné konštatovanieporušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, výška v nemajetkových peniazoch podľa ods.
2 sa určuje s prihliadnutím najme na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu škody sa premlčí za
3 roky odo dňa keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenie práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, lehota neplynie počas predbežného
prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najnovšie však
počas 6 mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. súdnych exekútorov a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a
o zmene doplnení ďalších zákonov exekučnými titulmi účinného do 31.5.2011, vykonateľné rozhodnutie
súdu ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútorov a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene doplnení ďalších zákonov účinného do 31.5.2011, podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade písm. c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok
a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia,
ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila; d) vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených; i) iných vykonateľných

rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútorov a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene doplnení ďalších zákonov účinného do 31.5.2011, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podaným návrhom na začatie konania, sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi náhrady majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu. Za nesprávny úradný postup
v súlade s ustálenou súdnou praxou možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou
ustanoveného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý súvisí

s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz
vo vydanom rozhodnutí. Pod termín postup možno subsumovať ako konanie (činnosť) štátneho orgánu,
tak aj jeho nekonanie (nečinnosť, alebo opomenutie). Nesprávnym úradným postupom môže byť aj
nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných
lehôt na vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo

jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v ustanovenej lehote. /rozhodnutie NS SR č. 4Cdo 24/2004/.
Z vykonaného dokazovania a priloženého exekučného spisu Okresného súdu v Žiari nad Hronom súd
zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 09.12.2010,
pričom tunajší súd zamietol jeho žiadosť o vydanie poverenia uznesením zo dňa 15.02.2011 z dôvodu,že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok obsahoval neprijateľnú podmienku. Následne na základe
podaného odvolania zo strany navrhovateľ odvolací súd uznesením zo dňa 31.5.2011 rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom tunajší súd dňa

12.9.2011 vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Exekučné konania naďalej
trvá a nebolo doposiaľ preukázané, že by takéto konanie bolo ukončené. Podľa názoru súdu nebolo
porušené žiadne zákonné ustanovenie exekučného poriadku platného a účinného v čase rozhodovania
o žiadosti o udelenie poverenia, pretože v tom čase podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného
v čase od 1.6.2010 do 31.5.2011 lehota 15 dní na vydanie poverenia neplatila na exekučný titul podľa

§ 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku, teda sa nevzťahovala na rozhodcovské rozsudky,
pričompodkladomvtomtoexekučnomkonaníbolrozhodcovskýrozsudok.Účelomzmenytakejtoúpravy
bolo, aby súdy mali dostatok času na posúdenie určitých typov exekučných titulov /rozhodcovských
rozsudokanotárskychzápisníc/zaúčelomichpreskúmaniačineobsahujúplneniapriznanénapodklade
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských veciach nakoľko v minulosti nebolo presne určené či
takéto tituly v exekučnom konaní možno v spotrebiteľských veciach preskúmavať. Keďže nebola daná

zákonná lehota pre rozhodnutie v prípade rozhodcovských rozsudkov o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie tak súd dospel k názoru, že zo strany exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu. Súd ďalej zistil, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa
15.2.2011, teda dva mesiace po podaní takejto žiadosti, pričom išlo podľa názoru súdu o primeranú
lehotu, ktorou nedošlo k prieťahom v exekučnom konaní. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že nebolo

tiež zistené, že by predseda exekučného súdu, resp. Ústavný súd SR v tejto veci konštatoval akékoľvek
prieťahyvkonanízktorýchodvodzovalnavrhovateľsvojnárok. Súdprivýkladepojmuzbytočnéprieťahy
podľa zák. č. 514/2003 Z. z. vychádzal z ustálenej judikatúry Ústavného súdu, ako aj Európskeho
súdu pre ľudské práva a to z pojmu právo na prejednanie veci v primeranej lehote, pretože medzi
právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie veci v primeranej

lehote niet zásadných odlišností. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Ústavného súdu , dôvodom na
odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že postup všeobecného súdu sa
nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. Z
tohto vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má za následok porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočného prieťahu a pojem zbytočné prieťahy nemožno vykladať a aplikovať materiálne.

Okrem toho exekučný súd z dôvodu podaného odvolania a následne v intenciách právneho názoru
odvolacieho súdu vydal poverenie a to dňa 12.9.2011. Exekučný súd tak nezmaril navrhovateľovi
možnosť vymáhať jeho pohľadávku voči dlžníkovi tým, že právoplatným rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti o vydanie poverenia tak došlo k vytvoreniu prekážky res iudicata ako tvrdí navrhovateľ nakoľko
takéto rozhodnutie o zamietnutí vydania poverenia bolo zrušené. Navrhovateľ tak mohol pokračovať v

exekučnom konaní na podklade vydaného poverenia a vymáhať svoj nárok a nebolo mu tak postupom
súdu znemožnené vymáhanie jeho pohľadávky. Pokiaľ ide o uplatnenie náhrady skutočnej škody, tak
navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik škody a nebola tiež splnená zákonná
podmienka príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním exekučného súdu. Okrem toho
pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy dospel súd k záveru, že nie sú dané dôvody na priznanie

náhrady v peniazoch a prihliadnutím na dôvody uvedené vyššie, pretože navrhovateľ nepreukázal, že by
sa súd dopustil nesprávneho úradného postupu. Navrhovateľ pri vyčíslení nemajetkovej ujmy vychádzal
len zo všeobecných tvrdení bez toho, aby výšku nemajetkovej ujmy akýmkoľvek spôsobom odôvodnil.
Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ sa domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy hoci
sa exekučné konanie sa naďalej vedie a nie je doposiaľ zrejmé, či vôbec došlo k takým následkom

ako tvrdí navrhovateľ. Navrhovateľ ako podnikateľský subjekt, ktorý vykonával poskytovanie úverov
ako svoju podnikateľskú činnosť, si sám nesie riziká spojené s neplnením si povinností vyplývajúcich
z uzavretých zmlúv. Keďže navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou súdu v danom konaní došlo k
nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani nemajetkovej ujmy a
neexistuje tu ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom v tom, že rozhodol o poverení

exekútora po uplynutí 15-dňovej lehoty, resp. zamietol žiadosť na vydanie poverenia a uplatnenou
majetkovou škodou a majetkovou ujmou, súd zamietol takýto návrh v celom rozsahu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. , pretože odporca mal úspech v celom
rozsahu, avšak aj keď si trovy konania uplatnil žiadne trovy si v zákonnej lehote nevyčíslil a ani mu

nevyplývajú zo súdneho spisu. „
žiadne trovy konania nevznikli. , nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli. hrady sa domáha, a preto
súdu z prejednávaniaProti rozsudku odvolanie podal navrhovateľ. Vytýkal súdu procesné chyby a žiadal, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec tomuto vrátil na opätovné prejednanie.

Z odvolania navrhovateľa vyplýva, že tento cielene nenapáda skutkové a právne závery súdu prvého
stupňa, namieta však procesné pochybenia, ktoré majú spočívať v prvom rade v tom, že súd
vec prejednal v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, že súd neuskutočnil ústne
pojednávanie a ďalej vytýka skutočnosti, ktoré sa predmetného rozsudku okresného súdu vôbec
netýkajú. Z uvedeného je zrejmé, že ide o formulárovo podané odvolanie bez ozajstnej snahy

splniť si svoju povinnosť účastníka v kontradiktórnom spore prispieť k urýchlenému a zákonnému a
spravodlivému rozhodnutiu vo veci.

Vyjadrenie podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia

pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako
vo výroku vecne správny.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Z odvolania navrhovateľa vyplýva, že tento nenapáda správnosť konkrétnych záverov okresného súdu
a nepredkladá konkrétne argumenty, ktoré by okrem zrozumiteľného odôvodnenia rozsudku okresného
súdu vyžadovali ďalší rozbor.

Okresný súd tak isto jasne a zrozumiteľne odôvodnil aj svoj procesný postup. Odvolací súd nepovažuje
ani v tomto smere za zmysluplné opakovať jasné, zrozumiteľné a argumentačne správne dôvody
okresného súdu.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.